1.

Možno článok 29 colného kódexu spoločenstva (1), pokiaľ ide o colnú hodnotu, vykladať v tom zmysle, že stanovuje len spôsob určenia colnej hodnoty – prevodnej hodnoty bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek úpravy, ktoré sa majú vykonať smerom nahor alebo nadol – ale nestanovuje čas, kedy sa má toto určenie vykonať?

2.

Keďže podľa judikatúry Súdneho dvora sa na účely článku 29 colného kódexu spoločenstva metóda určenia colnej hodnoty na základe jeho prevodnej hodnoty uplatňuje vtedy, ak bol tovar predaný na vývoz do Európskej únie, má sa článok 29 colného kódexu spoločenstva v spojení s článkom 112 ods. 3 a článkom 214 colného kódexu spoločenstva vykladať v tom zmysle, že umiestnenie tovaru do colného skladu v zjednodušenom režime podľa článku 76 ods. 1 písm. c) colného kódexu spoločenstva znamená alebo umožňuje predpokladať, že predaj tovaru sa uskutočnil s cieľom jeho vývozu do Európskej únie? Má na odpoveď na predchádzajúcu otázku vplyv skutočnosť, že tovar bol prepustený do voľného obehu po prevode, ktorý sa uskutočnil v čase, keď sa tovar nachádzal v colnom sklade?

3.

V prípade záporných odpovedí na otázky uvedené v predchádzajúcom bode, vzhľadom na to, že režim colné uskladňovanie ako režim s podmienečným oslobodením od cla neurčuje vznik colného dlhu, pretože k nemu dochádza v čase prepustenia tovaru do voľného obehu, možno článok 29, článok 112 ods. 3 a článok 214 colného kódexu spoločenstva vykladať v tom zmysle, že referenčným okamihom pre vyčíslenie colnej hodnoty je okamih prepustenia tovaru do režimu colné uskladňovanie? Alebo sa majú tieto ustanovenia nevyhnutne vykladať v tom zmysle, že táto hodnota sa má vypočítať v čase prepustenia tovaru do voľného obehu, teda v čase vzniku colného dlhu, aj keď bol tento tovar predtým umiestnený v colnom sklade?

4.

Je možné v prípade režimu následného predaja vykladať článok 147 nariadenia Komisie č. 2454/93 (2) v tom zmysle, že samotná skutočnosť umiestnenia tovaru v colnom sklade umožňuje predpokladať, že predaj, ktorý predchádzal poslednému predaju, z ktorého bol tovar dovezený na colné územie, sa uskutočnil s cieľom vývozu do Európskej únie?

5.

Majú sa články 118 a 97k nariadenia Komisie č. 2454/93, pokiaľ ide o osvedčenia o pôvode, vykladať v tom zmysle, že predloženie dôkazu o prepustení tovaru do voľného obehu po uplynutí dvojročnej lehoty má za následok stratu uplatnenia colných výhod z dôvodu preferenčného pôvodu, hoci osvedčenie o pôvode, na základe ktorého sa žiada o colnú preferenciu, bolo použité pri predchádzajúcich čiastočných dovozných prepusteniach uskutočnených v rámci tejto dvojročnej lehoty?