–

Ferrari SpA, v zastúpení: R. Pansch a A. Sabellek, Rechtsanwälte,

–

Mansory Design & Holding GmbH a WH, v zastúpení: B. Ackermann, Rechtsanwältin,

–

česká vláda, v zastúpení: M. Smolek, J. Vláčil a T. Machovičová, splnomocnení zástupcovia,

–

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci S. Fiorentino, avvocato dello Stato,

–

poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca,

–

Európska komisia, v zastúpení: É. Gippini Fournier, T. Scharf a J. Samnadda, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 4 ods. 2 písm. b), článku 6 ods. 1, ako aj článku 11 ods. 1 a článku 11 ods. 2 prvej vety nariadenia Rady (ES) č. 6/2002 z 12. decembra 2001 o dizajnoch spoločenstva (Ú. v. ES L 3, 2002, s. 1; Mim. vyd. 13/027, s. 142).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi jednak spoločnosťou Ferrari SpA a jednak spoločnosťou Mansory Design & Holding GmbH (ďalej len „Mansory Design“) a WH, konateľom spoločnosti Mansory Design, vo veci žaloby pre porušenie práv a súvisiacich návrhov z dôvodu údajného porušenia práv vyplývajúcich z nezapísaného dizajnu Spoločenstva.

3

Odôvodnenia 6, 7, 16, 17, 21 a 25 nariadenia č. 6/2002 stanovujú:

…

…

…

4

Článok 1 tohto nariadenia s názvom „Dizajn spoločenstva“ v odseku 2 písm. a) stanovuje:

„Dizajn sa chráni:

5

Článok 3 uvedeného nariadenia, nazvaný „Definície“, stanovuje:

„Na účely tohoto nariadenia:

6

Článok 4 toho istého nariadenia, nazvaný „Podmienky ochrany“, v odsekoch 1 a 2 uvádza:

„1.   Dizajn je chránený dizajnom spoločenstva, ak je nový a má osobitý charakter.

2.   Dizajn použitý alebo stelesnený vo výrobku, ktorý predstavuje súčasť zloženého výrobku, sa považuje za nový s osobitým charakterom iba vtedy, ak:

7

Článok 5 nariadenia č. 6/2002, nazvaný „Novosť“, v odseku 1 písm. a) stanovuje:

„Dizajn sa považuje za nový, ak žiaden zhodný dizajn nebol sprístupnený verejnosti:

8

Článok 6 tohto nariadenia s názvom „Osobitý charakter“ v odseku 1 písm. a) stanovuje:

„O dizajne platí, že má osobitý charakter, ak celkový dojem, ktorý vyvoláva u informovaného užívateľa, sa odlišuje od celkového dojmu vyvolaného u takéhoto užívateľa akýmkoľvek iným dizajnom, ktorý už bol sprístupnený verejnosti:

9

Článok 7 uvedeného nariadenia, nazvaný „Sprístupnenie verejnosti“, v odseku 1 uvádza:

„Na účely uplatnenia článkov 5 a 6, sa dizajn považuje, že bol sprístupnený verejnosti, ak sa zverejnil po zápise, alebo ak bol vystavený, použil sa v obchodovaní alebo inak sa zverejnil pred dňom uvedeným v článkoch 5 ods. 1 písm. a) a 6 ods. 1 písm. a) alebo v článkoch 5 ods. 1 písm. b) a 6 ods. 1 písm. b), s výnimkou, ak sa tieto prípady počas bežného obchodovania nemôžu stať známymi kruhom, ktoré sa špecializujú na príslušný sektor a pôsobia v rámci [Únie]. Dizajn sa však nepovažuje, že bol sprístupnený verejnosti iba z dôvodu, že sa sprístupnil tretej osobe pod výslovnou alebo predpokladanou podmienkou dôvernosti.“

10

Článok 11 toho istého nariadenia, nazvaný „Začiatok a doba trvania ochrany nezapísaného dizajnu spoločenstva“, stanovuje:

„1.   Dizajn, ktorý spĺňa požiadavky podľa oddielu 1, je chránený nezapísaným dizajnom spoločenstva počas obdobia troch rokov odo dňa, kedy sa dizajn po prvý raz sprístupnil verejnosti v rámci [Únie].

2.   Na účely odseku 1 o dizajne platí, že sa sprístupnil verejnosti v rámci [Únie], ak sa uverejnil, vystavil alebo použil pri obchodovaní, alebo inak sprístupnil verejnosti takým spôsobom, že počas bežného obchodovania sa tieto udalosti stali známymi kruhom, ktoré sa špecializujú na daný sektor a pôsobia v rámci [Únie]. O dizajne však neplatí, že sa sprístupnil verejnosti, ak sa sprístupnil tretej osobe pod výslovnou alebo predpokladanou podmienkou dôvernosti.“

11

Podľa článku 19 nariadenia č. 6/2002, nazvaného „Práva vyplývajúce z dizajnu spoločenstva“:

„1.   Majiteľ zapísaného dizajnu spoločenstva má výlučné právo využívať ho a brániť akejkoľvek tretej strane, ktorá nemá jeho súhlas, aby dizajn využívala. Vyššie uvedené využívanie sa vzťahuje najmä na vytvorenie, ponúkanie, uvedenie na trh, dovoz, vývoz alebo používanie výrobku, na ktorom je dizajn použitý, alebo na ktorom je dizajn stelesnený, alebo skladovanie tohto výrobku pre takéto účely.

2.   Nezapísaný dizajn spoločenstva však majiteľovi udeľuje právo zabrániť konaniam uvedeným v odseku 1 iba vtedy, ak napadnuté využívanie vyplýva z kopírovania chráneného dizajnu.

Napadnuté využívanie sa nepovažuje za kopírovanie chráneného dizajnu, ak je výsledkom nezávislej tvorby pôvodcu, o ktorom je primerané sa nazdávať, že si nebol vedomý dizajnu, ktorý sprístupnil verejnosti majiteľ dizajnu.

…“

12

Spoločnosť Ferrari, ktorá má sídlo v Taliansku, vyrába pretekárske a športové automobily. Jej model najvyššej triedy – FXX K, ktorý sa vyrába len vo veľmi obmedzenom počte kusov, je určený výlučne na jazdu na pretekárskom okruhu.

13

Ferrari predstavila model FXX K po prvý raz verejnosti v tlačovej správe z 2. decembra 2014. Táto správa obsahovala tieto dve fotografie zobrazujúce bočný a čelný pohľad na vozidlo:

14

Ferrari FXX K existuje v dvoch modelových variantoch, ktoré sa odlišujú iba farbou prvku v tvare písmena „V“ nachádzajúceho sa na kapote. V prvom modelovom variante je toto „V“ čiernej farby s výnimkou dolného cípu, ktorý má rovnaké zafarbenie, ako je základná farba konkrétneho vozidla. V druhom modelovom variante je toto „V“ celé čierne.

15

Spoločnosť Mansory Design, ktorej konateľom je WH, sa zaoberá úpravou luxusných automobilov. Táto spoločnosť má sídlo v Nemecku, kde má svoje bydlisko aj jej konateľ. Od roku 2016 Mansory Design vyrába a predáva sady individualizovaného príslušenstva nazývané „tuningové kity“, ktoré majú upraviť vzhľad Ferrari 488 GTB, t. j. modelu schváleného na prevádzku na pozemných komunikáciách, vyrábaného sériovo a dostupného od roku 2015, a to tak, aby sa podobal vzhľadu Ferrari FXX K.

16

Mansory Design ponúka viacero sád, ktoré majú upraviť vzhľad Ferrari 488 GTB, z ktorých dve verzie predného kitu zodpovedajú dvom modelovým variantom Ferrari FXX K: v prvej verzii je „V“ na kapote čierne s výnimkou jeho dolného cípu, zatiaľ čo v druhej verzii je celé čierne. Pri úplnej prestavbe Ferrari 488 GTB sa vymení väčšina viditeľných dielov karosérie. V marci 2016 na medzinárodnom autosalóne v Ženeve (Švajčiarsko) Mansory Design predstavila vozidlo po tejto prestavbe pod označením Mansory Siracusa 4XX.

17

Ferrari sa domnieva, že predaj týchto dielov spoločnosťou Mansory Design predstavuje porušenie práv vyplývajúcich z jedného alebo viacerých nezapísaných dizajnov Spoločenstva, ktorých je majiteľkou.

18

V prvom rade Ferrari tvrdila, že predaj predného kitu porušuje prvý nezapísaný dizajn Spoločenstva, ktorého je majiteľkou a ktorý sa vzťahuje na časť jej modelu FXX K zloženú z prvku v tvare písmena „V“ na kapote, ďalej z prvku v tvare plutvy, ktorý vyčnieva zo stredu tohto prvého prvku a smeruje pozdĺžne, t. j. „strake“, z dvojitého predného spojlera tvoriaceho súčasť nárazníka a zo stredového vertikálneho prepojovacieho mostíka, ktorý spája predný spojler s kapotou. Táto časť je údajne vnímaná ako celok, ktorý definuje individuálne „tvárové črty“ tohto vozidla a zároveň pripomína lietadlo alebo vozidlo Formuly 1. Podľa spoločnosti Ferrari tento nezapísaný dizajn Spoločenstva vznikol v momente zverejnenia tlačovej správy z 2. decembra 2014.

19

Subsidiárne Ferrari tvrdila, že je majiteľkou druhého nezapísaného dizajnu Spoločenstva vzťahujúceho sa na dvojitý predný spojler, ktorý vznikol v momente zverejnenia tlačovej správy z 2. decembra 2014, alebo najneskôr v momente zverejnenia filmu s názvom Ferrari FXX K – The Making Of“ 3. apríla 2015, pričom práva k tomuto dizajnu Mansory Design údajne tiež porušila predajom predných kitov.

20

Subsidiárne v druhom rade založila Ferrari svoju žalobu na treťom nezapísanom dizajne Spoločenstva vzťahujúcom sa na vzhľad Ferrari FXX K ako celku tak, ako bol odhalený na inej fotografii vozidla v diagonálnom pohľade, ktorá sa tiež nachádzala v tlačovej správe z 2. decembra 2014.

21

V prípade dielov ponúkaných na predaj na území Spolkovej republiky Nemecko Ferrari uplatňuje aj práva vyplývajúce z ochrany pred napodobňovaním podľa predpisov v oblasti nekalej hospodárskej súťaže.

22

V prvostupňovom konaní Ferrari na týchto rôznych právnych základoch navrhovala uloženie povinnosti ukončiť v celej Európskej únii výrobu, ponuky na predaj, uvádzanie na trh, dovoz, vývoz, používanie alebo držbu sporného príslušenstva a podala viaceré súvisiace návrhy, konkrétne na poskytnutie účtovných dokumentov, stiahnutie dotknutých výrobkov z obehu a ich zničenie, ako aj poskytnutie finančnej náhrady škody. Landgericht Düsseldorf (Krajinský súd Düsseldorf, Nemecko) tieto návrhy zamietol v celom rozsahu.

23

Ferrari podala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie na Oberlandesgericht Düsseldorf (Vyšší krajinský súd Düsseldorf, Nemecko), pričom tvrdila, že jej návrhy na ukončenie protiprávneho správania, ako aj jej návrhy na stiahnutie dotknutých výrobkov z obehu a ich zničenie sa v rozsahu, v akom sa zakladali na právach vyplývajúcich z uvádzaných dizajnov Spoločenstva, stali bezpredmetné z dôvodu, že 3. decembra 2017 uplynula doba platnosti daných práv. Ferrari naopak trvala najmä na pokračovaní v konaní o návrhoch na náhradu škody.

24

Odvolací súd zamietol návrhy spoločnosti Ferrari podané na základe uvedených nezapísaných dizajnov Spoločenstva ako nedôvodné. Podľa tohto súdu prvý dizajn Spoločenstva, pre ktorý sa žiadala ochrana, vzťahujúci sa na časť Ferrari FXX K opísanú v bode 18 tohto rozsudku, nikdy neexistoval, keďže Ferrari nepreukázala, že bola splnená minimálna požiadavka určitej samostatnosti a určitej ucelenosti, pokiaľ ide o tvar. Druhý dizajn Spoločenstva, pre ktorý Ferrari žiadala ochranu, vzťahujúci sa na vonkajšiu úpravu dvojitého predného spojlera, rovnako neexistoval z dôvodu, že tiež nespĺňal podmienku ucelenosti tvaru. Pokiaľ ide o tretí dizajn, pre ktorý sa žiadala ochrana, vzťahujúci sa na celkový vzhľad Ferrari FXX K, tento dizajn síce skutočne existoval, ale Mansory Design ho neporušila.

25

Ferrari v dôsledku toho podala opravný prostriedok „Revision“ na Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko). Tento súd, ktorý považoval daný opravný prostriedok za prípustný, sa domnieva, že výsledok konania pred ním závisí od výkladu nariadenia č. 6/2002, najmä od otázky, za akých podmienok môže vonkajšia úprava časti výrobku, v tomto prípade časť výrobku, pre ktorú Ferrari žiadala ochranu, t. j. časť modelu FXX K, využívať v súlade s týmto nariadením ochranu ako nezapísaný dizajn Spoločenstva.

26

V tomto rámci sa vnútroštátny súd v prvom rade pýta, či sprístupnením vyobrazenia výrobku ako celku verejnosti v zmysle článku 11 ods. 2 nariadenia č. 6/2002 dochádza aj k sprístupneniu dizajnu častí tohto výrobku.

27

Ak je to tak, vnútroštátny súd sa ďalej pýta, či na to, aby vonkajšia úprava časti výrobku mohla predstavovať osobitný dizajn, odlišný od dizajnu tohto výrobku, musí vykazovať tak, ako rozhodol odvolací súd, určitú samostatnosť a určitú ucelenosť, pokiaľ ide o tvar, ktoré umožňujú konštatovať, že vonkajšia úprava tejto časti úplne nesplýva s vonkajšou úpravou dotknutého výrobku a naopak vyvoláva celkový dojem, ktorý je nezávislý od celkového tvaru tohto výrobku.

28

Za týchto okolností Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

29

Svojimi dvoma otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 11 ods. 2 nariadenia č. 6/2002 vykladať v tom zmysle, že sprístupnenie vyobrazení výrobku verejnosti, akým je zverejnenie fotografií automobilu, môže mať za následok sprístupnenie dizajnu určitej časti alebo súčasti tohto výrobku verejnosti, a ak áno, do akej miery musí byť vonkajšia úprava časti výrobku v zmysle článku 3 písm. a) daného nariadenia alebo časti, resp. súčasti zloženého výrobku v zmysle článku 3 písm. c) a článku 4 ods. 2 tohto nariadenia nezávislá od výrobku ako celku, aby bolo možné preskúmať, či má táto vonkajšia úprava osobitý charakter v zmysle článku 6 ods. 1 daného nariadenia.

30

Na úvod treba pripomenúť, že podľa článku 3 písm. a) nariadenia č. 6/2002 je dizajn definovaný ako „vonkajšia úprava celku alebo časti výrobku, ktorá vyplýva zo znakov najmä línií, obrysov, farieb, tvaru, textúry a/alebo materiálov samotného výrobku a/alebo jeho zdobenia“. Z toho vyplýva, že v rámci systému stanoveného nariadením č. 6/2002 predstavuje vonkajšia úprava rozhodujúci prvok dizajnu (rozsudky z 21. septembra 2017, Easy Sanitary Solutions a EUIPO/Group Nivelles, C‑361/15 P a C‑405/15 P, EU:C:2017:720, bod 62, ako aj z 8. marca 2018, DOCERAM, C‑395/16, EU:C:2018:172, bod 25).

31

Pokiaľ ide o cieľ nariadenia č. 6/2002, je potrebné poukázať na to, že podľa svojich odôvodnení 6 a 7 toto nariadenie zakotvuje ochranu dizajnov na jednom území zahrňujúcom všetky členské štáty, teda zosilnenú ochranu dizajnu, ktorá najmä podporuje inovácie a vývoj nových výrobkov a investície na ich výrobu. Súdny dvor už takisto spresnil, že cieľ tohto nariadenia spočíva v zabezpečení účinnej ochrany dizajnov Spoločenstva (rozsudok z 27. septembra 2017, Nintendo, C‑24/16 a C‑25/16, EU:C:2017:724, bod 73 a citovaná judikatúra).

32

Okrem toho z odôvodnení 16 a 25 nariadenia č. 6/2002 vyplýva, že zavedením režimu nezapísaného dizajnu Spoločenstva chcel normotvorca Únie v záujme podpory inovácie chrániť dizajny použité alebo začlenené do výrobkov s krátkou životnosťou na trhu, pre ktoré chcú ich pôvodcovia získať rýchlu a účinnú ochranu, kde ochrana bez prekážky zápisných formalít je výhodou a dĺžka ochrany má menšiu dôležitosť.

33

Hmotnoprávne podmienky vyžadované na vznik ochrany dizajnu Spoločenstva, či už zapísaného alebo nezapísaného, a to novosť a osobitý charakter v zmysle článkov 4 až 6 nariadenia č. 6/2002, sú rovnaké tak pre výrobky, ako aj časti výrobku. Pokiaľ však ide o ochranu vonkajšej úpravy časti zloženého výrobku, treba zohľadniť požiadavky uvedené v článku 4 ods. 2 tohto nariadenia.

34

V prejednávanej veci prináleží vnútroštátnemu súdu určiť, či časti karosérie vozidla, o ktoré ide vo veci samej, predstavujú jednak „časti výrobku“ v zmysle článku 3 písm. a) nariadenia č. 6/2002 alebo jednak „časti zloženého výrobku“ v zmysle článku 3 písm. c), resp. „súčasti zloženého výrobku“ článku 4 ods. 2 tohto nariadenia. Vzhľadom na to Súdnemu dvoru prináleží, aby tomuto súdu poskytol všetky užitočné informácie na vyriešenie sporu, ktorý mu bol predložený (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok zo 4. júla 2019, Tronex, C‑624/17, EU:C:2019:564, bod 25, ako aj citovanú judikatúru).

35

Vnútroštátny súd sa pýta najmä na to, či sprístupnením vyobrazenia výrobku ako celku verejnosti v zmysle článku 11 ods. 2 nariadenia č. 6/2002 dochádza aj k sprístupneniu dizajnu častí tohto výrobku.

36

V tejto súvislosti treba poznamenať, že v súlade s článkom 1 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 6/2002, pokiaľ sú splnené hmotnoprávne podmienky na získanie ochrany, formálnou podmienkou na vznik nezapísaného dizajnu Spoločenstva je sprístupnenie verejnosti, ku ktorému dôjde spôsobom stanoveným v článku 11 ods. 2 tohto nariadenia. Podľa tohto ustanovenia o dizajne platí, že bol sprístupnený verejnosti v rámci Únie, „ak sa uverejnil, vystavil alebo použil pri obchodovaní, alebo inak sprístupnil verejnosti takým spôsobom, že počas bežného obchodovania sa tieto udalosti stali známymi kruhom, ktoré sa špecializujú na daný sektor a pôsobia v rámci [Únie]“.

37

Ako vyplýva z tohto ustanovenia, nezapísaný dizajn Spoločenstva vzniká odo dňa, keď bol po prvý raz sprístupnený verejnosti v rámci Únie. V súlade s týmto ustanovením sa totiž dizajn „sprístupnil verejnosti“, keď bol zverejnený prostredníctvom udalostí, ktoré sa počas bežného obchodovania mohli stať „známymi kruhom, ktoré sa špecializujú“ na daný sektor a pôsobia v rámci Únie. Toto kritérium môže byť splnené, ak sa zobrazenia predmetného dizajnu sprístupnili obchodníkom pôsobiacim v tomto sektore (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. februára 2014, H. Gautzsch Großhandel, C‑479/12, EU:C:2014:75, bod 30).

38

Ako teda zdôraznil generálny advokát v bode 64 svojich návrhov, aby sprístupnenie dizajnu výrobku ako celku verejnosti malo za následok sprístupnenie dizajnu časti tohto výrobku, je nevyhnutné, aby vonkajšiu úpravu tejto časti bolo možné pri uvedenom sprístupnení jasne identifikovať. V opačnom prípade totiž kruhy, ktoré sa špecializujú na daný sektor, nemôžu, pokiaľ ide o časť dotknutého výrobku, primerane nadobudnúť vedomosti požadované článkom 11 ods. 2 nariadenia č. 6/2002.

39

V tejto súvislosti Súdny dvor už v súvislosti so zapísanými dizajnmi Spoločenstva uviedol, že systém dizajnov Spoločenstva vyplývajúci z nariadenia č. 6/2002 vyžaduje, aby vyobrazenie dizajnu umožnilo jasne identifikovať tento dizajn, aby hospodárske subjekty mali príslušné informácie o právach tretích osôb (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. júla 2018, Mast‑Jägermeister/EUIPO, C‑217/17 P, EU:C:2018:534, body 54, 55 a 60). Tieto úvahy sú relevantné aj v prípade nezapísaných dizajnov Spoločenstva, keďže skutoční a potenciálni konkurenti pôvodcu alebo užívateľa predmetného dizajnu potrebujú aj v takomto prípade jasné a presné informácie.

40

Z toho vyplýva, že požiadavka na spôsobilosť identifikovať predmet ochrany, ktorá prispieva k určitej úrovni právnej istoty v rámci režimu ochrany nezapísaných dizajnov Spoločenstva, neznamená povinnosť pôvodcov sprístupniť verejnosti osobitne každú časť svojich výrobkov, pre ktoré chcú využívať ochranu nezapísaného dizajnu Spoločenstva. Ako uviedol generálny advokát v bode 70 svojich návrhov, takáto povinnosť by bola v rozpore s cieľom jednoduchosti a rýchlosti, ktorý, ako Súdny dvor už uviedol, odôvodnil zavedenie nezapísaného dizajnu Spoločenstva (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. júna 2014, Karen Millen Fashions, C‑345/13, EU:C:2014:2013, bod 42).

41

Navyše, ako uviedol generálny advokát v bode 76 svojich návrhov, vyžadovať od pôvodcov splnenie povinnosti osobitného sprístupnenia dizajnu časti výrobku verejnosti v záujme právnej istoty tretích osôb by znamenalo nerešpektovanie rovnováhy, ktorú chcel nastoliť normotvorca Únie v rámci režimu ochrany nezapísaného dizajnu Spoločenstva, v ktorom už z povahy veci dochádza k zníženiu úrovne tejto istoty v porovnaní s právnou istotou vyplývajúcou zo zapísaných dizajnov Spoločenstva.

42

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že úroveň ochrany, ktorú požíva majiteľ nezapísaného dizajnu Spoločenstva, je tiež znížená. Na jednej strane je podľa článku 19 ods. 2 nariadenia č. 6/2002 majiteľ chránený len proti kopírovaniu svojho nezapísaného dizajnu Spoločenstva. Na druhej strane trvanie ochrany ponúkanej majiteľom nezapísaných dizajnov Spoločenstva je podľa článku 11 ods. 1 tohto nariadenia obmedzené na tri roky odo dňa prvého sprístupnenia dotknutého dizajnu verejnosti.

43

Z tohto hľadiska keďže normotvorca Únie nevyjadril odlišnú vôľu, článok 11 ods. 2 nariadenia č. 6/2002 sa má vykladať v tom zmysle, že pôvodcom neukladá povinnosť vykonať samostatné sprístupnenie každej časti ich výrobkov, pre ktorú chcú využívať ochranu nezapísaného dizajnu Spoločenstva, verejnosti.

44

Kritérium oboznámenia sa so skutočnosťami tvoriacimi sprístupnenie verejnosti zo strany kruhov, ktoré sa špecializujú na daný sektor, však predpokladá, že dizajn časti alebo súčasti výrobku je jasne identifikovateľný. Pokiaľ tak ako v prejednávanej veci akt sprístupnenia spočíva vo zverejnení vyobrazení výrobku, znaky časti alebo súčasti tohto výrobku, pre ktoré sa žiada ochrana predmetným dizajnom, musia byť jasne viditeľné.

45

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že ako už Súdny dvor rozhodol v súvislosti s pojmom „akýkoľvek [iný] dizajn“ uvedeným v článku 6 nariadenia č. 6/2002, na účely posúdenia osobitého charakteru dizajnu, pre ktorý sa žiada ochrana, treba porovnať tento dizajn vo vzťahu k jednému alebo viacerým presným, individualizovaným, určeným a identifikovaným dizajnom medzi všetkými dizajnmi, ktoré boli predtým sprístupnené verejnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. júna 2014, Karen Millen Fashions, C‑345/13, EU:C:2014:2013, bod 25). Na tento účel je nevyhnutné mať k dispozícii vyobrazenie, ktoré môže presne a s istotou zobrazovať dizajn, pre ktorý sa žiada ochrana.

46

Porovnanie celkového dojmu vyvolaného kolidujúcimi dizajnmi sa musí vykonať so zreteľom na celkovú vonkajšiu úpravu každého z týchto dizajnov. V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že článok 6 nariadenia č. 6/2002 sa má vykladať v tom zmysle, že dizajn sa môže považovať za predstavujúci osobitý charakter v prípade, ak celkový dojem, ktorý tento dizajn vyvoláva u informovaného užívateľa, je odlišný od dojmu, ktorý u takéhoto užívateľa vyvoláva nie kombinácia izolovaných prvkov viacerých skorších dizajnov, ale jeden alebo viac skorších individualizovaných dizajnov (rozsudok z 19. júna 2014, Karen Millen Fashions, C‑345/13, EU:C:2014:2013, bod 35).

47

Z toho vyplýva, ako uviedol generálny advokát v bode 104 svojich návrhov, že pojem „osobitý charakter“ v zmysle článku 6 nariadenia č. 6/2002 neupravuje vzťahy medzi dizajnom výrobku a dizajnmi častí, z ktorých sa výrobok skladá, ale vzťah medzi týmito dizajnmi a ostatnými skoršími dizajnmi.

48

Na posúdenie osobitého charakteru vzhľadom na celkový dojem, ktorý u informovaného užívateľa vyvoláva vonkajšia úprava dizajnu, pre ktorý sa žiada ochrana, je potrebné vychádzať zo samotnej definície pojmu „dizajn“, ako je stanovená v článku 3 písm. a) nariadenia č. 6/2002, s osobitným zohľadnením znakov, najmä línií, obrysov, farieb, tvaru, textúry a/alebo materiálov.

49

Keďže neexistuje definícia výrazu „časť výrobku“ v nariadení č. 6/2002, treba tento výraz chápať v súlade s jeho obvyklým významom v bežnom jazyku (pozri analogicky rozsudok z 20. decembra 2017, Acacia a D’Amato, C‑397/16 a C‑435/16, EU:C:2017:992, bod 64, ako aj citovanú judikatúru). Ako uviedol generálny advokát v bode 107 svojich návrhov, ide o výsek z „celku“ tvoreného výrobkom. Na to, aby vonkajšia úprava tohto výseku mohla byť chránená ako dizajn Spoločenstva, musí byť tento výsek z povahy veci viditeľný. To isté platí, ako vyplýva zo znenia článku 4 ods. 2 nariadenia č. 6/2002, ak dizajn, pre ktorý sa žiada ochrana, pozostáva zo súčasti zloženého výrobku.

50

Z toho vyplýva, že na to, aby bolo možné posúdiť podmienky na získanie ochrany dizajnom Spoločenstva, musí byť časť dotknutého výrobku alebo súčasť dotknutého zloženého výrobku viditeľná a vymedzená znakmi, ktoré predstavujú jeho osobitnú vonkajšiu úpravu, a to líniami, obrysmi, farbami, tvarmi alebo osobitnou textúrou. To predpokladá, že vonkajšia úprava tejto časti výrobku alebo súčasti zloženého výrobku je sama osebe schopná vyvolať celkový dojem a nemôže úplne splývať s dojmom vyvolávaným celým výrobkom.

51

V dôsledku toho prináleží vnútroštátnemu súdu vo veci samej overiť, či znaky dizajnov, pre ktoré sa Ferrari domáha ochrany, pre časti, z ktorých sa skladá karoséria dotknutého vozidla, spĺňajú vyššie uvedené podmienky na získanie ochrany ako nezapísaný dizajn Spoločenstva.

52

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na položené otázky odpovedať tak, že článok 11 ods. 2 nariadenia č. 6/2002 sa má vykladať v tom zmysle, že sprístupnenie vyobrazení výrobku verejnosti, akým je zverejnenie fotografií automobilu, má za následok sprístupnenie dizajnu určitej časti tohto výrobku verejnosti v zmysle článku 3 písm. a) daného nariadenia alebo časti, resp. súčasti uvedeného výrobku ako zloženého výrobku v zmysle článku 3 písm. c) a článku 4 ods. 2 tohto nariadenia, pokiaľ vonkajšia úprava tejto časti alebo súčasti je pri tomto sprístupnení verejnosti jasne identifikovateľná. Aby bolo možné preskúmať, či táto vonkajšia úprava spĺňa podmienku osobitého charakteru uvedenú v článku 6 ods. 1 toho istého nariadenia, je potrebné, aby predmetná časť alebo súčasť predstavovala viditeľný výsek výrobku alebo zloženého výrobku, ktorý je jasne vymedzený líniami, obrysmi, farbami, tvarmi alebo osobitou textúrou.

53

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:

Článok 11 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 6/2002 z 12. decembra 2001 o dizajnoch spoločenstva sa má vykladať v tom zmysle, že sprístupnenie vyobrazení výrobku verejnosti, akým je zverejnenie fotografií automobilu, má za následok sprístupnenie dizajnu určitej časti tohto výrobku verejnosti v zmysle článku 3 písm. a) daného nariadenia alebo časti, resp. súčasti uvedeného výrobku ako zloženého výrobku v zmysle článku 3 písm. c) a článku 4 ods. 2 tohto nariadenia, pokiaľ vonkajšia úprava tejto časti alebo súčasti je pri tomto sprístupnení verejnosti jasne identifikovateľná.

Aby bolo možné preskúmať, či táto vonkajšia úprava spĺňa podmienku osobitého charakteru uvedenú v článku 6 ods. 1 toho istého nariadenia, je potrebné, aby predmetná časť alebo súčasť predstavovala viditeľný výsek výrobku alebo zloženého výrobku, ktorý je jasne vymedzený líniami, obrysmi, farbami, tvarmi alebo osobitou textúrou.