1

Žalobou podanou na základe článku 263 ZFEÚ sa žalobkyňa, spoločnosť Berliner Verkehrsbetriebe (BVG), domáha zrušenia rozhodnutia piateho odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) z 2. apríla 2024 (vec R 2220/2023‑5) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

2

Dňa 15. marca 2023 žalobkyňa podala na EUIPO prihlášku ochrannej známky Európskej únie pre zvukové označenie pozostávajúce zo zvuku melódie, ktorú si je možné vypočuť prostredníctvom tohto hypertextového odkazu:

<zvukový súbor prihlasovanej ochrannej známky>

3

Prihlasovaná ochranná známka označovala služby, ktoré patria do triedy 39 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedajú tomuto opisu: „Doprava; preprava cestujúcich; balenie a baliace služby; skladovanie; organizácia dopravy v rámci turistických zájazdov“.

4

Rozhodnutím z 3. októbra 2023 prieskumová pracovníčka zamietla prihlášku uvedenej ochrannej známky na základe článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1).

5

Dňa 6. novembra 2023 žalobkyňa podala odvolanie na EUIPO proti rozhodnutiu prieskumovej pracovníčky.

6

Napadnutým rozhodnutím odvolací senát zamietol odvolanie v celom rozsahu na základe článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001. Odvolací senát v podstate zastával názor, že prihlasovaná ochranná známka je taká krátka a obyčajná, že nemá žiadnu rezonanciu ani schopnosť, aby bola spotrebiteľmi rozpoznaná ako označenie obchodného pôvodu služieb, ktoré označuje.

7

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

8

EUIPO navrhuje, aby Všeobecný súd:

9

Žalobkyňa uvádza jediný žalobný dôvod založený porušení článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001. V podstate tvrdí, že odvolací senát nesprávne posúdil vlastnosti prihlasovanej ochrannej známky, hoci sú typické a v súlade s údajmi vyplývajúcimi z rozhodovacej praxe a z usmernení týkajúcich sa preskúmania pred EUIPO v oblasti zvukových ochranných známok.

10

EUIPO spochybňuje argumentáciu žalobkyne, pričom tvrdí, že odvolací senát v napadnutom rozhodnutí správne konštatoval, že prihlasovaná ochranná známka nemá rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001.

11

Podľa článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001 sa do registra nezapíšu ochranné známky, ktoré nemajú rozlišovaciu spôsobilosť.

12

Rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001 znamená, že táto ochranná známka je spôsobilá identifikovať výrobok alebo službu, pre ktoré sa zápis žiada, ako pochádzajúce od určitého podniku, a teda odlíšiť tento výrobok alebo túto službu od výrobkov alebo služieb iných podnikov [rozsudky z 13. septembra 2016, Globo Comunicação e Participações/EUIPO (Zvuková ochranná známka), T‑408/15, EU:T:2016:468, bod 37, a zo 7. júla 2021, Ardagh Metal Beverage Holdings/EUIPO (Kombinácia zvukov pri otváraní plechovky so šumivým nápojom), T‑668/19, EU:T:2021:420, bod 17].

13

Ochrannými známkami, ktoré nemajú rozlišovaciu spôsobilosť uvedenými v článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001 sú tie ochranné známky, ktoré nie sú spôsobilé plniť základnú funkciu ochrannej známky, čiže identifikovať obchodný pôvod predmetného tovaru alebo služby, aby tak spotrebiteľovi, ktorý nadobudne tovar alebo službu označené ochrannou známkou, umožnili pri ich ďalšom nadobudnutí uskutočniť rovnakú voľbu, ak bola jeho skúsenosť pozitívna, alebo inú voľbu, ak bola skúsenosť negatívna (rozsudky z 13. septembra 2016, Zvuková ochranná známka, T‑408/15, EU:T:2016:468, bod 38, a zo 7. júla 2021, Kombinácia zvukov pri otváraní plechovky so šumivým nápojom, T‑668/19, EU:T:2021:420, bod 18).

14

Rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky sa musí posudzovať na jednej strane vo vzťahu k výrobkom alebo službám, pre ktoré sa zápis žiada, a na druhej strane vo vzťahu k jej vnímaniu príslušnou skupinou verejnosti (rozsudky z 13. septembra 2016, Zvuková ochranná známka, T‑408/15, EU:T:2016:468, bod 39, a zo 7. júla 2021, Kombinácia zvukov pri otváraní plechovky so šumivým nápojom, T‑668/19, EU:T:2021:420, bod 19).

15

Minimálna rozlišovacia spôsobilosť postačuje, aby sa neuplatnil absolútny dôvod zamietnutia podľa článku 7 ods. 1 písm. b) 2017/1001 (rozsudok z 13. septembra 2016, Zvuková ochranná známka, T‑408/15, EU:T:2016:468, bod 40).

16

Okrem toho treba pripomenúť, že kritériá posúdenia rozlišovacej spôsobilosti sú rovnaké pre všetky kategórie ochranných známok, keďže článok 7 ods. 1 nariadenia 2017/1001 nerozlišuje medzi týmito jednotlivými kategóriami. Kritériá posúdenia rozlišovacej spôsobilosti zvukových ochranných známok sa teda nelíšia od kritérií uplatňujúcich sa na iné druhy ochranných známok (pozri rozsudok zo 7. júla 2021, Kombinácia zvukov pri otváraní plechovky so šumivým nápojom, T‑668/19, EU:T:2021:420, bod 23 a citovanú judikatúru).

17

Z ustálenej judikatúry tiež vyplýva, že je nevyhnutné, aby zvukové označenie, ktorého prihláška bola podaná na zápis, malo určitú rezonanciu, ktorá umožňuje cieľovému spotrebiteľovi vnímať ho a považovať ho za ochrannú známku a nie za funkčný prvok alebo za ukazovateľ bez charakteristických vlastností. Uvedený spotrebiteľ teda musí považovať zvukové označenie za umožňujúce identifikáciu v tom zmysle, že je identifikovateľné ako ochranná známka (pozri rozsudok zo 7. júla 2021, Kombinácia zvukov pri otváraní plechovky so šumivým nápojom, T‑668/19, EU:T:2021:420, bod 24 a citovanú judikatúru).

18

Hoci je pravda, že verejnosť má vo zvyku vnímať slovné alebo obrazové ochranné známky ako označenia identifikujúce obchodný pôvod tovarov alebo služieb, neplatí to isté nevyhnutne v prípade, ak je označenie tvorené iba zvukovým prvkom. Avšak je potrebné uvážiť, že pokiaľ ide o určité tovary a služby, nie je nezvyčajné, že spotrebitelia ich identifikujú cez zvukový prvok. V tejto súvislosti sa treba tiež domnievať, že zvyklosti v hospodárskom odvetví nie sú pevne stanovené, ale za určitých okolností sa môžu časom meniť, a to aj veľmi dynamicky (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. septembra 2016, Zvuková ochranná známka, T‑408/15, EU:T:2016:468, body 42 až 44, a zo 7. júla 2021, Kombinácia zvukov pri otváraní plechovky so šumivým nápojom, T‑668/19, EU:T:2021:420, body 25 a 26).

19

Argumentáciu žalobkyne treba skúmať z hľadiska týchto úvah.

20

V prejednávanej veci žalobkyňa nespochybňuje posúdenie odvolacieho senátu, podľa ktorého sú služby, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka, určené širokej verejnosti Európskej únie. Toto posúdenie nemožno spochybniť.

21

Pokiaľ ide o posúdenie rozlišovacej spôsobilosti prihlasovanej ochrannej známky, odvolací senát uviedol, že prihlasovaná ochranná známka „je dvojsekundovým zvukovým označením, ktoré pozostáva z jednoduchých štyroch rôznych po sebe nasledujúcich vnímateľných zvukov“. Odvolací senát sa preto domnieval, že prihlasovaná ochranná známka „je natoľko krátka a obyčajná, že nemá žiadnu rezonanciu ani určitú schopnosť, aby bola rozpoznaná, ktorá by cieľovým spotrebiteľom umožnila považovať ju za označenie pôvodu a nie iba za funkčný prvok alebo údaj, ktorý nie je nositeľom odkazu“. V tejto súvislosti odvolací senát uviedol, že hoci sa prihlasovaná ochranná známka „odlišuje od iných zvučiek používaných v odvetví dopravy“, tento rozdiel „nestačí sám osebe na to, aby jej priznal rozlišovaciu spôsobilosť“, keďže „rozlišovacia spôsobilosť zvukovej ochrannej známky má byť určená výlučne schopnosťou ochrannej známky identifikovať výrobok alebo službu, pre ktoré sa zápis požaduje, ako pochádzajúce od určitého podniku, a teda odlíšiť tento výrobok alebo túto službu od výrobkov alebo služieb iných podnikov“.

22

Na konštatovanie, že ochranná známka nemá rozlišovaciu spôsobilosť, odvolací senát v podstate uviedol, že prihlasovaná ochranná známka „[bola] mimoriadne krátka (… dve sekundy) a jednoduchá (… štyri vnímateľné zvuky)“ a že v dôsledku toho uvedená ochranná známka „[nebola] ako taká schopná odovzdať odkaz, ktorý by si spotrebitelia [mohli] zapamätať“, keďže „sa jednoducho vníma[la] ako funkčný zvukový prvok určený na pritiahnutie pozornosti poslucháča na nasledujúci oznam alebo na iné aspekty dotknutých služieb“.

23

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že už bolo rozhodnuté, že zvukové označenie, ktoré sa vyznačuje prílišnou jednoduchosťou a ktoré sa obmedzuje len na opakovanie dvoch rovnakých nôt – v prejednávanej veci zvuk, ktorý sa podobá zvoneniu telefónu –, neumožňuje samo osebe odovzdať odkaz, na ktorý si spotrebitelia môžu spomenúť, takže spotrebitelia ju nebudú považovať za ochrannú známku, minimálne kým nedosiahne rozlišovaciu spôsobilosť používaním (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. septembra 2016, Zvuková ochranná známka, T‑408/15, EU:T:2016:468, bod 51 a citovanú judikatúru).

24

Ako však správne tvrdí žalobkyňa, viaceré skutočnosti umožňujú domnievať sa, že vlastnosti prihlasovanej ochrannej známky z hľadiska dĺžky trvania a rezonancie umožňujú preukázať skôr existenciu než neexistenciu rozlišovacej spôsobilosti v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001 a judikatúry citovanej v bodoch 12 až 18 vyššie.

25

Po prvé pokiaľ ide o zvyky hospodárskeho odvetvia, o ktoré ide v prejednávanej veci, je totiž všeobecne známe, že hospodárske subjekty pôsobiace v odvetví dopravy čoraz častejšie využívajú „zvučky“, teda krátke zvukové motívy, aby vytvorili zvukovú identitu pre súvisiace výrobky a služby, ktorá bude verejnosťou rozpoznateľná a bude zvukovým ekvivalentom vizuálnej identity ochrannej známky. Takéto zvukové ochranné známky tiež umožňujú vkladať alebo sprevádzať odkazy určené cieľovej skupine verejnosti, či už na letiskách alebo na nástupištiach železničných a autobusových staníc na reklamné účely alebo pokiaľ ide o súvisiace služby. Tieto zvučky, ktorých viaceré príklady uviedla žalobkyňa (pozri bod 5 siedmu zarážku napadnutého rozhodnutia), umožňujú upriamiť pozornosť poslucháčov v prostredí, ktoré môže byť občas hlučné.

26

Po druhé treba uviesť, že prihlasovaná ochranná známka pozostáva zo zvuku melódie, ktorú tvoria štyri rôzne po sebe nasledujúce vnímateľné zvuky (pozri bod 2 vyššie).

27

Zvuk melódie, ktorý tvorí prihlasovanú ochrannú známku, nemá priamu súvislosť so službami, na ktoré sa vzťahuje táto ochranná známka, a nezdá sa, že by sa zakladal na technických alebo funkčných úvahách. Tento zvuk totiž nepozostáva z hluku, ktorý obvykle vzniká pri využívaní dopravných služieb, ako je napríklad zvuk prechádzajúceho metra alebo vlaku, alebo zvuk odlietajúceho lietadla. Rovnako nie je preukázané, že zvuk melódie, ktorý tvorí prihlasovanú ochrannú známku, už verejnosť poznala, čo umožňuje predpokladať, že ide o pôvodné dielo.

