Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document C2005/057/35

    Vec C-524/04: Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný uznesením High Court of Justice (England & Wales), Chancery Division z 21. decembra 2004, ktorý súvisí s konaním: Test Claimants in the Thin Cap Group Litigation proti Commissioners of Inland Revenue

    Ú. v. EÚ C 57, 5.3.2005, p. 20–22 (ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, NL, PL, PT, SK, SL, FI, SV)

    5.3.2005   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 57/20


    Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný uznesením High Court of Justice (England & Wales), Chancery Division z 21. decembra 2004, ktorý súvisí s konaním: Test Claimants in the Thin Cap Group Litigation proti Commissioners of Inland Revenue

    (Vec C-524/04)

    (2005/C 57/35)

    Jazyk konania: angličtina

    High Court of Justice (England & Wales), Chancery Division podal uznesením z 21. decembra 2004 na Súdnom dvore Európskych spoločenstiev návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, ktorý súvisí s konaním: Test Claimants in the Thin Cap Group Litigation proti Commissioners of Inland Revenue a bol doručený kancelárii Súdneho dvora dňa 31. decembra 2004.

    High Court of Justice (England & Wales), Chancery Division žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcich otázkach:

    1.

    Je v rozpore s článkom 43, 49 alebo 56 ES, ak členský štát (ďalej len „štát dlžníka“) ponechá v účinnosti a uplatňuje právnu úpravu, ako je tá v článkoch 209, 212 a v prílohe 28AA Zákona o daniach z príjmov fyzických osôb a právnických osôb (Income and Corporation Taxes Act 1998, ďalej len „vnútroštátne ustanovenia“), ktorá obmedzuje možnosť spoločnosti so sídlom v tomto členskom štáte (ďalej len „dlžník“) odpočítať na daňové účely úrok pri peňažnej pôžičke poskytnutej materskou spoločnosťou, ktorá dlžníka priamo alebo sprostredkované ovláda a má sídlo v inom členskom štáte za okolností, keď by dlžník nepodliehal takýmto obmedzeniam v prípade, ak by materská spoločnosť mala sídlo v štáte dlžníka?

    2.

    Aký rozdiel, ak vôbec existuje, spôsobuje pri odpovedi na otázku č. 1:

    a)

    ak peňažnú pôžičku neposkytne materská spoločnosť dlžníka, ale iná spoločnosť (ďalej len „veriteľská spoločnosť“) tej istej podnikateľskej skupiny, ktorá je ovládaná priamo alebo sprostredkovane tou istou materskou spoločnosťou ako dlžník a tak táto spoločná materská spoločnosť ako aj veriteľská spoločnosť majú sídlo v iných členských štátoch ako je štát dlžníka?

    b)

    ak má veriteľská spoločnosť sídlo v inom členskom štáte ako dlžník, ale všetky materské spoločnosti, ktoré priamo alebo sprostredkovane ovládajú dlžníka aj veriteľskú spoločnosť majú sídlo v tretej krajine?

    c)

    ak všetky materské spoločnosti, ktoré priamo alebo sprostredkovane ovládajú veriteľskú spoločnosť aj dlžníka majú sídlo v tretích krajinách a veriteľská spoločnosť má sídlo v inom členskom štáte ako dlžník, ale peňažnú pôžičku poskytla dlžníkovi pobočka veriteľskej spoločnosti umiestnená v tretej krajine?

    d)

    ak veriteľská spoločnosť a všetky materské spoločnosti, ktoré priamo alebo sprostredkovane ovládajú veriteľskú spoločnosť aj dlžníka majú sídlo v tretích krajinách?

    3.

    Spôsobovalo by nejaký rozdiel v odpovediach na otázky č. 1 a 2, ak by bolo možné preukázať, že poskytnutie pôžičky zakladalo zneužitie práva alebo bolo súčasťou fiktívneho dohovoru, ktorého cieľom bolo obchádzanie daňového zákona členského štátu dlžníka? Ak áno, aké usmernenia považuje Súdny dvor za vhodné poskytnúť v súvislosti s vecami, ako sú tieto, pokiaľ ide o skutočnosti, ktoré zakladajú zneužitie alebo fiktívny dohovor?

