—

zrušil vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2025/1330 z 10. júla 2025, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá predbežné clo uložené na dovoz lyzínu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 2025/1330), a to v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne, a

—

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia porušila právo žalobkyne na obhajobu, a tiež zásadu riadnej správy vecí verejných zakotvenú v článku 41 Charty základných práv Európskej únie, pričom obidve tieto porušenia údajne predstavujú porušenie podstatnej formálnej náležitosti. V dôsledku uvedeného sa namieta aj porušenie článku 2 ods. 6a základného antidumpingového nariadenia (1).

—

Prvý žalobný dôvod sa týka právne nesprávneho stanovenia nákladov a trhových referenčných hodnôt pre paru ako jeden z podstatných faktorov výroby lyzínu, t. j. výrobku, ktorého sa týka napadnuté antidumpingové opatrenie. Zistenia Komisie týkajúce sa referenčnej hodnoty pre paru nie sú správne dôvodu uvádzaných porušení práva na obhajobu a zásady riadnej správy vecí verejných.

Tieto údajné porušenia viedli k stanoveniu nadhodnotených výrobných nákladov žalobkyne, ktoré boli zase použité na zveličenie vytvorenej normálnej hodnoty, dumpingového rozpätia a antidumpingového cla pre žalobkyňu.

V dôsledku týchto údajných protiprávností bol porušený aj článok 2 ods. 6a základného antidumpingového nariadenia, keďže Komisia nestanovila vytvorenú normálnu hodnotu výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty, a to tak, že by použila zdroje zabezpečujúce nedeformované medzinárodné ceny, náklady alebo referenčné hodnoty, alebo domáce náklady v Číne, pokiaľ sú stanovené pozitívne a nedeformovaným spôsobom na základe presných a primeraných dôkazov.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení pravidla spravodlivého porovnania stanoveného v článku 2 ods. 10 základného antidumpingového nariadenia, ktoré má vplyv na stanovenie vývoznej ceny, a na zjavne nesprávnom posúdení, ktorého sa Komisia dopustila, keď odmietla tvrdenie žalobkyne o existencii jediného hospodárskeho subjektu tvoreného žalobkyňou a s ňou prepojenou spoločnosťou v juhovýchodnej Ázii.

—

V rámci druhého žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že Komisia nevykonala spravodlivé porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou, ako to vyžaduje článok 2 ods. 10 základného antidumpingového nariadenia, pričom uskutočnila neodôvodnenú úpravu smerom nadol o náklady a zisk z vývoznej ceny žalobkyne, ktorú Komisia údajne nesprávne založila na článku 2 ods. 10 písm. i) základného antidumpingového nariadenia.

Žalobkyňa tiež tvrdí, že Komisia sa dopustila zjavných nesprávnych posúdení, keď odmietla existenciu jediného hospodárskeho subjektu medzi žalobcom a s ňou prepojenou spoločnosťou v juhovýchodnej Ázii, pričom sa vyjadruje k skutočnostiam, ktoré Komisia uviedla ako dôvod pre odmietnutie v napadnutom nariadení.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení zásady riadnej správy vecí verejných zo strany Komisie, ktorá údajne žalobkyni uložila neprimerané dôkazné bremeno. Žalobkyňa tiež namieta porušenie pravidla spravodlivého porovnania uvedeného v článku 2 ods. 10 základného antidumpingového nariadenia, keďže Komisia do vytvorenej normálnej hodnoty žalobkyne nezahrnula primerané predajné, všeobecné a administratívne náklady.

—

V treťom žalobnom dôvode žalobkyňa tvrdí, že Komisia jej uložila neprimerané bremeno tým, že od nej požadovala, aby poskytla podrobnejšie informácie o zdroji údajov z tretej krajiny, než ktoré má Komisia sama k dispozícii.

Žalobkyňa sa opiera o najnovšiu judikatúru, ktorú spochybnila samotná Komisia. Žalobkyňa sa odvoláva na zásadu riadnej správy vecí verejných a zásadu spravodlivého porovnania zakotvenú v článku 2 ods. 10 základného antidumpingového nariadenia.