16.4.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 93/15

a)

Má sa, vzhľadom k obsahu článku 17 smernice Rady z 18. decembra 1986 o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov (1), vykladať článok 19 tejto smernice v tom zmysle, že vnútroštátna právna úprava môže upraviť režim náhrady obchodného zástupcu vyplácanej na základe vzájomnej dohody, záväznej pre jej zmluvné strany, nehľadiac na podmienky uvedené v dvoch zarážkach písmena a) odseku 2 článku 17, a vzhľadom k tomu, že je možné kvantifikovať túto náhradu na základe kritérií vyplývajúcich nie zo smernice, ale zo vzájomnej dohody, a to s tým dôsledkom, že v mnohých prípadoch bude vyplatená menšia náhrada ako maximálna stanovená v smernici,

b)

Má byť náhrada obchodného zástupcu určená analyticky zohľadniac posledné provízie, ktoré dostal počas rokov nasledujúcich po skončení svojej činnosti vo vzťahu ku klientom, ktorých získal alebo v závislosti od nárastu uzavretých obchodov, ku ktorému došlo na základe jeho súčinnosti, použijúc kritérium spravodlivosti len pre úpravu sumy alebo existujú iné súhrnnejšie metódy určenia, ktoré sa viacej odvolávajú na kritérium spravodlivosti.