1.

Článok 6 ods. 3 smernice o biotopoch ( 2 ) vyžaduje predbežné posúdenie vplyvov plánov a projektov, ktoré môžu pravdepodobne významne ovplyvniť chránené územia. Je ale takéto posúdenie nutné aj vtedy, ak je na pokračovanie v prevádzkovaní už povoleného zariadenia podľa vnútroštátneho práva potrebné nové povolenie a pôvodné povolenie bolo vydané s porušením povinnosti posúdenia? V tom spočíva hlavná otázka tohto návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

2.

Ak je takéto posúdenie potrebné, vnútroštátny súd chce okrem toho zistiť, aký význam má v tejto súvislosti plán vodného hospodárstva alebo program Natura 2000 pre dotknuté chránené územie.

3.

Povoľovanie plánov alebo projektov, ktoré podľa smernice o biotopoch alebo smernice o ochrane vtáctva ( 3 ) môžu pravdepodobne významne ovplyvniť chránené územia, je v článku 6 odsekoch 2 a 3 smernice o biotopoch upravené takto:

„2.   Členské štáty podniknú primerané kroky [prijmú vhodné opatrenia – neoficiálny preklad], aby sa na osobitne [osobitných – neoficiálny preklad] chránených územiach predišlo poškodeniu prirodzených biotopov a biotopov druhov, ako aj rušeniu druhov, pre ktoré boli územia označené za chránené, pokiaľ by takéto rušenie bolo [mohlo byť – neoficiálny preklad] podstatné vo vzťahu k cieľom tejto smernice.

3.   Akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality alebo nie je potrebný pre ňu, ale môže pravdepodobne významne ovplyvniť túto lokalitu [ale môže mať na túto lokalitu významný vplyv – neoficiálny preklad], či už samotne [samostatne – neoficiálny preklad], alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, podlieha primeranému odhadu jeho dosahov na danú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality [primeranému posúdeniu vplyvov na lokalitu z hľadiska cieľov ochrany tejto lokality – neoficiálny preklad]. Na základe výsledkov zhodnotenia dosahov [posúdenia vplyvov – neoficiálny preklad] na lokalitu a podľa ustanovení odseku 4 príslušné vnútroštátne orgány súhlasia s plánom alebo projektom iba po presvedčení sa [odsúhlasia plán alebo projekt až po tom, čo sa presvedčia – neoficiálny preklad], že nepriaznivo neovplyvní integritu príslušnej lokality, a v prípade potreby po získaní stanoviska verejnosti.“

4.

Článok 1 ods. 2 písm. a) smernice o PVŽP ( 4 ) definuje pojem projekt takto:

5.

Ustanovenie § 33 zákona o ochrane životného prostredia (Miljøbeskyttelseslov) stanovuje, že určité podniky alebo zariadenia musia mať povolenie. Podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa to týka predovšetkým rybích fariem. Existujúce rybie farmy, ktoré ešte neboli povolené v zmysle tohto ustanovenia, mali podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania podať na základe prechodného ustanovenia ( 5 ) príslušnú žiadosť o vydanie povolenia najneskôr do 15. marca 2014.

6.

Ustanovenie § 6 odseky 1 a 2 nariadenia o biotopoch ( 6 ) implementujú článok 6 ods. 3 smernice o biotopoch:

„§ 6. Pred vydaním rozhodnutia podľa § 7 je potrebné posúdiť, či projekt, buď samostatne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, môže mať významný vplyv na lokalitu Natura 2000. Povinnosti posúdenia podliehajú projekty, ktoré priamo nesúvisia so správou lokality Natura 2000, alebo pre túto správu nie sú potrebné.

Ods. 2. Ak sa úrad domnieva, že projekt môže mať významný vplyv na lokalitu Natura 2000, je potrebné vykonať detailné posúdenie vplyvov projektu na lokalitu Natura 2000 so zreteľom na cieľ ochrany dotknutej lokality. Ak z posúdenia vplyvov vyplýva, že by projekt nepriaznivo ovplyvnil medzinárodnú oblasť ochrany prírody, nie je možné vo vzťahu k žiadosti udeliť žiadne povolenie, výnimku alebo schválenie.“

7.

Ustanovenie § 7 ods. 7 bod 6 nariadenia o biotopoch najmä stanovuje, že na povolenie podľa § 33 zákona o ochrane životného prostredia sa vzťahuje § 6 ods. 1 a 2.

„Ods. 7. Ustanovenia § 6 sa vzťahujú na nižšie uvedené prípady podľa zákona o ochrane životného prostredia

8.

Zo štátneho programu Natura 2000 na obdobie rokov 2016 až 2021 pre lokalitu Natura 2000 č. 173, ktorá sa nachádza najbližšie k rybej farme v Onsevigu, vyplýva, že sa tento plán zameriava na opatrenia týkajúce sa určitých oblastí, a nezahŕňa požiadavky týkajúce sa kvality vody, ktorá je zaručená plánom vodného hospodárstva; takisto nestanovuje žiadne konkrétne požiadavky na znižovanie ukladania dusíka, ktoré sa tiež riadi inými právnymi predpismi.

9.

V pláne vodného hospodárstva na obdobie rokov 2015 –2021 pre povodie Sjælland (Zéland, Dánsko), ktorý bol vydaný po predchádzajúcom posúdení vplyvov podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch a ktorý sa okrem iného vzťahuje na morské lokality Natura 2000 č. 173, 170 a 162, sa s odvolaním na politickú dohodu z 22. novembra 2015, takzvaný poľnohospodársko‑potravinársky balíček, uvádza, že sa počíta so 43 tonami emisií dusíka, aby sa zaistilo, že existujúce rybie farmy, na ktoré sa plány vzťahujú, budú môcť v plnom rozsahu využiť ich súčasné povolenia na vypúšťanie emisií.

10.

V dánskych vodách sa prevádzkuje celkovo 19 rybích fariem, z ktorých sa niektoré nachádzajú v lokalite sústavy Natura 2000 alebo v jej blízkosti. Prebiehajúce súdne spory sa týkajú siedmich takýchto rybích fariem. V týchto farmách sa chovajú predovšetkým pstruhy dúhové. Rybie farmy vypúšťajú okrem iného dusík a fosfor, čo by mohlo mať nepriaznivý vplyv na priľahlé lokality Natura 2000.

11.

Jedným zo sporných zariadení je rybia farma v obci Onsevig. Vlastní ju spoločnosť AquaPri A/S, ktorú v tejto veci zastupuje Dansk Akvakultur, stavovské združenie pre odvetvie chovu rýb v Dánsku. Nachádza sa v povodí Småland, približne 1,7 km severne od lokality Natura 2000 č. 173, približne 10,5 km južne od lokality Natura 2000 č. 170 a približne 12,4 km južne od lokality Natura 2000 č. 162. Základom na vyhlásenie najbližšej lokality Natura 2000, lokality č. 173, sú prirodzené biotopy piesčin (1110), prílivové oblasti (1140), zátoky (1160), útesy (1170) a prioritné prirodzené biotopy lagún (1150). Základom vyhlásenia rôznych chránených vtáčích území (č. 82, 83, 85 a 86) v rovnakej lokalite je veľký počet hniezdiacich a/alebo odpočívajúcich vtákov.

12.

Dňa 15. februára 1999 vydal príslušný miestny úrad pre životné prostredie Storstrøms Amt (okres Storstrøm, Dánsko) povolenie na presťahovanie rybej farmy na jej súčasné miesto.

13.

Dňa 27. októbra 2006 vydal okres Storstrøm tejto rybej farme revidované povolenie, ktorým jej povolil zvýšiť emisie dusíka o 0,87 tony, a to z 15,6 tony na 16,47 tony, a používať a vypúšťať meď a tri druhy antibiotík. Okres Storstrøm uskutočnil preverenie potreby vykonať posúdenie vplyvov na životné prostredie (preverovanie PVŽP) a na jeho základe dospel k záveru, že zvýšené vypúšťanie dusíka nebude mať významný vplyv na životné prostredie v priľahlej lokalite Natura 2000 č. 173, a preto v súvislosti s týmto projektom nebolo potrebné uskutočniť posúdenie vplyvov na životné prostredie. Okres Storstrøm teda neposudzoval pravidlá týkajúce sa medzinárodných chránených prírodných oblastí.

14.

Proti tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie na v tom čase príslušný odvolací orgán, konkrétne na Naturklagenævn (Odvolací senát pre ochranu prírody, Dánsko), v ktorom sa poukazovalo na vplyv na lokalitu Natura 2000. Naturklagenævn (Odvolací senát pre ochranu prírody) potvrdil rozhodnutie okresu Storstrøm. Konštatoval, že vady, ktorými sa vyznačuje rozhodnutie o preverovaní PVŽP, nie sú natoľko závažné na to, aby mohli spôsobiť neplatnosť tohto rozhodnutia.

15.

Podľa takto potvrdeného rozhodnutia okresu Storstrøm z 27. októbra 2006 sa mala žiadosť o environmentálne povolenie podať na dozorný orgán najneskôr do 15. marca 2014.

16.

AquaPri preto podala žiadosť o environmentálne povolenie pre rybiu farmu v Onsevigu, ktoré vydal ústredný úrad pre životné prostredie Miljøstyrelse 16. decembra 2014. Na základe environmentálneho technického posúdenia uvedeného v rozhodnutí úrad pre životné prostredie vychádzal z toho, že je nepravdepodobné, že by rybia farma, samostatne alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, mohla mať významný vplyv na lokalitu Natura 2000 č. 173. Úrad pre životné prostredie to odôvodnil okrem iného povolením vydaným okresom Storstrøm z 27. októbra 2006 a skutočnosťou, že následne neboli predložené informácie, ktoré by preukazovali vplyv rybej farmy na lokalitu Natura 2000.

