—

zrušil delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2020/217 (1) („sporné nariadenie“) v rozsahom v akom sa týka oxidu titaničitého, teda odôvodnenie 5 sporného nariadenia, prílohy I a II sporného nariadenia, zmeny časti 1 prílohy VI nariadenia (ES) č. 1272/2008 (2) v prílohe III sporného nariadenia a zaradenie oxidu titaničitého do časti 3 prílohy VI nariadenia č. 1272/2008 vykonané prílohou III sporného nariadenia,

—

uložil žalovanej povinnosť znášať trovy tohto konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že sporné nariadenie bolo prijaté v rozpore s niekoľkými záväznými ustanoveniami nariadenia (ES) č. 1272/2008 upravujúcimi klasifikáciu nebezpečnosti pre ľudské zdravie v podobe „karcinogenity“, najmä vrátane článku 36 a oddielu 3.6 nariadenia (ES) č. 1272/2008

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že sporné rozhodnutie porušuje zásadu právnej istoty. Hospodárskym subjektom, vrátane žalobcov, sa zabraňuje v tom, aby boli oboznámení s presným rozsahom svojich povinností a mohli podniknúť primerané právne kroky. Táto neistota sa prejavuje v oblastiach pôsobnosti harmonizovanej klasifikácie, zamýšľaného použitia výsledkov, vplyvu sporného nariadenia na právne a regulačné postavenie výrobkov, ktoré sú vyrobené s TiO2 alebo ho obsahujú a klasifikácie nebezpečnosti odpadov z takýchto výrobkov.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že sporné nariadenie bolo prijaté v rozpore so zásadou proporcionality, keďže nie je nevyhnutné (karcinogénne účinky boli totiž pozorované len v štúdiách na zvieratách, ktoré boli vykonané pri tak extrémnom preťažení pľúc, že v skutočnom živote by k nemu nikdy nemohlo dôjsť ani v najhorších podmienkach) a keďže nepriaznivé následky spôsobené harmonizovanou klasifikáciou TiO2 sú neprimerané cieľom, ktoré sa ňou chcú dosiahnuť.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že komisia pri prijímaní napadnutého rozhodnutia nesprávne využila svoju voľnú úvahu a porušila svoju povinnosť starostlivosti. Komisia sa pri odôvodňovaní sporného nariadenia spoľahla len na stanovisko VHR k TiO2 bez toho, aby dostatočne posúdila výskumnú hodnotu takéhoto stanoviska VHR v rozpore so svojimi povinnosťami v tejto oblasti.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia prijatím sporného nariadenia porušila článok 37 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1272/2008, svoju povinnosť riadnej správy vecí verejných a právo žalobcov byť vypočutí. Žalobcom bola predovšetkým odopretá primeraná možnosť zmysluplne sa vyjadriť k samotnému stanovisku VHR, ktoré sa podstatne odklonilo od pôvodného návrhu klasifikácie s ohľadom ako na použité vedecké odôvodnenie, tak na konečné stanovisko ku klasifikácii TiO2. Naopak, ak by žalobcom bola daná dostatočná a formálna príležitosť vyjadriť sa k stanovisku VHR počas jeho prijímania, tieto vyjadrenia by pravdepodobne viedli k inému výsledku rozhodovacieho procesu.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na tom, že prijatím sporného rozhodnutia bez predchádzajúceho vykonania a zdokumentovania posúdenia vplyvov Komisia porušila svoj záväzky vyplývajúce z Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva (3).