1.

Bulharský zákonodarca zákonom schváleným v roku 2022 ( 2 ) zrušil okrem iných orgánov výkonu spravodlivosti Specializiran nakazatelen săd (Špecializovaný trestný súd, Bulharsko; ďalej len „ŠTS“) a stanovil, ako sa sudcovia, ktorí do nadobudnutia účinnosti nového zákona pôsobili na tomto súde, majú preradiť na iné súdy.

2.

V ZIDZZSV bolo rovnako stanovené, že v prvostupňových trestných veciach, v ktorých sa uskutočnilo pojednávanie na ŠTS, ako je to v tomto prípade, je príslušný Sofijski gradski săd (Krajský súd Sofia‑mesto, Bulharsko; ďalej len „KSS“) ( 3 ), aj keď ich bude ďalej prejednávať senát, ktorý uskutočnil pojednávanie.

3.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania predložený Súdnemu dvoru podpísali členovia senátu ŠTS (súčasného senátu KSS), ktorý uskutočnil pojednávanie v určitej trestnej veci. Tento senát vyjadruje svoje pochybnosti o súlade legislatívnej reformy z roku 2022, pokiaľ ide o zrušenie ŠTS, s právom Únie.

4.

Článok 1 prvý odsek znie:

„Bulharsko bude každoročne k 31. marcu a po prvýkrát k 31. marcu 2007 podávať Komisii správu o pokroku v plnení jednotlivých referenčných kritérií uvedených v prílohe.“

5.

V prílohe sú uvedené referenčné kritériá pre Bulharsko:

6.

Ustanovenie § 194 ods. 1 stanovuje:

„… V prípade zrušenia súdov, prokuratúr alebo vyšetrovacích útvarov alebo v prípade zníženia počtu osôb pôsobiacich na týchto orgánoch príslušné kolégium Najvyššej súdnej rady vytvorí zodpovedajúce miesta na inom orgáne rovnakého stupňa súdnictva, pokiaľ je to možné, v tom istom súdnom obvode, a bez výberového konania ich pridelí sudcom, prokurátorom a vyšetrujúcim sudcom.“

7.

Podľa prechodného ustanovenia § 43:

„Od nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa zrušujú ŠTS, Apelativen specializiran nakazatelen săd [(Odvolací špecializovaný trestný súd, Bulharsko)], Specializirana prokuratura [(Špecializovaná prokuratúra, Bulharsko)] a Apelativna specializirana prokuratura [(Odvolacia špecializovaná prokuratúra, Bulharsko)].“

8.

V prechodnom ustanovení § 44 sa uvádza:

„1. Sudcovia ŠTS… budú preradení za podmienok a v súlade s postupom, ktoré sú stanovené v § 194 ods. 1.

2. V lehote 14 dní od vyhlásenia tohto zákona osoby uvedené v odseku 1 môžu predložiť Sudcovskému kolégiu Najvyššej súdnej rady žiadosť o opätovné pridelenie miesta sudcu, na ktorom pôsobili pred svojím pridelením na ŠTS….

3. V lehote 30 dní od uplynutia lehoty uvedenej v odseku 2 Sudcovské kolégium Najvyššej súdnej rady prijme rozhodnutie o vytvorení pracovných miest sudcov na súdoch, ktoré budú zodpovedať pracovným miestam sudcov zrušeným na ŠTS…, s prihliadnutím na pracovnú záťaž príslušného súdu.[ ( 6 )]

4. Po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 3 Sudcovské kolégium Najvyššej súdnej rady preradí sudcov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

5. Rozhodnutia Sudcovského kolégia Najvyššej súdnej rady uvedené v odseku 4 sú okamžite vykonateľné.“

9.

Prechodné ustanovenie § 49 stanovuje:

„Prvostupňové trestné veci, v ktorých sa viedlo konanie na ŠTS a v ktorých sa neuskutočnilo predbežné pojednávanie do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa pridelia príslušným súdom do siedmich dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.“

10.

V prechodnom ustanovení § 50 je uvedené:

„1. Od nadobudnutia účinnosti tohto zákona je v prvostupňových trestných veciach, v ktorých sa viedlo konanie na [ŠTS] a v ktorých sa uskutočnilo predbežné pojednávanie, príslušný [KSS] a ďalej ich bude prejednávať senát, ktorý uskutočnil pojednávanie.

2. Sudcovia zo senátov, ktorí neboli preradení na [KSS], budú poverení zúčastňovať sa na prejednávaní vecí až do skončenia konania.

3. Sudcovia senátu, ktorí prejednávali prvostupňové trestné veci, v ktorých bol vydaný rozsudok, budú poverení odôvodniť ho, ak neboli preradení na [KSS].

…“

11.

Prechodné ustanovenie § 59 v odseku 1 stanovuje:

„Na [KSS] prechádzajú aktíva, pasíva, práva a povinnosti [ŠTS].“

12.

Podľa prechodného ustanovenia § 67:

„Tento zákon nadobúda účinnosť tri mesiace po jeho vyhlásení v [úradnom vestníku], s výnimkou bodov 1, 2, 5, 6, 18, 28, 32, 34, 44, 45, 57 a 58, ktoré nadobúdajú účinnosť v deň vyhlásenia.“

13.

V § 30 ods. 2 sa stanovuje:

„Členom senátu nemôže byť sudca alebo prísediaci, ktorého možno na základe iných okolností považovať za zaujatého alebo v prípade ktorého sa možno domnievať, že má priamy alebo nepriamy záujem na rozhodnutí sporu.“

14.

Ustanovenie § 31 znie:

„1. V prípadoch uvedených v § 29 a 30 sudcovia, prísediaci a tajomník musia odmietnuť konať vo veci.

2. Strany môžu podať návrh na vylúčenie z konania vo veci až do začiatku konania okrem prípadu, že dôvody na podanie takého návrhu nastali alebo vyšli najavo neskôr.

3. Návrhy na vylúčenie z konania vo veci musia byť odôvodnené.

4. Súd bezodkladne rozhodne o dôvodnosti odmietnutí konať vo veci a návrhoch na vylúčenie z konania vo veci na neverejnom zasadnutí za účasti všetkých členov senátu.“

15.

Na ŠTS sa viedlo trestné konanie proti viacerým osobám obvineným z účasti na zločineckej organizácii s cieľom spáchať trestné činy vydierania, ktoré sa začalo v roku 2018.

16.

Po začatí ústnej časti konania proti obvineným sa v priebehu rokov 2020, 2021 a 2022 uskutočnilo 12 verejných pojednávaní a ďalšie pojednávania boli odročené z rôznych procesných dôvodov. ( 8 )

17.

Strany v žiadnom okamihu trestného konania nenavrhli vylúčenie senátu ŠTS, ktorý prejednával vec (teda predsedu senátu a prísediaceho), z konania vo veci.

18.

Ešte počas uvedeného konania sa začala verejná diskusia o návrhu ZIDZZSV, v ktorom sa počítalo so zrušením ŠTS.

19.

V rámci uvedenej diskusie bolo 25. februára 2022 zvolané zasadnutie Graždanski săvet kăm Visšija sădeben săvet (Občianska rada pri Najvyššej súdnej rade, Bulharsko), na ktorom sa zúčastnili najmä predseda senátu, ktorý podáva návrh na začatie prejudiciálneho konania, a advokát, ktorý obhajoval jedného z obvinených (vystupoval ako zástupca mimovládnej organizácie).

20.

Na uvedenom zasadnutí:

21.

Po schválení ZIDZZSV senát, pred ktorým sa uskutočnilo pojednávanie na ŠTS a ktorý je teraz súčasťou KSS, predložil Súdnemu dvoru nasledujúce otázky:

22.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 10. októbra 2022.

23.

Písomné pripomienky predložili poľská vláda a Komisia.

24.

Uskutočnenie pojednávania sa nepovažovalo za nevyhnutné.

25.

Je potrebné poukázať na niektoré okolnosti tohto prejudiciálneho konania:

26.

Rozhodnutie vnútroštátneho súdu sa v skutočnosti zameriava na kritiku reformy súdneho systému, ktorú v roku 2022 uskutočnil bulharský zákonodarca prostredníctvom ZIDZZSV. V tomto rozhodnutí sa uvádza, že uvádzané dôvody zrušenia ŠTS nie sú podporené skutočnosťami, ktoré by odôvodňovali uvedenú potrebu.

27.

Vnútroštátny súd sa prvými dvoma prejudiciálnymi otázkami priamo pýta, či je zrušenie ŠTS a následné preloženie jeho členov na iné súdy v súlade s právom Únie. Treťou otázkou sa pýta Súdneho dvora, aké procesné úkony by mali uskutočniť sudcovia zrušeného súdu, ak by bolo potrebné odpovedať na prvé dve otázky kladne.

28.

Za týchto okolností nie je prekvapujúce, že tak Komisia, ako aj poľská vláda ako jediní účastníci prejudiciálneho konania, ktorí sa zúčastnili na konaní na Súdnom dvore, vzniesli námietky voči prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Nižšie sa budem zaoberať týmito námietkami.

29.

Podľa poľskej vlády:

30.

Podľa názoru Komisie:

31.

Spomedzi vznesených námietok možno hneď na úvod zamietnuť námietku, ktorú uvádza poľská vláda, pokiaľ ide o neexistenciu právomoci Súdneho dvora (alebo vo všeobecnosti Európskej únie) rozhodovať o štruktúre súdnych systémov členských štátov.

32.

Súdny dvor viackrát odpovedal na uvedené tvrdenie, ktoré poľská vláda opakuje v konaniach viac či menej podobných tomuto konaniu. V postupne vydaných rozsudkoch zdôraznil, že hoci organizácia súdnictva v členských štátoch patrí do právomoci týchto štátov, pri výkone tejto právomoci sú členské štáty povinné dodržiavať povinnosti, ktoré im vyplývajú z práva Únie. ( 12 ) Ak sa od členských štátov vyžaduje, aby si plnili tieto povinnosti (v rozsahu relevantnom pre prejednávanú vec rešpektovať nezávislosť svojich súdov), neznamená to, že Únia sama uplatňuje uvedenú právomoc. ( 13 )

33.

Kontinuita uvedenej judikatúry je veľmi dobre známa. Spomeniem len jeden nedávny rozsudok Súdneho dvora, ( 14 ) v ktorom sa konštatuje, že hoci sa na rozdelenie alebo reorganizáciu súdnej jurisdikcie v členskom štáte v zásade vzťahuje sloboda členských štátov zaručená v článku 4 ods. 2 ZEÚ, platí to iba pod podmienkou, že takéto rozdelenie alebo reorganizácia nezasahujú do rešpektovania hodnoty právneho štátu formulovanej v článku 2 ZEÚ a do požiadaviek vyplývajúcich z článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ, vrátane požiadaviek týkajúcich sa nezávislosti a nestrannosti súdov.

34.

Väčší význam má námietka neprípustnosti zameraná na to, že spor vo veci samej nemá dostatočnú spojitosť s ustanoveniami práva Únie, o výklad ktorých žiada vnútroštátny súd. Týmito ustanoveniami sú článok 2, článok 6 ods. 1 a 3 a článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty.

35.

Domnievam sa však, že z týchto ustanovení by jedine článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ mohol byť relevantný na účely zodpovedania návrhu na začatie prejudiciálneho konania, keďže:

36.

Ak sa diskusia obmedzí na výklad článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ vo veci s takými znakmi, aké má prejednávaná vec, k jej riešeniu možno pristupovať zo striktnejšieho hľadiska alebo z pohľadu extenzívnejšieho výkladu uvedeného ustanovenia.

37.

Prvým hľadiskom je hľadisko, na základe ktorého Súdny dvor v minulosti vyhlásil za neprípustné dva návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré mali určité spoločné znaky s návrhom na začatie prejudiciálneho konania, o ktorý ide v prejednávanej veci. ( 17 ) V rozsudku na účely odôvodnenia určenia neprípustnosti vtedy konštatoval, že odvolávanie sa na ochranu nezávislosti súdnictva v rámci návrhu na začatie prejudiciálneho konania musí mať spojitosť s právom Únie. ( 18 )

38.

Túto judikatúru by bolo možné zhrnúť konštatovaním, že Súdny dvor nie je oprávnený vykladať článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ (v rozsahu, v akom zakotvuje nezávislosť ako predpoklad zaručenia účinnej súdnej ochrany v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie) spôsobom, ktorý by mal za následok, že mechanizmus článku 267 ZFEÚ sa zmení na určitú formu žaloby o nesplnenie povinnosti. ( 19 )

39.

Ak sa teda vnútroštátny súd obráti na Súdny dvor so žiadosťou o výklad článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ, v návrhu na začatie prejudiciálneho konania musí preukázať, že existuje súvislosť medzi týmto článkom ZEÚ a sporom vo veci samej. Na uplatnenie článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ sa vyžaduje taká súvislosť, aby situácia, ktorá je predmetom sporu na vnútroštátnom súde, patrila do pôsobnosti práva Únie. ( 20 )

40.

Aj z tohto striktnejšieho hľadiska však pripomeniem, že spojitosť môže vzniknúť, ak sa na meritum sporu predloženému vnútroštátnemu súdu síce neuplatnia hmotnoprávne ustanovenia práva Únie, no tento súd požiada o výklad iných ustanovení práva Únie, ktorý „by [mu] umožnil rozhodnúť o procesných otázkach vnútroštátneho práva predtým, ako bud[e] môcť rozhodnúť o merite sporov, ktoré [mu] boli predložené“ ( 21 ).

41.

Badať však určitý vývoj v judikatúre Súdneho dvora, podľa ktorej sa za prípustné považujú aj návrhy na začatie prejudiciálneho konania týkajúce sa výkladu článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ, pričom v prípade, v ktorom boli podané (v spore, ktorý prejednáva vnútroštátny súd), sa neuplatňuje iné osobitné ustanovenie práva Únie a v právnej situácii, ktorá je predmetom sporu na vnútroštátnom súde, v pravom zmysle slova neexistujú hmotnoprávne alebo procesné prvky, ktoré by ju spájali s právom Únie.

42.

Uvedený vývoj umožnil Súdnemu dvoru odpovedať na návrhy na začatie prejudiciálneho konania, v ktorých sa vnútroštátne súdy po odvolaní sa na článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ vzdialili od konkrétneho sporu, o ktorom mali rozhodnúť, a predložili otázky týkajúce sa všeobecných ustanovení upravujúcich organizáciu ich vnútroštátnych súdnych systémov, o ktorých sa tieto súdy domnievali, že narúšajú nezávislosť súdnictva. ( 22 )

43.

V rámci tejto judikatúry treba poukázať na to, že Súdny dvor považoval za prípustné návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré podal poľský súd (počas rôznych trestných konaní), pričom požiadal o výklad článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ v súvislosti so zložením súdu, ktorý mal rozhodovať v uvedených konaniach. ( 23 )

44.

Nepovažujem za nevyhnutné teraz sa zaoberať špecifickými problémami, ktoré vyvoláva táto judikatúra, keďže v prejednávanej veci existuje osobitný faktor, ktorého existencia spôsobuje, že reforma bulharského súdneho systému musí spĺňať určité požiadavky výslovne vyjadrené v rozhodnutí, ktoré je súčasťou práva Únie.

45.

Uvedená reforma (pričom ZIDZZSV, ktorého sa týka návrh na začatie prejudiciálneho konania, je jej súčasťou) sa môže a musí posudzovať v závislosti od jej súladu so štandardom nezávislosti súdnictva, na ktorý odkazujú „referenčné kritériá“ stanovené v prílohe rozhodnutia 2006/929, ktorým sa zriaďuje mechanizmus na zaistenie spolupráce a overovania pokroku v Bulharsku v oblasti reformy súdnictva. ( 24 )

46.

Bulharský súd je rovnako oprávnený predložiť Súdnemu dvoru svoje pochybnosti o zlučiteľnosti vnútroštátneho zákona (ktorý upravuje jeho postavenie v rámci sústavy súdov tohto členského štátu) s povinnosťami, ktoré vyplývajú z práva Únie, vrátane povinností, ktoré sa týkajú nezávislosti trestného súdu, ktorý má rozhodnúť spor vo veci samej.

47.

V dôsledku toho nemožno tvrdiť, že návrh na začatie prejudiciálneho konania, o ktorom má Súdny dvor v tejto veci rozhodnúť, nemá dostatočnú súvislosť s právom Únie. ( 25 )

48.

Musím však pripomenúť, že Súdny dvor pri rozhodovaní o návrhu na začatie prejudiciálneho konania nie je oprávnený sám priamo konštatovať nesúlad vnútroštátneho predpisu s právom Únie, ale je oprávnený poskytnúť vnútroštátnemu súdu usmernenia na výklad práva Únie, ktoré považuje za vhodné. ( 26 )

49.

Ostatné námietky proti prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania možno zamietnuť, ak sa vezme do úvahy, že sa týkajú skôr vecnej stránky položených otázok:

50.

V konečnom dôsledku sa domnievam, že návrh na začatie prejudiciálneho konania je prípustný.

51.

Vnútroštátny súd sa pýta, či zmena zavedená prostredníctvom ZIDZZSV v rozsahu, v akom sa ním zrušuje určitý súd (ŠTS), „zasiahne do nezávislosti [tohto] súdu“. Na účely rozptýlenia svojich pochybnosti navrhuje, aby Súdny dvor určil, či je táto reforma zlučiteľná s článkom 2, článkom 6 ods. 1 a 3 a článkom 19 ods. 1 druhým pododsekom ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty.

52.

Ako som už uviedol vyššie, spomedzi spomenutých ustanovení ZEÚ a Charty je na účely prejednávanej veci relevantný len článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v rozsahu, v akom z neho vyplýva požiadavka nezávislosti vnútroštátnych súdov.

53.

Podľa judikatúry Súdneho dvora má uvedená požiadavka dva aspekty:

54.

Vnútroštátny súd (KSS) ani strany trestného konania pritom nepopreli, že tento súd „vykonáv[a] svoje funkcie samostatne, nikomu hierarchicky nepodlieh[a], ani [nie je] podriadený a od nikoho neprijím[a] príkazy alebo inštrukcie“.

55.

V konaní vo veci samej tiež nebola spochybnená subjektívna nestrannosť sudcov, ktorí sú v súčasnosti členmi KSS a predtým boli súčasťou ŠTS. Členovia vnútroštátneho súdu tiež nezistili dôvody na to, aby odmietli konať vo veci, ani nie je preukázané, že obvinení alebo prokuratúra predtým alebo teraz navrhli vylúčiť z konania vo veci sudcov ŠTS, ktorí po uvedenej reforme vykonávajú funkciu na KSS.

56.

Z vyššie uvedeného možno vyvodiť, že nie sú zrejmé dôvody, ktoré by spochybňovali nezávislosť a nestrannosť členov vnútroštátneho súdu.

57.

Bolo by však možné položiť si otázku, či – odhliadnuc od toho, že členovia kolektívneho súdneho orgánu sa (subjektívne) nedomnievajú, že ich nezávislosť je narušená, a v skutočnosti neboli vylúčení ani neodmietli konať vo veci v konkrétnom konaní – z právneho rámca, v ktorom majú rozhodovať, vyplývajú skutočnosti, ktoré umožňujú (objektívne) dospieť k záveru, že uvedené narušenie existuje. ( 29 )

58.

V tejto súvislosti treba predovšetkým uviesť, že reorganizácia súdneho systému členského štátu môže logicky spôsobiť zánik orgánov, ktoré dovtedy existovali, alebo prerozdelenie ich právomocí, pričom tieto opatrenia samy osebe nemusia predstavovať zásahy do nezávislosti súdnictva.

59.

V tom istom zmysle zásada deľby mocí (na ktorú sa odkazuje v rozhodnutí vnútroštátneho súdu) nebráni tomu, aby zákonodarca v ústavných medziach schválil predpisy týkajúce sa sústavy súdov, ktoré v danom okamihu považuje za najvhodnejšie. Súdy, ktorých existencia bola v určitom čase odôvodnená, možno neskôr zrušiť, pričom – pripomínam – to nemusí znamenať porušenie nezávislosti súdnictva. ( 30 )

60.

V tejto fáze už možno dospieť k záveru, že prvá prejudiciálna otázka sa v skutočnosti netýka nezávislosti konkrétnych sudcov (a prísediacich), ktorí majú rozhodovať v trestnom konaní, ani miery nezávislosti KSS ako takého, ale výlučne možného zásahu do „nezávislosti súdu [ŠTS]“ ( 31 ), ktorý by mohol spôsobiť jeho zrušenie, vzhľadom na dôvody, pre ktoré bola uskutočnená legislatívna reforma.

61.

Vnútroštátny súd v návrhu na začatie prejudiciálneho konania opisuje dôvody, ktoré bulharský zákonodarca uviedol na podporu tohto zrušenia, vrátane dôvodu týkajúceho sa nezávislosti súdov. ( 32 ) Tieto dôvody sú podľa názoru vnútroštátneho súdu neopodstatnené, lebo sporná reforma vôbec nechráni nezávislosť súdnictva, ale naopak sama osebe predstavuje porušenie tejto zásady. ( 33 )

62.

Tento prístup nemožno rozobrať bez toho, aby sa predtým vzalo úvahy, aká je funkcia Súdneho dvora v rámci článku 267 ZFEÚ:

63.

Vychádzajúc z týchto predpokladov, súhlasím s Komisiou v tom, že reorganizáciu súdneho systému, ktorej cieľom je zaručiť väčšiu nezávislosť súdov, nemožno kritizovať a táto reorganizácia tiež nemusí sama osebe predstavovať oslabenie nezávislosti vnútroštátnych súdov.

64.

V tomto zmysle je vnútroštátny zákonodarca oprávnený zvoliť si tak systém trestného súdnictva, v ktorom majú všeobecné súdy právomoc rozhodovať o všetkých typoch trestných činov, ako aj iný systém, v ktorom sa na určitom špecializovanom súde koncentruje právomoc rozhodovať o určitých obzvlášť závažných trestných činoch. Oba modely sa používajú v rôznych členských štátoch, ktoré si – pripomínam – môžu vybrať ktorýkoľvek z nich alebo ho zmeniť.

65.

Bulharský zákonodarca odôvodnil reformu z roku 2022 ako vyjadrenie svojej vôle reorganizovať vnútroštátny súdny systém so zreteľom na vyššiu efektivitu jeho orgánov ( 34 ) a lepšie zaručenie ich nezávislosti. Ak je to tak, možno uznať, že táto reforma zodpovedá „legitímny[m] dôvodov[m] týkajúci[m] sa predovšetkým prerozdelenia dostupných zdrojov umožňujúcich zaručiť riadny výkon spravodlivosti“. ( 35 )

66.

Na tieto dôvody správne odkazuje samotná Komisia vo svojej správe o stave právneho štátu v Bulharsku za rok 2022 ( 36 ), pričom ich nespochybňuje.

67.

Je pravda, že vnútroštátny súd popiera (a to dôrazne), že odôvodnenie ZIDZZSV zodpovedá určitým skutočnostiam, ktoré sú reálne preukázané. Väčšina odôvodnenia rozhodnutia o podaní návrhu na začatie prejudiciálneho konania je venovaná opakovaniu námietok proti novým opatreniam, ktoré počas schvaľovania návrhu zákona o reforme súdnictva predniesli rôzni sudcovia, medzi ktorými sa nachádza sudca, ktorý podpísal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

68.

Domnievam sa, že Súdny dvor by nemal zasahovať do diskusie, ktorá v tejto súvislosti vznikla počas legislatívneho postupu. Už vôbec by nebolo možné zohľadniť posúdenie zámerov, v ktorom sa údajné skutočné zámery zákonodarcu považujú za dôležitejšie než zámery, ktoré zákonodarca opísal v dôvodovej správe k schválenému zákonu.

69.

Vo všeobecnosti stačí uviesť, že z ZIDZZSV – bez ohľadu na to, z akých dôvodov bol prijatý ( 37 ) – nevyplýva, že každý z členov zrušeného súdu nie je nezávislý alebo nestranný. V opačnom prípade by nebolo vysvetlené, že sudcovia, ktorí vykonávali funkciu na ŠTS, boli po jeho zrušení pridelení na iné súdy ( 38 ) a predovšetkým že sa im umožnilo, aby dokončili trestné konania, v ktorých konali v rámci samotného ŠTS.

70.

Ak je to tak, pokiaľ ide o nezávislosť sudcov, ktorí vykonávali funkciu na ŠTS, tým skôr to bude platiť pre všeobecný súd (KSS), ktorým bol ŠTS nahradený. Pripomínam, že v rozhodnutí vnútroštátneho súdu sa nenachádza nič, čo by nasvedčovalo prípadným odlišnostiam tohto súdu (KSS), pokiaľ ide o záruky nezávislosti a nestrannosti jeho členov.

71.

S prihliadnutím na tieto úvahy navrhujem odpovedať na prvú prejudiciálnu otázku v tom zmysle, že článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ nebráni reforme súdneho systému členského štátu, pri ktorej dôjde k zrušeniu špecializovaného trestného súdu, pričom jeho právomoci prejdú na iný všeobecný súd, a súčasne sa stanoví, že trestné veci, v ktorých sa viedlo konanie na zrušenom súde a v ktorých sa uskutočnilo pojednávanie, bude naďalej prejednávať senát, ktorý bol dovtedy príslušný.

72.

Vnútroštátny súd v tejto prejudiciálnej otázke – v rozsahu, v akom ňou neopakuje prvú prejudiciálnu otázku – uvádza svoje pochybnosti o súlade jedného z bezprostredných dôsledkov bulharskej súdnej reformy s právom Únie ( 39 ), ktorým je „preloženi[e] sudcov (vrátane sudcu senátu, ktorý koná v konkrétnej trestnej veci) z tohto súdu [ŠTS] na iné súdy, ale týmto sudcom sa ukladá povinnosť, aby ďalej prejednávali veci, ktoré boli predložené zrušenému súdu a v ktorých už začali konať“.

73.

Slovami Súdneho dvora, preradenia sudcu bez jeho súhlasu na iný súd „môžu predstavovať prostriedok vykonávania kontroly nad obsahom súdnych rozhodnutí, keďže môžu mať nielen vplyv na rozsah právomocí dotknutých sudcov a vybavovanie vecí, ktoré im boli pridelené, ale aj významný vplyv na ich život a kariéru, a tak z nich môžu vyplývať dôsledky analogické s dôsledkami disciplinárnej sankcie“ ( 40 ).

74.

Zásada neodvolateľnosti sudcov však nemá absolútny charakter a „môže… podliehať výnimkám len za predpokladu, že na to existujú oprávnené a presvedčivé dôvody a pri dodržaní zásady proporcionality“ ( 41 ).

75.

V tejto veci treba poukázať na to, že preloženie členov senátu, ktorí už uskutočnili pojednávanie na ŠTS, na KSS nijako neovplyvnilo priebeh konkrétneho trestného konania, v ktorom ešte nebolo vydané meritórne rozhodnutie: veci, v ktorých (tak ako v tomto prípade) sudcovia ŠTS uskutočnili pojednávanie, naďalej prejednávajú títo sudcovia na KSS, kde o nich budú musieť rozhodnúť.

76.

Zdá sa teda, že bola dodržaná záruka neodvolateľnosti sudcov, ktorí prejednávajú určitú vec, keďže ZIDZZSV stanovuje určitú formu perpetuatio iurisdictionis ( 42 ) v prospech sudcov, ktorí mali právomoc vydať meritórne rozhodnutie v trestnom konaní. Nedošlo teda k odvolaniu sudcov, ktoré by im bránilo naďalej prejednávať trestnú vec, v ktorej už začali konať, pričom uskutočnili jedno alebo viacero verejných pojednávaní.

77.

Vzhľadom na túto skutočnosť je zbytočné zaoberať sa abstraktnými úvahami o dobrovoľnom alebo nútenom charaktere preložení bulharských sudcov, ktorí pôsobili na ŠTS a v súčasnosti pôsobia na KSS alebo na iných súdoch, vo všeobecnosti.

78.

V každom prípade na proces preradenia sudcov na ich nové pôsobiská po nadobudnutí účinnosti ZIDZZSV sa podľa všetkého vzťahovali záruky objektívnosti, ( 43 ) pričom tento aspekt nie je v návrhu na začatie prejudiciálneho konania osobitne rozobratý. Kritériá, ktorými sa riadi toto preradenie, vychádzajú z kritérií, ktoré sú všeobecne stanovené v skorších právnych predpisoch vzťahujúcich sa na súdnu moc ( 44 ) a nevyvolávajú podozrenia z arbitrárnosti. Najmä nič nenasvedčuje tomu, že preradenie členov zrušeného súdu na súdy toho istého stupňa má podobnú povahu ako disciplinárna sankcia.

79.

V tomto prípade teda ide o senát, ktorý bol pôvodne začlenený do súdu (ŠTS), ktorý sa stal súčasťou iného súdu (KSS), ktorého nezávislosť nie je sporná. Okrem toho si tento senát vzal so sebou na tento druhý súd konanie, v ktorom rozhodoval na prvom súde, pričom z tohto konania vychádza návrh na začatie prejudiciálneho konania.

80.

Za týchto okolností je opäť ťažké konštatovať akýkoľvek zásah do nezávislosti vnútroštátneho súdu z dôvodu preloženia členov senátu na KSS v dôsledku reorganizácie bulharského trestného súdneho systému.

81.

Treťou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd pýta na procesné úkony, ktoré by v prípade, ak by sa konštatovalo, že sporná reforma je nezlučiteľná s právom Únie, mali uskutočniť sudcovia zrušeného súdu (ŠTS) vo veciach, ktoré prejednávali pred jeho zrušením.

82.

Pokiaľ je sformulovaná takto, na túto otázku by nebolo potrebné odpovedať, ak by Súdny dvor v rámci odpovede na predchádzajúce dve otázky rozhodol, že v návrhu na začatie prejudiciálneho konania nie sú uvedené dôvody na konštatovanie, že vnútroštátny právny predpis, akým je ZIDZZSV, je nezlučiteľný s právom Únie.

83.

Tretia prejudiciálna otázka by podľa môjho názoru bola v každom prípade neprípustná. Ako som viackrát uviedol, konanie vo veci samej sa týka veci, v ktorej začal konať ŠTS a ktorá bola postúpená na KSS – súd, ktorý podáva návrh na začatie prejudiciálneho konania – a o ktorej budú rozhodovať tí istí sudcovia, ktorí uskutočnili pojednávanie na ŠTS pred tým, ako bol zrušený.

84.

V dôsledku toho by sudcovia ŠTS nemohli uskutočniť nijaký procesný úkon ako sudcovia ŠTS. Môžu konať jedine ako sudcovia KSS, takže tretiu prejudiciálnu otázku treba chápať tak, že sa týka úkonov, ktoré by mal uskutočniť KSS, ak by bola odpoveď na prvé dve otázky kladná, čo by podľa môjho názoru nemalo byť tak.

85.

Na základe vyššie uvedeného navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré mu položil Sofijski gradski săd (Krajský súd Sofia‑mesto, Bulharsko), takto:

Článok 19 ods. 1 prvý pododsek ZEÚ

sa má vykladať v tom zmysle, že:

nebráni reforme súdneho systému členského štátu, pri ktorej sa rozhodne, že sa zruší Špecializovaný trestný súd a jeho právomoci prejdú na iný všeobecný súd, a súčasne sa stanoví, že trestné veci, v ktorých sa viedlo konanie na zrušenom súde a v ktorých sa uskutočnilo pojednávanie, bude naďalej prejednávať ten istý senát, ktorý bol dovtedy príslušný,

nebráni tomu, aby sa v rámci tejto reformy súdneho systému uskutočnilo preradenie sudcov zo zrušeného súdu na iné sudy toho istého stupňa, a to na základe objektívnych kritérií, ktoré vôbec nevyvolávajú podozrenie z arbitrárnosti.