This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document C2006/048/37
Case C-3/06 P: Appeal brought on 4 January 2006 by Groupe Danone against the judgment of the Court of First Instance of the European Communities (Fifth Chamber) of 25 October 2005 in Case T-38/02: Groupe Danone v Commission of the European Communities
Vec C-3/06 P: Odvolanie podané 4. januára 2006 : Groupe Danone proti rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (piata komora) z 25. októbra 2005 vo veci T-38/02, Groupe Danone proti Komisii Európskych spoločenstiev
Vec C-3/06 P: Odvolanie podané 4. januára 2006 : Groupe Danone proti rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (piata komora) z 25. októbra 2005 vo veci T-38/02, Groupe Danone proti Komisii Európskych spoločenstiev
Ú. v. EÚ C 48, 25.2.2006, pp. 19–20
(ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, NL, PL, PT, SK, SL, FI, SV)
|
25.2.2006 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 48/19 |
Odvolanie podané 4. januára 2006: Groupe Danone proti rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (piata komora) z 25. októbra 2005 vo veci T-38/02, Groupe Danone proti Komisii Európskych spoločenstiev
(Vec C-3/06 P)
(2006/C 48/37)
Jazyk konania: francúzština
Groupe Danone podal 4. januára 2006 odvolanie na Súdny dvor Európskych spoločenstiev proti rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (piata komora) z 25. októbra 2005 vo veci T-38/02, Groupe Danone proti Komisii Európskych spoločenstiev. Odvolateľa zastupuje A. Winckler a S. Sorinas, advokáti.
Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor:
|
— |
na základe článku 225 ods. 1 ES a článku 61 štatútu čiastočne zrušil rozsudok Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 25. októbra 2005 vo veci T-38/02, Groupe Danone proti Komisii Európskych spoločenstiev, a to v časti, kde (i) zamieta žalobný dôvod založený na neodôvodnenom zohľadnení opakovaného porušenia ako priťažujúcej okolnosti voči odvolateľovi a v časti, kde (ii) upravuje spôsob stanovenia pokuty použitý Komisiou, |
|
— |
vyhovel návrhom predneseným Groupe Danone na prvom stupni ohľadne žalobného dôvodu založeného na neodôvodnenom zohľadnení opakovaného porušenia ako priťažujúcej okolnosti a následne na základe článku 229 ES a článku 17 nariadenia č. 17 (1) znížil pokutu uloženú Komisiou, |
|
— |
na základe článku 229 ES a článku 17 nariadenia č. 17 znížil výšku pokuty pomerne ku poklesu zníženia pokuty z dôvodu poľahčujúcich okolností uznaných Súdom prvého stupňa, |
|
— |
zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. |
Dôvody odvolania a hlavné tvrdenia
Na podporu tohto odvolania uvádza odvolateľ päť dôvodov odvolania smerujúcich k čiastočnému zrušeniu napadnutého rozsudku. Tieto dôvody vyplývajú na jednej strane z nesprávneho posúdenia pojmu „opakované porušenie“ Súdom prvého stupňa a na druhej strane zo zjavnej protiprávnosti úpravy spôsobu stanovenia pokuty, ktorá spôsobila pokles priznaného zníženia pokuty na základe poľahčujúcich okolností a teda viedla k zvýšeniu pokuty vzhľadom k výške pokuty, ktorá by bola stanovená, ak by Súd prvého stupňa bol obmedzil jej zvýšenie pre priťažujúce okolností z 50 % na 40 % bez toho, aby upravil spôsob stanovenia pokuty používaný Komisiou.
Na podporu svojich tvrdení ohľadne nesprávneho posúdenia pojmu opakovaného porušenia uvádza tri rôzne dôvody odvolania.
|
— |
Prvým dôvodom je podľa odvolateľa skutočnosť, že Súd prvého stupňa poprel zásadu nullum crimen, nulla poena sine lege a jej dôsledok, zásadu zákazu retroaktivity prísnejších trestno-právnych predpisov tým, že potvrdil zvýšenie pokuty odvolateľa z dôvodu priťažujúcej okolnosti spočívajúcej v opakovanom porušení napriek neexistencii jasného a dostatočne predvídateľného právneho základu. |
|
— |
Druhým dôvodom je podľa odvolateľa skutočnosť, že Súd prvého stupňa nesprávne aplikoval zásadu právnej istoty tým, že v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora odmietol obmedziť aplikáciu opakovaného porušenia v čase. |
|
— |
Tretím dôvodom je podľa odvolateľa skutočnosť, že odôvodnenie rozsudku je rozporuplné vzhľadom na neuvedenie odôvodnenia, ktoré by sa týkalo posúdenia vzťahu medzi opakovaným porušením a potrebou zabezpečiť, aby pokuty mali dostatočne odstrašujúci účinok. |
Odvolateľ ďalej uvádza dva ďalšie dôvody na podporu svojich tvrdení, a to ohľadne zjavne protiprávneho charakteru zvýšenia pokuty, o ktorom rozhodol Súd prvého stupňa po úprave zohľadnenia opravného koeficientu pre poľahčujúce okolnosti. Hlavný dôvod odvolania sa vzťahuje na prekročenie právomoci, nedostatku právomoci a porušenie článkov 229 a 230 ES, ktorých sa dopustil Súd prvého stupňa. Tento dôvod sa delí na dve časti:
|
— |
Prvá časť vyplýva zo skutočnosti, že Súd prvého stupňa tým, že upravil rozhodnutie Komisie ohľadom spôsobu stanovenia ponuky, nerešpektoval hranice svojej právomoci v zmysle článkov 229 a 230 ES. |
|
— |
V druhej časti odvolateľ vytýka Súdu prvého stupňa, že rozhodol nad rámec petitu žaloby, keď upravil započítanie percenta zníženia pre poľahčujúce okolnosti a dôsledkom toho zvýšil pokutu uloženú odvolateľovi. |
Na upresnenie uvádza odvolateľ druhý dôvod odvolania vyplývajúci z porušenia práva na obhajobu a zo zásady zákazu retroaktvity trestov. Tým, že neposkytol svoj zámer upraviť spôsob stanovenia pokuty a zvýšiť pokutu do kontradiktórnej diskusie, Súd prvého stupňa v podstate porušil základnú zásadu práva Spoločenstva s konkrétnym dopadom na možnosť odvolateľa brániť sa. Súd prvého stupňa tiež retroaktívne použil judikatúru z roku 2003 na rozhodnutie „Bière belge“ z roku 2001 objasňujúc spôsob zohľadnenia koeficientu pre poľahčujúce okolnosti v spôsobe stanovenia pokuty.
(1) Nariadenie č. 17: Prvé nariadenia implementujúce články 85 a 86 zmluvy (Ú. v. ES 13 z 21.2.1962, s. 204; Mim. vyd., 08/001, s. 3).