–

Lineas – Concessões de Transportes SGPS S.A., Global Roads Investimentos SGPS Lda. a NOS-SGPS SA, v zastúpení: A. Fernandes de Oliveira, advogado,

–

portugalská vláda, v zastúpení: P. Barros da Costa, H. Gomes Magno a A. Rodrigues, splnomocnené zástupkyne,

–

Európska komisia, v zastúpení: I. Melo Sampaio, A. Nijenhuis, L. Santiago de Albuquerque a D. Triantafyllou, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu článku 3 ods. 1 bodu 22 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 2013, s. 338), ako aj článku 4 ods. 1 bodu 26 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 2013, s. 1).

2

Tieto návrhy boli podané v rámci sporov medzi spoločnosťami Lineas – Concessões de Transportes SGPS SA, Global Roads Investimentos SGPS Lda a NOS‑SGPS SA na jednej strane a Autoridade Tributária e Aduaneira (daňový a colný úrad, Portugalsko) na druhej strane vo veci uloženia kolkovej dane z úverových transakcií.

3

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES a 2000/12/ES (Ú. v. ES L 35, 2003, s. 1) v článku 2 bode 15 stanovuje:

„Na účel tejto smernice:

…

4

Odôvodnenia 5 a 20 smernice 2013/36 znejú:

…

5

Článok 1 tejto smernice uvádza:

„Touto smernicou sa ustanovujú pravidlá týkajúce sa:

6

Podľa článku 3 ods. 1 bodu 22 uvedenej smernice:

„Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

…

7

Článok 5 tej istej smernice spresňuje:

„Ak členské štáty majú na vykonávanie prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami, investičnými spoločnosťami a finančnými inštitúciami viac ako jeden príslušný orgán, prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie koordinácie medzi týmito orgánmi.“

8

Článok 34 smernice 2013/36 stanovuje:

„1.   Členské štáty ustanovia, že činnosti uvedené v prílohe I sa na ich území môžu vykonávať… buď prostredníctvom založenia pobočky alebo poskytovania služieb, a to akoukoľvek finančnou inštitúciou z iného členského štátu, či už ide o dcérsku spoločnosť úverovej inštitúcie alebo spoločnú dcérsku spoločnosť dvoch alebo viacerých úverových inštitúcií, ktorej zakladajúca listina a stanovy povoľujú vykonávanie týchto činností, a ktorá spĺňa všetky tieto podmienky:

Príslušné orgány domovského členského štátu kontrolujú plnenie podmienok uvedených v prvom pododseku a finančnej inštitúcii vystavia potvrdenie o ich splnení…

2.   Ak finančná inštitúcia podľa odseku 1 prvého pododseku prestane spĺňať niektorú zo stanovených podmienok, príslušné orgány domovského členského štátu to oznámia príslušným orgánom hostiteľského členského štátu a činnosti, ktoré táto finančná inštitúcia vykonáva v hostiteľskom členskom štáte, sa budú riadiť právom hostiteľského členského štátu.

3.   Odseky 1 a 2 sa primerane uplatňujú na dcérske spoločnosti finančnej inštitúcie v zmysle odseku 1 prvého pododseku.“

9

Článok 117 ods. 1 tejto smernice uvádza:

„Príslušné orgány medzi sebou úzko spolupracujú. Poskytujú si navzájom akékoľvek informácie, ktoré sú zásadné alebo relevantné pre plnenie úloh dohľadu ostatných orgánov podľa tejto smernice a nariadenia (EÚ) č. 575/2013. V tejto súvislosti príslušné orgány na požiadanie oznámia všetky relevantné informácie a z vlastného podnetu oznámia všetky zásadné informácie.

…

Informácie uvedené v prvom pododseku sa považujú za zásadné, ak by mohli významne ovplyvniť hodnotenie finančného zdravia inštitúcie alebo finančnej inštitúcie v inom členskom štáte.

…“

10

Článok 118 uvedenej smernice znie:

„Ak si pri uplatňovaní tejto smernice a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 príslušné orgány jedného členského štátu v konkrétnych prípadoch chcú skontrolovať informácie o inštitúcii, finančnej holdingovej spoločnosti, zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, finančnej inštitúcii, podniku pomocných služieb, holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou… ktorá sa nachádza v inom členskom štáte, požiadajú príslušné orgány tohto členského štátu, aby túto kontrolu vykonali…“

11

Príloha I k tej istej smernici stanovuje zoznam činností, na ktoré sa vzťahuje vzájomné uznávanie.

