1)

Je vnútroštátna právna úprava, ktorá na uplatnenie obmedzenia odpočtu presahujúcich nákladov na prijaté úvery a pôžičky na členov skupiny zavádza „úplnú“ konsolidáciu EBITDA členov skupiny (najmä stanovením, že záporné EBITDA niektorých členov úmerne znižujú kladné EBITDA ostatných členov), ale iba „neúplnú“ konsolidáciu presahujúcich nákladov na prijaté úvery a pôžičky [tým, že neumožňuje započítať presahujúce náklady na prijaté úvery a pôžičky jedného člena skupiny voči „záporným“ presahujúcim nákladom na prijaté úvery a pôžičky alebo presahujúcim úverovým výnosom iného člena (t. j. prebytok úrokových výnosov nad úrokovými nákladmi)], v súlade s článkom 4 ods. 1 tretím pododsekom smernice Rady (EÚ) 2016/1164 (1) z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu, prípadne v spojení s článkami 20 a 21 Charty základných práv Európskej únie a s článkami 2, 6 ods. 1 a 3 a s článkom 9 ZEÚ, pokiaľ takáto právna úprava môže viesť k tomu, že skupina spoločností (sídliacich v tom istom štáte), ktorá nemá na konsolidovanej báze presahujúce náklady na prijaté úvery a pôžičky (úhrnné úrokové výnosy niektorých spoločností skupiny – rezidentov prevyšujú úhrnné úrokové náklady ostatných spoločností skupiny – rezidentov), môže mať napriek tomu obmedzené právo na odpočet úrokov len z toho dôvodu, že v podstate iba jeden člen skupiny dosiahol úrokové výnosy a ostatným členom vznikli úrokové náklady, zatiaľ čo ak by boli výnosy a náklady rozdelené medzi členov skupiny rovnomerne, nebolo by právo týchto členov na odpočet úrokov v dôsledku toho nijako obmedzené?

2)

Má článok 4 ods. 1 tretí pododsek smernice Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu, priamy účinok a môže ho vnútroštátny súd priamo uplatniť, ak si členský štát zvolil možnosť konsolidácie pre skupiny spoločností?