1.

Je vzhľadom na odôvodnenie 12 a oddiel 1 („Verejné obstarávanie“) vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 897/2014 (1) z 18. augusta 2014, ktorým sa stanovujú osobitné ustanovenia na vykonávanie programov cezhraničnej spolupráce financovaných podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 232/2014, ktorým sa ustanovuje nástroj európskeho susedstva, prípustný taký postup vnútroštátneho orgánu, o aký ide vo veci samej, v rámci ktorého je prijímateľ v priebehu posudzovania požiadaný o predloženie dôkazov o schopnosti dodávateľa plniť verejnú zákazku a to na základe vnútroštátnej právnej úpravy, konkrétne podľa článku 121 Zakon za obštestvenite porački (zákon o verejnom obstarávaní), a podľa ktorého vnútroštátny orgán neuplatňuje ustanovenia o verejnom obstarávaní uvedené v tomto vykonávacom nariadení?

2.

Je prípustný taký postup vnútroštátneho orgánu, o aký ide vo veci samej, podľa ktorého vnútroštátny orgán skúma, či ide o „nezrovnalosť“ v zmysle zmluvy o zadaní verejnej zákazky, ktorú uzavrel verejný obstarávateľ (žalobca) s prijímateľom (verejným obstarávateľom) na plnenie zmluvy riadiaceho orgánu na základe legálnej definície právneho pojmu „nezrovnalosť“ podľa článku 2 bodu 36 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (2) zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (konsolidované znenie), a nie na základe charakteristík právneho pojmu „nezrovnalosť“ podľa článku 2 písm. m) vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 897/2014 – hoci článok 2 písm. m) vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 897/2014, ktoré sa uplatňuje na Spoločný operačný program cezhraničnej spolupráce v rámci európskeho nástroja susedstva „Čiernomorská oblasť 2014 – 2020“, obsahuje legálnu definíciu pojmu „nezrovnalosť“ a na túto definíciu sa odkazuje aj v zmluve medzi orgánom uzatvárajúcim zmluvu a partnerom ako na ustanovenie, ktoré definuje pojem „nezrovnalosť“?

Ak je odpoveď na túto otázku taká, že takýto postup je prípustný, ako sa má vykladať pojem „nezrovnalosť“ v zmysle článku 2 bodu 36 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013; konkrétne, má sa osemdňové omeškanie s plnením služby podľa zmluvy o „výrobe videofilmu v rámci projektu TIMMOD“ považovať za porušenie vnútroštátneho práva, ak prijímateľ odovzdal službu hlavnému partnerovi v … Rumunsku po tom, ako mu ju poskytol dodávateľ, a vyrobený produkt, videofilm, sa používa v programe; t. j., predstavuje omeškanie s plnením zmluvy medzi prijímateľom a dodávateľom porušenie, ktoré možno považovať za porušenie vnútroštátneho práva podľa článku 2 bodu 36 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, a je preto výdavok, ktorý vznikol prijímateľovi na zmluvnú platbu dodávateľovi bez vykonania odpočtu 84 leva (ďalej len „BGN“; 10 500 BGN х 0,1 % = 10,5 BGN za deň х 8 dní = 84 BGN) z tejto platby, neoprávneným výdavkom v rozpočte Únie?

3.

Je z hľadiska článku 41 [Charty základných práv Európskej únie] prípustný taký postup vnútroštátneho orgánu, o aký ide vo veci samej, podľa ktorého sa v odôvodnení rozhodnutia o uložení sankcie za nezrovnalosť, ktorej sa dopustil prijímateľ: 1. uvádza len porušené ustanovenie práva Únie – článok 33 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (3) z 18. júla 2018 – ale nie sú uvedené žiadne informácie o tom, v čom konkrétne porušenie tohto ustanovenia spočíva a ako boli týmto porušením porušené zásady hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti uvedené v tomto ustanovení alebo ako porušenie týchto zásad vedie k poškodeniu rozpočtu Únie; 2. vnútroštátny orgán nevysvetľuje, prečo skúma jednotlivé prvky nezrovnalosti v súlade s legálnou definíciou tohto pojmu podľa článku 2 bodu 36 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, a nie podľa článku 2 písm. m) uplatniteľného vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 897/2014, a 3. vnútroštátny orgán neuvádza konkrétne vysvetlenia k výške sankcie vyjadrenej v percentách, konkrétne 25 % hodnoty zákazky?

4.

Musí byť vzhľadom na článok 2 ods. 2 a 3 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 (4) z 18. decembra 1995 povaha a rozsah správnej sankcie, ako aj povaha a závažnosť nezrovnalosti, za ktorú sa ukladá, vopred stanovená v práve Únie, aby mohla byť správna sankcia upravená na vnútroštátnej úrovni, a sú členské štáty povinné pri úprave opatrení a sankcií vo vnútroštátnom práve zohľadniť alebo uviesť právny akt Spoločenstva, ktorý tieto opatrenia a sankcie stanovuje? Majú sa ustanovenia článku 31 ods. 3 [v spojení s] článkom 74 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 897/2014 vykladať v tom zmysle, že členským štátom priznávajú právomoc prijať pravidlá týkajúce sa výšky sankcií, ktoré možno uložiť prijímateľom projektov v rámci programov európskeho nástroja susedstva?

5.

Pokiaľ ide o článok 63 ods. 2 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046 („Členské štáty ukladajú príjemcom finančných prostriedkov účinné, odrádzajúce a primerané sankcie, ak sú stanovené v pravidlách platných v jednotlivých odvetviach alebo v osobitných ustanoveniach vnútroštátneho práva“), sú prípustné také výšky sankcií, o aké ide vo veci samej, a to sankcia vo výške 84 BGN (z dôvodu, že prijímateľ nevykonal odpočet tejto sumy od sumy vyplatenej dodávateľovi z dôvodu osemdňového omeškania plnenia) a sankcia vo výške 25 % z 10 500,00 BGN, t. j. z hodnoty oprávnených finančných prostriedkov podľa zmluvy medzi prijímateľom a dodávateľom (z dôvodu porušenia zásad riadneho finančného hospodárenia v súlade s požiadavkami článku 33, článku 36 ods. 1 a článku 61 nariadenia [EÚ, Euratom] 2018/1046)?