—

zrušil list Komisie z 2. marca 2020, ktorým zástupkyňa generálneho riaditeľa generálneho riaditeľstva pre rozpočet Komisie vyzvala žalobkyňu v prvom rade, aby Komisii zaplatila sumu 12 236 931,69 eura,

—

v dôsledku toho určil, že Komisia je povinná započítať platby, ktoré jej žalobkyňa v prvom rade zaplatila v období od 29. júna 2011 do 16. júna 2015 vo výške 16 400 000 eur, navýšené o kompenzačné úroky vo výške 1 420 610 eur, teda celkovo sumu 17 820 610 eur, s pokutou, ktorú Všeobecný súd osobitne uložil vo veci Westfälische Drahtindustrie a i./Komisia (T-393/10, EU:T:2015:515), a to s účinnosťou od 15. júla 2015, a teda že v dôsledku platby vykonanej 17. októbra 2019 vo výške 18 149 636,24 eura bola táto pokuta už v celej výške uhradená, a

—

uložil Komisii povinnosť zaplatiť žalobkyni v prvom rade sumu 1 633 085,17 eura, navýšenú o kompenzačné úroky od 17. októbra 2019 a úroky z omeškania v priemernej sadzbe, ktorú ECB v príslušnom období uplatňovala na svoje refinančné operácie, navýšenej o 3,5 percentuálneho bodu, a to od 17. októbra 2019 až do úplného zaplatenia dlžnej sumy,

—

subsidiárne uložil Európskej únii zastúpenej Európskou komisiou povinnosť zaplatiť žalobkyniam v prvom až treťom rade náhradu ujmy vo výške 12 236 931,69 eura formou započítania so sumou 12 236 931,36 eura, ktorú si Komisia uplatnila voči žalobkyni v prvom rade listom z 2. marca 2020, a žalobkyni v prvom rade zaplatiť preplatok vo výške 1 633 085,17 eura, navýšený o kompenzačné úroky od 17. októbra 2019 a úroky z omeškania v priemernej sadzbe, ktorú ECB v príslušnom období uplatňovala na svoje refinančné operácie, navýšenej o 3,5 percentuálneho bodu, a to od 17. októbra 2019 až do úplného zaplatenia dlžnej sumy, a

—

v každom prípade uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na porušení článku 266 prvého odseku ZFEÚ vzhľadom na (pretrvávajúce) nedostatočné odstránenie následkov, pokiaľ ide o kasačné účinky zrušenej pokuty, a to z dôvodu nezohľadnenia dosahu neplatnosti zrušenej pokuty (so spätným účinkom) zo strany Všeobecného súdu. Všeobecný súd zrušenú pokutu nezachoval ani nepotvrdil, ale žalobkyniam uložil povinnosť zaplatiť novú a samostatnú pokutu.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na porušení článku 266 prvého odseku ZFEÚ, článku 99 ods. 4 a článku 98 ods. 4 prvého pododseku písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (1) z dôvodu nesprávneho priznania úrokov z omeškania od 4. januára 2011, pretože Komisia v rozpore so svojou povinnosťou opomenula započítať v prospech žalobkýň platby žalobkyne v prvom rade, ktoré bez akéhokoľvek právneho dôvodu (ex tunc) zadržiavala až do vyhlásenia rozsudku z 15. júla 2015, ako aj príslušné kompenzačné úroky, s pokutou, ktorú nanovo stanovil Všeobecný súd s účinnosťou od 15. júla 2015.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na porušení zákazu dvojitého uloženia trestu (faktickým) zvýšením pokuty stanovenej Všeobecným súdom, pretože Komisia požaduje od žalobkýň bez akéhokoľvek právneho základu so spätnou účinnosťou od 4. januára 2011 zaplatenie úrokov z omeškania.

4.

Štvrtý žalobný dôvod založený na porušení článku 266 prvého odseku ZFEÚ a článku 99 ods. 4 písm. b) nariadenia 2018/1046 z dôvodu nesprávneho výpočtu maximálne prípustnej výšky úrokov z omeškania dlžných od 15. októbra 2015.

5.

Piaty žalobný dôvod založený na porušení článku 266 prvého odseku ZFEÚ z dôvodu porušenia zásad riadnej správy a pravidiel riadneho úradného postupu, pretože Komisia požaduje od žalobkýň bez akéhokoľvek právneho základu zaplatenie (dodatočnej) sumy, ktorá ide nad rámec pokuty (a úrokov z omeškania) stanovenej Všeobecným súdom.