1.

Majú sa článok 3 ods. 4 a článok 18 smernice 2009/28 (1) vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnym právnym predpisom, o aké ide v spore vo veci samej, ktoré na účely dosahovania cieľov týkajúcich sa pridávania biopalív stanovujú, že hospodárske subjekty môžu alternatívne preukázať splnenie tých istých kritérií prostredníctvom i) fyzického pridávania biopalív do fosílneho paliva alebo ii) získania osvedčení pre biopalivá od iných hospodárskych subjektov, ktoré ich majú nadbytok?

2.

Majú sa článok 3 ods. 4 a článok 18 smernice 2009/[28] vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnym právnym predpisom, o aké ide v spore vo veci samej, podľa ktorých je možnosť fyzického pridávania biopaliva obmedzená na výrobcov biopalív, ktorí majú postavenie spracúvajúceho daňového skladu, pričom taká možnosť sa nepriznáva subjektom, ktoré majú povinnosť pridávať biopalivá a ktoré dovážajú palivo na základe postavenia registrovaného príjemcu, pričom tieto subjekty môžu využiť možnosť nákupu osvedčení pre biopalivá, a v opačnom prípade musia zaplatiť kompenzáciu (ktorá je z materiálneho hľadiska rovnocenná pokute)?

3.

Závisí odpoveď na predchádzajúcu prejudiciálnu otázku od toho, či v čase, keď nastali skutkové okolnosti, na trhu neexistovali osvedčenia pre biopalivá, ktoré bolo možné kúpiť, takže pre malý subjekt bolo nemožné nadobudnúť ich – alebo to mohol urobiť len s veľkými ťažkosťami –, a pokiaľ Direção-Geral de Energia e Geologia (Generálne riaditeľstvo pre energetiku a geológiu, Portugalsko; ďalej len „DGEG“) neusporiadalo príslušné dražby, zostala tomuto subjektu ako jediná možnosť zaplatenie kompenzácie (ktorá je z materiálneho hľadiska rovnocenná pokute)?

4.

Má sa článok 18 ods. 3 smernice 2009/28 vykladať v tom zmysle, že vyžaduje uskutočnenie nezávislých auditov (v prípade vnútroštátnych právnych predpisov nezávislých overovaní) ako predpoklad uplatnenia systému trvalej udržateľnosti?

5.

Bráni článok 18 ods. 3 smernice 2009/28 vnútroštátnemu systému overovania kritérií trvalej udržateľnosti, ktorý napriek tomu, že upravuje akreditáciu overujúcich subjektov na uskutočňovanie nezávislých overovaní splnenia kritérií trvalej udržateľnosti (podľa článku 18 ods. 3 uvedenej smernice), v praxi neumožnil výber takých subjektov z dôvodu, že neboli vyhlásené výberové konania, pričom zároveň vyžaduje, aby hospodárske subjekty preukázali, že dodržiavajú uvedené kritériá, a nie je s nimi spojený nijaký nezávislý audit?

6.

V prípade zápornej odpovede na predchádzajúce prejudiciálne otázky, má sa článok 34 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnym právnym predpisom, o aké ide v spore vo veci samej, vykladaným spôsobom opísaným v predchádzajúcich prejudiciálnych otázkach?