17.

Proti environmentálnemu povoleniu zo 16. decembra 2014 podala organizácia na ochranu prírody odvolanie na Miljø‑ og Fødevareklagenævnet (Odvolacia komisia pre životné prostredie a potraviny, Dánsko), ktorá ho rozhodnutím z 13. marca 2018 zrušila. Odvolacia komisia vo svojom rozhodnutí konštatovala, že environmentálnemu povoleniu pre rybiu farmu v Onsevigu, ktoré jej umožňuje pokračovať v prevádzkovaní bez predchádzajúceho posúdenia vplyvu celkovej činnosti na biotop, musí predchádzať posúdenie vplyvu na biotop. Odôvodnila to tým, že vydaniu environmentálneho povolenia dosiaľ nepredchádzalo posúdenie vplyvu celkovej činnosti všetkých rybích fariem v tejto oblasti na biotop v súlade s dánskymi pravidlami vykonávajúcimi článok 6 ods. 3 smernice o biotopoch. Nutričná záťaž pochádzajúca z tejto rybej farmy, v spojení s inými plánmi a projektmi, môže mať významný vplyv na lokality Natura 2000 č. 173, 170 a 162, a preto nemožno a priori vylúčiť riziko poškodenia biotopov, na základe ktorých bola táto lokalita vyhlásená.

18.

O žalobe spoločnosti AquaPri proti tomuto rozhodnutiu z 13. marca 2018 v súčasnosti rozhoduje Østre Landsret (Východodánsky odvolací súd, Dánsko). Uvedený súd predkladá Súdnemu dvoru tieto otázky:

19.

AquaPri A/S, Miljø‑ og Fødevareklagenævn (odvolacia komisia pro životné prostredie a potraviny) a Európska komisia sa k veci vyjadrili písomne, ako aj na pojednávaní 24. marca 2022.

20.

Ústredným bodom tejto veci je otázka, v akej miere sa má v súvislosti s povolením ďalšieho nezmeneného prevádzkovania zariadenia uplatniť ustanovenie článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch týkajúce sa posúdenia vplyvov (pozri bod A). Ak je potrebné uvedené ustanovenie uplatniť, vnútroštátny súd chce okrem toho zistiť, aký význam má pritom plán riadenia povodia a plán sústavy Natura 2000 pre dotknutú chránenú lokalitu. Vnútroštátny súd sa po prvé pýta, aký význam majú ustanovenia plánu vodného hospodárstva týkajúce sa vypúšťania dusíka pre predbežné posúdenie nevyhnutnosti posúdenia vplyvov (pozri bod B), a po druhé na to, aký význam majú oba dokumenty pre samotné posúdenie vplyvov (pozri bod C).

21.

Prvá otázka má objasniť, či článok 6 ods. 3 smernice o biotopoch požaduje pri novom povoľovaní projektu posúdenie vplyvov z hľadiska cieľov ochrany danej lokality, ak sa síce vplyvy projektu nezmenili, ale tieto vplyvy neboli v súvislosti s predchádzajúcim povolením komplexne posúdené a neboli zohľadnené ani kumulatívne vplyvy s inými plánmi a projektmi.

22.

Táto otázka sa konkrétne týka rybej farmy prevádzkovanej v mori blízko dánskeho ostrova Småland, ktorej bolo v roku 2006 udelené povolenie na zvýšené vypúšťanie dusíka, pričom sa nezohľadnili skôr povolené emisie dusíka z tejto prevádzky alebo dusíkové depozície z iných zdrojov. Účastníci sa zhodujú na tom, že toto posúdenie v roku 2006 nezodpovedalo požiadavkám článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch, keďže podľa tohto ustanovenia sa musia zohľadniť kumulatívne vplyvy. Zákonnosť právoplatného rozhodnutia z roku 2006 ale nie je predmetom tohto konania.

23.

S cieľom odpovedať na prvú otázku najprv objasním, že článok 6 ods. 3 smernice o biotopoch nezakladá povinnosť vykonať (nové) posúdenie vplyvov, ak skoršie povolenie nespĺňa požiadavky tohto ustanovenia (druhá časť prvej otázky, pozri bod 1 nižšie). Následne ale ukážem, že nové povolenie projektu stanovené vo vnútroštátnom práve vyžaduje tiež nové posúdenie vplyvov (prvá časť prvej otázky, pozri bod 2 nižšie).

24.

Podľa článku 6 ods. 3 prvej vety smernice o biotopoch podliehajú plány alebo projekty, ktoré môžu mať významný vplyv na osobitné chránené územia v zmysle tejto smernice, či už samostatne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, (primeranému) ( 7 ) posúdeniu ich vplyvov na danú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany tejto lokality.

25.

Skutočnosť, že projekt sa nenachádza v dotknutých lokalitách Natura 2000, ale mimo nich, pritom nijako nevylučuje uplatniteľnosť požiadaviek podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch. ( 8 )

26.

