1

Žalobou podanou do kancelárie Súdneho dvora 22. júla 2020 sa Európska komisia domáha toho, aby Súdny dvor konštatoval, že Rakúska republika si tým, že prispôsobila sumu rodinných dávok, ako aj sociálnych a daňových výhod na deti osôb, ktoré majú na takéto dávky v Rakúsku nárok, výške životných nákladov v členskom štáte bydliska dieťaťa, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú jednak z článkov 4, 7 a 67 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 166, 2004, s. 1; Mim. vyd. 5/005, s. 72), a jednak z článku 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 z 5. apríla 2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie (Ú. v. EÚ L 141, 2011, s. 1).

2

Podaniami doručenými do kancelárie Súdneho dvora 28. októbra 2020 na základe článku 40 tretieho odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a článku 130 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora podali Dozorný úrad EZVO a Nórske kráľovstvo návrhy na vstup vedľajšieho účastníka do prejednávaného konania, a to Dozorný úrad EZVO na podporu návrhov Komisie a Nórske kráľovstvo na podporu návrhov Rakúskej republiky.

3

Rakúska republika a Komisia boli na základe článku 131 ods. 1 rokovacieho poriadku vyzvané na predloženie prípadných pripomienok k týmto návrhom na vstup vedľajšieho účastníka do konania, pričom Rakúska republika nepredložila žiadne pripomienky, zatiaľ čo Komisia, ktorá uviedla, že čo sa týka hmotnoprávnej stránky veci, nemá žiadne námietky proti tomu, aby sa uvedeným návrhom na vstup vedľajšieho účastníka do konania vyhovelo, sa zamýšľa nad ich prípustnosťou, keďže sa v nich navrhuje vstup do konania medzi inštitúciou Únie a členským štátom, v zmysle článku 40 druhého odseku poslednej vety Štatútu Súdneho dvora Európskej únie.

4

Hneď na úvod treba pripomenúť, že článok 40 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie stanovuje vo svojich prvých troch odsekoch tri osobitné kategórie vedľajších účastníkov konania, pričom na každú z nich sa vzťahuje osobitný režim.

5

Podľa článku 40 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie členské štáty a orgány Únie môžu vo veciach prejednávaných Súdnym dvorom bez obmedzenia vstúpiť do konania ako vedľajší účastník.

6

Článok 40 druhý odsek Štatútu Súdneho dvora Európskej únie stanovuje, že rovnaké právo majú orgány, úrady a agentúry Únie a akákoľvek iná osoba, či už fyzická alebo právnická, ktoré preukážu oprávnený záujem na rozhodnutí veci prejednávanej Súdnym dvorom, pričom sa však spresňuje, že fyzické alebo právnické osoby nemôžu vstupovať ako vedľajší účastníci do konaní medzi členskými štátmi, medzi inštitúciami Únie navzájom alebo medzi členskými štátmi na jednej strane a inštitúciami Únie na strane druhej.

7

Napokon článok 40 tretí odsek Štatútu Súdneho dvora Európskej únie venuje osobitnú pozornosť štátom, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 (Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3; Mim. vyd. 11/19, s. 146) (ďalej len „Dohoda o EHP“) a ktoré nie sú členskými štátmi, ako aj Dozornému úradu EZVO uvedenému v tejto dohode, pričom spresňuje, že tieto môžu vstúpiť do konania ako vedľajší účastník vo veciach prejednávaných Súdnym dvorom, ak sa tieto veci týkajú jednej z oblastí uplatňovania tejto dohody.

8

Z posledného uvedeného ustanovenia vyplýva, že prípustnosť návrhu tretieho štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o EHP, alebo Dozorného úradu EZVO na vstup do konania ako vedľajší účastník nemôže podliehať žiadnej ďalšej podmienke, než je tá, podľa ktorej predmet sporu, ktorého sa tento návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania týka, musí patriť do pôsobnosti tejto dohody. Vstup vyššie uvedených štátov a dozorného úradu do konania v sporoch predložených Súdnemu dvoru ako vedľajší účastníci sa tak musí povoliť, a to bez toho, aby museli preukázať osobitný záujem, pokiaľ sa tieto spory týkajú jednej z oblastí uplatňovania Dohody o EHP.

9

Nie je pritom spochybnené, že v prejednávanej veci je uvedená podmienka splnená. Žaloba smerujúca proti žalovanej sa totiž týka toho, že táto si údajne nesplnila povinnosti, ktoré má na základe nariadení č. 883/2004 a 492/2011 a ktoré boli začlenené do Dohody o EHP na základe rozhodnutia spoločného výboru EHP č. 76/2011 z 1. júla 2011, ktorým sa mení a dopĺňa príloha VI (Sociálne zabezpečenie) a protokol 37 k Dohode o EHP (Ú. v. EÚ L 262, 2011, s. 33), a rozhodnutia spoločného výboru EHP č. 52/2012 z 30. marca 2012, ktorým sa mení a dopĺňa príloha V (Voľný pohyb pracovníkov) k Dohode o EHP (Ú. v. EÚ L 207, 2012, s. 32).

10

Za týchto okolností je potrebné návrhom Dozorného úradu EZVO a Nórskeho kráľovstva na vstup do konania ako vedľajší účastníci na podporu návrhov Komisie (návrh Dozorného úradu EZVO) a Rakúskej republiky (návrh Nórskeho kráľovstva) vyhovieť.

11

Podľa článku 137 Rokovacieho poriadku o trovách konania sa rozhodne v rozsudku alebo uznesení, ktorým sa konanie končí.

12

Keďže v prejednávanej veci sa návrhom Dozorného úradu EZVO a Nórskeho kráľovstva na vstup do konania ako vedľajší účastníci vyhovelo, treba rozhodnúť, že o trovách konania spojených s ich vedľajším účastníctvom sa rozhodne neskôr.

Z týchto dôvodov predseda Súdneho dvora nariadil: