–

rakúska vláda, v zastúpení: A. Posch, J. Schmoll a A. Kögl, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: S. L. Kalėda a I. Zaloguin, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (Ú. v. EÚ L 157, 2004, s. 45; Mim. vyd. 17/002, s. 32), ako aj článku 49 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci trestného konania vedeného proti G. ST. T. z dôvodu falšovania ochranných známok.

3

Dohoda o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (ďalej len „dohoda TRIPS“), ktorá je súčasťou prílohy 1 C k Dohode o založení Svetovej obchodnej organizácie (WTO), podpísanej v Marrákeši 15. apríla 1994 a schválenej rozhodnutím Rady z 22. decembra 1994[,] týkajúcim sa uzavretia dohôd v mene Európskeho spoločenstva, pokiaľ ide o záležitosti v rámci jeho kompetencie, ku ktorým sa dospelo na Uruguajskom kole multilaterálnych rokovaní (1986 – 1994) (94/800/ES) (Ú. v. ES L 336, 1994, s. 1; Mim. vyd. 11/021, s. 80), obsahuje časť III s názvom „Prostriedky na dodržiavanie [zabezpečenie dodržiavania – neoficiálny preklad] práv duševného vlastníctva“.

4

Článok 61 dohody TRIPS, ktorý sa nachádza v oddiele 5 tejto časti III, nazvaný „Trestné konanie“, stanovuje:

„Členovia zabezpečia, aby aspoň v prípadoch úmyselného falšovania ochranných známok alebo porušenia autorských práv v obchodnej oblasti bolo zavedené trestné konanie a tresty. Nápravné opatrenia budú zahŕňať trest odňatia slobody a/alebo peňažné pokuty, dostatočne vysoké na odradenie od podobného konania a budú zodpovedať výške trestov za podobné závažné trestné činy. Vo vhodných prípadoch budú nápravné opatrenia zahŕňať tiež zabavenie, konfiškáciu a zničenie porušujúceho tovaru a všetkých materiálov a nástrojov, ktoré sa využívali pri páchaní trestného činu. Člen môže zaviesť trestné konanie a tresty aj v iných prípadoch porušenia práv duševného vlastníctva, najmä vtedy, keď sú spáchané úmyselne a v obchodnej oblasti.“

5

Podľa odôvodnenia 28 smernice 2004/48:

„Okrem občianskoprávnych a správnych opatrení, postupov a právnych prostriedkov stanovených na základe tejto smernice vo vhodných prípadoch predstavujú aj trestnoprávne sankcie prostriedky na zabezpečenie vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva.“

6

Podľa článku 1 tejto smernice s názvom „Predmet úpravy“ sa táto smernica „týka opatrení, postupov a prostriedkov právnej nápravy potrebných na zabezpečenie vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva“.

7

Článok 2 uvedenej smernice, nazvaný „Rozsah pôsobnosti“, uvádza:

„1.   Bez toho, aby boli dotknuté prípadné prostriedky, ktoré sú ustanovené v právnych predpisoch Spoločenstva alebo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktoré sú priaznivejšie pre vlastníkov práv, opatrenia, postupy a prostriedky právnej nápravy ustanovené touto smernicou sa uplatňujú v súlade s článkom 3 na každé porušenie práv duševného vlastníctva stanovených právom Spoločenstva a/alebo vnútroštátnym právom príslušného členského štátu.

2.   Touto smernicou nie sú dotknuté konkrétne ustanovenia o uplatňovaní práv a o výnimkách obsiahnutých v právnych predpisoch Spoločenstva týkajúcich sa autorského práva a práv príbuzných autorskému právu, najmä tie, ktoré sú uvedené v smernici [Rady zo 14. mája 1991 o právnej ochrane počítačových programov 91/250/EHS (Ú. v. ES L 122, 1991, s. 42; Mim. vyd. 17/001, s. 114)], najmä v jej článku 7 alebo v smernici [Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, 2001, s. 10; Mim. vyd. 17/001, s. 230)], najmä v jej článkoch 2 až 6 a v článku 8.

3.   Touto smernicou nie sú dotknuté:

…

8

Článok 13 tejto smernice s názvom „Náhrada ujmy“ stanovuje:

„1.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné súdne orgány na návrh poškodenej strany nariadili porušovateľovi, ktorý sa zapojil do činnosti spojenej s porušovaním nevedome [vedome – neoficiálny preklad], alebo s dostatočným[i] dôvodmi [na to], aby o tom vedel, zaplatiť vlastníkovi práv náhradu ujmy úmernú skutočnej ujme, ktorú utrpel v dôsledku porušenia.

Pri stanovení výšky náhrady ujmy súdne orgány:

2.   Ak sa porušovateľ nevedome, alebo s dostatočným[i] dôvodmi preto [bez dostatočných dôvodov na to – neoficiálny preklad], aby o tom vedel, zúčastňuje na činnosti spojenej s porušovaním, členské štáty môžu stanoviť, že súdne orgány môžu nariadiť vymáhanie ziskov alebo zaplatenie náhrady ujmy, ktoré môže byť vopred stanovené.“

9

Podľa článku 16 uvedenej smernice s názvom „Sankcie zo strany členských štátov“:

„Bez toho, aby boli dotknuté občianskoprávne a správne opatrenia, postupy a prostriedky právnej nápravy stanovené touto smernicou, členské štáty môžu uplatňovať iné vhodné sankcie v prípadoch, v ktorých došlo k porušeniu práv duševného vlastníctva.“

10

Článok 172b Nakazatelen kodex (Trestný zákon) v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti sporu vo veci samej (ďalej len „Trestný zákon“) stanovuje:

„1.   Kto v obchodnom styku bez súhlasu majiteľa výhradného práva používa ochrannú známku…, potrestá sa odňatím slobody až na päť rokov a peňažným trestom až do výšky 5000 [bulharských levov (BGN)].

2.   Ak páchateľ spácha skutok podľa odseku 1 opakovane, alebo ním spôsobí závažné škodlivé následky, potrestá sa odňatím slobody na 5 až 8 rokov a peňažným trestom od 5000 do 8000 BGN.

3.   Predmet trestného činu bude zhabaný a zničený bez ohľadu na to, kto je jeho vlastníkom.“

11

Článok 13 Zakon za markite i geografskite označenija (zákon o ochranných známkach a označení pôvodu, DV č. 81 zo 14. septembra 1999) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „ZMGO“) stanovoval:

„1.   Právo k ochrannej známke zahŕňa právo jej majiteľa používať ju, nakladať s ňou a zakázať všetkým tretím osobám, aby bez jeho súhlasu používali v obchodnom styku akékoľvek označenie, ktoré:

(1) je zhodné s ochrannou známkou pre tovary alebo služby, ktoré sú zhodné s tými, pre ktoré je ochranná známka zapísaná,

(2) pretože je zhodné alebo podobné ochrannej známke a používa sa pre tovary alebo služby, ktoré sú zhodné alebo podobné s tovarmi alebo službami, na ktoré sa vzťahuje ochranná známka, vyvoláva u spotrebiteľov pravdepodobnosť zámeny vrátane pravdepodobnosti asociácie označenia s ochrannou známkou,

(3) akékoľvek označenie, ktoré je zhodné alebo podobné ochrannej známke, pokiaľ ide o tovary alebo služby, ktoré nie sú zhodné ani podobné tým tovarom alebo službám, pre ktoré je zapísaná ochranná známka, pokiaľ ide o ochrannú známku, ktorá má na území Bulharskej republiky dobré meno a pokiaľ by používanie tohto označenia bez náležitého dôvodu neoprávnene ťažilo z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena ochrannej známky, alebo by rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrému menu ochrannej známky škodilo.

2.   Používaním v obchodnom styku v zmysle odseku 1 je:

(1) umiestňovanie označenia na tovar alebo na jeho obal,

(2) ponúkanie tovaru s týmto označením alebo jeho uvádzanie na trh, jeho skladovanie na tieto účely, ako aj ponúkanie alebo poskytovanie služieb pod týmto označením,

(3) dovážanie alebo vyvážanie tovaru nesúceho toto označenie,

…“

12

Článok 76b tohto zákona, nazvaný „Osobitné prípady náhrady škody“, stanovoval:

„1.   Ak je návrh opodstatnený, ale informácie o jeho výške nie sú dostatočné, navrhovateľ môže požadovať náhradu škody:

(1) od 500 BGN do 100000 BGN, pričom určenie presnej sumy sa ponecháva na posúdenie súdu za podmienok stanovených v článku 76a ods. 2 a 3, alebo

(2) ekvivalent maloobchodných cien výrobkov vyrobených v súlade s právnymi predpismi, ktoré sú zhodné alebo podobné výrobkom, ktoré sú predmetom protiprávneho konania.

2.   Pri stanovení náhrady škody v zmysle odseku 1 sa zohľadní aj zisk dosiahnutý protiprávnym konaním.“

13

Článok 81 uvedeného zákona s názvom „Priestupky a sankcie“ stanovoval:

„1.   Každému, kto bez súhlasu majiteľa používa v obchodnom styku v zmysle článku 13 tovar alebo služby nesúce označenie zhodné alebo podobné so zapísanou ochrannou známkou, sa uloží peňažný trest vo výške od 500 do 1500 BGN a v prípade živnostníckych podnikov a právnických osôb peňažný trest vo výške od 1000 do 3000 BGN.

2.   V prípade opakovaného deliktu v zmysle odseku 1 sa osobe uloží peňažný trest vo výške od 1500 do 3000 BGN a v prípade živnostníckych podnikov a právnických osôb peňažný trest vo výške od 3000 do 5000 BGN.

3.   Priestupok sa považuje za opakovaný, ak k nemu dôjde počas doby jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa porušovateľovi ukladá správna sankcia za rovnaký druh priestupku.

…

5.   Výrobky uvedené v odseku 1, bez ohľadu na to, kto je ich vlastníkom, budú zhabané v prospech štátu a odovzdané na zničenie, pričom majiteľ ochrannej známky alebo ním splnomocnená osoba sa môže zúčastniť na zničení.

…“

14

Staré ZMGO bolo zrušené a nahradené prostredníctvom zakon za markite i geografskite označenija (zákon o ochranných známkach a označení pôvodu, DV č. 98 z 13. decembra 2019, ďalej len „nový ZMGO“). Článok 13 nového ZMGO má rovnaké znenie ako článok 13 zrušeného starého ZMGO.

15

Článok 127 nového ZMGO s názvom „Priestupky a správne sankcie“ v odseku 1 stanovuje:

„Každému, kto bez súhlasu majiteľa používa v obchodnom styku v zmysle článku 13 ods. 1 a 2 tovar alebo služby nesúce označenie zhodné alebo podobné so zapísanou ochrannou známkou, sa uloží pokuta vo výške od 2000 do 10000 BGN a v prípade živnostníckych podnikov a právnických osôb peňažný trest vo výške od 3000 do 20000 BGN.“

16

G. ST. T. je vlastníčkou živnostníckeho podniku, ktorý sa zaoberá predajom odevov.

17

V priebehu roka 2016 zamestnanci bulharského ministerstva vnútra vykonali kontrolu v obchodných priestoroch, ktoré si tento podnik prenajal v obci Nesebar (Bulharsko) a zaistili výrobky, ktoré tam boli ponúkané na predaj. Z nariadeného znaleckého posudku vyplynulo, že označenia umiestnené na týchto výrobkoch boli podobné zapísaným ochranným známkam a celková hodnota uvedených výrobkov bola odhadnutá na 1404590 BGN (približne 718000 eur) „ako originály“ a na 80201 BGN (približne 41000 eur) „ako napodobeniny“.

18

Rajonna prokuratura Burgas, TO Nesebar (Okresná prokuratúra Burgas, územná jednotka Nesebar, Bulharsko) zastávala názor, že G. ST. T. tak bez súhlasu majiteľov výhradných práv používala v obchodnom styku ochranné známky, na ktoré sa tieto výlučné práva vzťahujú, a že táto činnosť spôsobila „závažné škodlivé dôsledky“, a tak na dotyčnú podala obžalobu na Rajonen săd – Nesebar (Okresný súd Nesebar, Bulharsko), vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, pre trestný čin závažného falšovania, upravený v článku 172b ods. 2 Trestného zákona.

19

Žiadna z poškodených právnických osôb nepodala na G. ST. T. žalobu o náhradu škody, ani v rámci tohto konania nepodala občianskoprávnu žalobu.

20

Vnútroštátny súd v podstate uvádza, že v rámci možnosti stanoviť trestné sankcie v prípade porušenia práv duševného vlastníctva, ktorú majú členské štáty podľa odôvodnenia 28 smernice 2004/48, Bulharsko zaviedlo článok 172b ods. 1 a 2 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 kvalifikuje používanie ochrannej známky v obchodnom styku bez súhlasu majiteľa výlučného práva ako trestný čin a v odseku 2 upravuje prípad, keď bol tento čin spáchaný opakovane alebo mal „závažné škodlivé následky“. Tento členský štát tiež do článku 81 ods. 1 starého ZMGO, ktorý bol odvtedy nahradený článkom 127 ods. 1 nového ZMGO, zaviedol priestupok, ktorého účelom je postihnúť tie isté skutky.

21

Vnútroštátny súd sa v prvom rade pýta, či vnútroštátne ustanovenie, ako je článok 172b ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého škoda spôsobená majiteľovi ochrannej známky predstavuje znak skutkovej podstaty trestného činu, ktorý stanovuje, je v súlade s normami týkajúcimi sa škody spôsobenej protiprávnym vykonávaním práv duševného vlastníctva, zavedenými smernicou 2004/48, a ak áno, či je v súlade s týmito normami mechanizmus stanovenia škody zavedený bulharskou judikatúrou, ktorý sa zakladá na domnienke založenej na hodnote legálne vyrobených výrobkov ponúkaných na predaj za maloobchodné ceny.

22

V druhom rade vnútroštátny súd pripomína, že zásada zákonnosti trestných činov a trestov zakotvená v článku 49 ods. 1 Charty predpokladá, že právna úprava patriaca do pôsobnosti práva Únie jasne stanovuje hranice konania, ktoré predstavuje trestný čin, a najmä definuje znaky skutkovej podstaty predmetného trestného činu. V bulharskej právnej úprave pritom existujú ustanovenia, ktoré vymedzujú to isté konanie, a to používanie ochrannej známky v obchodnom styku bez súhlasu majiteľa výlučného práva, ako priestupok (článok 81 ods. 1 starého ZMGO a článok 127 ods. 1 nového ZMGO) a aj ako trestný čin (článok 172b Trestného zákona). Táto právna úprava však neobsahuje žiadne rozlišovacie kritérium pre kvalifikáciu skutku ako trestného činu alebo priestupku. Táto neexistencia jasného a presného kritéria vedie podľa vnútroštátneho súdu k protichodným praktikám a k nerovnému zaobchádzaniu s osobami podliehajúcimi súdnej právomoci, ktoré sa dopustili prakticky tých istých skutkov.

23

V treťom rade sa vnútroštátny súd pýta, či zásada proporcionality zakotvená v článku 49 ods. 3 Charty bráni takej právnej úprave, akou je bulharská právna úprava, vzhľadom na prísnosť trestov stanovených za spáchanie trestného činu uvedeného v článku 172b ods. 2 Trestného zákona, konkrétne vysokého trestu odňatia slobody spolu s vysokým peňažným trestom. Tento súd v tejto súvislosti spresňuje, že možnosti zníženia trestu a odkladu výkonu sú obmedzené a že tieto tresty sú spojené so zhabaním a zničením falšovaných výrobkov.

24

Za týchto okolností Rajonen săd – Nesebar (Okresný súd Nesebar) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

25

Svojou prvou a druhou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 13 smernice 2004/48 vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave a judikatúre, podľa ktorých je výška spôsobenej škody jedným zo znakov skutkovej podstaty trestného činu závažného porušenia práv k ochrannej známke. V prípade zápornej odpovede sa vnútroštátny súd pýta, či je uvažovaný mechanizmus stanovenia výšky škody v súlade s normami stanovenými v tejto smernici.

26

V tejto súvislosti treba uviesť, že článok 2 smernice 2004/48 týkajúci sa jej pôsobnosti v odsekoch 1 a 2 stanovuje, že opatrenia, postupy a prostriedky právnej nápravy stanovené v tejto smernici sa uplatňujú na každé porušenie práv duševného vlastníctva stanovené právom Únie alebo vnútroštátnym právom dotknutého členského štátu a že touto smernicou nie sú dotknuté konkrétne ustanovenia o uplatňovaní práv a o výnimkách obsiahnutých v právnych predpisoch Únie týkajúcich sa autorského práva a práv príbuzných autorskému právu.

27

Ten istý článok 2 smernice 2004/48 však vo svojom odseku 3 písm. b) a c) dodáva, že touto smernicou nie sú dotknuté ani záväzky členských štátov vyplývajúce z medzinárodných záväzkov, a najmä z dohody TRIPS, vrátane tých, ktoré sa týkajú trestného konania a sankcií, ani akékoľvek vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa tohto konania alebo týchto sankcií v súvislosti s porušovaním práv duševného vlastníctva.

28

Okrem toho článok 16 tejto smernice spresňuje, že bez toho, aby boli dotknuté občianskoprávne a správne opatrenia, postupy a prostriedky právnej nápravy stanovené touto smernicou, členské štáty môžu uplatňovať iné vhodné sankcie v prípadoch, v ktorých došlo k porušeniu práv duševného vlastníctva.

29

Napokon odôvodnenie 28 uvedenej smernice uvádza, že okrem občianskoprávnych a správnych opatrení, postupov a právnych prostriedkov stanovených na základe tejto smernice vo vhodných prípadoch predstavujú aj trestnoprávne sankcie prostriedky na zabezpečenie vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva.

30

Z týchto ustanovení a z tohto odôvodnenia vyplýva, že smernica 2004/48 neupravuje trestné konanie a sankcie v prípade porušenia práv duševného vlastníctva, pričom priznáva členským štátom možnosť prijímať právne predpisy podľa vnútroštátneho alebo medzinárodného práva s cieľom stanoviť sankcie, najmä trestnoprávnej povahy, ktoré považujú za vhodné v prípade porušenia týchto práv.

31

Podľa ustálenej judikatúry prináleží Súdnemu dvoru, aby na účely preverenia svojej právomoci alebo prípustnosti návrhu, ktorý mu bol predložený, preskúmal podmienky, za akých vnútroštátny súd podal návrh. V tejto súvislosti Súdny dvor opakovane zdôraznil, že konanie, ktoré upravuje článok 267 ZFEÚ, je nástrojom spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi, prostredníctvom ktorého Súdny dvor poskytuje týmto súdom výklad práva Únie potrebný na vyriešenie sporov, ktoré prejednávajú, pričom odôvodnením návrhu na začatie prejudiciálneho konania nie je formulovanie poradných názorov na všeobecné alebo hypotetické otázky, ale potreba, ktorá je vnútorne spätá s efektívnym riešením určitého sporu. Ako vyplýva zo samotného znenia článku 267 ZFEÚ, požadované rozhodnutie o prejudiciálnej otázke musí byť „nevyhnutné“ na to, aby umožnilo vnútroštátnemu súdu „vydať rozsudok“ vo veci, ktorá mu bola predložená [rozsudok z 22. marca 2022, Prokurator Generalny a i. (Disciplinárny senát Najvyššieho súdu – Vymenovanie), C‑508/19, EU:C:2022:201, body 59 až 61, ako aj citovaná judikatúra].

32

Keďže sa však smernica 2004/48 neuplatňuje na vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa trestných konaní a trestných sankcií v súvislosti s porušovaním práv duševného vlastníctva, výklad tejto smernice požadovaný vnútroštátnym súdom prvou a druhou otázkou nie je nevyhnutný na vyriešenie sporu vo veci samej, ktorý predstavuje čisto trestné konanie.

33

Z toho vyplýva, že prvá a druhá otázka sú neprípustné.

34

Svojou treťou a štvrtou otázkou vnútroštátny súd žiada o výklad článku 49 Charty s cieľom overiť zlučiteľnosť článku 172b ods. 2 Trestného zákona s týmto ustanovením.

35

Na úvod treba pripomenúť, že Súdny dvor má právomoc odpovedať na položené prejudiciálne otázky, ak právna situácia, ktorá viedla k sporu vo veci samej, spadá do pôsobnosti práva Únie. V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, že prípadne uvádzané ustanovenia Charty nemôžu samy osebe založiť túto právomoc (rozsudok z 24. februára 2022, Viva Telecom Bulgaria,C‑257/20, EU:C:2022:125, bod 128 a citovaná judikatúra).

36

Rakúska vláda tvrdí, že Súdny dvor nemá právomoc odpovedať na tretiu a štvrtú otázku. Trestnoprávne ustanovenia, o ktoré ide vo veci samej, podľa jej názoru totiž nepredstavujú vykonávanie práva Únie v zmysle článku 51 ods. 1 Charty, a preto ich nemožno posudzovať z hľadiska článku 49 Charty.

37

V tejto súvislosti, podľa článku 51 ods. 1 Charty sú ustanovenia Charty určené členským štátom výlučne vtedy, ak vykonávajú právo Únie. Preto, ako vyplýva z ustálenej judikatúry, základné práva zaručené Chartou sa uplatňujú vo všetkých situáciách, ktoré upravuje právo Únie, avšak nie mimo týchto situácií (rozsudky z 26. februára 2013, Åkerberg Fransson,C‑617/10, EU:C:2013:105, body 17 a 19 a citovaná judikatúra, ako aj z 5. mája 2022, BPC Lux 2 a i., C‑83/20, EU:C:2022:346, body 25 a 26).

38

Súdny dvor už rozhodol, že ak členské štáty plnia povinnosti vyplývajúce z medzinárodnej dohody uzavretej Úniou, ktorá je od vstupu do platnosti neoddeliteľnou súčasťou práva Únie, treba sa domnievať, že vykonávajú právo Únie v zmysle článku 51 ods. 1 Charty [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2020, Komisia/Maďarsko (Vysokoškolská výučba),C‑66/18, EU:C:2020:792, body 69 a 213].

39

Dohoda o založení WTO, ktorá obsahuje dohodu TRIPS, bola uzavretá Úniou, a teda je neoddeliteľnou súčasťou práva Únie odo dňa jej vstupu do platnosti, teda od 1. januára 1995 [pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. marca 2012, SCF,C‑135/10, EU:C:2012:140, body 39 a 40, ako aj citovanú judikatúru, a zo 6. októbra 2020, Komisia/Maďarsko (Vysokoškolská výučba),C‑66/18, EU:C:2020:792, body 69 až 71].

40

Ako vyplýva z jej preambuly, dohoda TRIPS má za cieľ najmä zníženie deformácií v medzinárodnom obchode zabezpečením efektívnej a primeranej ochrany práv duševného vlastníctva na území každého z členov WTO. Časť II uvedenej dohody prispieva k dosiahnutiu tohto cieľa, keď pre každú zo základných kategórií práv duševného vlastníctva uvádza normy, ktoré musia byť uplatňované každým členom WTO (rozsudok z 18. júla 2013, Daiichi Sankyo a Sanofi‑Aventis Deutschland, C‑414/11, EU:C:2013:520, bod 58). Pokiaľ ide o časť III tej istej dohody, ktorá rovnako sleduje ten istý cieľ, týka sa „prostriedkov na zabezpečenie dodržiavania práv duševného vlastníctva“ a uvádza najmä postupy a opatrenia, ktoré sú členovia WTO povinní zaviesť do svojich právnych predpisov na účely tohto cieľa.

41

V oddiele 5 s názvom „Trestné konanie“ časti III článku 61 dohody TRIPS sa uvádza, že „[členovia WTO] zabezpečia, aby aspoň v prípadoch úmyselného falšovania ochranných známok alebo porušenia autorských práv v obchodnej oblasti bolo zavedené trestné konanie a tresty“, že „nápravné opatrenia budú zahŕňať trest odňatia slobody a/alebo peňažné pokuty, dostatočne vysoké na odradenie od podobného konania a budú zodpovedať výške trestov za podobné závažné trestné činy“ a že „vo vhodných prípadoch budú nápravné opatrenia zahŕňať tiež zabavenie, konfiškáciu a zničenie porušujúceho tovaru a všetkých materiálov a nástrojov, ktoré sa využívali pri páchaní trestného činu“.

42

Z toho vyplýva, ako uviedol generálny advokát v bode 30 svojich návrhov, že keď členské štáty plnia povinnosti vyplývajúce z dohody TRIPS, vrátane povinností, ktoré vyplývajú z článku 61 tejto dohody, treba sa domnievať, že vykonávajú právo Únie v zmysle článku 51 ods. 1 Charty.

43

Povinnosť vyplývajúca z článku 61 dohody TRIPS zaviesť trestné konania, ktoré sú aspoň v prípadoch úmyselného falšovania ochrannej známky alebo porušenia autorského práva v obchodnom rozsahu, ktoré môžu viesť k uloženiu účinných, odradzujúcich a primeraných sankcií, zaväzuje každého člena WTO vrátane Únie a jej členských štátov, a je, ako vyplýva z judikatúry pripomenutej v bode 39 tohto rozsudku, súčasťou práva Únie, nezávisle od aktov vnútornej harmonizácie. Judikatúra Súdneho dvora, podľa ktorej členský štát vykonáva právo Únie v zmysle článku 51 ods. 1 Charty pri plnení povinnosti stanovenej v ustanovení práva Únie stanoviť účinné, primerané a odradzujúce sankcie voči osobám zodpovedným za porušenia práva uvedené v tomto ustanovení (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. marca 2018, Garlsson Real Estate a i., C‑537/16, EU:C:2018:193, body 22 a 23). Skutočnosť, že táto povinnosť je uvedená v medzinárodnej dohode uzavretej Úniou, a nie vo vnútornom legislatívnom akte Únie, je v tejto súvislosti irelevantná, ako to vyplýva z judikatúry pripomenutej v bode 38 tohto rozsudku.

44

V dôsledku toho, keď členský štát plní povinnosť uvedenú v článku 61 dohody TRIPS, tento členský štát vykonáva právo Únie, a uplatňuje sa tak Charta.

45

V prejednávanej veci, s výhradou overenia vnútroštátnym súdom, sa zdá, že článok 172b ods. 1 a 2 Trestného zákona predstavuje vykonávanie záväzkov vyplývajúcich z článku 61 dohody TRIPS v bulharskom právnom poriadku.

46

Z toho vyplýva, že Súdny dvor má právomoc odpovedať na tretiu a štvrtú otázku.

47

Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 49 ods. 1 Charty vykladať v tom zmysle, že zásada zákonnosti trestných činov a trestov bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá v prípade používania ochrannej známky v obchodnom styku bez súhlasu majiteľa výlučného práva stanovuje, že ten istý skutok možno kvalifikovať tak ako priestupok, ako aj ako trestný čin bez toho, že by obsahovala kritériá umožňujúce vymedziť priestupok vo vzťahu k trestnému činu, či dokonca vo vzťahu k závažnému trestnému činu.

48

Vnútroštátny súd uvádza, že podľa bulharskej právnej úpravy môže určité konanie predstavovať tak priestupok, ako aj trestný čin. Tak je to v prípade používania ochrannej známky v obchodnom styku bez súhlasu majiteľa výlučného práva, čo je skutok predstavujúci nielen priestupok uvedený v článku 81 ods. 1 starého ZMGO, ktorý sa uplatňuje na skutkové okolnosti vo veci samej, ale aj trestný čin vymedzený v článku 172b ods. 1 Trestného zákona. Okrem toho sa trestný čin uvedený v článku 172b ods. 2 Trestného zákona, pokiaľ ide o znaky jeho skutkovej podstaty, čiastočne zhoduje s článkom 172b ods. 1 uvedeného zákona, keďže jeho cieľom je tiež sankcionovať uvedené zakázané používanie.

49

V tejto súvislosti podľa zásady zákonnosti trestných činov a trestov zakotvenej v článku 49 ods. 1 Charty musia ustanovenia trestného práva spĺňať určité požiadavky prístupnosti a predvídateľnosti, pokiaľ ide o vymedzenie trestného činu, ako aj určenie trestu (rozsudok z 11. júna 2020, Prokuratura Rejonowa w Słupsku,C‑634/18, EU:C:2020:455, bod 48).

50

Podľa judikatúry Súdneho dvora táto zásada predstavuje osobitné vyjadrenie všeobecnej zásady právnej istoty a predovšetkým znamená, že zákon musí jasne vymedzovať porušenia a tresty za ne [pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. marca 2022, Bezirkshauptmannschaft Hartberg‑Fürstenfeld (Priamy účinok), C‑205/20, EU:C:2022:168, bod 47 a citovanú judikatúru).

51

Táto podmienka je splnená vtedy, ak osoba podliehajúca súdnej právomoci dokáže na základe znenia príslušného ustanovenia, a v prípade potreby s pomocou jeho výkladu súdmi, rozpoznať, ktoré konania a opomenutia zakladajú jej trestnú zodpovednosť (pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. decembra 2017, M.A.S. a M.B., C‑42/17, EU:C:2017:936, bod 56, ako aj z 5. mája 2022, BV,C‑570/20, EU:C:2022:348, bod 38 a citovanú judikatúru].

52

V prejednávanej veci článok 172b Trestného zákona stanovuje, že každé používanie ochrannej známky v obchodnom styku bez súhlasu majiteľa výlučného práva je trestným činom a vedie k uloženiu trestov uvedených v tomto ustanovení.

53

Je pravda, že podľa bulharského zákona o ochranných známkach sa taký istý skutok kvalifikuje aj ako priestupok a môže viesť k uloženiu správnej pokuty.

54

Z týchto ustanovení teda vyplýva, že ten istý skutok spočívajúci v používaní ochrannej známky v obchodnom styku bez súhlasu majiteľa výlučného práva sa kvalifikuje ako trestný čin a aj ako priestupok, a teda môže viesť tak k uloženiu trestných sankcií, ako aj k uloženiu správnych sankcií.

55

Pod podmienkou dodržania všeobecných zásad práva Únie vrátane zásady proporcionality, ktorá je predmetom štvrtej otázky, však členské štáty môžu za ten istý skutok uložiť kombináciu správnych a trestnoprávnych sankcií (pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. februára 2013, Åkerberg Fransson,C‑617/10, EU:C:2013:105, bod 34, a z 24. júla 2023, Lin,C‑107/23 PPU, EU:C:2023:606, bod 84, ako aj citovanú judikatúru).

56

Z toho vyplýva, že pokiaľ je trestné ustanovenie ako také v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi zo zásady zákonnosti trestných činov a trestov pripomenutými v bodoch 50 a 51 tohto rozsudku, táto zásada nebráni tomu, aby vnútroštátna právna úprava kvalifikovala to isté konanie ako trestný čin a aj ako priestupok, a teda vymedzila skutok sankcionovaný pri takýchto porušeniach práva podobne, či dokonca rovnako.

57

Používanie ochrannej známky v obchodnom styku bez súhlasu majiteľa výlučného práva je pritom v článku 172b Trestného zákona jednoznačne uvedené ako trestný čin, za ktorý možno uložiť tresty, ktoré sú v ňom stanovené. Za týchto podmienok v súlade s judikatúrou pripomenutou v bodoch 50 a 51 tohto rozsudku treba zásadu zákonnosti trestných činov a trestov stanovenú v článku 49 ods. 1 Charty, s výhradou overenia vnútroštátnym súdom, považovať za dodržanú.

58

Pokiaľ ide o okolnosť, na ktorú poukázal vnútroštátny súd, že vnútroštátna právna úprava, konkrétne článok 81 ods. 1 starého ZMGO a článok 172b Trestného zákona, neobsahuje kritériá umožňujúce vymedziť priestupok vo vzťahu k trestnému činu, treba poznamenať, že požiadavka, podľa ktorej vnútroštátna právna úprava musí takéto kritériá obsahovať, z tejto zásady nevyplýva.

59

Z vyššie uvedeného vyplýva, že na tretiu otázku treba odpovedať tak, že článok 49 ods. 1 Charty sa má vykladať v tom zmysle, že zásada zákonnosti trestných činov a trestov nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá v prípade používania ochrannej známky v obchodnom styku bez súhlasu majiteľa výlučného práva stanovuje, že ten istý skutok možno kvalifikovať tak ako priestupok, ako aj ako trestný čin bez toho, že by obsahovala kritériá umožňujúce vymedziť priestupok vo vzťahu k trestnému činu, pričom porušenie práva je opísané podobným, alebo dokonca rovnakým spôsobom v trestnom zákone a v zákone o ochranných známkach.

60

Svojou štvrtou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 49 ods. 3 Charty vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnemu právnemu ustanoveniu, ktoré v prípade používania ochrannej známky v obchodnom styku bez súhlasu majiteľa výlučného práva stanovuje uloženie trestných sankcií tak pozbavenia osobnej slobody, ako aj peňažného trestu, pričom v prípade, ak k tomuto používaniu došlo opakovane alebo boli spôsobené závažné nepriaznivé následky, je sadzba trestu odňatia slobody päť až osem rokov odňatia slobody.

61

V tejto súvislosti vnútroštátny súd uvádza, že dolná hranica tohto trestu odňatia slobody je mimoriadne vysoká a že tento trest sa navyše kumuluje s peňažným trestom, ktorého výška je tiež vysoká. Okrem toho sú možnosti súdu znížiť sadzbu alebo pozastaviť výkon trestu veľmi obmedzené. Napokon dodatočné opatrenie na zhabanie a zničenie majetku, ktorý je predmetom porušenia, prispieva k zvýšeniu celkovej prísnosti uložených sankcií.

62

Podľa článku 49 ods. 3 Charty, ktorý sa uplatňuje, ako bolo uvedené v bodoch 44 a 45 tohto rozsudku, nesmie byť prísnosť trestov neprimeraná trestnému činu, pokiaľ sa vnútroštátnym ustanovením dotknutým vo veci samej vykonáva článok 61 dohody TRIPS.

63

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že hoci článok 61 dohody TRIPS ponecháva voľbu a spôsoby trestného konania a sankcií uplatniteľných v diskrečnej právomoci členov WTO, ukladá im povinnosť trestne sankcionovať aspoň niektoré porušenia práva duševného vlastníctva, ako sú prípady úmyselného falšovania ochrannej známky, ku ktorým došlo v obchodnom rozsahu. Okrem toho sa v tomto článku uvádza, že sankcie musia zahŕňať „trest odňatia slobody a/alebo peňažné pokuty, dostatočne vysoké na odradenie od podobného konania“ a musia „zodpovedať výške trestov za podobné závažné trestné činy“. Vo vhodných prípadoch musia sankcie zahŕňať „tiež zabavenie, konfiškáciu a zničenie porušujúceho tovaru a všetkých materiálov a nástrojov, ktoré sa využívali pri páchaní trestného činu“.

64

Ako uviedol generálny advokát v bode 46 svojich návrhov, keď neboli prijaté vnútorné legislatívne opatrenia na úrovni Únie, v oblasti uplatniteľných sankcií majú členské štáty právomoc určiť povahu a úroveň týchto sankcií, a to okrem iného a dodržania zásady proporcionality [pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. februára 2021, K. M. (Sankcie uložené kapitánovi lode),C‑77/20, EU:C:2021:112, bod 36 a citovanú judikatúru].

65

Podľa judikatúry Súdneho dvora v súlade s touto poslednou uvedenou zásadou platí, že represívne opatrenia, ktoré umožňuje vnútroštátna právna úprava, nemôžu ísť nad rámec toho, čo je primerané a potrebné na uskutočnenie legitímnych cieľov sledovaných touto právnou úpravou. Prísnosť sankcií musí byť primeraná závažnosti porušení, ktoré postihujú, a to najmä zabezpečením skutočne odstrašujúceho účinku, pričom nesmú ísť nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie uvedeného cieľa [pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. februára 2021, K. M. (Sankcie uložené kapitánovi lode),C‑77/20, EU:C:2021:112, body 37 až 38, ako aj citovanú judikatúru, a zo 14. októbra 2021, Landespolizeidirektion Steiermark (Výherné prístroje),C‑231/20, EU:C:2021:845, bod 45].

66

Ak teda vnútroštátna právna úprava stanovuje kumuláciu sankcií trestnej povahy, akou je kumulácia peňažného trestu a trestu odňatia slobody, príslušné orgány sú povinné zabezpečiť, aby prísnosť všetkých uložených sankcií nepresiahla závažnosť konštatovaného porušenia, inak by došlo k porušeniu zásady proporcionality (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. mája 2022, BV,C‑570/20, EU:C:2022:348, body 49 a 50).

67

Súdny dvor tiež spresnil, že zásada proporcionality vyžaduje, aby pri stanovení sankcie, ako aj výšky pokuty boli zohľadnené osobitné okolnosti prejednávaného prípadu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. októbra 2018, Link Logistik N&N, C‑384/17, EU:C:2018:810, bod 45).

68

Na účely posúdenia primeranosti sankcií treba tiež zohľadniť možnosť vnútroštátneho súdu v porovnaní s kvalifikáciou uvedenou v obžalobe zmeniť kvalifikáciu, čo môže viesť k uloženiu menej prísnej sankcie, a možnosť upraviť sankciu vo vzťahu k závažnosti konštatovaného porušenia [pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. júla 2015, Chmielewski,C‑255/14, EU:C:2015:475, bod 26, a z 11. februára 2021, K. M. (Sankcie uložené kapitánovi lode),C‑77/20, EU:C:2021:112, bod 51].

69

V prejednávanej veci v prvom rade z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že cieľom článku 172b ods. 2 Trestného zákona, na základe ktorého bolo začaté trestné stíhanie proti G. ST. T., je sankcionovať používanie ochrannej známky v obchodnom styku bez súhlasu majiteľa výlučného práva, ak toto používanie dosahuje určitú mieru závažnosti, a to buď preto, že k nemu došlo opakovane, alebo preto, že spôsobilo značnú škodu.

70

V rozsahu, v akom táto vnútroštátna právna úprava stanovuje trest odňatia slobody na päť až osem rokov a peňažný trest od 5000 do 8000 BGN, sa zdá byť vhodná na dosiahnutie legitímnych cieľov sledovaných článkom 61 dohody TRIPS, ktorý vyžaduje trestnoprávne a prinajmenšom dostatočne odstrašujúce sankcie aspoň za úmyselné falšovanie ochrannej známky spáchané v obchodnom rozsahu.

71

V druhom rade, pokiaľ ide o otázku, či opatrenie nejde nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie sledovaných cieľov, z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že trest odňatia slobody za závažný trestný čin falšovania uvedený v článku 172b ods. 2 Trestného zákona je stanovený na minimálnu hranicu piatich rokov, čo je hranica, ktorú vnútroštátny súd považuje za „mimoriadne vysokú“.

72

Okrem toho to isté ustanovenie stanovuje, že k tomuto trestu odňatia slobody sa pripočíta peňažný trest vo výške 5000 až 8000 BGN, ktorý tento súd tiež považuje za vysoký.

73

Uvedený súd okrem toho uvádza povinnosť stanovenú v článku 172b ods. 3 Trestného zákona, a to uložiť dodatočné opatrenie spočívajúce v zhabaní majetku, ktorý je predmetom trestného činu, a v jeho zničení. Tieto opatrenia podľa toho istého súdu prispievajú k zvýšeniu prísnosti celkovo uloženej sankcie.

74

V tejto súvislosti treba poznamenať, ako bolo pripomenuté v bode 63 tohto rozsudku, že článok 61 dohody TRIPS stanovuje, že sankcie, ktoré musia členovia WTO uložiť, „zahŕňajú tresty odňatia slobody a/alebo pokuty dostatočné na to, aby boli odstrašujúce“. Toto ustanovenie tak použitím spojok „a“ a „alebo“ oprávňuje týchto členov, aby vo svojich právnych predpisoch stanovili kumuláciu trestu odňatia slobody a peňažného trestu na účely uloženia sankcie za toto konanie.

75

Okrem toho uvedený článok 61 dohody TRIPS ukladá členom WTO povinnosť stanoviť, že vo vhodných prípadoch budú možné sankcie „zahŕňať tiež zabavenie, konfiškáciu a zničenie porušujúceho tovaru a všetkých materiálov a nástrojov, ktoré sa využívali pri páchaní trestného činu“. Takéto opatrenia, okrem finančných dôsledkov, ktoré majú pre falšovateľa, môžu prispieť k efektívnosti sankcie tým, že bránia tomu, aby tovar porušujúci právo duševného vlastníctva mohol zostať na trhu a byť neskôr používaný.

76

Sú to teda samotné ustanovenia článku 61 dohody TRIPS, ktoré vyžadujú dostatočne vysoký stupeň prísnosti, aby sa zabránilo tomu, že k sankcionovanému konaniu bude dochádzať alebo sa bude opakovať.

77

V dôsledku toho nemožno tvrdiť, že trestnoprávna úprava zavedená členským štátom s cieľom potrestať falšovanie ochranných známok, ktoré dosahuje určitú závažnosť, je neprimeraná len z dôvodu, že v príslušných prípadoch okrem uloženia pokuty a zničenia predmetného tovaru, ako aj nástrojov, ktoré slúžili na spáchanie trestného činu, stanovuje uloženie trestu odňatia slobody.

78

Ako však tiež vyplýva z uvedeného článku 61 dohody TRIPS, ktorý v tejto súvislosti odráža požiadavku proporcionality tiež uvedenú v článku 49 ods. 3 Charty, každá trestnoprávna sankcia stanovená touto právnou úpravou musí byť primeraná závažnosti príslušného trestného činu.

79

S výhradou overenia vnútroštátnym súdom sa však zdá, že protiprávne konanie uvedené v článku 172b Trestného zákona spočívajúce v „používaní“ ochrannej známky v obchodnom styku bez súhlasu majiteľa výlučného práva sa vzťahuje na všetky konania uvedené v § 13 ods. 1 a 2 ZMGO, tak starého, ako aj nového. Tieto posledné uvedené ustanovenia zodpovedajú článku 10 ods. 2 a 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2436 zo 16. decembra 2015 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. EÚ L 336, 2015, s. 1).

80

Zdá sa teda, že článok 172b Trestného zákona sa môže týkať akéhokoľvek používania ochrannej známky v obchodnom styku bez súhlasu majiteľa výlučného práva. Okrem toho podľa článku 172b ods. 2 tohto zákona sa za každý čin zodpovedajúci tomuto opisu, ktorý bol spáchaný viackrát alebo ktorý spôsobil závažné škodlivé následky, uloží okrem iného trest odňatia slobody v trvaní najmenej päť rokov.

81

Hoci takáto sankcia nie je nevyhnutne neprimeraná v určitých prípadoch porušenia, treba konštatovať, že také ustanovenie, ako je článok 172b ods. 2 Trestného zákona, ktoré spája obzvlášť široký opis trestného činu s trestom odňatia slobody v trvaní najmenej piatich rokov, neumožňuje zaručiť, že príslušné orgány budú schopné zabezpečiť v každom jednotlivom prípade v súlade s povinnosťou vyplývajúcou z článku 49 ods. 3 Charty pripomenutej v bode 66 tohto rozsudku, aby prísnosť uložených sankcií nepresiahla závažnosť konštatovaného trestného činu.

82

Tieto orgány totiž môžu byť vedené k preskúmaniu skutkov používania ochrannej známky bez súhlasu, ktorých účinok v obchodnom styku bude osobitne obmedzený, aj keď k týmto skutkom došlo úmyselne a viackrát.

83

Môže sa tiež stať, že uvedené orgány budú okrem prípadov týkajúcich sa falšovaných výrobkov, preskúmavať skutky spočívajúce v používaní ochrannej známky bez súhlasu, ktoré, hoci boli spáchané úmyselne, viackrát a so značnými účinkami v obchodnom styku, sa ukážu ako protiprávne až po komplexnom posúdení rozsahu výlučného práva.

84

Ustanovenie vnútroštátneho práva, ako je ustanovenie uvedené vo štvrtej položenej otázke, tým, že stanovuje trest odňatia slobody najmenej na päť rokov pre všetky prípady používania ochrannej známky v obchodnom styku bez súhlasu, nadmerne sťažuje úlohu príslušných orgánov stanoviť so zreteľom na všetky relevantné skutočnosti sankciu, ktorej intenzita nepresahuje závažnosť konštatovaného porušenia.

85

Vnútroštátny súd totiž uviedol, že možnosť, ktorú ponúka bulharské trestné právo, a to stanoviť trest nižší, ako je minimálny trest stanovený v článku 172b ods. 2 Trestného zákona, sa obmedzuje na prípady, keď sú poľahčujúce okolnosti buď výnimočné, alebo početné. Tento súd tiež uviedol, že možnosť odložiť výkon trestu odňatia slobody existuje len vtedy, ak tento trest nepresahuje tri roky. Vzhľadom na to, že článok 172b ods. 2 Trestného zákona stanovuje trest odňatia slobody najmenej na päť rokov pre všetky prípady používania ochrannej známky v obchodnom styku bez súhlasu, tieto obmedzené možnosti zníženia trestu a odkladu výkonu sa môžu ukázať ako nedostatočné na to, aby sa v každom prípade znížil trest na úroveň zodpovedajúcu tejto závažnosti.

86

Vzhľadom na vyššie uvedené treba na štvrtú otázku odpovedať tak, že článok 49 ods. 3 Charty sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnemu právnemu ustanoveniu, ktoré v prípade používania ochrannej známky v obchodnom styku bez súhlasu majiteľa výlučného práva, ak k tomuto používaniu došlo opakovane alebo ak malo závažné škodlivé následky, stanovuje minimálny trest odňatia slobody na päť rokov.

87

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto: