Predbežné znenie

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

TAMARA ĆAPETA

prednesené 9. októbra 2025(1)

Vec C‑519/24

Nitrogénművek Vegyipari Zrt.

proti

Nemzeti Adó‑ és Vámhivatal Fellebbviteli Igazgatósága

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Veszprémi törvényszék (Župný súd Vesprém, Maďarsko)]

„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochrana životného prostredia – Smernica 2003/87/ES – Systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov – EU ETS – Ciele smernice 2003/87 – Bezodplatné emisné kvóty – Únik uhlíka – Vnútroštátna daň z oxidu uhličitého vyprodukovaného v dôsledku využitia bezodplatných kvót “

I.      Úvod

1.        Systém obchodovania s emisnými kvótami (European Union Emissions Trading Scheme; ďalej len „EU ETS“), zriadený smernicou 2003/87/ES(2), je jedným z nástrojov, prostredníctvom ktorých sa Únia snaží dosiahnuť svoje ciele v oblasti životného prostredia. Cieľom smernice je dekarbonizovať hospodárstvo EÚ reguláciou emisií skleníkových plynov (ďalej len „emisie skleníkových plynov“). Zároveň sa vzhľadom na hospodárske záujmy Európskej únie usiluje o dosiahnutie znížení finančne a ekonomicky výhodným spôsobom.(3)

2.        Prejednávaná vec nastoľuje otázku, do akej miery môžu členské štáty doplniť tento systém zavedený na úrovni Únie.

II.    Skutkový stav vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore

3.        Po pandémii vírusu COVID‑19 a v dôsledku agresie Ruska voči Ukrajine Maďarsko 17. júla 2023 prijalo jelentős térítésmentes kibocsátásiegység‑kiosztásban részesülő létesítmény üzemeltetőjét érintő egyes veszélyhelyzeti szabályokról szóló 320/2023 (VII. 17.) Kormányrendelet (nariadenie vlády č. 320/2023 o niektorých pravidlách pre mimoriadne situácie, ktoré sa týkajú prevádzkovateľov zariadení využívajúcich značné množstvo bezodplatne pridelených emisných kvót; ďalej len „nariadenie vlády“).

4.        Týmto návrhom na začatie prejudiciálneho konania Veszprémi törvényszék (Župný súd Vesprém, Maďarsko) (ďalej len „vnútroštátny súd“) žiada Súdny dvor o objasnenie týkajúce sa relevantného práva EÚ s cieľom rozhodnúť o zlučiteľnosti tohto nariadenia vlády s cieľmi a ustanoveniami smernice 2003/87.

5.        Nitrogénművek Vegyipari Zrt., spoločnosť vyrábajúca dusíkaté hnojivá so sídlom v Maďarsku (ďalej len „žalobkyňa“), na tomto vnútroštátnom súde spochybňuje rozhodnutie vnútroštátneho daňového úradu, ktorý jej uložil povinnosť zaplatiť uhlíkovú daň na základe nariadenia vlády.

6.        Nariadenie vlády ukladá uhlíkovú daň vypočítanú v závislosti od množstva emisií „prevádzkovateľovi zariadenia, ktorý má nárok na významné bezodplatne pridelené emisné kvóty“. Daň sa uloží, ak títo prevádzkovatelia (i) vyprodukovali certifikované ročné priemerné emisie oxidu uhličitého počas troch rokov predchádzajúcich danému roku, ktoré presahujú 25 000 ton, a (ii) v roku predchádzajúcom danému roku im boli bezodplatne pridelené kvóty zodpovedajúce aspoň 50 % priemeru ich celkových certifikovaných emisií oxidu uhličitého za tri roky predchádzajúce danému roku.(4)

7.        Nariadenie vlády vymedzuje svoju pôsobnosť ratione personae, tým, že sa uplatňuje len na prevádzkovateľov zariadení, ktoré sa kvalifikujú na pridelenie významných bezodplatných emisných kvót a ktoré majú „podzariadenie spojené s referenčným produktom“ alebo „podzariadenie spojené s emisiami z procesov“ v zmysle delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/331(5).

8.        Žalobkyni, na ktorú sa táto pôsobnosť vzťahovala, sa udelila povinnosť zaplatiť daň z emisií oxidu uhličitého.

9.        Žalobkyňa však zastávala názor, že nariadenie vlády, z ktorého vychádza daňová povinnosť, je v rozpore s Magyarország Alaptörvénye (Ústava Maďarska) a právom EÚ, a preto požiadala daňový orgán, aby jej umožnil zmeniť jej daňové priznanie.

10.      Nemzeti Adó‑ és Vámhivatal Veszprém Vármegyei Adó‑ és Vámigazgatósága (Štátna daňová a colná správa – Daňové a colné riaditeľstvo, Vesprémska župa, Maďarsko; ďalej len „daňový orgán prvého stupňa“) zamietol daňové priznanie žalobkyne podané 21. decembra 2023, pričom zastával názor, že ustanovenia nariadenia vlády sú platné a uplatňujú sa na žalobkyňu.

11.      Žalobkyňa v dôsledku toho podala proti rozhodnutiu daňového orgánu prvého stupňa odvolanie na Nemzeti Adó‑ és Vámhivatal Fellebbviteli Igazgatósága (Riaditeľstvo štátnej daňovej a colnej správy pre – Opravné prostriedky, Maďarsko, ďalej len „daňový orgán druhého stupňa“ alebo „žalovaný“).

12.      Daňový orgán druhého stupňa potvrdil rozhodnutie daňového orgánu prvého stupňa. Vysvetlil, že daňové orgány ako orgány zodpovedné za uplatňovanie práva nie sú oprávnené rozhodovať o zákonnosti právneho ustanovenia z hľadiska jeho možného nesúladu s ustanoveniami maďarskej Ústavy alebo právom EÚ. Zastával názor, že je potrebné meritórne rozhodnúť o porušení práva EÚ v rámci súdneho preskúmania.

13.      V nadväznosti na toto rozhodnutie podala žalobkyňa žalobu na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, pričom tvrdila, že rozhodnutia daňových orgánov prvého stupňa a druhého stupňa (ďalej len „sporné rozhodnutia“) by sa mali zmeniť tak, aby tento súd umožnil podať jej daňové priznanie. Subsidiárne navrhla zrušiť sporné rozhodnutia a uložiť žalovanému povinnosť uskutočniť nové konanie a vydať nové rozhodnutie. Žalobkyňa založila svoje tvrdenia na skutočnosti, že sporné rozhodnutia porušujú maďarskú Ústavu a EU ETS a sú v rozpore s cieľmi smernice 2003/87.

14.      Pokiaľ ide o túto poslednú uvedenú smernicu, žalobkyňa pred vnútroštátnym súdom tvrdila, že daň z oxidu uhličitého je nezlučiteľná s cieľom zabrániť úniku uhlíka, ktorý sa Európska únia snažila zaručiť zavedením bezodplatného prideľovania kvót v EU ETS. Keďže výber tejto dane priamo súvisí s bezodplatnými kvótami prideľovanými na základe smernice 2003/87, v praxi spôsobuje, že tieto kvóty sú zbavené svojej povahy bezodplatne pridelených kvót.

15.      Žalobkyňa ďalej tvrdila, že nariadenie vlády predstavuje prekážku výkonu základných slobôd zaručených Zmluvou a že predmetná právna úprava je diskriminačná. V tejto súvislosti žalobkyňa uviedla, že vymedzenie osobnej pôsobnosti nariadenia vlády je svojvoľné a diskriminačné voči prevádzkovateľom patriacim do jeho pôsobnosti v porovnaní s tými, na ktorých sa toto právo nevzťahuje, ako aj voči hospodárskym subjektom usadeným v Maďarsku, ktoré patria do jeho pôsobnosti, v porovnaní s hospodárskymi subjektmi z iných členských štátov.

16.      Žalobkyňa tiež tvrdila, že toto nariadenie vlády je v rozpore tak so slobodou usadiť sa, ako aj s voľným pohybom služieb, keďže obsahuje neprimerané obmedzenie, ktoré nie je odôvodnené naliehavým dôvodom všeobecného záujmu, a teda je v rozpore so zásadou zákazu diskriminácie vzhľadom na pojem „prevádzkovateľ“ uvedený v článku 3 písm. f) smernice 2003/87. Okrem toho keďže nariadenie vlády poskytuje selektívnu výhodu iným hospodárskym subjektom, predstavuje tiež neoznámenú štátnu pomoc, ktorá je v rozpore s článkami 107 a 108 ZFEÚ.

17.      Žalobkyňa napokon tvrdila, že nariadenie vlády predstavuje neprimerané obmedzenie vlastníctva, a porušuje tak článok 17 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) a článok 1 Prvého dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „EDĽP“). V tejto súvislosti uviedla, že každé obmedzenie základných slobôd musí rešpektovať aj zásady právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery, čo znamená, že obmedzenie musí byť predvídateľné a musí poskytovať dostatok času na vykonanie zmien, ktoré si vyžadujú legislatívne zmeny. Neexistencia prechodného obdobia porušuje tieto zásady.

18.      Žalovaný v konaní pred vnútroštátnym súdom navrhol zamietnuť žalobu o preskúmanie zákonnosti a zachovať právne odôvodnenie uvedené v sporných rozhodnutiach. Žalovaný predovšetkým tvrdil, že nariadenie vlády neporušuje smernicu 2003/87.

19.      Pokiaľ ide o ich tvrdenia týkajúce sa nesúladu nariadenia vlády so smernicou 2003/87, tak žalobkyňa, ako aj žalovaný sa odvolávali na tú istú judikatúru Súdneho dvora, konkrétne rozsudky Iberdrola a i.,(6)ŠKO‑Energo(7) a PPC Power(8).

20.      Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne týkajúce sa slobody usadiť sa, žalovaný uviedol, že nie je jasné, v čom by takáto sloboda mohla byť porušená, keďže žalobkyňa je už usadená v Maďarsku a jej usadenie sa – alebo začatie jej hospodárskych činností alebo pokračovanie v nich – v inom členskom štáte nie je zo žiadneho hľadiska predmetom prejednávanej veci.(9) Napokon žalovaný odkázal na rozsudok Adusbef a i.(10)na podporu svojho tvrdenia, že sloboda podnikania nie je absolútnou výsadou a môže podliehať zásahom verejných orgánov, ktoré môžu vo verejnom záujme obmedziť výkon hospodárskej činnosti. Žalovaný tiež tvrdil, že právo vlastniť majetok nie je absolútnym právom a jeho výkon môže byť tiež obmedzený.

21.      Za týchto okolností Veszprémi törvényszék (Župný súd Vesprém) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.      Majú sa alebo môžu sa ciele a ustanovenia [smernice 2003/87] najmä, ale nie výlučne, jej články 1, 10 a 11 a odôvodnenia 5, 7 a 20, vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnemu opatreniu (nariadeniu vlády), ktoré:

–        ukladá a posteriori na emisie vyprodukované pri využívaní emisných kvót daňovú povinnosť (výberom dane),

–        ukladá a posteriori na emisie vyprodukované pri využívaní bezodplatných emisných kvót daňovú povinnosť (výberom dane),

–        ukladá a posteriori na emisie vyprodukované pri využívaní bezodplatných emisných kvót daňovú povinnosť (výberom dane), ktorej dôsledkom je zbavenie bezodplatných kvót ich hodnoty a ich kompenzačného účinku,

–        ukladá a posteriori na emisie vyprodukované pri využívaní bezodplatných emisných kvót daňovú povinnosť (výberom dane), ktorej dôsledkom je odradenie prevádzkovateľov od znižovania emisií, zvýšenia ich environmentálnej účinnosti alebo investovania do technológií šetrnejších k životnému prostrediu,

–        ukladá a posteriori na emisie vyprodukované pri využívaní bezodplatných emisných kvót daňovú povinnosť (výberom dane), ktorej uloženie nemá žiadnu súvislosť s ochranou životného prostredia alebo so systémom obchodovania s emisnými kvótami v Európskej únii a jeho cieľmi, pričom cieľom a jediným základom povolenia na zavedenie tohto zdanenia je naopak riešenie následkov ozbrojeného konfliktu a humanitárnej katastrofy v susedstve Maďarska?

2.      Má sa alebo môže sa pojem,prevádzkovateľ‘ uvedený v článku 3 písm. f) [smernice 2003/87] vzhľadom na zákaz diskriminácie vyplývajúci z článkov 18, 49 a 56 [ZFEÚ], článku 21 [Charty] a článku 14 [EDĽP] vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnemu opatreniu (nariadeniu vlády), ktoré neodôvodnene, svojvoľne a bez naliehavého dôvodu verejného záujmu diskriminuje určitú kategóriu týchto prevádzkovateľov vo vzťahu k prevádzkovateľom, ktorí nepatria do jeho pôsobnosti?

3.      Majú sa alebo môžu sa články 18, 49 a 56 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnemu opatreniu (nariadeniu vlády), ktoré obmedzuje výkon týchto slobôd a ktoré:

–        neodôvodnene, svojvoľne a bez naliehavého dôvodu verejného záujmu diskriminuje určitú kategóriu prevádzkovateľov v zmysle článku 3 písm. f) [smernice 2003/87] tým, že sa na nich vzťahuje odlišná (prísnejšia) regulácia,

–        svojvoľne a bez naliehavého dôvodu verejného záujmu vymedzuje osobnú pôsobnosť, a ktoré nie je spôsobilé dosiahnuť ciele oprávnenia, na základe ktorého bolo prijaté, a

–        je zavedené náhle a nepredvídateľne, pričom medzi jeho uverejnením a nadobudnutím účinnosti uplynuli len tri dni, a zároveň ukladá povinnosti a posteriori so spätnou účinnosťou vo vzťahu k udalostiam, ktoré nastali pred nadobudnutím jeho účinnosti?

4.      Má sa alebo môže sa ochrana vlastníckeho práva zaručená článkom 17 Charty a článkom 1 Prvého dodatkového protokolu k EDĽP vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnemu opatreniu (nariadeniu vlády), ktoré má konfiškačný charakter a ktoré úplne zbavuje prevádzkovateľov patriacich do jeho pôsobnosti ich ziskov v blízkej budúcnosti, čo predstavuje neprimeraný a neprípustný zásah?“

22.      Žalobkyňa vo veci samej, maďarská vláda a Európska komisia predložili Súdnemu dvoru svoje písomné pripomienky.

23.      Dňa 25. júna 2025 sa konalo pojednávanie, na ktorom títo účastníci konania predniesli ústne pripomienky.

III. Analýza

A.      O prejudiciálnych otázkach

24.      Pokiaľ ide o prvú prejudiciálnu otázku, je potrebné uviesť niekoľko úvodných poznámok.

25.      Po prvé touto otázkou vnútroštátny súd žiada o výklad okrem iného článku 10 smernice 2003/87. V pôvodnom znení tejto smernice bolo ustanovenie, ktoré sa týkalo bezodplatného prideľovania kvót, článkom 10. Táto smernica však bola odvtedy viackrát zmenená(11), takže bezodplatné prideľovanie kvót je teraz upravené v jej článku 10a. Prvú otázku vnútroštátneho súdu preto treba chápať v tom zmysle, že si vyžaduje výklad článku 10a tejto smernice, a nie jej článku 10.

26.      Po druhé sa prvá otázka týkala rôznych scenárov načrtnutých v piatich častiach. Scenár uvedený v prvej časti, ktorý sa týka dane z emisií vyprodukovaných v dôsledku využívania emisných kvót vo všeobecnosti, je hypotetický, keďže tento scenár nezodpovedá okolnostiam veci, o ktorej rozhoduje vnútroštátny súd. Naopak, daň, o ktorú ide v prejednávanej veci, uložená nariadením vlády, je daňou z emisií oxidu uhličitého produkovaných zariadeniami, ktorým bolo pridelené značné množstvo bezodplatných kvót, a týka sa len takých zariadení. Z tohto dôvodu Súdny dvor nemôže odpovedať na túto časť prvej otázky.

27.      Zostávajúce časti prvej otázky sa týkajú dane z emisií vyplývajúcej z využívania bezodplatných kvót. Tieto časti otázky totiž už kvalifikujú predmetnú vnútroštátnu právnu úpravu v tom zmysle, že zbavuje bezodplatné emisné kvóty ich hodnoty a kompenzačného účinku a zároveň vo svojom dôsledku odrádza prevádzkovateľov od znižovania ich emisií, zvyšovania ich environmentálnej účinnosti a/alebo od investovania do technológií šetrnejších k životnému prostrediu. Vnútroštátny súd sa ďalej pýta, či smernica 2003/87 povoľuje alebo zakazuje vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá má takéto účinky.

28.      Otázka, či má predmetná vnútroštátna právna úprava skutočne takéto účinky, nie je otázkou, ktorou by sa Súdny dvor mohol zaoberať v rámci prejudiciálneho konania. Vzhľadom na to, že akákoľvek vnútroštátna právna úprava, ktorá konkrétne ohrozuje ciele smernice, je touto smernicou nevyhnutne vylúčená, otázky položené Súdnemu dvoru v prejednávanej veci treba chápať tak, že vnútroštátny súd v skutočnosti žiada Súdny dvor, aby potvrdil, že ciele uvedené v jeho otázke sú skutočne cieľmi sledovanými smernicou 2003/87, teda zachovaním bezodplatných kvót v rámci EU ETS.

29.      Vo svojej analýze teda odpoviem na túto otázku, pričom upriamim pozornosť na ciele zachovania bezodplatných kvót v EU ETS a právny rámec, prostredníctvom ktorého sú tieto ciele zaručené.

30.      Posledná časť prvej otázky sa týka toho, či je daňová povinnosť vylúčená z dôvodu, že nesúvisí s ochranou životného prostredia alebo s EU ETS a jeho cieľmi, ale jej účelom je naopak riešenie dôsledkov pandémie COVID‑19 a agresie Ruska voči Ukrajine. Podľa môjho názoru je na túto otázku potrebné odpovedať len vtedy, ak predmetná daň nie je v rozpore s cieľmi bezodplatných kvót v rámci EU ETS. Keby to tak bolo, smernica 2003/87 by ju zakazovala bez ohľadu na jej účel v súvislosti s domácim rozpočtom.

31.      Pokiaľ ide o druhú, tretiu a štvrtú otázku, nepovažujem ich za relevantné. Smernica 2003/87 bola prijatá na základe článku 192 ods. 1 ZFEÚ (pôvodne článku 175 ods. 1 ZES), ktorý je právnym základom pre prijímanie právnych predpisov v oblasti životného prostredia. Ako sa však vysvetľuje v odôvodnení 7 tejto smernice, jej ustanovenia sa tiež považujú za nevyhnutné na zachovanie integrity vnútorného trhu a zabránenie narušeniu hospodárskej súťaže. Ak sa by teda zistilo, že dotknutá vnútroštátna právna úprava je v rozpore s touto smernicou, nebude potrebné určiť, či je tiež v rozpore s ustanoveniami týkajúcimi sa slobody usadiť sa a voľného pohybu služieb, ako by ich zakazovala samotná smernica.

32.      Vzhľadom na vyššie uvedené sa budem zaoberať cieľmi bezodplatného prideľovania emisných kvót niektorým trhovým subjektom. Ak vnútroštátny súd konštatuje, že nariadenie vlády a rozhodnutia prijaté na základe tohto nariadenia ohrozujú dosiahnutie týchto cieľov, nesmie dotknutú vnútroštátnu právnu úpravu uplatniť.

B.      Ciele bezodplatných emisných kvót

33.      Ako sa uvádza v úvodnej časti a potvrdzuje judikatúra Súdneho dvora, cieľom EU ETS je podstatne znížiť emisie skleníkových plynov v Únii bez toho, aby to malo vplyv na hospodársky rozvoj, zamestnanosť a konkurencieschopnosť priemyselných odvetví Únie.(12)

34.      Vo všeobecnosti systém EU ETS funguje tak, že každá emisia skleníkových plynov, na ktorú sa vzťahuje systém, musí zodpovedať množstvu emisných kvót, ktoré musia byť odovzdané. Do 30. apríla každého roka musí prevádzkovateľ každého zariadenia odovzdať množstvo kvót zodpovedajúce jeho emisiám skleníkových plynov počas tohto obdobia.(13)

35.      Kvóty možno nadobudnúť prostredníctvom aukcie, t. j. za odplatu, alebo bezodplatne. Súčasne sa postupne znižuje strop celkového množstva povolených emisií.

36.      EU ETS bol do podoby, v akej existuje v súčasnosti, zavádzaný postupne. Doteraz existovali štyri obdobia obchodovania v rámci EU ETS.(14)

37.      Počas prvého obdobia obchodovania od roku 2005 do roku 2007 boli takmer všetky kvóty vzťahujúce sa na emisie zariadení zahrnutých do systému bezodplatne pridelené na základe predchádzajúceho množstva emisií týchto priemyselných odvetví. V tomto prvom období prináležalo každému členskému štátu, aby stanovil horné hranice, čo znamenalo, že vnútroštátne orgány boli poverené stanovením množstva kvót pridelených každému zariadeniu na základe ich národného alokačného plánu.

38.      V druhom období obchodovania od roku 2008 do roku 2012 sa podiel bezodplatne pridelených kvót znížil na približne 90 %. Rovnako ako v predchádzajúcom období sa o pridelení kvót rozhodlo na úrovni členských štátov, čo viedlo k rozdielnym vnútroštátnym prístupom. S cieľom vyhnúť sa týmto vzniknutým rozdielom normotvorca Únie po tretíkrát systém upravil.

39.      K významnej zmene systému došlo v treťom období obchodovania trvajúcom od roku 2013 do roku 2020. Od začiatku tohto obdobia už členské štáty neboli povinné vypracovať národné alokačné plány. Namiesto toho boli tieto plány nahradené jednotným stropom kvót na úrovni Únie. Tento strop sa odvtedy každoročne znižuje v súlade s klimatickými cieľmi Európskej únie, čím sa zabezpečuje, že celkové emisie EÚ sa časom znižujú.

40.      V treťom období sa prideľovanie formou aukcií stalo štandardným systémom prideľovania kvót. Bezodplatné kvóty sa však aj naďalej prideľovali.

41.      Počas prvých dvoch období síce mohlo byť bezodplatné prideľovanie kvót odôvodnené potrebou vytvoriť nový trh s kvótami a umožniť zúčastneným hospodárskym subjektom pripraviť sa na tento trh, ale prečo sa bezodplatné kvóty zachovali aj počas tretieho a štvrtého obdobia obchodovania?

42.      Najdôležitejším dôvodom, ktorý je tiež relevantný počas prvých dvoch období, ako to potvrdzuje judikatúra týkajúca sa týchto období(15), je zabrániť strate konkurencieschopnosti medzi priemyselnými odvetviami Únie, čo môže viesť k javu známemu ako únik uhlíka.(16)

43.      Únik uhlíka sa vzťahuje na riziko presunu výroby, a tým aj emisií skleníkových plynov za hranice Európskej únie, motivované hospodárskym zaťažením vyplývajúcim z dekarbonizácie v Európskej únii.(17)

44.      Ako už bolo uvedené, regulácia a riadenie EU ETS sa stali centralizovanými v treťom období, čo si vyžadovalo harmonizované pravidlá EÚ. Od tohto obdobia je bezodplatné prideľovanie kvót založené na posúdení rizika úniku uhlíka na úrovni EÚ. Na základe smernice 2003/87 Komisia vypracuje zoznam únikov uhlíka,(18) v ktorom vymenuje odvetvia a pododvetvia oprávnené na bezodplatné prideľovanie kvót z dôvodu, že čelia vysokému riziku úniku uhlíka. Zariadeniam a podzariadeniam pôsobiacim v týchto odvetviach sa môžu prideliť bezodplatné kvóty, ktoré budú pokrývať až 100 % ich emisií.

45.      Zabránenie úniku uhlíka však nie je jediným cieľom systému bezodplatných kvót zriadeného v rámci EU ETS. Bezodplatne pridelené kvóty nesmú brániť hlavnému cieľu tohto systému, ktorým je dekarbonizácia. Ďalším cieľom, ktorý sa má dosiahnuť prostredníctvom bezodplatného prideľovania kvót, je teda podnietiť zariadenia, ktorým sa bezodplatne prideľujú kvóty, aby napriek tomu zavádzali nové, čistejšie technológie. Na dosiahnutie tohto cieľa sa v právnych predpisoch EÚ stanovuje, že zariadeniam, ktoré sú oprávnené na pokrytie 100 % svojich emisií, sa takéto kvóty môžu bezodplatne prideliť len vtedy, ak dosahujú dobré výsledky z hľadiska dekarbonizácie, ktorá sa určí na základe vopred stanovených harmonizovaných referenčných hodnôt výkonnosti na úrovni Únie. Množstvo kvót bezodplatne pridelených každému zariadeniu sa už nevypočítava len na základe skorších emisií, ale určuje sa na základe referenčných hodnôt emisií skleníkových plynov vypracovaných pre každý produkt. Ako uviedla Komisia, referenčné hodnoty sa stanovujú na základe 10 % najvýkonnejších zariadení z hľadiska dekarbonizácie na úrovni EÚ;(19) cieľom je odmeniť zariadenia, ktoré sa stanú čistejšími a podnietiť ostatné zariadenia, aby ich nasledovali.

46.      S cieľom dosiahnuť súlad s projektom Európsky ekologický dohovor(20) a splniť klimatický cieľ Európskej únie do roku 2030, ktorým je zníženie čistých emisií aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990, EU ETS bol v roku 2021 upravený po štvrtýkrát.(21)

47.      Prejednávaná vec sa týka štvrtého obdobia obchodovania, ktoré trvalo od roku 2021 do roku 2030.

48.      V porovnaní s tretím obdobím obchodovania nedošlo k žiadnym významným zmenám, pokiaľ ide o ciele bezodplatného prideľovania kvót alebo kľúčové metódy na dosiahnutie týchto cieľov.

49.      Počas štvrtého obdobia zostáva obchodovanie s emisnými kvótami formou aukcie hlavnou metódou ich distribúcie a riadi sa článkom 10 smernice 2003/87. Kvóty sa však stále prideľujú aj bezodplatne a ich prideľovanie upravujú články 10a a 10b smernice 2003/87, pričom prvý z nich sa týka pravidiel pre určovanie vopred stanovených referenčných hodnôt na úrovni Únie a druhý sa týka pravidiel určovania odvetví, ktoré čelia riziku úniku uhlíka.

50.      Okrem toho sa počas tohto obdobia počet odvetví, ktoré využívajú bezodplatné prideľovanie kvót, znížil na 63, čo aj naďalej predstavuje veľkú časť emisií v Európskej únii, konkrétne 94 %.(22) Aj keď teoreticky môžu tieto odvetvia získať bezplatné kvóty na pokrytie až 100 % svojich emisií, pokiaľ ale nebudú dosahovať také výsledky ako 10 % najvýkonnejších zariadení, budú musieť zvyšok kvót kúpiť na trhu, aby pokryli svoju produkciu. Systém výpočtu týchto referenčných hodnôt bol vo štvrtom období napokon tiež čiastočne zmenený.(23)

51.      Napriek určitým zmenám vykonaným počas štvrtého obdobia obchodovania v porovnaní s tretím obdobím zostali hlavné dôvody na zachovanie bezodplatného prideľovania kvót rovnaké – na jednej strane slúžia na zachovanie konkurencieschopnosti priemyselných odvetví Únie a zabránenie úniku uhlíka; a na druhej strane ich cieľom je podporiť úsilie o dekarbonizáciu aj v odvetviach oprávnených na bezodplatné kvóty.

52.      Tieto dva ciele si môžu vyžadovať odlišné, či dokonca protichodné opatrenia. Cieľom harmonizovaného systému EÚ pre bezodplatné kvóty v rámci EU ETS je preto dosiahnuť rovnováhu medzi týmito dvoma cieľmi.

53.      Pokiaľ nebudú existovať dekarbonizačné opatrenia na globálnej úrovni, bude to mať vplyv na konkurencieschopnosť priemyselných odvetví EÚ, na ktoré sa vzťahuje EU ETS, pretože výrobky dovážané z iných krajín, v ktorých neexistujú takéto environmentálne opatrenia, by sa mohli dostať na trh EÚ za nižšie ceny. To sa môže zmeniť zavedením mechanizmu uhlíkovej kompenzácie na hraniciach (ďalej len „CBAM“), ktorý môže časom odstrániť dôvody zachovania bezodplatných kvót.(24) Prechodné zavedenie mechanizmu CBAM v roku 2023 však neovplyvnilo okolnosti, o ktoré ide v prejednávanej veci, keďže žalobkyňa zostala aj naďalej zariadením, ktoré malo nárok na úplné pokrytie svojich emisií bezodplatnými kvótami na jej výrobu v rámci referenčných hodnôt.

C.      Zostávajúce právomoci členských štátov týkajúce sa bezodplatného prideľovania kvót v rámci EU ETS

54.      V záujme dosiahnutia cieľov systému bezodplatných kvót v rámci EU ETS sú pravidlá ich prideľovania plne harmonizované na úrovni EÚ.(25) Hlavným harmonizačným nástrojom je smernica 2003/87, na základe ktorej je Komisia splnomocnená prijímať vykonávacie akty a niektoré delegované akty, ktoré ju môžu dopĺňať. Článok 10a ods. 1 tejto smernice sa týka otázok, v súvislosti s ktorými je Komisia oprávnená dopĺňať pravidlá harmonizované normotvorcom EÚ týkajúce sa bezodplatného prideľovania kvót.

55.      Na základe svojich delegovaných právomocí preto Komisia prijala delegované rozhodnutie 2019/708, ktorým sa mení zoznam odvetví a pododvetví, ktoré sa považujú za odvetvia a pododvetvia, ktoré čelia vysokému riziku úniku na roky 2021 až 2030.(26)

56.      Ďalšou oblasťou, v ktorej je Komisii zverená právomoc doplniť smernicu 2003/87 delegovanou právnou úpravou, je stanovenie referenčných hodnôt pre bezodplatné prideľovanie kvót zariadeniam uvedeným na zozname úniku uhlíka, pre ktoré Komisia môže prijať spoločné pravidlá. Delegovaným právnym aktom relevantným pre prebiehajúce obdobie obchodovania a pre stacionárne zariadenia, akým je zariadenie žalobkyne, je delegované nariadenie 2019/331. Komisia vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2021/447 prijala aj revidované referenčné hodnoty na obdobie 2021 až 2025.(27)

57.      Na základe týchto aktov členské štáty v rámci vnútroštátnych vykonávacích opatrení oznámili Komisii svoje vnútroštátne zoznamy zariadení a podzariadení oprávnených na bezodplatné prideľovanie kvót v súlade s harmonizovanými pravidlami EÚ. Komisia následne tieto vnútroštátne zoznamy schválila, pokiaľ ich považovala za také, ktoré boli v súlade s harmonizovanými pravidlami EÚ stanovenými v rozhodnutí 2021/355.(28)

58.      Aj keď Komisia prijala podrobné pravidlá, normotvorca Únie stanovil kritériá umožňujúce určiť riziko úniku uhlíka a stanoviť referenčné úrovne, ako aj zoznam oprávnených zariadení a množstvo bezodplatných kvót, ktoré im môžu byť pridelené počas daného obdobia. Tieto legislatívne kritériá sú pre Komisiu záväzné pri stanovovaní vykonávacích pravidiel a doplňujúcich pravidiel. Ako teda Súdny dvor vysvetlil v rozsudku DK Recycling(29), Komisia musí pri stanovovaní referenčných úrovní a zoznamoch úniku uhlíka dodržiavať pravidlá stanovené smernicou 2003/87.(30)

59.      Preto, pokiaľ ide o bezodplatné prideľovanie kvót, smernica 2003/87 zaviedla úplnú harmonizáciu na úrovni EÚ, ktorá normotvorcovi EÚ umožňuje minimalizovať narušenia hospodárskej súťaže na vnútornom trhu.(31)

60.      Z toho jasne vyplýva, že členské štáty nemôžu jednostranne meniť pravidlá upravujúce bezodplatné prideľovanie kvót harmonizované na úrovni EÚ.

61.      Ako vysvetlila Komisia na pojednávaní, proces zostavovania zoznamov odvetví, ktoré čelia riziku úniku uhlíka, ako aj zoznamov identifikujúcich 10% najvýkonnejších zariadení na účely stanovenia referenčných hodnôt je zložitý a časovo náročný. Jeho cieľom je dosiahnuť primeranú rovnováhu medzi pravidlami, ktoré na jednej strane zabezpečujú zachovanie konkurencieschopnosti a zabraňujú úniku uhlíka a na druhej strane nabádajú hospodárske subjekty, aby hľadali riešenia smerujúce k dekarbonizácii.

62.      Ako som už zdôraznila vyššie, členské štáty zohrávajú určitú úlohu pri koncipovaní systému bezodplatných kvót, a to prostredníctvom vykonávacích opatrení, ktoré musia prijať podľa článku 11 smernice 2003/87. Predkladajú Komisii podrobné zoznamy zariadení prevádzkovaných na ich území, ktoré potom Komisia po kontrole súladu týchto zariadení s harmonizovanými pravidlami Únie prijme alebo zamietne.

63.      Keď sa však zoznamy oprávnených zariadení a množstva bezodplatných kvót, na ktoré majú nárok, zostavia na úrovni Únie, členské štáty nemôžu do tohto systému zasahovať. Je to tak aj v prípade, že sa domnievajú, že harmonizované pravidlá Únie nevedú k dostatočnej dekarbonizácii.

64.      Existuje len jedno opatrenie, ktoré môžu členské štáty prijať v súvislosti s bezodplatnými kvótami stanovenými na úrovni Únie. Článok 10a ods. 6 umožňuje členským štátom prijať finančné opatrenia v prospech určitých odvetví alebo pododvetví, ktoré čelia vysokému riziku úniku uhlíka v dôsledku vysokých nepriamych nákladov na elektrickú energiu, za predpokladu, že takéto finančné opatrenia sú v súlade s pravidlami štátnej pomoci a nevedú k neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu.

65.      Odôvodnenie tohto ustanovenia možno nájsť, ak sa preskúmajú účinky, ktoré malo vylúčenie odvetvia elektrickej energie zo systému bezodplatných kvót počas tretej fázy obchodovania na iných účastníkov EU ETS. Vzhľadom na to, že podniky v odvetví elektrickej energie boli nútené začať obchodovať so svojimi kvótami formou aukcií, viedlo to k zvýšeniu cien elektrickej energie, keďže náklady na aukciu sa preniesli na spotrebiteľov. Zvýšené ceny elektrickej energie predstavujú nepriame náklady pre zariadenia produkujúce emisie uhlíka a nevzťahujú sa na ne bezodplatné kvóty, ktoré dostávajú. Smernica 2003/87 teda umožňuje – ba dokonca možno tvrdiť, že vyžaduje – aby členské štáty zaviedli dotácie pre tie zariadenia, ktoré nie sú schopné preniesť takéto nepriame náklady na spotrebiteľov bez straty konkurencieschopnosti. Článok 10a ods. 6 smernice 2003/87 tak umožňuje členským štátom prijať opatrenia na zmiernenie úniku uhlíka popri bezodplatných kvótach.

66.      Podľa môjho názoru skutočnosť, že samotná smernica 2003/87 oprávňuje členské štáty prijať dodatočné opatrenia na zmiernenie rizika úniku uhlíka vytvoreného systémom EU ETS vo forme finančných dotácií, predstavuje argument v prospech chápania systému bezodplatných kvót stanoveného touto smernicou ako plne harmonizovaného systému na úrovni EÚ. Členské štáty môžu do tohto systému zasahovať len vtedy, ak sú na to výslovne oprávnené príslušnými právnymi predpismi EÚ.

67.      Skutočnosť, že bezodplatné prideľovanie kvót v rámci EU ETS je plne harmonizované, však neznamená, že členské štáty nemôžu stanoviť dodatočné a ambicióznejšie ciele dekarbonizácie prostredníctvom nástrojov, ako sú uhlíkové dane, ktoré sa vyberajú od hospodárskych subjektov podliehajúcich ich právomoci. Tieto dane však nesmú byť v rozpore so systémom bezodplatného prideľovania kvót zriadeným v rámci EU ETS. Okrem toho, aj keď tieto dane nezasahujú do systému EU ETS, nemôžu vytvárať neodôvodnené prekážky pre slobody zaručené na vnútornom trhu EÚ.

68.      Podľa môjho názoru preto členský štát môže zaviesť uhlíkovú daň – ktorá vo všeobecnosti zvýši výrobné ceny – pre každý podnik, ktorý na jeho území vypúšťa skleníkové plyny, a preto sa týka aj zariadení, ktoré majú nárok na bezodplatné kvóty podľa EU ETS.(32) Hoci vyššia výrobná cena by mohla odradiť zariadenia od usadenia sa v tomto členskom štáte, nie je tým dotknutá sloboda usadiť sa, rovnako ako napríklad vyššie minimálne mzdy v jednom členskom štáte v porovnaní s inými členskými štátmi nezasahujú do tejto slobody. Okrem toho táto daň nemá negatívny vplyv na ciele EU ETS, aj keď ovplyvňuje kompenzačný účinok bezodplatného prideľovania kvót. Podnik so sídlom v členskom štáte, ktorý ukladá uhlíkovú daň, sa môže rozhodnúť presunúť svoju výrobu do iného členského štátu, ktorý neukladá uhlíkové dane súbežne s EU ETS, ale v ktorom bude naďalej využívať bezodplatné kvóty. Takáto všeobecná daň teda nevyhnutne nevytvára stimul na opustenie vnútorného trhu EÚ, a teda nie je v rozpore s cieľom prevencie úniku uhlíka.

69.      Naopak, pokiaľ by daň zavedená členským štátom narušila rovnováhu dosiahnutú na úrovni Únie v systéme bezodplatného prideľovania kvót v rámci systému EU ETS, bola by táto daň zakázaná smernicou 2003/87.

D.      Uplatnenie v prejednávanej veci

70.      Z vyššie uvedenej analýzy možno vyvodiť záver, že smernica 2003/87 bráni členským štátom prijať opatrenia vrátane uhlíkovej dane, ktoré zasahujú do harmonizovaného systému bezodplatného prideľovania kvót a ktoré sú v rozpore s cieľmi takého systému.

71.      To je odpoveď na prvú otázku vnútroštátneho súdu.

72.      Vnútroštátny súd preto musí posúdiť, či daň zavedená nariadením vlády skutočne zasahuje do systému zavedeného pre bezodplatné prideľovanie kvót a či je v rozpore s jedným z jeho cieľov, najmä s cieľom zachovať konkurencieschopnosť hospodárskych subjektov usadených v Únii a podnietiť ich k dekarbonizácii ich výroby.

73.      Vykonanie takého posúdenia síce prináleží vnútroštátnemu súdu, ale Súdny dvor môže v tejto súvislosti poskytnúť určité usmernenia s cieľom pomôcť vnútroštátnemu súdu pri jeho posúdení. Dovolím si teda predložiť svoje právne posúdenie toho, prečo smernica 2003/87 neumožňuje uložiť také daňové povinnosti, aké zavádza nariadenie vlády.

74.      Pripomínam, že zariadenie žalobkyne patrí do skupiny odvetví a pododvetví, ktoré sa podľa článku 10b ods. 1 smernice 2003/87 považujú za také, ktoré čelia riziku úniku uhlíka, ako sa stanovuje v bode 1 prílohy I delegovaného rozhodnutia 2019/708. Zariadeniam, ktoré sú v ňom uvedené, sa bezodplatne prideľujú kvóty na obdobie do roku 2030 až do výšky 100 % množstva zodpovedajúceho referenčným hodnotám určeným v súlade s článkom 10a smernice 2003/87 a vykonávacími právnymi predpismi EÚ.

75.      Daňová povinnosť zavedená nariadením vlády ovplyvňuje bezodplatné pridelenie kvót žalobkyni, na ktoré mala nárok v rámci systému EU ETS. Vzhľadom na to, že táto povinnosť sa vzťahuje len na prevádzkovateľov, ktorým boli pridelené významné bezodplatné emisné kvóty, nariadenie by v skutočnosti zmenilo tieto bezodplatné kvóty na kvóty prideľované za odplatu. Okrem toho keďže táto daňová povinnosť sa vzťahuje na emisie dotknutých prevádzkovateľov v minulosti, žalobkyňa by nemala možnosť zahrnúť ju do ceny svojich výrobkov na účely jej kompenzácie. Uloženie dotknutej daňovej povinnosti by preto bolo v rozpore s cieľom zachovania konkurencieschopnosti priemyselných odvetví s vysokými uhlíkovými emisiami v Únii, ktorý sa dosahuje bezodplatným prideľovaním kvót.

76.      Okrem toho daňová povinnosť zavedená nariadením vlády sa neuplatňuje všeobecne na všetkých producentov skleníkových plynov, aj keď sa vypočítava na základe množstva vyprodukovaných skleníkových plynov.

77.      V skutočnosti sa vzťahuje len na producentov skleníkových plynov, ktorí mali nárok na úplné pokrytie svojej produkcie bezodplatnými kvótami v rámci EU ETS. Táto daň teda vo všeobecnosti nezvyšuje náklady na činnosti v Maďarsku, ale týka sa výlučne hospodárskych subjektov, ktoré normotvorca EÚ považoval za vyžadujúce ochranu pred znížením konkurencieschopnosti a rizikom úniku uhlíka.

78.      Okrem toho sa zdá, že dotknutá daňová povinnosť navyše rozlišuje medzi prevádzkovateľmi, ktorí majú nárok na bezodplatné kvóty, tým, že vylučuje prevádzkovateľov, ktorým sa také kvóty pridelia na základe referenčných hodnôt tepla a palív. Maďarská vláda bola na pojednávaní vyzvaná, aby vysvetlila dôvody tohto rozlišovania, a uviedla, že v niektorých odvetviach neboli dosiahnuté ciele dekarbonizácie, čo je dôvod, pre ktorý sa zákonodarca rozhodol reagovať zavedením dane.

79.      Ako som však už vysvetlila, zariadenia, ktorých nárok na bezodplatné kvóty bol potvrdený vykonávacími rozhodnutiami Komisie na základe informácií poskytnutých členskými štátmi, nemôžu byť zbavené týchto práv jednostrannými vnútroštátnymi opatreniami. Dotknutá daňová povinnosť je v rozpore so zoznamom zariadení, ktorým možno bezodplatne prideliť kvóty z dôvodu existencie vysokého rizika úniku uhlíka. Ak sa členský štát domnieva, že zoznam je potrebné zmeniť, musí takú zmenu iniciovať na úrovni EÚ.

80.      Pri zostavovaní zoznamov, ktoré následne predkladajú Komisii, mali členské štáty venovať pozornosť tomu, či sa referenčný produkt vyrábal vo viac ako jednom zariadení alebo či sa vyrábal v tom istom zariadení, a tiež tomu, či sa medziprodukty vymieňali medzi hranicami zariadenia. Ako sa zdôrazňuje v delegovanom nariadení 2019/331, bolo to dôležité na zabezpečenie rovnakého zaobchádzania so zariadeniami a zabránenie narušeniu hospodárskej súťaže.(33)

81.      Na základe všetkých týchto informácií bol vytvorený zoznam, na ktorom sa nachádza žalobkyňa.

82.      Dotknutá daňová povinnosť preto tým, že zasahuje do nároku žalobkyne na bezodplatné pridelenie kvót, ako aj do nároku iných zariadení nachádzajúcich sa v podobnej situácii, zasahuje do systému EÚ pre bezodplatné kvóty založeného na rovnosti zaobchádzania so všetkými zúčastnenými prevádzkovateľmi.

83.      Žalovaná tvrdí, že sporná daňová povinnosť sa vypočítava na základe množstva vyprodukovaných emisií skleníkových plynov, a nie na základe hodnoty kvót pridelených bezodplatne prevádzkovateľom, ktorí sú zdaniteľnými subjektmi. Opierajúc sa o rozsudok Iberdrola a i. tvrdí, že smernica 2003/87 povoľuje poplatky za používanie bezodplatných kvót a zakazuje len priame poplatky za bezodplatné pridelenie kvót.

84.      Situácia vo veci, ktorá viedla k rozsudku Iberdrola a i., však bola iná. Španielska vláda chcela zavedením dane odstrániť prax spočívajúcu v prenesení hodnoty kvót na spotrebiteľov v odvetví elektrickej energie. Toto odvetvie, ktoré v tom čase (druhé obdobie obchodovania) bolo aj naďalej oprávnené na tieto kvóty, zahŕňalo a prenášalo hodnotu týchto do cien, ktoré platili spotrebitelia, aj keď boli tieto kvóty pridelené bezodplatne. Ak sa s kvótami obchoduje formou aukcie a ich cena sa prenesie na spotrebiteľov, má z platieb za tieto kvóty, ktoré vznikli emisiou skleníkových plynov, výhody štát. Ak sa kvóty prideľujú bezodplatne, ale ich hodnota sa aj napriek tomu prenáša na spotrebiteľov, zisk z emisií uhlíka zostáva na strane hospodárskeho subjektu, ktorý tieto emisie vyprodukoval. To je zjavne v rozpore so zásadou „znečisťovateľ platí“. Keďže cieľom španielskej dane bolo zabrániť dosahovaniu takého zisku, ktorý bol v rozpore s cieľmi smernice 2003/87, Súdny dvor dospel k záveru, že to nebolo v rozpore s touto smernicou.

85.      V prejednávanej veci však dotknutá vnútroštátna právna úprava nepredstavuje takúto nápravu účinku bezodplatného prideľovania emisných kvót. Predmetná daň naopak neutralizuje kompenzačnú hodnotu týchto kvót, a teda je v rozpore s cieľom zachovať konkurencieschopnosť a zabrániť úniku uhlíka.

86.      Je pravda, že sporná daň by mohla prevádzkovateľov, ktorí sú jej platiteľmi, motivovať k tomu, aby znižovali svoje emisie uhlíka, teda ak sa spoločnosti podarí udržať si konkurencieschopnosť a rozhodne sa zostať v dotknutom štáte. Systém bezodplatných kvót EÚ však vyvažuje tieto dva ciele. Zasahovanie do tejto rovnováhy prostredníctvom selektívnych uhlíkových daní je preto v rozpore s harmonizovaným systémom na úrovni EÚ.

87.      V ďalších dvoch veciach, na ktoré odkazoval žalovaný, Súdny dvor konštatoval, že predmetná vnútroštátna právna úprava je v rozpore s jedným z cieľov systému bezodplatného prideľovania kvót. Vo veci ŠKO‑Energo sa dane uložené priamo z hodnoty bezodplatných kvót považovali za také, ktoré boli v rozpore s cieľom udržania konkurencieschopnosti a vo veci PPC Power sa slovenská daň z nespotrebovaných bezodplatných kvót považovala za daň, ktorá bola v rozpore s cieľom podpory úsilia o dekarbonizáciu.

88.      Preto skutočnosť, že vnútroštátne ustanovenia sú v rozpore len s jedným z cieľov systému bezodplatného prideľovania kvót v rámci systému EU ETS, postačujú na vyvodenie záveru o tom, že vnútroštátne opatrenie, akým je selektívna uhlíková daň, je v rozpore so smernicou 2003/87.

89.      V konečnom dôsledku platí, že vyššie uvedené odôvodnenie je uplatniteľné na každé vnútroštátne opatrenie bez ohľadu na jeho účel. Aj v prípade, že by – ako vyplýva z poslednej časti prvej prejudiciálnej otázky – predmetná daň nemala za cieľ znížiť emisie uhlíka, ale skôr riešiť následky pandémie COVID‑19 a agresie Ruska voči Ukrajine, také opatrenie by sa považovalo za opatrenie odporujúce EU ETS zavedenému v smernici 2003/87, lebo by bolo v rozpore s cieľmi bezodplatného prideľovania kvót a/alebo narúšalo rovnováhu stanovenú na dosiahnutie týchto cieľov na úrovni EÚ.

IV.    Návrh

90.      So zreteľom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor na prvú prejudiciálnu otázku, ktorú položil Veszprémi törvényszék (Župný súd Vesprém, Maďarsko), odpovedal takto:

Ciele a ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/29/ES z 23. apríla 2009, konkrétne jej články 1, 10a a 11

sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia takej daňovej povinnosti uloženej vnútroštátnym právom, ktorá:

–        ukladá a posteriori na emisie vyprodukované pri využívaní bezodplatných emisných kvót daňovú povinnosť, ktorej dôsledkom je zbavenie bezodplatných kvót ich hodnoty a ich kompenzačného účinku, alebo

–        ukladá a posteriori na emisie vyprodukované pri využívaní bezodplatných emisných kvót daňovú povinnosť, ktorej dôsledkom je odradenie prevádzkovateľov od znižovania emisií, zvýšenia ich environmentálnej účinnosti alebo investovania do technológií šetrnejších k životnému prostrediu,

bez ohľadu na deklarovaný účel takej dane podľa vnútroštátneho práva.

1      Jazyk prednesu: angličtina.

2      Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 2003, s. 32; Mim. vyd. 15/007, s. 631).

3      Článok 1 smernice 2003/87. Pozri aj jej odôvodnenia 5 a 7.

4      Pozri § 1 ods. 1 písm. ba) a bb) nariadenia vlády.

5      Delegované nariadenie Komisie z 19. decembra 2018, ktorým sa ustanovujú prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania emisných kvót podľa článku 10a smernice 2003/87 (Ú. v. EÚ L 59, 2019, s. 8) (ďalej len „delegované nariadenie 2019/331“).

6      Rozsudok zo 17. októbra 2013 (C‑566/11, C‑567/11, C‑580/11, C‑591/11, C‑620/11 a C‑640/11, ďalej len „rozsudok Iberdrola a i.“, EU:C:2013:660).

7      Rozsudok z 26. februára 2015, (C‑43/14, ďalej len „rozsudok ŠKO‑Energo“, EU:C:2015:120).

8      Rozsudok z 12. apríla 2018 (C‑302/17, ďalej len „rozsudok PPC Power“, EU:C:2018:245).

9      Žalovaný odkázal na rozsudky z 3. marca 2020, Tesco‑Global Áruházak (C‑323/18, EU:C:2020:140); z 3. marca 2020, Vodafone Magyarország (C‑75/18, EU:C:2020:139), a Iberdrola a i.

10      Rozsudok zo 16. júla 2020 (C‑686/18, EU:C:2020:567).

11      Zmeny zavedené smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/29/ES z 23. apríla 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87 s cieľom zlepšiť a rozšíriť schému Spoločenstva na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov (Ú. v. EÚ L 140, 2009, s. 63) a naposledy smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/410 zo 14. marca 2018, ktorou sa mení smernica 2003/87 s cieľom zlepšiť nákladovo efektívne znižovanie emisií a investície do nízkouhlíkových technológií a rozhodnutie (EÚ) 2015/1814 (Ú. v. EÚ L 76, 2018, s. 3) (ďalej len „smernica 2009/29“). Treba uviesť, že smernica 2003/87 bola zmenená opäť v roku 2023. Tieto zmeny však nasledovali po okolnostiach prejednávanej veci.

12      Pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. júna 2016, DK Recycling und Roheisen/Komisia (C‑540/14 P, EU:C:2016:469, bod 49, ďalej len „rozsudok DK Recycling).

13      Článok 12 ods. 3 smernice 2003/87 stanovuje, že „členské štáty zabezpečia, aby do 30. apríla každého roku prevádzkovateľ každého zariadenia odovzdal množstvo kvót rovnajúce sa celkovým emisiám z tohto zariadenia počas predchádzajúceho kalendárneho roku, ktoré bolo overené v súlade s článkom 15, a aby uvedené kvóty boli následne zrušené“.

14      Pre stručný, ale jasný opis vývoja a dôvodov jednotlivých fáz EU ETS, pozri SATO, M. et al.: Allocation, allocation, allocation! The political economy of the development of the European Union Emissions Trading System. In: WIREs Climate Change, Vol. 13, č. 5, 2022, s. 1 – 19.

15      Pozri rozsudky Iberdrola a i. (bod 39) a ŠKO‑Energo (bod 28).

16      Pozri v tejto súvislosti odôvodnenie 10 smernice 2018/410, ktorou sa zmenila základná smernica 2003/87 pre štvrté obdobie obchodovania.

17      Ako vysvetľuje M. Carević, „z environmentálneho hľadiska môže byť opatrenie na zníženie emisií skleníkových plynov účinné len vtedy, ak zároveň nevedie k úniku uhlíka, ktorý vedie k zvýšeniu emisií inde“. Pozri CAREVIĆ, M.: Carbon leakage in the EU in the light of the Paris Climate Agreement. In: Croatian Yearbook of European Law and Policy, Vol. 11, 2016, s. 47 – 71, s. 51.

18      Prvý takýto zoznam bol uvedený v rozhodnutí Komisie 2010/2/EÚ z 24. decembra 2009, ktorým sa podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES určuje zoznam odvetví a pododvetví, ktoré sa považujú za odvetvia a pododvetvia, ktoré čelia vysokému riziku úniku uhlíka [oznámené pod číslom C(2009) 10251] (Ú. v. EÚ L 1, 2010, s. 10). Zoznam odvetví, ktoré čelia vysokému riziku úniku uhlíka bol doteraz niekoľkokrát zmenený. Aktuálny zoznam sa nachádza v delegovanom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2019/708 z 15. februára 2019, ktorým sa dopĺňa smernica 2003/87, pokiaľ ide o určenie odvetví a pododvetví, ktoré sa v období rokov 2021 až 2030 považujú za odvetvia a pododvetvia s rizikom úniku uhlíka (Ú. v. EÚ L 120, 2019, s. 20).

19      Pozri v tejto súvislosti článok 10a ods. 2 smernice 2003/87.

20      Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Európsky ekologický dohovor [COM(2019) 640 final].

21      Pokiaľ ide o štvrté obdobie, pozri napríklad DE CLARA, S., MAYR, K.: The EU ETS phase IV Reform: implications for system functioning and for the carbon price signal. In: Oxford Energy Insight, Vol. 38, 2018, s. 1 – 18.

22      V treťom období bolo na bezplatné kvóty oprávnených 156 odvetví, ktoré predstavujú 98 % emisií. Pozri SATO, M. et al.: c. d., s. 9.

23      Tamže.

24      Mechanizmus CBAM bol zavedený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/956 z 10. mája 2023, ktorým sa zriaďuje mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach (Ú. v. EÚ L 130, 2023, s. 52). V rámci tohto mechanizmu sa na výrobky dovážané z krajín, na ktoré sa nevzťahujú dekarbonizačné opatrenia, vzťahuje poplatok za vstup na vnútorný trh EÚ, čím sa chráni konkurencieschopnosť výroby EÚ a podporuje čistejšia výroba v tretích krajinách. Prechodná fáza zavedenia mechanizmu CBAM sa začala v roku 2023 a očakáva sa, že mechanizmus sa bude v plnej miere uplatňovať od roku 2026.

25      Pozri v tejto súvislosti odôvodnenie 23 smernice 2009/29, ktorou sa do smernice 2003/87 vložil článok 10a: „Prechodné prideľovanie bezodplatných kvót pre zariadenia by sa malo uskutočňovať na základe harmonizovaných pravidiel platných v celom Spoločenstve [referenčné úrovne (ex ante)], aby sa minimalizovali narušenia hospodárskej súťaže v Spoločenstve. ...“ (kurzívou zvýraznila generálna advokátka).

26      Pozri poznámku pod čiarou 18 vyššie.

27      Vykonávacie nariadenie Komisie z 12. marca 2021, ktorým sa určujú revidované referenčné úrovne na účely bezodplatného prideľovania emisných kvót na obdobie rokov 2021 až 2025 podľa článku 10a ods. 2 smernice 2003/87 (Ú. v. EÚ L 87, 2021, s 29).

28      Rozhodnutie Komisie z 25. februára 2021 o vnútroštátnych vykonávacích opatreniach na prechodné bezodplatné pridelenie emisných kvót skleníkových plynov v súlade s článkom 11 ods. 3 smernice 2003/87 (Ú. v. EÚ L 68, 2021, s. 221).

29      Bod 52.

30      Z tohto dôvodu Súdny dvor v rozsudku DK Recycling (bod 55) zastával názor, že Komisia nemohla zaradiť zariadenie do zoznamu na základe pojmu „neprimerané ťažkosti“, ktorý by existoval na vnútroštátnej úrovni, keďže táto podmienka nebola normotvorcom EÚ stanovená na účely vypracovania zoznamov úniku uhlíka.

31      Rozsudok DK Recycling (bod 53).

32      Pozri v tejto súvislosti NYSTEN, J. V.: On the legality of national carbon pricing instruments alongside the new EU ETS 2. In: npj Climate Action, Vol. 3, č. 91, 2024, s. 1 – 10.

33      Pozri odôvodnenia 15 a 16 delegovaného nariadenia 2019/331.