1.

Odporujú ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (1), najmä odôvodnenia 12, 21 a 23 smernice a článok 6 ods. 1, článok 7 ods. 2 a článok 8 smernice takému výkladu vnútroštátnych súdov, podľa ktorého sa spotrebiteľ nemôže dovolávať v rámci námietky proti exekúcii — ktorá podľa vnútroštátneho práva predstavuje osobitný procesný prostriedok a ktorú možno uplatniť v určitej lehote a za obmedzených podmienok —, po tom ako sa začalo konanie o nútenom výkone rozhodnutia proti odporcovi z dôvodu že tento typ prostriedku nápravy je neprípustný, konštatovania existencie nekalej podmienky v zmluve o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej s predajcom alebo dodávateľom — zmluva o úvere, ktorá je podľa zákona exekučným titulom a na podklade ktorého sa začalo konanie o nútenom výkone rozhodnutia proti spotrebiteľovi — s ohľadom na ustanovenie vnútroštátnej legislatívy, ktoré stanovuje nepremlčateľnú žalobu podľa všeobecného práva, prostredníctvom ktorej spotrebiteľ môže kedykoľvek požiadať o konštatovanie existencie nekalých podmienok a zbavenie nekalých podmienok ich účinkov bez toho, aby toto rozhodnutie v rámci uvedeného konania malo priame následky na konanie o nútenom výkone rozhodnutia, pričom existuje riziko, že sa konanie o nútenom výkone rozhodnutia ukončí skôr, ako sa dospeje k rozhodnutiu v konaní podľa všeobecného práva?

2.

V prípade kladnej odpovede na predchádzajúcu otázku odporujú tieto ustanovenia smernice ustanoveniu vnútroštátneho práva, ktoré stanovuje 15 dňovú lehotu odo dňa upovedomenia o prvých úkonoch núteného výkonu rozhodnutia (prostredníctvom kogentného ustanovenia verejného poriadku, pričom nedodržanie lehoty má za následok zamietnutie návrhu ako oneskorene podaného), v ktorej musí spotrebiteľ — odporca (dlžník proti ktorému sa vedie nútený výkon rozhodnutia) uplatniť nekalú povahu zmluvných podmienok obsiahnutých v zmluve o spotrebiteľskom úvere uzavretej s predajcom alebo dodávateľom, vzhľadom na to, že vo vnútroštátnom práve existuje rovnaký režim aj v prípade možnosti uplatnenia podobných výhrad vyhodnotených ako námietky v merite veci a pri zohľadnení okrem iného skutočnosti, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora má vnútroštátny súd povinnosť preskúmať ex offo nekalú povahu zmluvných podmienok hneď po tom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel?