Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: pani Nicola Yerrell, člen Právneho servisu Komisie a pán Horstpeter Krepell, sudca pracovnoprávneho súdu, ktorý bol pridelený Právnemu servisu Komisie v rámci programu výmeny vnútroštátnych zamestnancov verejnej služby, splnomocnení zástupcovia, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu, podala 7. mája 2004 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Spolkovej republike Nemecko.

Komisia Európskych spoločenstiev navrhuje, aby Súdny dvor:

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Vylúčenie pracovníčok na kratší pracovný čas zamestnaných Spolkovou republikou a takmer všetkými spolkovými krajinami, ktoré spravidla pracujú kratšie ako 18 hodín týždenne (počet hodín je v niektorých spolkových krajinách stanovený o niečo nižšie), z možnosti byť volené do rád zamestnancov, znamená nepriamu diskrimináciu žien, pretože tieto tvoria prevažný podiel pracovníkov pracujúcich na kratší pracovný čas. Ide tu o porušenie smernice 76/207/EHS. Ďalej nie je táto úprava ani v súlade so smernicou 97/81/EHS, pretože podľa tejto nesmie byť s pracovníkmi na kratší pracovný čas zaobchádzané horšie ako s pracovníkmi na plný úväzok okrem prípadov, keď je rozdielne zaobchádzanie odôvodnené z vecných dôvodov.

Vecné dôvody pre vylúčenie z voliteľnosti tu však neexistujú. Obmedzenú prítomnosť predmetného personálu na pracovnom mieste možno kompenzovať pohyblivou úpravou pracovného času a prostredníctvom moderných prostriedkov komunikácie. Betriebsverfassungsgesetz (zákon o organizácii podniku), ktorý upravuje v súkromnom sektore hospodárstva voľbu člena podnikovej rady, voliteľnosť rovnakým spôsobom neobmedzuje. Takáto podniková rada má rovnaké úlohy ako rady zamestnancov vo verejnej službe. Zastúpenie vylúčenej skupiny v grémiách rady zamestnancov je nevyhnutné kvôli jej špecifickým záujmom, ktoré by ináč zostali nezohľadnené.

(1)  Ú. v. ES L 39, s. 40.

(2)  Ú. v. ES L 14, s. 9.