This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document C2005/057/35
Case C-524/04: Reference for a preliminary ruling by the High Court of Justice (England & Wales), Chancery Division, by order of that court dated 21 December 2004, in the case of Test Claimants in the Thin Cap Group Litigation against Commissioners of Inland Revenue
Vec C-524/04: Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný uznesením High Court of Justice (England & Wales), Chancery Division z 21. decembra 2004, ktorý súvisí s konaním: Test Claimants in the Thin Cap Group Litigation proti Commissioners of Inland Revenue
Vec C-524/04: Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný uznesením High Court of Justice (England & Wales), Chancery Division z 21. decembra 2004, ktorý súvisí s konaním: Test Claimants in the Thin Cap Group Litigation proti Commissioners of Inland Revenue
Ú. v. EÚ C 57, 5.3.2005, p. 20–22
(ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, NL, PL, PT, SK, SL, FI, SV)
5.3.2005 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 57/20 |
Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný uznesením High Court of Justice (England & Wales), Chancery Division z 21. decembra 2004, ktorý súvisí s konaním: Test Claimants in the Thin Cap Group Litigation proti Commissioners of Inland Revenue
(Vec C-524/04)
(2005/C 57/35)
Jazyk konania: angličtina
High Court of Justice (England & Wales), Chancery Division podal uznesením z 21. decembra 2004 na Súdnom dvore Európskych spoločenstiev návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, ktorý súvisí s konaním: Test Claimants in the Thin Cap Group Litigation proti Commissioners of Inland Revenue a bol doručený kancelárii Súdneho dvora dňa 31. decembra 2004.
High Court of Justice (England & Wales), Chancery Division žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcich otázkach:
1. |
Je v rozpore s článkom 43, 49 alebo 56 ES, ak členský štát (ďalej len „štát dlžníka“) ponechá v účinnosti a uplatňuje právnu úpravu, ako je tá v článkoch 209, 212 a v prílohe 28AA Zákona o daniach z príjmov fyzických osôb a právnických osôb (Income and Corporation Taxes Act 1998, ďalej len „vnútroštátne ustanovenia“), ktorá obmedzuje možnosť spoločnosti so sídlom v tomto členskom štáte (ďalej len „dlžník“) odpočítať na daňové účely úrok pri peňažnej pôžičke poskytnutej materskou spoločnosťou, ktorá dlžníka priamo alebo sprostredkované ovláda a má sídlo v inom členskom štáte za okolností, keď by dlžník nepodliehal takýmto obmedzeniam v prípade, ak by materská spoločnosť mala sídlo v štáte dlžníka? |
2. |
Aký rozdiel, ak vôbec existuje, spôsobuje pri odpovedi na otázku č. 1:
|
3. |
Spôsobovalo by nejaký rozdiel v odpovediach na otázky č. 1 a 2, ak by bolo možné preukázať, že poskytnutie pôžičky zakladalo zneužitie práva alebo bolo súčasťou fiktívneho dohovoru, ktorého cieľom bolo obchádzanie daňového zákona členského štátu dlžníka? Ak áno, aké usmernenia považuje Súdny dvor za vhodné poskytnúť v súvislosti s vecami, ako sú tieto, pokiaľ ide o skutočnosti, ktoré zakladajú zneužitie alebo fiktívny dohovor? |
4. |
Ak článok 56 ES obsahuje obmedzenie pohybu kapitálu medzi členskými štátmi a tretími krajinami, existovalo toto obmedzenie na účely článku 57 ES dňa 31. decembra 1993? |
5. |
V prípade, ak je ktorákoľvek zo situácii uvedených v otázkach č. 1 a 2 v rozpore s článkami 43, 49 alebo 56 ES, potom za okolností, keď dlžník alebo iné spoločnosti tej istej podnikateľskej skupiny (ďalej len „žalobcovia“) uplatnia nasledujúce nároky:
|
6. |
V prípade, že odpoveď na ktorúkoľvek časť otázky č. 5 bude taká, že tieto nároky sú nárokmi na zaplatenie sumy zodpovedajúcej neprávom odmietnutým výnosom:
|
7. |
Spôsobuje nejaký rozdiel skutočnosť, či sú nároky uvedené v otázke č. 6 podľa vnútroštátneho práva uplatnené ako nároky na uvedenie do predošlého stavu alebo sú uplatnené alebo musia byť uplatnené ako nároky na náhradu škody? |
8. |
Aké usmernenie, ak vôbec, považuje Súdny dvor za vhodné poskytnúť v prejednávaných veciach pokiaľ ide o okolnosti, ktoré by mal vnútroštátny súd zobrať do úvahy pri určení, či došlo k dostatočne závažnému porušeniu v zmysle rozsudku v spojených veciach Brasserie du Pecheur a Factortame, C-46/93 a C-48/93, predovšetkým, či s prihliadnutím na stav judikatúry týkajúcej sa výkladu príslušných ustanovení Spoločenstva, bolo toto porušenie ospravedlniteľné? |
9. |
Môže v zásade existovať priama príčinná súvislosť (v zmysle rozsudku v spojených veciach Brasserie du Pecheur a Factortame, C-46/93 a C-48/93) medzi porušením článkov 43, 49 a 56 ES a stratami patriacimi do skupín uvedených v otázke 5 a) až h), o ktorých sa tvrdí, že vyplývajú z tohto porušenia? Ak áno, aké usmernenie, ak vôbec, považuje Súdny dvor za vhodné poskytnúť pokiaľ ide o okolnosti, ktoré by ma vnútroštátny súd zobrať do úvahy pri určení, či existuje takáto priama príčinná súvislosť? |
10. |
Pri určení výšky straty alebo škody, za ktorú možno poskytnúť náhradu, je na vnútroštátnom súde, aby zohľadnil skutočnosť, či poškodené osoby vynaložili náležitú starostlivosť s cieľom vyhnúť sa strate, alebo túto stratu zmierniť, predovšetkým využitím právnych prostriedkov, prostredníctvom ktorých mohli preukázať, že vnútroštátne ustanovenia (z dôvodu uplatnenia dohovorov o zamedzení dvojitého zdanenia) nemali za následok obmedzenia uvedené v otázke č. 1? Ovplyvňuje odpoveď na túto otázku domnienka účastníkov v rozhodnom čase týkajúca sa účinku dohovoru o zamedzení dvojitého zdanenia? |