—

určil a vyhlásil, že odvolateľka nie je povinná zaplatiť Európskej komisii sumy, ktoré si uplatňuje v oznámení o dlhu č. 3241902288, doručenom 22.2.2019 a naposledy v oznámení o dlhu doručenom 29.4.2019 – Ref. Ares(2019)2858540, ktoré si uplatňuje ako vrátenie príspevku a zmluvnú pokutu za údajné nedodržanie zmluvy o poskytnutí grantu č. 619120 spoločnosti Studio Galli Ingegneria na projekt s názvom „MARSOL“,

—

určil a vyhlásil, že nedošlo k porušeniu povinností vytýkanému Komisiou,

—

určil a vyhlásil nezákonnosť, neplatnosť a v každom prípade neopodstatnenosť listu s predbežným stanoviskom z 19.12.2018, správy o kontrole OLAF-u, oznámenia o dlhu z 22.2.2019, následnej upomienky z 2.4.2019 a konečného oznámenia o novom vyčíslení požadovanej sumy a zamietnutí ďalších žiadostí SGI z 29.4.2019 – Ref. Ares(2019)2858540,

—

určil a vyhlásil, že dlh voči Komisii neexistuje,

—

určil, že odvolateľka má nárok na príspevok, ktorý jej Komisia skutočne poskytla na základe zmluvy o grante č. 619120 na projekt „MARSOL“,

—

subsidiárne, určil, že suma, ktorej vrátenie Komisia žiada, nesmie presiahnuť 100 044,99 eura v súlade s tretím žalobným dôvodom,

—

k tomu subsidiárne, uložil Komisii, aby nahradila spoločnosti SGI náklady vynaložené na realizáciu projektu MARSOL, z dôvodu bezdôvodného obohatenia.

1.

Prvý odvolací dôvod. Nezákonnosť rozsudku v rozsahu, v akom bol zamietnutý prvý žalobný dôvod. Porušenie/nesprávne uplatnenie článkov 41, 42 a 47 Charty základných práv EÚ. Porušenie zásady dobromyseľnosti v zmluvných vzťahoch, vrátane jej porušenia v zmysle článku 1134 belgického občianskeho zákonníka.

Rozsudok Všeobecného súdu sa napáda v rozsahu, v akom sa rozhodlo, že Komisia tým, že nezohľadnila žiadosť odvolateľky o prerušenie konania a o prístup k dokumentom obsiahnutým vo vyšetrovacom spise OLAF,-u neporušila práva odvolateľky vyplývajúce z článkov 41, 42 a 47 Charty základných práv EÚ, ani zásadu dobromyseľnosti v zmluvných vzťahoch. Naopak, keďže pre spoločnosť bolo fyzicky nemožné reagovať na záverečnú správu OLAF-u z dôvodu patologických vnútorných vád, v dôsledku toho došlo k porušeniu týchto práv, a to tak v rámci [správneho] konania, ako aj následne v konaní pred súdom.

2.

Druhý odvolací dôvod. Nezákonnosť rozsudku v rozsahu, v akom bol zamietnutý druhý žalobný dôvod. Porušenie/nesprávne uplatnenie článku 317 ZFEÚ, článku 172a ods. 1 nariadenia č. 2342/2002 (1) , článku 31 ods. 3 písm. a) a c) nariadenia č. 1906/2006 (2) , článku ii. 5 a článku ii. 14 ods. 1 všeobecných podmienok zmluvy o grante. Porušenie zásad prezumpcie neviny, dôkazného bremena a spravodlivosti stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (3) z 11.9.2013. Nesprávne hodnotenie dôkazov v rozpore s článkom 1315 belgického občianskeho zákonníka.

Rozsudok Všeobecného súdu sa napáda v rozsahu, v akom zamietol druhý žalobný dôvod, keďže sa domnieval, že žalobkyňa nepreukázala oprávnenosť priamych a nepriamych výdavkov na zamestnancov ani pred OLAF-om a Komisiou, ani pred súdom. Všeobecný súd naproti tomu nezohľadnil, že výčitky OLAF-u sa netýkali sporného projektu, ale iných podporovaných projektov, a preto nesprávne uplatnil zásady prezumpcie neviny a dôkazného bremena. Okrem toho sa časové výkazy predložené na súde museli vzhľadom na neexistenciu iných námietok a vykázané ukončenie projektu považovať za dostatočný dôkaz na potvrdenie oprávnenosti vzniknutých nákladov uplatnených u Komisie.

3.

Tretí odvolací dôvod. Nezákonnosť napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom bol zamietnutý tretí žalobný dôvod. Porušenie zásady proporcionality, spravodlivosti a dobrej viery v zmluvných vzťahoch. Porušenie článku 5 ods. 4 ZFEÚ. Porušenie článku II.22 zmluvy o grante.

Napadnutý rozsudok sa napáda v rozsahu, v akom Všeobecný súd zamietol tretí žalobný dôvod, keďže sa domnieval, že Komisia neporušila zásadu proporcionality tým, že požadovala náhradu všetkých priamych a nepriamych nákladov na zamestnancov. Naopak, keďže sa v rámci kontrolného postupu zistili nezrovnalosti len u dvoch odborníkov pridelených na projekt, malo sa požadovať vrátenie iba týchto nákladov. A to aj vzhľadom na skutočnosť, že projekt sa uskutočnil a náklady boli overené externým odborníkom, čo Komisia uznala. Subsidiárne, stále v súlade so zásadou proporcionality, mal Všeobecný súd vyhovieť subsidiárne podanému návrhu na určenie výšky vymáhanej sumy.

4.

Štvrtý odvolací dôvod. Nezákonnosť rozsudku v rozsahu, v akom bol zamietnutý štvrtý žalobný dôvod. Porušenie a/alebo nesprávne uplatnenie článku 2 písm. b) nariadenia Rady č. 58/2003 (4) z 19. decembra 2002 a porušenie zmluvy. Nedostatočnosť odôvodnenia a rozporuplnosť rozsudku v rozsahu, v akom odporuje predchádzajúcim rozsudkom Všeobecného súdu a Súdneho dvora týkajúcim sa bezdôvodného obohatenia.

Rozsudok sa napáda v rozsahu, v akom bolo zamietnutím štvrtého žalobného dôvodu žalobkyni odopreté právo ponechať si príspevok zaplatený ako náhrada priamych a nepriamych nákladov na zamestnancov, čo inak viedlo k bezdôvodnému obohateniu Komisie. Keďže v danom prípade sú splnené podmienky na podanie žaloby, to znamená obohatenie jednej a ujma druhej zmluvnej strany, ako aj príčinná súvislosť medzi obohatením a ujmou, rozsudok Všeobecného súdu je nezákonný.