1.

Patria služby operatívneho lízingu a/alebo dlhodobého prenájmu automobilov do pôsobnosti smernice 2006/123/ES (smernica o službách) (1), ako sa uvádza v Príručke o vykonávaní smernice o službách z 13. marca 2008, ktorú vydalo Generálne riaditeľstvo pre vnútorný trh a služby? Má sa subjekt, ktorý vykonáva činnosť operatívneho lízingu (ale nie finančného lízingu) a/alebo dlhodobého prenájmu automobilov, považovať za finančnú inštitúciu v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 26 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 (2)?

2.

Ak je odpoveď na prvú otázku kladná a odpoveď na druhú otázku záporná, je udelenie právomoci Hrvatska agencija za nadzor financijskih usluga (Chorvátskej agentúre pre dohľad nad finančnými službami, HANFA) vykonávať dohľad nad poskytovaním služieb operatívneho lízingu a/alebo dlhodobého prenájmu automobilov podľa čl. 6 ods. 1 zákona o lízingu a uloženie ďalších požiadaviek a obmedzení podnikateľom vykonávajúcim takéto činnosti v súlade s článkom 49 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v spojení s článkami 9 až 13 smernice 2006/123/ES?

3.

Majú sa článok 49 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a články 9 až 13 smernice 2006/123/ES za okolností, o aké ide v tomto spore, keď materská spoločnosť usadená v jednom členskom štáte zamýšľa prostredníctvom dcérskej spoločnosti poskytovať v inom členskom štáte služby rovnakého druhu ako služby, ktoré poskytuje v pôvodnom členskom štáte, vykladať v tom zmysle, že umožňujú, aby vnútroštátny zákon (zákon o lízingu) uložil dcérskej spoločnosti dodatočné požiadavky a obmedzenia, a tým sťažil/znížil príťažlivosť predmetnej činnosti?