Toto posúdenie je prípravou na povolenie. Podľa článku 6 ods. 3 druhej vety smernice o biotopoch totiž príslušné vnútroštátne orgány odsúhlasia plán alebo projekt na základe výsledkov posúdenia vplyvov na lokalitu a podľa ustanovení článku 6 ods. 4 až po tom, čo sa presvedčia, že nepriaznivo neovplyvní integritu príslušnej lokality.

27.

Článok 6 ods. 3 smernice o biotopoch teda stanovuje posudzovacie konanie, ktoré má prostredníctvom predchádzajúceho posúdenia zabezpečiť, aby plány a projekty, ktoré môžu mať významný vplyv na príslušnú lokalitu, boli povolené len vtedy, ak nepriaznivo neovplyvnia jej integritu. ( 9 )

28.

Na rozdiel od toho článok 6 ods. 3 smernice o biotopoch nepožaduje, aby projekt, ktorý už bol právoplatne povolený, opätovne podliehal tomuto posúdeniu, ak pôvodné posúdenie bolo postihnuté vadami. ( 10 ) Pokračovanie v určitej činnosti bez zmeny teda spravidla nevyžaduje opätovné posúdenie. ( 11 )

29.

To ale neznamená, že sa takéto vady a prípadné nepriaznivé vplyvy na chránené oblasti majú akceptovať. Keď neskôr vyjde najavo, že už povolený projekt môže mať nepriaznivý vplyv na integritu chráneného územia, pretože vedie k jeho poškodeniu alebo k závažnému narušeniu, tak zákaz poškodzovania podľa článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch umožňuje splniť jej hlavný cieľ, a to udržanie a ochranu kvality životného prostredia vrátane ochrany prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín v zmysle prvého odôvodnenia tejto smernice. ( 12 ) Určitá činnosť je v súlade s článkom 6 ods. 2 smernice o biotopoch len vtedy, ak je zaručené, že nemôže spôsobiť narušenie, ktoré môže významným spôsobom negatívne ovplyvniť ciele tejto smernice, najmä jej ciele ochrany. Porušenie uvedeného ustanovenia môže nastať už v prípade, že je pravdepodobné, alebo hrozí, že určitá činnosť chránenú lokalitu významne naruší. ( 13 )

30.

AquaPri preto správne zdôrazňuje, že povinnosť preskúmať jej povolenie nevyplýva priamo z článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch, ale z článku 6 ods. 2 V závislosti od toho, ako vnútroštátne právo zabezpečuje uplatňovanie tohto ustanovenia, by vo vzťahu k zachovaniu platnosti skôr udeleného povolenia mohla hrať určitú úlohu právna istota a legitímne očakávanie, a to najmä v súvislosti s výnimkou stanovenou v článku 6 ods. 4 ( 14 ) Na týchto aspektoch by sa preto mohli zakladať aj nároky na náhradu škody, ktoré AquaPri očakáva v prípade nového posúdenia vplyvov.

31.

Sporné rozhodnutie odvolacej komisie sa ale nezameriava na uplatnenie článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch, ale na článok 6 ods. 3 V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že toto ustanovenie nevyžaduje nové posúdenie vplyvov, ak pri skoršom právoplatnom povolení neboli komplexne posúdené vplyvy určitej činnosti a ani sa nezohľadnili kumulatívne vplyvy s inými plánmi a projektmi.

32.

Vyplýva z toho však aj to, že článok 6 ods. 3 smernice o biotopoch nevyžaduje povolenie vplyvov na danú lokalitu z hľadiska cieľov jej ochrany pri novom povolení tohto projektu potrebnom podľa vnútroštátneho práva, ak sa vplyvy tohto projektu nezmenili? To je predmetom prvej časti prvej otázky.

33.

Ako už bolo uvedené vyššie, pri pokračovaní v činnosti bez zmeny článok 6 ods. 3 smernice o biotopoch nevyžaduje nové posúdenie vplyvov, a teda ani nové povolenie na túto činnosť.

34.

Ak ale členský štát vo svojom vnútroštátnom práve stanoví nové povolenie, môže byť jeho súčasťou v zmysle článku 6 ods. 3 druhej vety smernice o biotopoch súhlas príslušných vnútroštátnych orgánov s týmto projektom. Tieto orgány môžu tento súhlas udeliť len po tom, ako sa na základe posúdenia vplyvov na lokalitu presvedčia, že projekt nepriaznivo neovplyvní integritu príslušnej lokality.

35.

Súhlas v zmysle článku 6 ods. 3 druhej vety smernice o biotopoch ale vyžaduje, aby sa súhlas vzťahoval na určitý projekt.

36.

Smernica o biotopoch síce neobsahuje definíciu pojmu „projekt“, Súdny dvor ale najprv rozhodol, že pojem „projekt“ v zmysle článku 1 ods. 2 písm. a) smernice o PVŽP je rozhodný na účel vymedzenia rovnakého pojmu v zmysle smernice o biotopoch. ( 15 ) Podľa tohto ustanovenia za projekt treba považovať realizáciu stavieb alebo iných zariadení alebo plánov a iné zásahy do prírodného prostredia a krajiny vrátane ťažby nerastných surovín.

37.

Keďže rybia farma má byť naďalej prevádzkovaná v nezmenenej forme, nie je predmetom povolenia realizácia tohto zariadenia. Nemožno ale vylúčiť, že práve ďalšie depozície dusíka súvisiace s nezmeneným ďalším prevádzkovaním rybej farmy sa v budúcnosti budú musieť považovať v chránených územiach za iný zásah do prírodného prostredia v zmysle definície projektu podľa smernice o PVŽP. ( 16 )

38.

Aj keby sa ale ďalšie budúce depozície dusíka nepovažovali za zásah podľa smernice o PVŽP, nevylučuje to možnosť, že ide o projekt v zmysle smernice o biotopoch, keďže pojem projekt podľa smernice o PVŽP je užší, ako pojem projekt podľa smernice o biotopoch. ( 17 ) Na uplatnenie smernice o biotopoch je dôležité najmä to, či daná činnosť môže mať významný vplyv na chránené územie. ( 18 )

39.

To sa pri činnostiach, ktoré vedú k ďalším depozíciám dusíka v chránených biotopoch, nedá vopred vylúčiť, ( 19 ) a na tejto úvahe je podľa všetkého založené aj sporné rozhodnutie odvolacej komisie.

40.

AquaPri sa ale odvoláva na rozsudok vo veci Stadt Papenburg, podľa ktorého určité činnosti, pokiaľ je možné vzhľadom na ich opakujúci sa charakter, povahu a podmienky výkonu považovať za jedinú operáciu, považovať za jeden a ten istý projekt v zmysle článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch, ktorý nepodlieha novému posúdeniu podľa tohto ustanovenia. ( 20 ) Táto judikatúra sa týka opakovaných činností, ktoré sa v súlade s vnútroštátnym právom jednorazovo povolili do budúcna. V rozsudku Stadt Papenburg išlo o povolenie k pravidelnému vybagrovaniu rieky, aby sa umožnila plavba loďami s určitým ponorom. ( 21 )

41.

Ako uvádza aj Komisia a odvolacia komisia pre životné prostredie a potraviny, o tento prípad nejde, keďže povolenie z 27. októbra 2006 neumožnilo časovo neobmedzené ďalšie prevádzkovanie rybej farmy. Naopak sa v ňom už upozornilo na nevyhnutnosť nového povolenia.

42.

Zodpovedanie prvej časti prvej otázky teda závisí od toho, či požiadavku uvedenú v rozhodnutí z 27. októbra 2006, podľa ktorej je potrebné najneskôr do 15. marca 2014 požiadať orgán dohľadu o povolenie na činnosť poškodzujúcu životné prostredie podľa § 33 zákona o ochrane životného prostredia, možno považovať za nový súhlas v zmysle článku 6 ods. 3 druhej vety smernice o biotopoch. Takýto nový súhlas s projektom by vyžadoval posúdenie vplyvov. ( 22 )

43.

V tejto súvislosti je najprv potrebné objasniť, že podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania táto požiadavka nebola podmienkou povoľovacieho orgánu, ale len upozornením na povinnosť vyplývajúcu priamo z dánskych predpisov. ( 23 )

44.

Obsah tejto dánskej právnej úpravy môžu záväzne posúdiť len vnútroštátne súdy, keďže ide o otázku vnútroštátneho práva. Súdny dvor ale môže vnútroštátnemu súdu ponúknuť usmernenia k tomu, aké znaky musí spĺňať požiadavka nového povolenia na to, aby sa mohol uplatniť článok 6 ods. 3 smernice o biotopoch.

45.

Ak je požadované povolenie iba formalitou, ako tvrdí AquaPri, potom nejde o súhlas v zmysle článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch. To by prichádzalo do úvahy napríklad vtedy, ak by sa povolenie muselo povinne udeliť na základe existujúcich povolení z rokov 1999 a 2006.

46.

Ak povolenie stanovené vo vnútroštátnom práve naopak skutočne rozhoduje o pokračovaní v činnosti, ide pri novom povolení o súhlas v zmysle článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch, ktorého podmienkou je posúdenie vplyvov. V tomto prípade sa totiž novým povolením rozhoduje o tom, či vplyvy činnosti na danú lokalitu budú pokračovať alebo či sa skončia.

47.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania síce neobsahuje žiadne údaje o funkcii nového povolenia v zmysle § 33 zákona o ochrane životného prostredia, ale podľa odvolacej komisie pre životné prostredie a potraviny je podmienkou tohto povolenia komplexné posúdenie povoľovacích podmienok. Na základe toho ide pravdepodobne o povolenie v zmysle článku 1 ods. 2 písm. c) smernice o PVŽP, ktoré sa zakladá na úplnom zohľadnení vplyvov relevantného projektu na životné prostredie, ( 24 ) pokiaľ sa pre projekt takéto posúdenie vplyvov na životné prostredie požaduje. Prima facie zahŕňa toto posúdenie najmä dánske ustanovenia implementujúce článok 6 ods. 3 smernice o biotopoch ( 25 ).

48.

Podľa všetkého je teda potrebné považovať povolenie podľa § 33 zákona o ochrane životného prostredia za súhlas v zmysle článku 6 ods. 3 druhej vety smernice o biotopoch a na základe toho je podmienkou jeho udelenia aj posúdenie vplyvov podľa článku 6 ods. 3 prvej vety.

49.

S vyššie uvedenými úvahami nie sú v rozpore ani zásada právnej istoty, ani zásada legitímnej dôvery. Ak vnútroštátne právo vyžaduje na ďalšie prevádzkovanie zariadenia nové povolenie, držiteľ súčasného povolenia sa nemôže spoliehať na to, že nové povolenie sa obsahovo bude zhodovať s existujúcim povolením.

50.

Členský štát teda môže vylúčiť legitímnu dôveru v zachovanie povolenia tým, že už v momente vydania prvého povolenia výslovne stanoví, že bude neskôr preskúmané, ako sa zrejme stalo v tejto veci.

51.

Na doplnenie uvádzam, že pri uplatnení takejto úpravy by sa nároky na náhradu škody držiteľa preskúmavaného povolenia, ktoré AquaPri v prípade uplatnenia článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch predpokladá, v žiadnom prípade nemohli zakladať na právnej istote a legitímnej dôvere.

52.

Na prvú časť prvej otázky je preto potrebné odpovedať tak, že nové povolenie na pokračovanie v činnosti bez zmeny, ktoré je stanovené vo vnútroštátnom práve, je potrebné považovať za súhlas v zmysle článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch, ktorého podmienkou je posúdenie vplyvov, ak sa týmto povolením skutočne rozhoduje o pokračovaní v tejto činnosti.

53.

Cieľom druhej otázky je objasniť, aký význam majú požiadavky dánskeho plánu vodného hospodárstva na obdobie rokov 2015 – 2021 týkajúce sa prípustných emisií dusíka pre rybie farmy na účel predbežného posúdenia otázky, či je potrebné realizovať úplné posúdenie vplyvov podľa článku 6 ods. 3 prvej vety smernice o biotopoch.

54.

Na účely odpovede na túto otázku budem predpokladať, že podľa dánskeho práva môže mať tento plán význam pre zákonnosť sporného rozhodnutia v konaní vo veci samej, hoci bol podľa všetkého vydaný až po udelení nového povolenia pre rybiu farmu v roku 2014.

55.

Na základe tohto predpokladu najprv vysvetlím, na základe akých kritérií je potrebné vykonať takzvané predbežné posúdenie, a potom sa budem zaoberať významom povolenia z roku 2006 a plánom vodného hospodárstva na obdobie rokov 2015 – 2021 v tejto súvislosti.

56.

Podľa článku 6 ods. 3 prvej vety smernice o biotopoch je primerané posúdenie vplyvov na osobitne chránené územie z hľadiska cieľov jeho ochrany potrebné, ak plán alebo projekt môže mať významný vplyv na túto lokalitu, či už samostatne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi.

57.

Povinnosť posúdenia teda vzniká, ak existuje pravdepodobnosť alebo nebezpečenstvo, že plán alebo projekt budú mať významný vplyv na predmetnú lokalitu. ( 26 ) Pri zohľadnení najmä zásady obozretnosti, ktorá je jedným zo základných pilierov politiky vysokej úrovne ochrany, ktorú presadzuje Únia v oblasti životného prostredia podľa článku 191 ods. 2 ZFEÚ a v ktorej zmysle sa má vykladať smernica o biotopoch, existuje také nebezpečenstvo vtedy, keď sa na základe objektívnych skutočností nedá vylúčiť, že predmetný plán alebo predmetný projekt bude mať významný vplyv na príslušnú lokalitu. ( 27 ) Posúdenie takéhoto nebezpečenstva sa musí uskutočniť najmä podľa osobitných vlastností a podmienok životného prostredia lokality dotknutej týmito plánmi alebo projektmi. ( 28 )

58.

Ak po tomto predbežnom posúdení pretrvávajú pochybnosti týkajúce sa neexistencie významného vplyvu, musí byť následne vykonané úplné posúdenie vplyvov stanovené v článku 6 ods. 3 prvej vete smernice o biotopoch. ( 29 )

59.

Uplatnenie tohto kritéria ilustrujú vady predbežného posúdenia vykonaného v súvislosti s povolením z roku 2006.

60.

Toto predbežné posúdenie rybej farmy, ktorá sa prevádzkuje ďalej bez zmeny, by v zásade mohlo predstavovať objektívnu okolnosť, ktorá vylučuje nepriaznivý vplyv. ( 30 ) Výsledkom tohto predbežného posúdenia totiž bolo, že zariadenie nemá významný vplyv na chránené územia.

61.

Takéto uplatnenie skoršieho posúdenia je síce zmysluplné, ale vyžaduje, aby toto posúdenie už komplexne a správne vyhodnotilo kritériá rozhodujúce v čase neskoršieho rozhodnutia. Ak sa ale v čase neskoršieho povolenia ukáže, že toto skoršie posúdenie malo nedostatky, tak posúdenie nemôže vylúčiť, že dotknutý plán alebo projekt relevantné územie významne ovplyvní.

62.

Prvá otázka návrhu na začatie prejudiciálneho konania v tejto veci spočíva v predpoklade, že skoršie predbežné posúdenie v roku 2006 nezahŕňalo všetky činnosti a kumulatívny vplyv všetkých rybích fariem v lokalite, keďže príslušné orgány posudzovali len emisie dusíka atď. relevantnej rybej farmy, ktoré boli predmetom ďalšej žiadosti. Podľa článku 6 ods. 3 prvej vety smernice o biotopoch ale záleží na tom, či by projekt mohol pravdepodobne významne ovplyvniť chránené územie, či už samostatne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi. Preto mal byť zohľadnený kumulatívny vplyv všetkých zdrojov dusíka, ktoré zaťažujú dotknuté chránené územia.

63.

Okrem toho sa v rámci nového povolenia mali zohľadniť aj zdroje dusíka, ktoré medzičasom pribudli.

64.

Predbežné posúdenie z roku 2006 je teda neúplné a nemôže vylúčiť, že sporná rybia farma spolu s ďalšími zdrojmi depozícií dusíka významne ovplyvní dotknuté lokality.

65.

Aj plán vodného hospodárstva na obdobie rokov 2015 – 2021 môže skutočne predstavovať objektívnu okolnosť, na základe ktorej nie je potrebné vykonať osobitné posúdenie vplyvov v súvislosti s vplyvmi obsiahnutými v pláne.

66.

Súdny dvor totiž práve v súvislosti s depozíciami dusíka z rôznych zdrojov uznal, že celkové posúdenie vplyvov uskutočnené vopred umožňuje preskúmanie možných kumulatívnych vplyvov v dotknutých lokalitách. ( 31 ) Vnútroštátne súdy ale majú vykonať dôkladné a úplné preskúmanie vedeckej spoľahlivosti primeraného posúdenia v zmysle článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch, ktoré dopĺňa programový prístup a jednotlivé spôsoby jeho vykonávania. ( 32 )

67.

Aj takéto celkové posúdenie musí totiž vylúčiť, že v ňom zahrnutý vplyv relevantných projektov významne ovplyvní dotknutú lokalitu, aby bolo možné upustiť od individuálneho posúdenia týchto projektov podľa článku 6 ods. 3 prvej vety smernice o biotopoch. ( 33 )

68.

Taký dokument, ktorý ako plán vodného hospodárstva na obdobie rokov 2015 – 2021 stanovuje prípustné emisie dusíka pre rybie farmy, preto musí z hospodárskeho hľadiska zabezpečovať, aby depozície dusíka pochádzajúce z týchto emisií spolu s depozíciami dusíka zo všetkých iných zdrojov v chránených územiach nedosiahli množstvo, ktoré by narušilo ciele ochrany týchto lokalít.

69.

Pritom nestačí zobrať do úvahy podobné zdroje, v tomto prípade napríklad iné rybie farmy. Je naopak potrebné zohľadniť znečistenie každého chráneného územia všetkými zdrojmi dusíka, teda napríklad aj poľnohospodárstvom, odpadovými vodami a dopravou. ( 34 ) Z povahy poškodenia biotopov dusíkom totiž vyplýva, že toto poškodenie závisí od celkového znečistenia. ( 35 )

70.

Súdny dvor okrem toho rozhodol, že pri stanovení prípustných emisií dusíka sa ešte nesmie zohľadniť vplyv budúcich opatrení na zníženie depozícií dusíka v chránených územiach. ( 36 )

71.

Podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania bol plán vodného hospodárstva na obdobie rokov 2015 – 2021 vydaný na základe posúdenia vplyvov podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch. To síce poukazuje na to, že spĺňa vymenované požiadavky, ale vnútroštátny súd by musel ešte posúdiť, či toto posúdenie skutočne vylučuje, že chránené územia budú prípustnými emisiami dusíka poškodené.

72.

Pochybnosti vyplývajú okrem toho z toho, že množstvo prípustných emisií dusíka sa má zakladať na politickom kompromise a bolo stanovené s cieľom umožniť ďalšie prevádzkovanie existujúcich rybích fariem. ( 37 ) To vzbudzuje dojem, že toto stanovenie nemá za cieľ zabrániť významným vplyvom na chránené územia na vedeckej úrovni.

73.

Posúdenie vedeckej spoľahlivosti vodného plánu riadenia povodia na obdobie rokov 2015 – 2021 je ale v konečnom dôsledku vecou vnútroštátnych súdov.

74.

V závislosti od výsledku tohto posúdenia môže plán vodného hospodárstva na obdobie rokov 2015 – 2021 vylúčiť akúkoľvek pochybnosť, že emisie dusíka sporného zariadenia môžu mať významný vplyv na chránené územia. Potom by aspoň s ohľadom na tieto emisie nebolo potrebné vykonať posúdenie podľa článku 6 ods. 3 prvej vety smernice o biotopoch.

75.

Pokiaľ plán vodného hospodárstva na roky 2015 – 2021 nemôže túto pochybnosť vylúčiť, napríklad z dôvodu nedostatku vedeckého základu, vylučuje to možnosť upustiť od individuálneho posúdenia v ňom zohľadneného plánu podľa článku 6 ods. 3 prvej vety smernice o biotopoch.

76.

Na druhú otázku je preto potrebné odpovedať v tom zmysle, že stanovenie rozsahu prípustných vplyvov určitých činností na životné prostredie v pláne vodného hospodárstva môže byť relevantné pri predbežnom posúdení nevyhnutnosti posúdenia vplyvov týchto činností podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch, ak toto stanovenie vylúči akúkoľvek pochybnosť o tom, že v ňom obsiahnuté vplyvy relevantných činností významne ovplyvnia dotknutú lokalitu.

77.

Tretia otázka sa týka zohľadnenia plánu vodného hospodárstva na obdobie rokov 2015 – 2021 a plánu Natura 2000 pre dotknuté chránené územie v rámci posúdenia vplyvov, ktoré bude nevyhnutné vykonať, ak sa v rámci predbežného posúdenia nepodarí vylúčiť akúkoľvek pochybnosť o významnom ovplyvnení chránených území.

78.

Takéto posúdenie vplyvov musí obsahovať úplné, presné a definitívne zistenia a závery, ktoré môžu odstrániť akúkoľvek dôvodnú vedeckú pochybnosť, pokiaľ ide o vplyvy plánu, ktorý by mohol nepriaznivo ovplyvniť dotknutú chránenú lokalitu. ( 38 )

79.

Pokiaľ by plán vodného hospodárstva na obdobie rokov 2015 – 2021 takéto zistenia obsahoval, na základe úvah k druhej otázke by s najvyššou pravdepodobnosťou posúdenie vplyvov nebolo potrebné, aspoň vo vzťahu k možným poškodeniam depozíciami dusíka.

80.

Pokiaľ by sa naopak posúdenie vplyvov vykonávalo, pretože plán vodného hospodárstva na obdobie rokov 2015 – 2021 nemôže vylúčiť všetky pochybnosti týkajúce sa depozícií dusíka, bolo by aj pri jeho zohľadnení v rámci posúdenia vplyvov potrebné postupovať opatrne.

81.

Ak sú emisie dusíka z iných zdrojov uvedené v pláne spoľahlivé, je možné ich použiť aspoň na určenie vplyvov, ktoré posudzovaná rybia farma vyvoláva spolu s inými plánmi a projektmi.

82.

Fakt, že tieto kumulatívne vplyvy nebudú mať nepriaznivý účinok na integritu danej lokality, je možné z tohto plánu odvodiť len vtedy, ak obsahuje úplné, presné a definitívne zistenia a závery, ktoré môžu odstrániť akúkoľvek dôvodnú vedeckú pochybnosť týkajúcu sa negatívnych vplyvov emisií dusíka na chránené územia.

83.

To prichádza do úvahy len vtedy, ak pochybnosti, ktoré pretrvali aj v rámci predbežného posúdenia a ktoré zakladajú nevyhnutnosť úplného posúdenia vplyvov, nemožno aspoň vo svetle tohto úplného posúdenia považovať za dôvodné vedecké pochybnosti.

84.

Okrem toho nemá plán Natura 2000 pre chránené územie žiaden význam z hľadiska posúdenia nepriaznivých vplyvov depozícií dusíka na územie. Tento plán totiž výslovne uvádza, že neobsahuje žiadne požiadavky na zvýšenie kvality vody, ktoré sa zabezpečuje prostredníctvom vodného plánu riadenia povodia; nestanovuje ani konkrétne požiadavky na zníženie ukladania dusíka, ktoré je takisto upravené v inom zákone.

85.

Na tretiu otázku je preto potrebné odpovedať tak, že dokumenty, ako je plán vodného hospodárstva na obdobie rokov 2015 – 2021 a plán Natura 2000 pre chránené územie, sú na posúdenie vplyvov plánov a projektov na chránené územia podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch významné v tom rozsahu, v akom obsahujú presné a definitívne zistenia a závery, ktoré môžu vylúčiť všetky dôvodné vedecké pochybnosti o vplyvoch projektu, ktorý by mohol nepriaznivo ovplyvniť dané chránené územie.

86.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky takto: