Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62022TN0142

    Vec T-142/22: Žaloba podaná 15. marca 2022 – Landesbank Baden-Württemberg/SRB

    Ú. v. EÚ C 198, 16.5.2022, p. 54–55 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
    Ú. v. EÚ C 198, 16.5.2022, p. 38–39 (GA)

    16.5.2022   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 198/54


    Žaloba podaná 15. marca 2022 – Landesbank Baden-Württemberg/SRB

    (Vec T-142/22)

    (2022/C 198/79)

    Jazyk konania: nemčina

    Účastníci konania

    Žalobkyňa: Landesbank Baden-Württemberg (Stuttgart, Nemecko) (v zastúpení: H. Berger a M. Weber, advokáti)

    Žalovaná: Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB)

    Návrhy

    Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

    zrušil rozhodnutie SRB z 15. decembra 2021 o výpočte ex ante príspevkov Landesbank Baden-Württemberg do Jednotného fondu pre riešenie krízových situácií za rok 2017 (SRB/ES/2021/82), vrátane jeho príloh,

    uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

    V prípade, že Všeobecný súd usúdi, že napadnuté rozhodnutie z právneho hľadiska neexistuje, pretože žalovaná použila nesprávny úradný jazyk, a žaloba o neplatnosť by preto bola neprípustná, lebo by bola bezdôvodná, žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

    rozhodol, že napadnuté rozhodnutie z právneho hľadiska neexistuje,

    uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

    Dôvody a hlavné tvrdenia

    Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza deväť žalobných dôvodov.

    1.

    Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že rozhodnutie porušuje článok 81 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 (1) v spojení s článkom 3 nariadenia Rady č. 1 z 15. apríla 1958 (2) a všeobecnú zásadu rovnosti, pretože nie je vyhotovené v nemeckom úradnom jazyku, ktorý sa má používať v komunikácii so žalobkyňou a odlišuje sa od jazyka, ktorý používajú v rozhodnutiach nemecké orgány.

    2.

    Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že rozhodnutie porušuje povinnosť odôvodnenia stanovenú v druhom odseku článku 296 ZFEÚ a článku 41 ods. 1 a ods. 2 písm. c) Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), pretože vo viacerých bodoch obsahuje nedostatočné odôvodnenie najmä v súvislosti s tým, že žalovaná pri viacerých príležitostiach využila svoju diskrečnú právomoc zverenú právom, a zároveň je nezrozumiteľné a netransparentné.

    3.

    Tretí žalobný dôvod je založený tom, že rozhodnutie porušuje požiadavku účinnej právnej ochrany podľa prvého odseku článku 47 charty, pretože súdne preskúmanie rozhodnutia je prakticky nemožné, a tým sa oslabuje účinná súdna ochrana žalobkyne.

    4.

    Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že druhá veta článku 7 ods. 4 delegovaného nariadenia (3) porušuje nadradené právo, pretože umožňuje objektívne nevhodné a neprimerané rozlišovanie medzi členmi Inštitucionálnej ochrannej schémy (IPS) a relativizovanie ukazovateľa IPS.

    5.

    Piaty žalobný dôvod sa zakladá na tom, že rozhodnutie porušuje okrem iného článok 113 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 (4) a požiadavku posúdenia príspevkov z hľadiska primeraného rizika, pretože uplatňuje koeficient 5/9 na ukazovateľ IPS v prípade žalobkyne. Rozlišovanie medzi inštitúciami na úrovni ukazovateľa IPS je z dôvodu rozsiahleho ochranného účinku IPS nezlučiteľné so schémou a svojvoľné.

    6.

    Šiesty žalobný dôvod sa zakladá na tom, že články 6, 7 a 9 delegovaného nariadenia a jeho príloha I porušujú nadradené právo, okrem iného pretože porušujú požiadavku posúdenia príspevkov z hľadiska primeraného rizika, zásadu proporcionality a požiadavku úplného posúdenia skutkového stavu.

    7.

    Siedmy žalobný dôvod sa zakladá na tom, že rozhodnutie porušuje slobodu podnikania žalobkyne podľa článku 16 charty a zásadu proporcionality, pretože zásadné koeficienty prispôsobenia rizika nie sú úmerné rizikovému profilu žalobkyne, ktorý je lepší ako priemer.

    8.

    Ôsmy žalobný dôvod sa zakladá na tom, že rozhodnutie porušuje články 16 a 20 charty, ako aj zásadu proporcionality a riadnej správy vecí verejných vzhľadom na to, že žalovaná sa dopustila zjavných omylov pri výkone viacerých svojich diskrečných právomocí.

    9.

    Deviaty žalobný dôvod sa zakladá na tom, že prvá a druhá veta článku 20 ods. 1 delegovaného nariadenia porušujú článok 103 ods. 7 smernice 2014/59/EÚ (5) a požiadavku posúdenia príspevkov z hľadiska primeraného rizika.


    (1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 2014, s. 1).

    (2)  Nariadenie č. 1 o jazykoch používaných v Európskom hospodárskom spoločenstve (Ú. v. ES 17, 1958, s. 385).

    (3)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií (Ú. v. EÚ L 11, 2015, s. 44).

    (4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 2013, s. 1).

    (5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 190).


    Top