1.

Má sa článok 45 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že daňovník nerezident, ktorý vykonáva (alebo vykonával) v členskom štáte závislú činnosť, sa pri výbere dane z príjmov vo vzťahu k tomuto štátu zamestnania nachádza v porovnateľnej situácii ako rezident len vtedy, keď dosiahol celý alebo takmer celý svoj zdaniteľný príjem v tomto štáte zamestnania?

2.

Ak je odpoveď na prvú otázku záporná, je tento štát zamestnania potom povinný pri výbere dane z príjmov zohľadniť osobnú a rodinnú situáciu dotknutej osoby v prípade, v ktorom táto osoba vo svojom štáte bydliska síce dosiahla významnejšie príjmy, ktoré sa v tomto štáte s prihliadnutím na uplatniteľnú dohodu o zamedzení dvojitého zdanenia môžu zdaniť, avšak tieto príjmy v absolútnom zmysle nestačia na to, aby bolo možné v celom rozsahu využiť daňové výhody platné v štáte bydliska, a ak áno, v akom rozsahu?