12

Odôvodnenie 14 nariadenia č. 575/2013 stanovuje:

„… Jednotným súborom pravidiel sa zabezpečuje odolný a jednotný regulačný rámec na uľahčenie fungovania vnútorného trhu a zabraňuje vzniku príležitostí na regulačnú arbitráž…“

13

Podľa článku 1 tohto nariadenia:

„V tomto nariadení sa stanovujú jednotné pravidlá týkajúce sa všeobecných prudenciálnych požiadaviek, ktoré musia spĺňať inštitúcie, nad ktorými sa vykonáva dohľad podľa smernice 2013/36/EÚ, v súvislosti s týmito položkami:

…“

14

Článok 4 ods. 1 body 3, 20, 21, 26 a 27 uvedeného nariadenia spresňuje:

„Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

…

…

…

…“

15

Článok 18 ods. 1 toho istého nariadenia stanovuje:

„Inštitúcie, od ktorých sa vyžaduje, aby dodržiavali požiadavky uvedené v [oddiele] 1 na základe ich konsolidovanej situácie, vykonajú úplnú konsolidáciu všetkých inštitúcií a finančných inštitúcií, ktoré sú ich dcérskymi spoločnosťami alebo, ak je to relevantné, dcérskymi spoločnosťami tej istej materskej finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej materskej finančnej holdingovej spoločnosti…“

16

Článok 36 ods. 1 písm. g), h), i) a k) nariadenia č. 575/2013 stanovuje:

„Inštitúcie odpočítajú od položiek vlastného kapitálu Tier 1:

…

…

…“

17

Článok 56 písm. c) a d) tohto nariadenia znie:

„Inštitúcie odpočítajú od položiek dodatočného kapitálu Tier 1:

…

18

Článok 66 písm. b) až d) uvedeného nariadenia stanovuje:

„Od položiek Tier 2 sa odpočítajú:

…

19

V zmysle článku 89 ods. 1 až 3 toho istého nariadenia:

„1.   Kvalifikovaná účasť, ktorej hodnota presiahne 15 % prípustného kapitálu inštitúcie v spoločnosti, ktorá nie je jedným z nasledujúcich subjektov, podlieha ustanoveniam uvedeným v odseku 3:

2.   Celková výška kvalifikovaných účastí inštitúcie v iných spoločnostiach, ako sú spoločnosti uvedené v odseku 1 písm. a) a b), ktorá presiahne 60 % jej prípustného kapitálu, podlieha ustanoveniam stanoveným v odseku 3.

3.   Príslušné orgány uplatňujú požiadavky stanovené v písmenách a) alebo b) na kvalifikované účasti inštitúcií uvedené v odsekoch 1 a 2:

Príslušné orgány zverejnia, či sa rozhodli uplatniť písmeno a) alebo písmeno b).“

20

Článok 90 nariadenia č. 575/2013 stanovuje:

„Inštitúcie môžu ako alternatívu k uplatňovaniu rizikovej váhy na úrovni 1250 % na hodnoty, ktoré presahujú limity stanovené v článku 89 ods. 1 a 2, odpočítať tieto hodnoty od položiek vlastného kapitálu Tier 1 v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. k).“

21

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/876 z 20. mája 2019, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o ukazovateľ finančnej páky, ukazovateľ čistého stabilného financovania, požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, kreditné riziko protistrany, trhové riziko, expozície voči centrálnym protistranám, expozície voči podnikom kolektívneho investovania, veľkú majetkovú angažovanosť, požiadavky na predkladanie správ a zverejňovanie informácií, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 150, 2019, s. 1), v článku 1 bode 2 písm. a) bode iii) stanovuje:

<Článok 4 sa mení takto:

22

Článok 3 ods. 3 písm. b) nariadenia 2019/876 znie:

„Tieto body článku 1 tohto nariadenia sa uplatňujú od 27. júna 2019:

…

23

Článok 7 ods. 1 písm. e) Código do Imposto do Selo (zákon o kolkovej dani) stanovuje:

„Od dane sú oslobodené aj tieto položky:

…

24

Lineas – Concessões de Transportes SGPS je holdingová spoločnosť so sídlom v Portugalsku, ktorej predmetom činnosti je správa podielov v iných spoločnostiach. Vlastní podiely v spoločnostiach spravujúcich dopravnú infraštruktúru.

25

V rámci svojej činnosti táto holdingová spoločnosť využívala finančné prostriedky od úverových inštitúcií. Tieto inštitúcie zaplatili kolkovú daň z úverových transakcií a túto kolkovú daň preniesli na uvedenú holdingovú spoločnosť.

26

Táto spoločnosť nesúhlasila so zaplatením uvedenej kolkovej dane a podala žiadosť o preskúmanie ex offo týkajúce sa období od apríla 2015 do januára 2016 a správny opravný prostriedok týkajúci sa obdobia od júna 2017 do decembra 2017.

27

Keďže táto žiadosť a tento správny opravný prostriedok boli rozhodnutiami daňového úradu zamietnuté, Lineas – Concessões de Transportes SGPS podala proti týmto rozhodnutiam opravné prostriedky, ktoré boli zamietnuté uzneseniami zo 17. júla 2020.

28

Dňa 21. októbra 2020 táto spoločnosť predložila Centro de Arbitragem Administrativa – CAAD (Centrum správnej arbitráže, Portugalsko) návrh na zriadenie arbitrážneho súdu a podala návrh na začatie arbitrážneho konania, ktorým navrhla zrušenie týchto uznesení.

29

Tributário Arbitral Tribunal (Centro de Arbitragem Administrativa – CAAD) [Arbitrážny súd pre daňové spory (Centrum správnej arbitráže), Portugalsko], ktorý je vnútroštátnym súdom vo veci C‑207/22, konštatuje, že z portugalskej právnej úpravy vyplýva, že kolková daň z úverových transakcií sa neuplatňuje na finančné inštitúcie v zmysle právnych predpisov Únie.

30

Vo vnútroštátnej judikatúre však existujú rozdiely, pokiaľ ide o výklad pojmu „finančná inštitúcia“. V tomto kontexte vnútroštátny súd usudzuje, že je potrebné určiť, či sa tento pojem uplatňuje na všetky holdingové spoločnosti, ktoré nepatria do odvetvia poisťovníctva, alebo či sa vzťahuje len na holdingové spoločnosti, ktoré vlastnia podiely v spoločnostiach podliehajúcich dohľadu a prudenciálnym požiadavkám uplatniteľným na bankové činnosti.

31

Za týchto okolností Tribunal Arbitral Tributário (Centro de Arbitragem Administrativa) – CAAD [Arbitrážny súd pre daňové spory (Centrum správnej arbitráže)] rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Možno za ‚finančnú inštitúciu‘ v zmysle smernice [2013/36] a nariadenia [č. 575/2013] považovať holdingovú spoločnosť (SGPS), ktorej výlučným cieľom je správa obchodných podielov iných spoločností ako nepriama forma vykonávania hospodárskych činností a ktorá v tejto oblasti nadobúda a trvalo vlastní tieto podiely, ktoré vo všeobecnosti nepredstavujú menej ako 10 % základného imania spoločností, v ktorých má podiel, pričom ide o spoločnosti, ktorých činnosť sa zameriava na správu dopravnej infraštruktúry vrátane projektovania, výstavby a správy ciest alebo diaľnic?“

32

Global Roads Investimentos SGPS je holdingová spoločnosť so sídlom v Portugalsku.

33

V rámci svojej činnosti táto holdingová spoločnosť využívala finančné prostriedky od úverových inštitúcií. Tieto inštitúcie zaplatili kolkovú daň z úverových transakcií a túto kolkovú daň preniesli na uvedenú holdingovú spoločnosť.

34

Tá istá holdingová spoločnosť podala 28. decembra 2018 žiadosť o preskúmanie uvedenej kolkovej dane ex offo.

35

Táto žiadosť bola zamietnutá rozhodnutím daňového úradu z 21. novembra 2019. Global Roads Investimentos SGPS podala proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok, ktorý bol zamietnutý uznesením z 5. augusta 2021.

36

Dňa 20. januára 2022 táto spoločnosť podala na Centrum správnej arbitráže – CAAD návrh na zriadenie rozhodcovského súdu a podala návrh na začatie rozhodcovského konania, ktorým navrhla zrušenie tohto uznesenia.

37

Tribunal Arbitral Tributário (Centro de Arbitragem Administrativa – CAAD) [Arbitrážny súd pre daňové spory (Centrum správnej arbitráže)], ktorý je vnútroštátnym súdom vo veci C‑267/22, z dôvodu vysvetleného v bodoch 29 a 30 tohto rozsudku usudzuje, že riešenie sporu vo veci samej závisí od otázky, či spoločnosť spravujúcu podiely spoločností možno kvalifikovať ako „finančnú inštitúciu“ v zmysle smernice 2013/36 a nariadenia č. 575/2013.

38

Za týchto okolností Tribunal Arbitral Tributário (Centro de Arbitragem Administrativa) – CAAD [Arbitrážny súd pre daňové spory (Centrum správnej arbitráže)] rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Spadá pod pojem ‚finančná inštitúcia‘ v zmysle článku 3 ods. 1 bodu 22 smernice [2013/36] a článku 4 ods. 1 bodu 26 nariadenia [č. 575/2013] spoločnosť spravujúca podiely spoločností (SGPS) so sídlom v Portugalsku…, ktorej výlučným predmetom činnosti je správa obchodných podielov iných spoločností ako nepriama forma vykonávania hospodárskych činností a ktorá v tejto oblasti nadobúda a trvalo vlastní tieto podiely, ktoré vo všeobecnosti nepredstavujú menej ako 10 % základného imania spoločností, v ktorých má podiel, ktoré nepôsobia v sektore poisťovníctva, a ani vo finančnom sektore?“

39

NOS‑SGPS je holdingová spoločnosť so sídlom v Portugalsku.

40

V rámci svojej činnosti táto holdingová spoločnosť využívala finančné prostriedky od úverových inštitúcií. Tieto inštitúcie zaplatili kolkovú daň z úverových transakcií a túto kolkovú daň preniesli na uvedenú holdingovú spoločnosť.

41

Keďže táto spoločnosť nesúhlasila so zaplatením uvedenej kolkovej dane, podala 22. januára 2019 žiadosť o preskúmanie ex offo a 23. januára 2019 správny opravný prostriedok v súvislosti s obdobiami od januára 2015 do októbra 2016 a od marca 2017 do októbra 2018.

42

Tieto správne opravné prostriedky boli zamietnuté rozhodnutím daňového úradu z 27. septembra 2019.

43

NOS‑SGPS podala návrh na rozhodcovské konanie na Centrum správnej arbitráže – CAAD, ktoré jej žiadosti zamietlo rozhodnutím zo 6. januára 2021.

44

Táto holdingová spoločnosť usúdila, že toto arbitrážne rozhodnutie je v rozpore s právoplatným arbitrážnym rozhodnutím týkajúcim sa tej istej základnej právnej otázky, a preto podala kasačný opravný prostriedok na účely zjednotenia judikatúry na Supremo Tribunal Administrativo (Najvyšší správny súd, Portugalsko) – vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania vo veci C‑290/22.

45

Tento súd konštatuje, že portugalský zákonodarca sa pri vymedzení oslobodenia od kolkovej dane z úverových transakcií, o aké ide vo veciach samých, rozhodol výslovne odkázať na druh a formu finančnej inštitúcie uvedené v „právnych predpisoch Spoločenstva“.

46

Za týchto podmienok Supremo Tribunal Administrativo (Najvyšší správny súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Spadá pod pojem ‚finančná inštitúcia‘ v zmysle článku 3 ods. 1 bodu 22 smernice [2013/36] a článku 4 ods. 1 bodu 26 nariadenia č. [575/2013] holdingová spoločnosť so sídlom v Portugalsku…, ktorej jediným predmetom činnosti je správa obchodných podielov iných spoločností, ktoré nepôsobia v sektore poisťovníctva?“

47

Z návrhov na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že spory, o ktoré ide vo veciach samých, sa týkajú uplatnenia vnútroštátnej daňovej právnej úpravy, ktorá nepatrí do pôsobnosti smernice 2013/36 ani nariadenia č. 575/2013.

48

V súlade s článkom 267 ZFEÚ má Súdny dvor právomoc rozhodnúť v prejudiciálnom konaní o výklade Zmlúv, ako aj aktov prijatých orgánmi Únie. V rámci spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi, upravenej v tomto článku, prináleží výlučne vnútroštátnemu súdu, aby s prihliadnutím na osobitosti konkrétneho prípadu posúdil tak potrebu prejudiciálneho konania na vydanie svojho rozsudku, ako aj relevantnosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. V dôsledku toho, pokiaľ sa otázky položené vnútroštátnymi súdmi týkajú výkladu ustanovenia práva Únie, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť (rozsudok z 30. januára 2020, I.G.I.,C‑394/18, EU:C:2020:56, bod 44, ako aj citovaná judikatúra).

49

Na základe tejto judikatúry Súdny dvor už mnohokrát vyhlásil, že má právomoc rozhodovať o návrhoch na začatie prejudiciálneho konania týkajúcich sa ustanovení práva Únie v situáciách, v ktorých sa skutkový stav vo veci samej nachádzal mimo pôsobnosti práva Únie, ale v ktorých sa ustanovenia tohto práva stali uplatniteľné prostredníctvom vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá sa na riešenie situácií nepatriacich do pôsobnosti práva Únie prispôsobila právu Únie (rozsudky z 19. októbra 2017, Europamur Alimentación,C‑295/16, EU:C:2017:782, bod 29, a z 30. januára 2020, I.G.I.,C‑394/18, EU:C:2020:56, bod 45, ako aj citovaná judikatúra).

50

Vnútroštátne súdy pritom spresnili, že portugalská právna úprava dotknutá vo veciach samých vyhradzuje uplatnenie oslobodenia od dane, na ktoré sa odvolávajú žalobkyne vo veciach samých, len na „finančné inštitúcie“ a že táto právna úprava definuje tento pojem priamym a nepodmieneným odkazom na právo Únie.

51

Z toho vyplýva, že Súdny dvor má právomoc odpovedať na položené otázky.

52

Svojimi otázkami, ktoré treba skúmať spoločne, sa vnútroštátne súdy v podstate pýtajú, či sa má článok 3 ods. 1 bod 22 smernice 2013/36 a článok 4 ods. 1 bod 26 nariadenia č. 575/2013 vykladať v tom zmysle, že sa na podnik, ktorého činnosť spočíva v nadobúdaní podielov v spoločnostiach, ktoré nevykonávajú činnosť vo finančnom sektore, vzťahuje pojem „finančná inštitúcia“ v zmysle tejto smernice a tohto nariadenia.

53

Podľa ustálenej judikatúry z požiadaviek jednotného uplatňovania práva Únie a zo zásady rovnosti vyplýva, že znenie ustanovenia práva Únie, ktoré neobsahuje žiadny výslovný odkaz na právo členských štátov s cieľom určiť jeho zmysel a pôsobnosť, si v zásade vyžaduje autonómny a jednotný výklad v celej Únii, ktorý musí zohľadňovať nielen znenie tohto ustanovenia, ale aj jeho kontext a cieľ sledovaný predmetnou právnou úpravou [pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. marca 2023, M. Ya. M. (Odmietnutie dedičstva spoludedičom), C‑651/21, EU:C:2023:277, bod 41 a citovanú judikatúru].

54

Pokiaľ ide v prvom rade o znenie článku 3 ods. 1 bodu 22 smernice 2013/36, toto ustanovenie uvádza, že na účely tejto smernice treba pod pojmom „finančná inštitúcia“ rozumieť finančnú inštitúciu v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 26 nariadenia č. 575/2013.

55

Článok 4 ods. 1 bod 26 tohto nariadenia v spojení s jeho článkom 4 ods. 1 bodom 3 stanovuje, že v zmysle uvedeného nariadenia „finančná inštitúcia“ znamená podnik, ktorý nie je úverovou inštitúciou alebo investičnou spoločnosťou a ktorého hlavným predmetom činnosti je nadobúdať podiely alebo vykonávať jednu alebo viac činností uvedených v bodoch 2 až 12 a v bode 15 zoznamu obsiahnutého v prílohe I k smernici 2013/36, vrátane finančnej holdingovej spoločnosti, zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, platobnej inštitúcie a správcovskej spoločnosti. Tento článok 4 ods. 1 bod 26 naopak vylučuje z pojmu „finančná inštitúcia“ holdingové poisťovne a zmiešané holdingové poisťovne.

56

Toto ustanovenie tak vo všeobecnosti uvádza, že na podniky, ktorých hlavná činnosť spočíva v nadobúdaní podielov, sa vzťahuje pojem „finančná inštitúcia“ v zmysle tohto nariadenia, a v znení uplatniteľnom na dátumy relevantné v konaniach vo veciach samých z tohto pojmu vylučuje len úverové inštitúcie, investičné spoločnosti a niektoré holdingové spoločnosti patriace do poisťovacieho sektora.

57

V tejto súvislosti treba spresniť, že hoci článok 1 bod 2 písm. a) časť iii) nariadenia 2019/876 upravuje nové znenie článku 4 ods. 1 bodu 26 nariadenia č. 575/2013, ktoré vylučuje z pojmu „finančná inštitúcia“ v zmysle tohto nariadenia aj čisto priemyselné holdingové spoločnosti, z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vo veci C‑290/22 vyplýva, že toto nové znenie nie je ratione temporis uplatniteľné vo veciach samých.

58

Okrem toho, hoci znenie článku 4 ods. 1 bodu 26 nariadenia č. 575/2013 sa týka podnikov, ktorých hlavná činnosť spočíva vo vykonávaní jednej alebo viacerých činností patriacich do finančného sektora a uvedených v bodoch 2 až 12 a v bode 15 zoznamu obsiahnutého v prílohe I k smernici 2013/36, použitie priraďovacej spojky „alebo“ naznačuje, že normotvorca Únie nemal v úmysle urobiť z priameho výkonu jednej alebo viacerých týchto činností kritérium definície pojmu „finančná inštitúcia“ v zmysle nariadenia č. 575/2013.

59

Vzhľadom na to treba tiež zdôrazniť, že zo znenia článku 4 ods. 1 bodu 26 nariadenia č. 575/2013 vyplýva, že finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti treba považovať za „finančné inštitúcie“ v zmysle tohto nariadenia.

60

Na jednej strane pritom článok 4 ods. 1 bod 20 uvedeného nariadenia stanovuje, že na účely tohto nariadenia je „finančná holdingová spoločnosť“ finančná inštitúcia, ktorá nie je zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou a ktorej dcérskymi spoločnosťami sú výhradne alebo prevažne úverové inštitúcie, investičné spoločnosti alebo finančné inštitúcie, pričom aspoň jedna z takýchto dcérskych spoločností je úverovou inštitúciou alebo investičnou spoločnosťou.

61

Na druhej strane z článku 4 ods. 1 bodu 21 nariadenia č. 575/2013 v spojení s článkom 2 bodom 15 smernice 2002/87 vyplýva, že za „zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť“ v zmysle tohto nariadenia sa má považovať materský podnik iný ako úverová inštitúcia, poisťovňa alebo investičná spoločnosť, ktorý spolu so svojimi dcérskymi podnikmi, z ktorých aspoň jeden je úverovou inštitúciou, poisťovňou alebo investičnou spoločnosťou, a s ostatnými subjektmi predstavuje finančný konglomerát.

62

Zdá sa teda, že finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti predstavujú presne definované typy spoločností charakteristické tým, že ich hlavná činnosť spočíva v nadobúdaní podielov a zároveň majú osobitné väzby s úverovou inštitúciou, poisťovňou alebo investičnou spoločnosťou.

63

Z toho vyplýva, že výslovné uvedenie finančných holdingových spoločností a zmiešaných finančných holdingových spoločností v článku 4 ods. 1 bode 26 nariadenia č. 575/2013 by nemalo žiadny význam, ak by sa toto ustanovenie malo chápať–len z dôvodu, že sa týka podnikov, ktorých hlavná činnosť spočíva v nadobúdaní podielov,–tak, že pojem „finančná inštitúcia“ v zmysle tohto nariadenia systematicky zahŕňa všetky spoločnosti vykonávajúce takúto hlavnú činnosť.

64

Ako však uviedla generálna advokátka v bode 41 svojich návrhov, zo samotného znenia článku 4 ods. 1 bodu 26 nariadenia č. 575/2013 vyplýva, že zoznam finančných inštitúcií uvedený v tomto ustanovení nemá taxatívnu povahu. Preto zo zmienky o finančných holdingových spoločnostiach a zmiešaných finančných holdingových spoločnostiach v tomto ustanovení nemožno vyvodiť, že absencia určitých osobitných väzieb s úverovou inštitúciou, poisťovňou alebo investičnou spoločnosťou nutne predstavuje prekážkou kvalifikácie ako „finančnej inštitúcie“ v zmysle tohto nariadenia.

65

V druhom rade z kontextu článku 3 ods. 1 bodu 22 smernice 2013/36 a článku 4 ods. 1 bodu 26 nariadenia č. 575/2013 vyplýva, že normotvorca Únie definoval režim uplatniteľný na finančné inštitúcie na základe existencie súvislosti medzi týmito inštitúciami a výkonom určitých činností patriacich do finančného sektora.

66

Predovšetkým hlavný prvok režimu uplatniteľného na finančné inštitúcie, ktorý definuje smernica 2013/36, sa týka možnosti týchto inštitúcií vykonávať činnosti patriace do finančného sektora v rámci slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby v inom členskom štáte.

67

Článok 34 tejto smernice, nazvaný „Finančné inštitúcie“, ktorý predstavuje jediný článok uvedenej smernice týkajúci sa výlučne finančných inštitúcií, totiž týmto inštitúciám za určitých podmienok umožňuje vykonávať činnosti uvedené v prílohe I k spomenutej smernici v inom členskom štáte. Tento článok tak konkretizuje zásadu uvedenú v odôvodnení 20 tej istej smernice, podľa ktorej treba za určitých podmienok rozšíriť vzájomné uznávanie určitých finančných činností, ak ich vykonáva finančná inštitúcia, ktorá je dcérskou spoločnosťou úverovej inštitúcie.

68

Preto skutočnosť, že podnik je kvalifikovaný ako „finančná inštitúcia“ v zmysle smernice 2013/36, nie je na účely uplatnenia článku 34 tejto smernice relevantná, ak tento podnik nemá v úmysle vykonávať činnosti patriace do finančného sektora.

69

Nariadenie č. 575/2013 ďalej stanovuje na účely uplatnenia prudenciálnych požiadaviek stanovených týmto nariadením rad dôsledkov toho, že sa určitý podnik posúdi ako „finančná inštitúcia“.

70

Konkrétnejšie z článku 18 ods. 1 uvedeného nariadenia vyplýva, že úverové inštitúcie a investičné spoločnosti, od ktorých sa vyžaduje, aby dodržiavali požiadavky toho istého nariadenia na základe svojej konsolidovanej situácie, v zásade vykonajú úplnú konsolidáciu okrem iného všetkých finančných inštitúcií, ktoré sú ich dcérskymi spoločnosťami, alebo, ak je to relevantné, dcérskych spoločností tej istej materskej finančnej holdingovej spoločnosti alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti.

71

Toto ustanovenie naopak neukladá povinnosť uskutočniť prudenciálnu konsolidáciu zahŕňajúcu všetky dcérske spoločnosti inštitúcií a investičných spoločností.

72

Okrem toho z článku 4 ods. 1 bodu 27 nariadenia č. 575/2013 vyplýva, že finančné inštitúcie predstavujú, podobne ako okrem iného úverové inštitúcie, investičné spoločnosti a poisťovne, „subjekty finančného sektora“.

73

Z článku 36 ods. 1 písm. g) až i), článku 56 písm. c) a d), ako aj článku 66 písm. b) až d) tohto nariadenia pritom vyplýva, že na investície úverových inštitúcií a investičných spoločností do subjektov finančného sektora sa vzťahuje osobitný režim zahŕňajúci najmä určité odpočty pri výpočte vlastných zdrojov týchto inštitúcií a týchto spoločností.

74

Kvalifikované účasti úverových inštitúcií a investičných spoločností mimo finančného sektora sa naopak riadia odlišnými pravidlami stanovenými najmä v článku 36 ods. 1 písm. k) a v článkoch 89 a 90 uvedeného nariadenia, ktoré môžu najmä zahŕňať najmä uplatňovanie váhy týchto podielov pri výpočte požiadaviek na vlastné zdroje alebo zákaz takýchto podielov, pokiaľ tieto podiely presahujú určité percentá vlastných zdrojov dotknutej úverovej inštitúcie alebo investičnej spoločnosti.

75

Z vyššie uvedeného vyplýva, že nariadenie č. 575/2013 stanovuje pravidlá týkajúce sa konsolidácie a prudenciálnych požiadaviek na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti, ktoré vzhľadom na to, že sú naviazané na podiely vo finančných inštitúciách alebo v iných subjektoch finančného sektora a že sa odlišujú od pravidiel uplatniteľných na podiely mimo finančného sektora, možno považovať za pravidlá založené na zohľadnení špecifickosti činností tohto sektora.

76

Takáto logika by však bola spochybnená, ak by sa pravidlá naviazané na podiely v subjektoch finančného sektora uplatnili na účasť úverovej inštitúcie alebo investičnej spoločnosti mimo tohto sektora len preto, že táto druhá uvedená účasť sa uskutočňuje prostredníctvom dcérskej spoločnosti tejto inštitúcie alebo tejto spoločnosti, ktorej činnosť spočíva v nadobúdaní podielov.

77

Napokon článok 5 smernice 2013/36 upravuje vnútornú koordináciu činností príslušných orgánov príslušných na dohľad nielen nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, ale aj nad finančnými inštitúciami, čím vytvára prepojenie medzi prudenciálnym dohľadom nad finančným sektorom na jednej strane a kontrolou finančných inštitúcií na druhej strane.

78

Rovnako článok 117 ods. 1 a článok 118 tejto smernice stanovujú povinnosti spolupráce medzi príslušnými orgánmi členských štátov týkajúce sa finančných inštitúcií, pričom tento režim nerozširujú na subjekty nepatriace do finančného sektora, v ktorých úverová inštitúcia alebo investičná spoločnosť vlastní podiely.

79

V treťom rade z článku 1 smernice 2013/36 a článku 1 nariadenia č. 575/2013 vyplýva, že cieľom týchto aktov je vymedziť pravidlá týkajúce sa prístupu k činnosti, dohľadu a k rôznym požiadavkám uplatniteľným na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti. Z odôvodnenia 5 tejto smernice a odôvodnenia 14 tohto nariadenia tiež vyplýva, že cieľom uvedených aktov je okrem iného prispieť k vybudovaniu vnútorného trhu v oblasti úverových inštitúcií.

80

Zo všetkých vyššie uvedených skutočností vyplýva, že podnik, ktorého hlavná činnosť nesúvisí s finančným sektorom, keďže nevykonáva ani priamo, ani prostredníctvom podielov jednu alebo viacero činností uvedených v prílohe I k smernici 2013/36, nemožno považovať za finančnú inštitúciu v zmysle smernice 2013/36 a nariadenia č. 575/2013.

81

V dôsledku toho treba na položené otázky odpovedať tak, že článok 3 ods. 1 bod 22 smernice 2013/36 a článok 4 ods. 1 bod 26 nariadenia č. 575/2013 sa majú vykladať v tom zmysle, že na podnik, ktorého činnosť spočíva v nadobúdaní podielov v spoločnostiach, ktoré nevykonávajú činnosti vo finančnom sektore, sa nevzťahuje pojem „finančná inštitúcia“ v zmysle tejto smernice a tohto nariadenia.

82

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veciach samých incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaniach pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

Článok 3 ods. 1 bod 22 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES, ako aj článok 4 ods. 1 bod 26 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012,

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

na podnik, ktorého činnosť spočíva v nadobúdaní podielov v spoločnostiach, ktoré nevykonávajú činnosti vo finančnom sektore, sa nevzťahuje pojem „finančná inštitúcia“ v zmysle tejto smernice a tohto nariadenia.