28

V tomto kontexte sa možno domnievať, že zvuk melódie, z ktorej pozostáva prihlasovaná ochranná známka, má slúžiť skôr ako zvučka, teda – ako správne zdôrazňuje žalobkyňa – ako krátka výrazná zvuková sekvencia, ktorú je možné si ako takú zapamätať. Rovnako je potrebné sa domnievať, že napriek svojej krátkosti, ktorá je pre zvučky charakteristická a ktorej cieľom je práve uľahčiť ich zapamätanie, je zvuk melódie, ktorá tvorí prihlasovanú ochrannú známku, určený na to, aby v súlade so zvyklosťami v odvetví dopravy upriamil pozornosť verejnosti na obchodný pôvod služieb, na ktoré sa táto ochranná známka vzťahuje.

29

Ako uvádza žalobkyňa, takéto posúdenie je navyše potvrdené rozhodovacou praxou a usmerneniami týkajúcimi sa preskúmania pred EUIPO v oblasti zvukových ochranných známok.

30

Zvuk melódie, ktorá tvorí prihlasovanú ochrannú známku, má podobné trvanie ako zvuk melódie, ktorá tvorí zvukovú ochrannú známku Európskej únie nemeckého železničného podniku Deutsche Bahn AG, zapísanú pod číslom 18800487, ktorú si možno vypočuť prostredníctvom nasledujúceho hypertextového odkazu (<EUIPO – eSearch>), pričom táto melódia, rovnako ako melódia, ktorá tvorí zvukovú ochrannú známku Európskej únie spoločnosti Deutsche Bahn, nemá nič spoločné s dotknutými dopravnými službami. Rovnaké zistenia možno uviesť aj pri porovnaní prihlasovanej ochrannej známky s ochrannou známkou podniku Flughafen München GmbH, ktorý prevádzkuje letisko v Mníchove, zapísanou pod číslom 17396102, ktorú si možno vypočuť prostredníctvom nasledujúceho hypertextového odkazu (<EUIPO – eSearch>).

31

Rovnako tak sú pre posúdenie vlastností prihlasovanej ochrannej známky relevantné dva „príklady akceptovaných ochranných známok“ uvedené v časti B oddiele 4 kapitole 3 bode 15 usmernení týkajúcich sa preskúmania pred EUIPO, ktoré, hoci nie sú záväzné, môžu napriek tomu predstavovať referenčný zdroj pre prax EUIPO v oblasti ochranných známok [pozri rozsudok z 8. júna 2022, Muschaweck/EUIPO – Conze (UM), T‑293/21, EU:T:2022:345, bod 38 a citovanú judikatúru]. Tieto príklady totiž naznačujú, že boli prijaté dve zvukové ochranné známky, ktoré pozostávali po prvé zo „sledu štyroch rôznych tónov, pôvodne klesajúcich o štvrtú tóninu a následne stúpajúcich a končiacich na strednej hodnote“ a po druhé z „prvých dvoch kratších tónov A[,] znejúcich menej silno než nasledujúce dlhé a vyššie C…“. Takéto zvukové sekvencie možno prirovnať k sekvencii, z ktorej pozostáva prihlasovaná ochranná známka, ktorá podľa odvolacieho senátu pozostáva zo štyroch vnímateľných zvukov.

32

Vzhľadom na vlastnosti prihlasovanej ochrannej známky, pokiaľ ide o dĺžku trvania, používanú melódiu a vnímateľné zvuky, ako aj rôzne údaje, ktoré v minulosti poskytol EUIPO, a pokiaľ ide o úlohu, ktorú tieto vlastnosti zohrávajú pri posudzovaní rozlišovacej spôsobilosti zvukovej ochrannej známky, ktorej zápis sa žiada, sa odvolací senát dopustil nesprávneho posúdenia, keď dospel k záveru, že prihlasovaná ochranná známka nemá rozlišovaciu spôsobilosť z dôvodu, že je „mimoriadne krátka [… (dve sekundy)] a jednoduchá [… štyri vnímateľné zvuky]“.

33

Takéto posúdenie sa javí ako nesprávne tak vzhľadom na zvyklosti dotknutého odvetvia, pre ktoré je dôležité, aby bolo možné použiť zvuk na to, aby príslušná skupina verejnosti mohla identifikovať výrobky a služby podniku, a vytvoriť tak rozpoznateľnú zvukovú identitu, ako aj vzhľadom na prvky, ktoré charakterizujú prihlasovanú ochrannú známku, ktorá má na uvedenú verejnosť pôsobiť práve ako krátka a výrazná zvučka, ktorú si možno zapamätať a ktorá je tak spôsobilá označovať obchodný pôvod predmetných služieb, ktoré budú výlučne spojené so žalobkyňou. Dĺžka trvania prihlasovanej ochrannej známky, ani jej údajná „jednoduchosť“ alebo „obyčajnosť“, ktorá sama osebe nebráni tomu, aby mohla byť rozpoznaná zodpovedajúca melódia, nie sú z tohto hľadiska prekážkami, ktoré by ako také postačovali na odôvodnenie neexistencie akejkoľvek rozlišovacej spôsobilosti.

34

Po tretie sa odvolací senát dopustil ďalšieho pochybenia, keď na podporu svojho posúdenia, podľa ktorého prihlasovaná ochranná známka nemala rozlišovaciu spôsobilosť, zastával názor, že táto ochranná známka má „jednoducho funkčnú úlohu“.

35

Pokiaľ totiž ide o dopravné služby alebo služby prepravy cestujúcich, odvolací senát uviedol, že „je obvyklé pred hlásením o dopravných prostriedkoch vysielať z reproduktorov krátku sekvenciu zvukov, aby boli cestujúci upozornení na hlásenie, ktoré bude nasledovať po zvučke“, a že vzhľadom na to, že sa tieto hlásenia vo všeobecnosti vysielajú v hlučnejšom prostredí, „nie je pre poslucháča ľahké odlíšiť hlásenie od ostatných zvukov v pozadí“ a spojiť si hlásenie, na ktoré si doteraz nezvykol, s konkrétnym podnikom.

36

Ako poznamenáva žalobkyňa, v prejednávanej veci sa však zdá, že aj za predpokladu, že by bolo potrebné uvažovať o jednom z potenciálnych používaní prihlasovanej ochrannej známky – ako to robí odvolací senát –, teda odkazovať na jej používanie na stanici na účely reklamy súvisiacej dopravnej služby, takéto používanie, aj keď má funkčnú úlohu, nijako nebráni prihlasovanej ochrannej známke plniť jej funkciu označenia obchodného pôvodu uvedenej služby. Taká je dokonca úloha prihlasovanej ochrannej známky v takomto kontexte, keďže zvuk melódie, ktorá je pre túto ochrannú známku charakteristická, má práve umožniť cieľovej skupine verejnosti odlíšiť túto službu a dotknutý podnik od iných služieb, ktoré jej môžu byť ponúkané inými hospodárskymi subjektmi pôsobiacimi v odvetví dopravy.

37

Po štvrté odvolací senát sa domnieval, že ani v prípade ostatných služieb, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka, ktoré sa priamo netýkajú dopravy, ale aspektov, ktoré s ňou môžu byť spojené, táto ochranná známka nemôže plniť svoju základnú funkciu označenia ich obchodného pôvodu, keďže „príslušná skupina verejnosti, ktorá sa s týmto veľmi krátkym a jednoduchým sledom zvukov v kontexte týchto služieb stretne,… by sa nanajvýš domnievala, že zvuk [bol] spojený s určitými aspektmi služby (napríklad začiatok hlásenia) alebo [sa používal] na účely reklamy týchto služieb“. Úvahy uvedené v bodoch 27 až 36 vyššie platia mutatis mutandis, pokiaľ ide o posúdenie vykonané odvolacím senátom v súvislosti s týmito inými službami. Konkrétne, ako správne uvádza žalobkyňa, je ťažké pochopiť, s akými aspektmi služieb, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka, môže súvisieť zvuk melódie, z ktorej táto ochranná známka pozostáva, a ako skutočnosť, že prihlasované zvukové označenie môže byť použité v reklame na tieto služby, svedčí v neprospech jeho zápisu ako ochrannej známky.

38

V dôsledku toho z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolací senát nesprávne posúdil rozlišovaciu spôsobilosť prihlasovanej ochrannej známky z hľadiska článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001.

39

Je preto potrebné vyhovieť jedinému žalobnému dôvodu a zrušiť napadnuté rozhodnutie bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o prípustnosti dokumentov predložených žalobkyňou po prvýkrát pred Všeobecným súdom na účely preukázania reklamného použitia rôznych, skôr zapísaných zvukových ochranných známok Európskej únie týkajúcich sa odvetvia dopravy.

40

Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

41

Keďže EUIPO nemal vo veci úspech, je opodstatnené uložiť mu povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhmi žalobkyne.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (druhá komora)

rozhodol takto: