1.

Bráni smernica 2004/8/ES (1) (najmä jej článok 12) takému výkladu článkov 3 a 6 legislatívneho dekrétu č. 20/2007, ktorý by umožňoval priznať výhody vyplývajúce z legislatívneho dekrétu č. 79/1999 [najmä výhody podľa článku 11 tohto dekrétu, ktoré sú predmetom rozhodnutia Autorità dell’energia elettrica e del gas (Úrad pre elektrickú energiu a plyn — pre reguláciu sieťových odvetví, Taliansko) č. 42/02 z 19. marca 2002, t. j. rozhodnutia prijatého v rámci vykonania uvedeného ustanovenia článku 11] aj v prospech kogeneračných zariadení, ktoré nie sú vysokoúčinné, a to aj po 31. decembri 2010?

2.

Bráni článok 107 ZFEÚ výkladu článkov 3 a 6 legislatívneho dekrétu č. 20/2007 v zmysle uvedenom v bode a), v rozsahu, v akom by tieto ustanovenia v súlade s uvedeným výkladom mohli predstavovať „štátnu pomoc“ a byť preto v rozpore so zásadou voľnej hospodárskej súťaže?

3.

Naopak, než sa uvádza v bodoch 1 a 2 a so zreteľom na to, čo výslovne uvádza odvolateľka, zodpovedá zásadám rovnosti a zákazu diskriminácie podľa práva Únie taká vnútroštátna právna úprava, ktorá by umožňovala zachovať až do 31. decembra 2015 podporné programy v prospech zariadení, ktoré nie sú zariadeniami VÚK, pričom k takémuto záveru môže viesť výklad talianskeho vnútroštátneho práva, konkrétne článku 25 ods. 11 písm. c) bodu 1 legislatívneho dekrétu č. 28 z 3. marca 2011, ktorým sa zrušujú ustanovenia, na ktoré odkazuje článok 11 legislatívneho dekrétu 79/1999, a to s účinnosťou od 1. januára 2016, t. j. termínu, ktorý sa (v dôsledku článku 10 ods. 15 legislatívneho dekrétu č. 102 zo 4. júla 2014) zmenil na 19. júl 2014?