—

Komisia zjavne nesprávne posúdila skutkový stav, keď konštatovala, že zariadenie Arctic Papers „využíva výhradne biomasu“. Arctic Paper počas obdobia, ktoré Komisia považovala za relevantné, produkovala emisie z fosílnych palív. Komisia okrem toho súhlasila so zahrnutím viacerých zariadení, ktoré produkovali emisie v porovnateľnom objeme.

—

Napadnuté rozhodnutie porušuje zásadu rovnakého zaobchádzania. Na jednej strane sa nevylúčili zariadenia s porovnateľnou úrovňou emisií, ktoré sa nachádzali v situácii porovnateľnej so situáciou zariadenia žalobkyne. Na druhej strane dochádza ku skresleniu hospodárskej súťaže, ak sa vylúči iba žalobkyňa, okrem iného aj preto, že takýmto spôsobom sa v porovnaní so žalobkyňou finančne zvýhodnili účastníci hospodárskej súťaže, ktorí nie sú osobitne ohľaduplní k životnému prostrediu. Rozdielne zaobchádzanie nie je vecne odôvodnené.

—

Napadnuté rozhodnutie nespĺňa podstatné formálne náležitosti. Komisia po prvé porušila povinnosť konať s náležitou starostlivosťou, keď nezohľadnila relevantné a spoľahlivé informácie, ktoré získala od Švédskej agentúry na ochranu životného prostredia Naturvårdsverket, pričom ich zohľadnenie by v rámci rozhodovania odôvodňovalo iný záver. Po druhé, Komisia porušila právo žalobkyne byť vypočutá. Napadnuté rozhodnutie obsahuje individuálne opatrenie znevýhodňujúce žalobkyňu. Ak by Komisia po tom, čo zistila, že spoločnosti vo všeobecnosti a obzvlášť žalobkyňa, zaokrúhľovali údaje týkajúce sa emisií, vypočula žalobkyňu, mohla by žalobkyňa vysvetliť, že údaje, ktoré poskytla boli zaokrúhlené. Po tretie, bola porušená povinnosť odôvodnenia. Z rozhodnutia nevyplývajú dôvody pre vylúčenie žalobkyne a rozhodnutie neobsahuje nijaké odôvodnenie týkajúce sa okrem iného aj rovnakého zaobchádzania.

—

Žalobkyňa tvrdí, že právne predpisy Únie v oblasti obchodovania s emisiami a predchádzajúce rozhodnutie Komisie o schválení ju motivovali k zníženiu objemu emisií z fosílnych palív v prospech spaľovania biomasy. Žalobkyňa nemohla predvídať, že na jej zariadenie sa nebude vzťahovať systém obchodovania s emisiami (ETS), a stratí tak povolenie používať fosílne palivá a právo na pridelenie bezplatných kvót emisií, ktoré má pre ňu podstatný hospodársky význam z dôvodu, že zariadenie znížilo objem používaných fosílnych palív. Neexistuje dôležitý verejný záujem, ktorý by odôvodňoval porušenie tejto zásady.

—

Žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila smernicu 2003/87/ES tým, že nesprávne vyložila tzv. výnimku z biomasy (bod 1 prílohy I). Po prvé, Komisia pri posúdení otázky, či žalobkyňa používa výlučne biomasu, vychádzala z niekoľko rokov starých údajov a neprihliadla na novšie údaje resp. prognostiky budúceho vývoja. Po druhé, výklad Komisie týkajúci sa výnimky z biomasy zjavne odporuje ostatným ustanoveniam smernice, najmä článku 10a, cieľom smernice a zásadám rovnakého zaobchádzania a proporcionality. Smernica vo všeobecnosti a pravidlá prideľovania bezplatných emisných kvót, konkrétne, majú za cieľ subjekty finančne motivovať k zníženiu používania fosílnych palív, a to aj prostredníctvom zvýšeného využívania biomasy. Výklad výnimky z biomasy, ku ktorému pristúpila Komisia, má práve opačný účinok.

—

V prípade, ak Súdny dvor nedospeje k záveru, že výnimku z biomasy možno vykladať tak, ako je uvedené v piatom žalobnom dôvode, žalobkyňa sa domnieva, že bod 1 prílohy I smernice 2003/87/ES (výnimka z biomasy) v spojení s článkom 277 ZFEÚ sa v prejednávanej veci nepoužije. Uvedené je odôvodnené tým, že predmetné ustanovenie, ak by sa uplatnil výklad Komisie, odporuje primárnemu právu vrátane zásad rovnakého zaobchádzania a proporcionality. Toto ustanovenie znevýhodňuje subjekty, ktoré dosiahli najväčší pokrok pri prechode na emisie nepochádzajúce z fosílií v porovnaní s ostatnými subjektmi. Toto ustanovenie totiž podnecuje najpokrokovejšie subjekty k tomu, aby sa vrátili k používaniu fosílnych palív a subjekty, ktoré stále používajú fosílne palivá podporuje v tom, aby svoje emisie neznížili pod určitú úroveň.