    4.

    Ak článok 56 ES obsahuje obmedzenie pohybu kapitálu medzi členskými štátmi a tretími krajinami, existovalo toto obmedzenie na účely článku 57 ES dňa 31. decembra 1993?

    5.

    V prípade, ak je ktorákoľvek zo situácii uvedených v otázkach č. 1 a 2 v rozpore s článkami 43, 49 alebo 56 ES, potom za okolností, keď dlžník alebo iné spoločnosti tej istej podnikateľskej skupiny (ďalej len „žalobcovia“) uplatnia nasledujúce nároky:

    a)

    nárok na vrátenie dodatočne vyrubenej dane z príjmov právnických osôb zaplatenej dlžníkom v dôsledku neuznania odpočtu úroku zaplateného veriteľskej spoločnosti z príjmov podliehajúcich dani z príjmov právnických osôb v prípade, keď by tieto platby úrokov boli považované za uznateľné odpočty z príjmov dlžníka, ak by aj veriteľská spoločnosť mala sídlo v štáte dlžníka;

    b)

    nárok na vrátenie dodatočne vyrubenej dane z príjmov právnických osôb zaplatenej dlžníkom v prípadoch, keď bola celá suma úroku z pôžičky skutočne zaplatená veriteľskej spoločnosti, ale nárok na odpočet v súvislosti s týmto úrokom bol znížený v dôsledku vnútroštátnych ustanovení alebo ich uplatnenia daňovým orgánom;

    c)

    nárok na vrátenie dodatočne vyrubenej dane z príjmov právnických osôb zaplatenej dlžníkom v prípadoch, keď suma úroku z pôžičky od veriteľskej spoločnosti uznaná na účely odpočtu z príjmov dlžníka bola znížená v dôsledku vnútroštátnych ustanovení alebo ich uplatnenia daňovým orgánom z dôvodu, že základné imanie bolo upísané skôr ako požičaný kapitál, alebo nahradilo existujúci požičaný kapitál;

    d)

    nárok na vrátenie dodatočne vyrubenej dane z príjmov právnických osôb zaplatenej dlžníkom v prípadoch, keď úrok pri pôžičke od veriteľskej spoločnosti uznaný na účely odpočtu z príjmov dlžníka bol v dôsledku vnútroštátnych ustanovení alebo ich uplatnenia daňovým orgánom znížený z dôvodu zníženia úrokovej sadzby účtovanej pri pôžičke (alebo zmenou pôžičky na bezúročnú);

    e)

    nárok na uvedenie do predošlého stavu alebo odškodnenie pokiaľ ide o straty, ktoré vznikli dlžníkovi (alebo ktoré voči dlžníkovi uplatnili iné spoločnosti tej istej podnikateľskej skupiny, ktoré majú rovnako sídlo v štáte dlžníka), alebo iné daňové úľavy alebo dobropisy, ktoré dlžník použil na vyrovnanie záväzkov na úhradu dodatočne vyrubenej dane z príjmov právnických osôb uvedených v bodoch a), b) a c) v prípade, keď by takéto straty, úľavy alebo dobropisy mal inak k dispozícii na iné použitie alebo prevedenie do budúcnosti;

    f)

    nárok na vrátenie dane z príjmov právnických osôb zaplatenej dlžníkom vopred vo vyššej sume než bola daňová povinnosť na základe platieb úroku veriteľskej spoločnosti, ktoré boli po opätovnom posúdení charakterizované ako priame alebo nepriame rozdelenie zisku spoločnosti;

    g)

    nárok na uvedenie do predošlého stavu alebo odškodnenie pokiaľ ide o daň z príjmov právnických osôb zaplatenú vopred za okolností uvedených v bode f), ktorá bola následne použitá na vyrovnanie záväzkov dlžníka na úhradu dane z príjmov právnických osôb;

    h)

    nárok na náhradu nákladov a výdavkov, ktoré vznikli žalobcom tým, že sa podrobili vnútroštátnym ustanoveniam alebo ich uplatneniu daňovým orgánom;

    i)

    nárok na uvedenie do predošlého stavu alebo odškodnenie za stratu návratnosti požičaného kapitálu použitého ako investícia do vlastného imania (alebo zmeneného na vlastné imanie) za okolností opísaných v bode c); a

    j)

    nárok na uvedenie do predošlého stavu alebo odškodnenie za akékoľvek daňové záväzky, ktoré vznikli veriteľskej spoločnosti v štáte sídla na základe domnelého alebo pripísaného prijatia úroku od dlžníka, ktoré bolo po opätovnom posúdení charakterizované ako priame alebo nepriame rozdelenie zisku spoločnosti podľa vnútroštátnych ustanovení uvedených v otázke č. 1

    majú byť tieto nároky považované na účely práva Spoločenstva za:

    nároky na uvedenie do predošlého stavu alebo vrátenie súm vybraných neprávom, ktoré vznikajú ako dôsledok a vedľajší produkt porušenia vyššie uvedených ustanovení Spoločenstva; alebo

    nároky na odškodnenie alebo náhradu škody; alebo

    nároky na zaplatenie sumy zodpovedajúcej neprávom odmietnutým výnosom?

    6.

    V prípade, že odpoveď na ktorúkoľvek časť otázky č. 5 bude taká, že tieto nároky sú nárokmi na zaplatenie sumy zodpovedajúcej neprávom odmietnutým výnosom:

    a)

    sú takéto nároky dôsledkom a vedľajším produktom práva priznaného vyššie uvedenými ustanoveniami Spoločenstva; alebo

    b)

    musia byť splnené všetky alebo niektoré z podmienok vymáhateľnosti obsiahnuté v rozsudku v spojených veciach Brasserie du Pecheur a Factortame, C-46/93 a C-48/93; alebo

    c)

    musia byť splnené nejaké iné podmienky?

    7.

    Spôsobuje nejaký rozdiel skutočnosť, či sú nároky uvedené v otázke č. 6 podľa vnútroštátneho práva uplatnené ako nároky na uvedenie do predošlého stavu alebo sú uplatnené alebo musia byť uplatnené ako nároky na náhradu škody?

    8.

    Aké usmernenie, ak vôbec, považuje Súdny dvor za vhodné poskytnúť v prejednávaných veciach pokiaľ ide o okolnosti, ktoré by mal vnútroštátny súd zobrať do úvahy pri určení, či došlo k dostatočne závažnému porušeniu v zmysle rozsudku v spojených veciach Brasserie du Pecheur a Factortame, C-46/93 a C-48/93, predovšetkým, či s prihliadnutím na stav judikatúry týkajúcej sa výkladu príslušných ustanovení Spoločenstva, bolo toto porušenie ospravedlniteľné?

    9.

    Môže v zásade existovať priama príčinná súvislosť (v zmysle rozsudku v spojených veciach Brasserie du Pecheur a Factortame, C-46/93 a C-48/93) medzi porušením článkov 43, 49 a 56 ES a stratami patriacimi do skupín uvedených v otázke 5 a) až h), o ktorých sa tvrdí, že vyplývajú z tohto porušenia? Ak áno, aké usmernenie, ak vôbec, považuje Súdny dvor za vhodné poskytnúť pokiaľ ide o okolnosti, ktoré by ma vnútroštátny súd zobrať do úvahy pri určení, či existuje takáto priama príčinná súvislosť?

    10.

    Pri určení výšky straty alebo škody, za ktorú možno poskytnúť náhradu, je na vnútroštátnom súde, aby zohľadnil skutočnosť, či poškodené osoby vynaložili náležitú starostlivosť s cieľom vyhnúť sa strate, alebo túto stratu zmierniť, predovšetkým využitím právnych prostriedkov, prostredníctvom ktorých mohli preukázať, že vnútroštátne ustanovenia (z dôvodu uplatnenia dohovorov o zamedzení dvojitého zdanenia) nemali za následok obmedzenia uvedené v otázke č. 1? Ovplyvňuje odpoveď na túto otázku domnienka účastníkov v rozhodnom čase týkajúca sa účinku dohovoru o zamedzení dvojitého zdanenia?


    Top