Back to EUR-Lex homepage

EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Use quotation marks to search for an "exact phrase". Append an asterisk (*) to a search term to find variations of it (transp*, 32019R*). Use a question mark (?) instead of a single character in your search term to find variations of it (ca?e finds case, cane, care).
Search tips
Need more search options? Use the Advanced search
You are here

Document 62020TN0735

Vec T-735/20: Žaloba podaná 15. decembra 2020 – Planistat Europe a Charlot/Komisia

Ú. v. EÚ C 53, 15.2.2021, p. 49–50 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

15.2.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 53/49

Žaloba podaná 15. decembra 2020 – Planistat Europe a Charlot/Komisia

(Vec T-735/20)

(2021/C 53/65)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobcovia: Planistat Europe (Paríž, Francúzsko), Hervé-Patrick Charlot (Paríž) (v zastúpení: F. Martin Laprade, avocat)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:

—

rozhodol, že došlo k vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Európskej komisie na základe článku 340 ZFEÚ z dôvodu, že:

—

dostatočne závažným spôsobom porušila zásadu starostlivosti a riadnej správy vecí verejných,

—

dostatočne závažným spôsobom porušila právo na obhajobu,

—

dostatočne závažným spôsobom porušil povinnosť dôvernosti,

—

spôsobila tak majetkovú a/alebo nemajetkovú ujmu spoločnosti Planistat a jej riaditeľovi pánovi Charlotovi;

a v dôsledku toho

—

uložil Európskej komisii povinnosť zaplatiť sumu 150 000 eur ako nemajetkovú ujmu, ktorú utrpel pán Hervé-Patrick Charlot,

—

uložil Európskej komisii povinnosť zaplatiť sumu 11 600 000 eur ako majetkovú ujmu, ktorú utrpeli žalobcovia,

—

uložil Európskej komisii povinnosť nahradiť všetky trovy konania, ktoré vznikli spoločnosti Planistat a pánovi Hervému-Patrickovi Charlotovi.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobcovia uvádzajú štyri žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti starostlivosti a práva na riadnu správu vecí verejných z dôvodu krivých obvinení, ktorých sa dopustil Úrad pre boj proti podvodom (OLAF) a následne Európska komisia voči žalobcom, ktorých nevina bola s konečnou platnosťou potvrdená 16. júna 2016 francúzskym Cour de cassation. V tejto súvislosti žalobcovia tvrdia, že:

—

administratíva Európskej únie nezohľadnila legitímne záujmy žalobcov, ktorých nespravodlivo a nepravdivo obvinila z trestných činov, čím si nesplnila svoju povinnosť starostlivosti voči nim,

—

právo na riadnu správu vecí verejných zjavne zahŕňa právo každého nebyť krivo obvinený zo strany zamestnancov a inštitúcií Únie.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení práva na riadnu správu vecí verejných, ako aj porušení práva na obhajobu a zásady prezumpcie neviny z dôvodu odsúdeniahodnej ľahkovážnosti, s akou OLAF krivo obvinil žalobcov pred francúzskymi orgánmi, k čomu došlo listom z 19. marca 2003. Žalobcovia v tejto súvislosti tvrdia, že:

—

OLAF konal unáhlene, čo je nezlučiteľné s povinnosťou dodržať primeranú lehotu tým, že postúpil francúzskym orgánom informácie nasledujúci deň po začatí externého vyšetrovania týkajúceho sa žalobcov,

—

OLAF mal žalobcom priznať rovnaké zaobchádzanie ako európskym úradníkom a počkať, kým dostane dodatočné informácie na účely prijatia informovanejšieho rozhodnutia,

—

OLAF mal konať obozretne a vopred informovať žalobcov, aby od nich dostal vysvetlenia v rámci kontradiktórnej výmeny informácií,

—

OLAF nemal použiť veľmi rázne formulácie, ktoré vyjadrovali dojem, že žalobcovia boli vinní z „rozkrádania“ fondov Spoločenstva.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti dôvernosti vo vzťahu k osobným údajom, ako aj na porušení práva na riadnu správu vecí verejných a zásady prezumpcie neviny z dôvodu „únikov“, ku ktorým došlo na OLAF-e v súvislosti s krivým obvinením z 19. marca 2003. V tejto súvislosti žalobcovia tvrdia, že:

—

OLAF nedodržal povinnosť dôvernosti, ktorú je povinný dodržiavať v rámci svojich vyšetrovaní,

—

OLAF porušil zásadu riadnej správy vecí verejných v rozsahu, v akom táto zásada zahŕňa právo, aby veci týkajúce sa každej osoby boli vybavované v súlade so zachovávaním dôvernosti,

—

OLAF porušil zásadu prezumpcie neviny tým, že nechal uniknúť informácie, ktoré boli predmetom jeho krivého obvinenia žalobcov.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení práva na riadnu správu vecí verejných, ako aj zásady prezumpcie neviny z dôvodu podania trestného oznámenia s účasťou poškodenej strany a verejného oznámenia Európskej komisie z júla 2003. Žalobcovia tvrdia, že:

—

Komisia sa konala unáhlene, čo bolo nezlučiteľné s povinnosťou dodržať primeranú lehotu,

—

Komisia mala počkať na závery vyšetrovania OLAF-u, aby mohla prijať lepšie informované rozhodnutie o prípadnom podaní trestného oznámenia s účasťou poškodenej strany,

—

Komisia nebola nestranná vo vzťahu k žalobcom, pretože uprednostnila svoje vlastné finančné záujmy, hoci neboli vážne ohrozené,

—

Komisia porušila zásadu prezumpcie neviny tým, že uverejnila tlačovú správu z 9. júla 2003.
Top