1

Svojou žalobou podanou na základe článku 263 ZFEÚ sa spoločnosť Oil company „Lukoil“ PAO domáha zrušenia rozhodnutia sekretariátu registra transparentnosti Ares (2023) 1618717 zo 6. marca 2023, ktorým sa nariaďuje jej výmaz z registra transparentnosti Európskej únie.

2

Podľa článku 126 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu ak je žaloba zjavne neprípustná, môže Všeobecný súd rozhodnúť odôvodneným uznesením bez ďalšieho konania.

3

V prejednávanej veci sa Všeobecný súd domnieva, že je dostatočne oboznámený na základe odpovedí žalobkyne a žalovaných na otázky položené v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania z 11. júla, 17. augusta a 5. októbra 2023, ktoré sa týkajú potenciálne oneskorenej povahy žaloby. V súlade s článkom 126 rokovacieho poriadku preto rozhodol, že vo veci rozhodne bez ďalšieho konania, a dokonca bez toho, aby bolo potrebné doručiť žalobu žalovaným, keďže z nasledujúcich dôvodov musí byť žaloba v každom prípade zamietnutá ako zjavne neprípustná.

4

Podľa článku 263 šiesteho odseku ZFEÚ sa žaloba o neplatnosť musí podať do dvoch mesiacov od zverejnenia opatrenia, alebo jeho oznámenia žalobkyni, alebo ak toto chýba, odo dňa, keď sa o ňom žalobkyňa dozvedela. V súlade s článkom 60 rokovacieho poriadku sa táto lehota predlžuje o desaťdňovú lehotu zohľadňujúcu vzdialenosť.

5

Pokiaľ ide konkrétne o počítanie lehôt, článok 58 ods. 1 písm. a) a b) rokovacieho poriadku na jednej strane stanovuje, že „ak sa lehota vyjadrená v dňoch, týždňoch, mesiacoch alebo rokoch viaže na určitú udalosť alebo úkon, deň, keď táto udalosť nastala alebo keď bol tento úkon urobený, sa do lehoty nezapočítava“, a zároveň že „lehota vyjadrená v týždňoch, mesiacoch alebo rokoch sa končí uplynutím dňa, ktorý má v poslednom týždni, mesiaci alebo roku rovnaké pomenovanie alebo číslo ako deň, keď nastala udalosť alebo keď bol urobený úkon určujúci počiatok plynutia lehoty“.

6

Podľa ustálenej judikatúry platí, že keďže táto lehota na podanie žaloby bola zavedená s cieľom zabezpečiť jasnosť a istotu v právnych situáciách a vyhnúť sa akejkoľvek diskriminácii alebo svojvoľnému zaobchádzaniu pri výkone spravodlivosti, má kogentnú povahu, takže je úlohou súdu Únie preskúmať aj z úradnej moci, či bola dodržaná (rozsudok z 23. januára 1997, Coen, C‑246/95, EU:C:1997:33, bod, a uznesenie z 19. januára 2018, Miasto Gliwice/Komisia, T‑485/17, neuverejnené, EU:T:2018:40, bod 6).

7

Treba tiež pripomenúť, že prináleží účastníkovi konania, ktorý sa dovoláva oneskorenosti žaloby, aby preukázal dátum oznámenia napadnutého rozhodnutia a v každom prípade dátum, kedy sa o ňom dotknutá osoba dozvedela, ak ide o opatrenie individuálnej povahy (pozri analogicky rozsudok z 29. novembra 2018, WL/ERCEA, T‑493/17, neuverejnený, EU:T:2018:852, bod 59). V prejednávanej veci preto toto preukázanie spočíva na žalovaných.

8

Na to, aby bolo rozhodnutie platne oznámené, nie je potrebné, aby sa osoba, ktorej je určené, skutočne oboznámila s jeho obsahom, ale postačuje, aby mala možnosť sa s ním účinne oboznámiť. V tejto súvislosti môže dôkaz o tom, že osoba, ktorej je rozhodnutie určené, rozhodnutie nielen dostala, ale sa s ním mohla aj účinne oboznámiť, vyplynúť z rôznych okolností (pozri analogicky uznesenie z 31. júla 2020, TO/ESVČ, T‑272/19, EU:T:2020:361, bod 42).

9

V tomto zmysle na preukázanie toho, že rozhodnutie oznámené elektronickou poštou bolo adresátovi riadne oznámené v určitý deň a že v dôsledku toho lehota na podanie žaloby začala plynúť od tohto dňa, musí dotknutá osoba predložením potrebných dôkazov v tomto smere preukázať nielen to, že toto rozhodnutie bolo oznámené jeho adresátovi – v tom zmysle, že bolo zaslané na jeho e‑mailovú adresu a že ho adresát na túto adresu dostal –, ale aj to, že sa adresát mohol v tento deň účinne oboznámiť s obsahom tohto rozhodnutia, konkrétne že bol schopný otvoriť e‑mail obsahujúci predmetné rozhodnutie, a teda sa s ním v tento deň riadne oboznámiť (pozri analogicky rozsudok z 1. augusta 2022, Kerstens/Komisia, C‑447/21 P, neuverejnený, EU:C:2022:612, bod 22).

10

V tejto súvislosti domnienka, že adresát rozhodnutia oznámeného elektronickou poštou sa v každom prípade mohol účinne oboznámiť s jeho obsahom až v deň, keď nahliadol do svojej e‑mailovej schránky, rovnako ako domnienka, že adresát takéhoto rozhodnutia sa v každom prípade môže účinne oboznámiť s jeho obsahom hneď, ako ho dostane do svojej e‑mailovej schránky, nemôže byť v súlade s ustanoveniami, ktoré stanovujú lehoty na podanie žaloby (pozri analogicky rozsudok z 1. augusta 2022, Kerstens/Komisia, C‑447/21 P, neuverejnený, EU:C:2022:612, bod 25).

11

V prejednávanej veci sekretariát registra transparentnosti oznámil žalobkyni napadnuté rozhodnutie elektronickou poštou 6. marca 2023. Tá výslovne priznala, že uvedený e‑mail prišiel v ten istý deň do e‑mailových schránok dvoch zástupcov, ktorých určila pri zápise do registra transparentnosti (ďalej len „zástupcovia“). Z toho vyplýva, že lehota na podanie žaloby o neplatnosť tohto aktu stanovená v článku 263 ZFEÚ teda v zásade uplynula 16. mája 2023, zatiaľ čo žaloba bola podaná do kancelárie Všeobecného súdu až 17. mája 2023. Z toho vyplýva, že žaloba sa prima facie javí ako oneskorená.

12

Žalobkyňa však uvádza viacero argumentov, ktorými spochybňuje oneskorené podanie žaloby.

13

Po prvé žalobkyňa spochybňuje, že sa dozvedela o e‑maile zo 6. marca 2023 z dôvodu, že bol doručený do e‑mailových schránok jej zástupcov v ten istý deň, ale mimo úradných hodín. Žalobkyňa teda tvrdí, že v deň, keď bol obsah tohto e‑mailu oznámený jej zástupcom, nemohla s ním byť riadne oboznámená.

14

V súlade s tým je potrebné určiť, či žalovaní predložili dostatočné dôkazy, z ktorých vyplýva, že zástupcovia žalobkyne sa mohli užitočne oboznámiť s obsahom e‑mailu zo 6. marca 2023 v ten istý deň, ako bol doručený do ich e‑mailových schránok.

15

V tejto súvislosti právni zástupcovia žalobkyne listom z 31. marca 2023 adresovaným sekretariátu registra transparentnosti predložili v reakcii na napadnuté rozhodnutie pripojené k e‑mailu zo 6. marca 2023 žiadosť o obnovenie vyšetrovania podľa bodu 7.3 a 7.4 prílohy III k Medziinštitucionálnej dohode z 20. mája 2021 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o povinnom registri transparentnosti (Ú. v. EÚ L 207, 2021, s. 1; ďalej len „medziinštitucionálna dohoda“).

16

Je potrebné zdôrazniť, že bod 7.3 prílohy III k medziinštitucionálnej dohode stanovuje, že sekretariát registra transparentnosti môže zvážiť žiadosť o opätovné otvorenie vyšetrovania „do [20] pracovných dní potom, ako boli dotknuté strany informované o jeho rozhodnutí“.

17

Okrem toho je potrebné pripomenúť, že pokiaľ ide o pravidlá upravujúce výpočet lehôt, článok 3 ods. 1 druhý pododsek nariadenia Rady (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971, ktorým sa stanovujú pravidlá pre lehoty, dátumy a termíny (Ú. v. ES L 124, 1971, s. 1; Mim. vyd. 01/001, s. 51), stanovuje, že „ak sa lehota vyjadrená v dňoch, týždňoch, mesiacoch alebo rokoch počíta od momentu, keď dôjde k určitej udalosti alebo sa uskutoční určité opatrenie, má sa za to, že deň, počas ktorého k tejto udalosti dôjde alebo sa toto opatrenie uskutoční, nespadá do danej lehoty“.

18

Po tomto pripomenutí treba konštatovať, že na účely odôvodnenia toho, že žiadosť o obnovenie vyšetrovania vo vzťahu k žalobkyni bola podaná v lehote 20 pracovných dní, právni zástupcovia žalobkyne výslovne uviedli v poslednom odseku listu z 31. marca 2023, že lehota 20 pracovných dní začala plynúť „7. marca 2023“ a že táto lehota 20 pracovných dní uplynula „3. apríla 2023“.

19

Takúto presnú informáciu pochádzajúcu od vlastných zástupcov žalobkyne nemožno vykladať inak ako tak, že títo zástupcovia uznali, že e‑mail obsahujúci napadnuté rozhodnutie bol zástupcom žalobkyne oznámený 6. marca 2023, že uvedený e‑mail bol doručený do e‑mailových schránok týchto zástupcov v ten istý deň a títo zástupcovia sa s ním oboznámili alebo prinajmenšom sa s ním mohli účinne oboznámiť v ten istý deň, keď došlo k tomuto oznámeniu a k tomuto doručeniu. Z toho vyplýva, že e‑mail obsahujúci napadnuté rozhodnutie bol uvedeným zástupcom „riadne oznámený“6. marca 2023.

20

Ak by totiž zástupcovia žalobkyne otvorili alebo mohli otvoriť e‑mail zo 6. marca 2023 až v deň nasledujúci po uvedenom oznámení a doručení tohto e‑mailu, t. j. 7. marca 2023, list z 31. marca 2023 by logicky uvádzal informáciu, podľa ktorej lehota 20 pracovných dní začala plynúť 8. marca 2023.

21

V tomto kontexte argument predložený žalobkyňou, založený na skutočnosti, že e‑mail bol odoslaný mimo úradných hodín, nestačí na spochybnenie jasných podmienok posledného odseku listu z 31. marca 2023.

22

Po druhé žalobkyňa tvrdí, že e‑mail obsahujúci napadnuté rozhodnutie bol 6. marca 2023 doručený len zástupcom jej belgickej dcérskej spoločnosti Lukoil Belgium NV, a nie jej samotnej, a preto sa s ním v tento deň nemohla oboznámiť.

23

Argumentácia žalobkyne nemôže byť úspešná.

24

Po prvé treba najprv zdôrazniť, že článok 2 písm. c) medziinštitucionálnej dohody stanovuje, že „zaregistrovaný subjekt“ znamená „akéhokoľvek zástupcu záujmovej skupiny so zápisom v registri“.

25

Ďalej článok 6 ods. 2 medziinštitucionálnej dohody stanovuje, že žiadatelia o registráciu musia poskytnúť informácie uvedené v prílohe II k tejto dohode. Informácie, ktoré sa majú zapísať do registra transparentnosti, uvedené v bode I uvedenej prílohy, zahŕňajú najmä meno „osoby, ktorá nesie právnu zodpovednosť za subjekt“, a meno „osoby, ktorá má na starosti vzťahy s [Úniou]“.

26

Okrem toho podľa článku 8 ods. 3 písm. b) medziinštitucionálnej dohody sekretariát registra transparentnosti stanovil usmernenia týkajúce sa uvedeného registra pre žiadateľov o registráciu a pre zaregistrované subjekty s cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie medziinštitucionálnej dohody (ďalej len „usmernenia“). V bode 2 usmernení, nazvanom „Zásada jedinej registrácie“, sa uvádza, že s cieľom vyhnúť sa viacnásobnej registrácii a urýchliť administratívne spracovanie žiadosti alebo registrácie by mali zástupcovia záujmov pôsobiacich vo viacerých krajinách (ako napríklad nadnárodné spoločnosti) zapísať svoje činnosti do registra len raz, a pritom zahrnúť rôzne ďalšie subjekty siete, skupiny spoločností alebo iné. V usmerneniach sa uvádza, že v praxi je za registráciu vo všeobecnosti zodpovedná pobočka alebo kancelária, ktorá zastupuje záujmy subjektu vo vzťahu k inštitúciám Únie.

27

Bod 5 usmernení s názvom „Informácie, ktoré sa majú zapísať do registra“ odkazuje na oddiel 4, ktorý sa týka „osoby, ktorá nesie právnu zodpovednosť“, ktorú definuje ako „osobu právne splnomocnenú konať v mene zástupcu záujmov alebo zastupovať ho v styku s orgánmi verejnej moci“.

28

Napokon podľa článku 8 ods. 3 písm. c) medziinštitucionálnej dohody a v súlade s kódexom správania uvedeným v prílohe I k tejto dohode sú zaregistrované subjekty v konečnom dôsledku zodpovedné za presnosť informácií, ktoré poskytli.

29

Po druhé z výpisu z registra transparentnosti, ktorý predložila Komisia, vyplýva, že do tohto registra bola zapísaná len žalobkyňa. Jej belgická dcérska spoločnosť, ktorá bola uvedená len ako „kancelária zodpovedná za vzťahy s Európskou úniou“, nebola osobitne zapísaná. Na základe článku 8 ods. 3 písm. b) medziinštitucionálnej dohody a v súlade so zásadou jediného zápisu stanovenou v bode 2 usmernení uvedených v bode 26 vyššie je teda potrebné uznať, že uvedenie žalobkyne ako jedinej organizácie zapísanej v registri transparentnosti sa týkalo všetkých podnikov skupiny, do ktorej patrila žalobkyňa, vo všetkých krajinách, v ktorých táto skupina pôsobila, vrátane belgickej dcérskej spoločnosti, a že je nesprávne tvrdiť, že uvedená dcérska spoločnosť bola tiež zapísaná do uvedeného registra.

30

Po tretie treba zdôrazniť, že meno „osoby, ktorá nesie právnu zodpovednosť za subjekt“, ktoré uviedol žalobca, bolo „pán S.“ a meno „osoby, ktorá má na starosti vzťahy s [Úniou]“, bolo „pán B.“. Podľa článku 6 ods. 2 a bodu I prílohy II k medziinštitucionálnej dohode uvedenej v bode 25 vyššie a v zmysle bodu 5 usmernení uvedených v bode 27 vyššie je potrebné konštatovať, že žalobkyňa určením osoby, ktorá nesie právnu zodpovednosť, a osoby, ktorá má na starosti vzťahy s Úniou, súhlasila s tým, aby tieto osoby konali v jej mene a ako zástupcovia zodpovední za jej vzťahy so sekretariátom registra transparentnosti. V dôsledku toho uvedenie funkcie zástupcov žalobkyne, a to „výkonného riaditeľa“ a „riaditeľa pre obchodné záležitosti“ jej belgickej dcérskej spoločnosti, nemá žiadny vplyv na skutočnosť, že ich vymenovanie žalobkyňou za osobu, ktorá nesie právnu zodpovednosť, a osobu, ktorá má na starosti vzťahy s Úniou, znamenalo súhlas žalobkyne s tým, aby ju zastupovali v styku so sekretariátom registra transparentnosti.

31

V tejto súvislosti neobstojí argumentácia žalobkyne, že jej zástupcovia mali mandát len na prijímanie oznámení a zastupovanie jej belgickej dcérskej spoločnosti. Na jednej strane, ako bolo zdôraznené v bode 28 vyššie, zaregistrované subjekty sú zodpovedné za správnosť informácií, ktoré poskytli.

32

Na druhej strane záver, že páni S. a B. zastupovali žalobkyňu a konali v jej mene, posilňuje skutočnosť, že – ako správne uviedla Komisia – 14. júla 2022 zaslal sekretariát registra transparentnosti žalobkyni e‑mail prostredníctvom e‑mailovej schránky pána S., jej zástupcu označeného ako „osoba, ktorá nesie právnu zodpovednosť“, aby ju informoval o svojom rozhodnutí začať vyšetrovanie žalobkyne a ako preventívne opatrenie pozastaviť jej zápis. Dňa 28. júla 2022 bol pán S. skutočne osobou, ktorá zaslala e‑mailovú odpoveď členom sekretariátu registra transparentnosti a informovala ich, že v prílohe sa nachádza „oficiálna odpoveď“ žalobkyne na ich žiadosť, a to vzhľadom na vyšetrovanie, ktoré tento sekretariát začal vo vzťahu k žalobkyni. Je potrebné dodať, že predmetná úradná odpoveď bola podpísaná pánmi S. a B.

33

Okrem toho treba uviesť, že napadnuté rozhodnutie adresované „Lukoil, Boulevard Sretensky, 11, 101000 Moskva, Rusko“ bolo skutočne oznámené pánom S. a B. prostredníctvom ich e‑mailových schránok uvedených vo výpise z registra.

34

Po tretie žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, keďže obsahuje len všeobecné tvrdenia, a poukazuje na to, že 31. marca 2023 požiadala sekretariát registra transparentnosti o správu z vyšetrovania, ktorá jej bola zaslaná 25. apríla 2023. Domnieva sa preto, že lehota na podanie žaloby mohla začať plynúť až po doručení tejto správy.

35

Táto argumentácia musí byť zamietnutá.

36

Po prvé napadnuté rozhodnutie je rozhodnutie obsiahnuté v e‑maile zo 6. marca 2023, a nie správa o vyšetrovaní zo sekretariátu registra transparentnosti. Bod 7.1 prílohy III k medziinštitucionálnej dohode stanovuje, že sekretariát musí ukončiť svoje vyšetrovanie „odôvodneným rozhodnutím“ a musí o ňom písomne informovať dotknuté strany. V bode 4.11 uvedenej prílohy sa stanovuje, že sekretariát registra transparentnosti poskytne kópiu svojej správy o vyšetrovaní zaregistrovanému subjektu len „na jeho žiadosť“. Skutočnosť, že medziinštitucionálna dohoda priznáva zapísanej osobe možnosť požiadať o kópiu správy o vyšetrovaní, teda nemá vplyv na začiatok lehoty na podanie žaloby, ktorým je deň oznámenia rozhodnutia doručeného podľa bodu 7.1 uvedenej prílohy. Žalobkyňa preto nemôže oprávnene tvrdiť, že lehota na podanie žaloby mala byť prerušená do dňa doručenia správy o vyšetrovaní.

37

Na druhej strane odpoveď na otázku výpočtu lehoty na podanie žaloby nezávisí od odpovede na otázku, či je odôvodnenie uvedené v e‑maile zo 6. marca 2023 dostatočné alebo nedostatočné.

38

V každom prípade mala žalobkyňa plnú možnosť podať žalobu o neplatnosť napadnutého rozhodnutia a prípadne sa dovolávať skutočnosti, že toto rozhodnutie nespĺňa v plnom rozsahu požiadavku odôvodnenia, a to jednak vzhľadom na dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí – týkajúce sa najmä jej činnosti ako záujmového zástupcu s cieľom ovplyvniť rozhodovací proces Únie priamo alebo prostredníctvom jej belgickej dcérskej spoločnosti, ako aj vzhľadom na medializované informácie poukazujúce na jej postavenie silného lobistu vykonávajúceho vplyv v mene ruskej vlády – a jednak s ohľadom na kontext, ktorý bol žalobkyni známy z výmeny e‑mailov medzi ňou a sekretariátom registra transparentnosti, ktorá predchádzala prijatiu napadnutého rozhodnutia.

39

Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že žaloba musí byť zamietnutá ako zjavne neprípustná z dôvodu jej oneskoreného podania bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o jej prípustnosti v rozsahu, v akom smeruje proti registru transparentnosti.

40

Keďže toto uznesenie bolo prijaté pred doručením žaloby žalovaným, stačí rozhodnúť, že žalobkyňa znáša svoje vlastné trovy konania v súlade s článkom 133 rokovacieho poriadku. Skutočnosť, že žalovaní boli vyzvaní, aby odpovedali na otázky položené Všeobecným súdom v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania uvedených v bode 3 vyššie, je v tejto súvislosti irelevantná.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (tretia komora)

nariadil: