1

Pán George Haswani sa vo svojom odvolaní domáha zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie zo 16. januára 2019, Haswani/Rada (T‑477/17, neuverejnený, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2019:7), ktorým Všeobecný súd zamietol jeho žalobu na základe článku 263 ZFEÚ o neplatnosť rozhodnutia Rady (SZBP) 2016/850 z 27. mája 2016, ktorým sa mení rozhodnutie 2013/255/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii (Ú. v. EÚ L 141, 2016, s. 125), vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2016/840 z 27. mája 2016, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 36/2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii (Ú. v. EÚ L 141, 2016, s. 30), rozhodnutia Rady (SZBP) 2017/917 z 29. mája 2017, ktorým sa mení rozhodnutie 2013/255/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii (Ú. v. EÚ L 139, 2017, s. 62), vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2017/907 z 29. mája 2017, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 36/2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii (Ú. v. EÚ L 139, 2017, s. 15), vykonávacieho rozhodnutia Rady (SZBP) 2017/1245 z 10. júla 2017, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2013/255/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii (Ú. v. EÚ L 178, 2017, s. 13), vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2017/1241 z 10. júla 2017, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 36/2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii (Ú. v. EÚ L 178, 2017, s. 1), rozhodnutia Rady (SZBP) 2018/778 z 28. mája 2018, ktorým sa mení rozhodnutie 2013/255/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii (Ú. v. EÚ L 131, 2018, s. 16) a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2018/774 z 28. mája 2018, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 36/2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii (Ú. v. EÚ L 131, 2018, s. 1), v rozsahu v akom sa ho tieto akty týkajú, ako aj jeho žalobu na základe článku 268 ZFEÚ o náhradu škody, ktorá mu vznikla v dôsledku rozhodnutia 2017/917 a vykonávacieho nariadenia 2017/907.

2

Článok 27 rozhodnutia Rady 2013/255/SZBP z 31. mája 2013 o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii (Ú. v. EÚ L 147, 2013, s. 14) stanovoval:

„1.   Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabránenie vstupu na svoje územie, ako aj prechodu cezeň, osobám, ktoré sú zodpovedné za násilnú represiu voči civilnému obyvateľstvu v Sýrii, osobám, ktoré majú z režimu prospech alebo ho podporujú, a osobám, ktoré sú s nimi spojené, uvedeným v prílohe I.

…“

3

Článok 28 rozhodnutia 2013/255 znel takto:

„1.   Zmrazujú sa všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré patria osobám zodpovedným za násilnú represiu voči civilnému obyvateľstvu v Sýrii, osobám a subjektom, ktoré majú z režimu prospech alebo ho podporujú, a osobám a subjektom, ktoré sú s nimi spojené, uvedeným v prílohách I a II, ako aj všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré sú vo vlastníctve takýchto osôb a subjektov, v ich držbe alebo pod ich kontrolou.

…“

4

Rozhodnutie 2013/255 bolo zmenené rozhodnutím Rady (SZBP) 2015/1836 z 12. októbra 2015 (Ú. v. EÚ L 266, 2015, s. 75, ďalej len „zmenené rozhodnutie 2013/255“).

5

V odôvodneniach 2, 5 a 6 rozhodnutia 2015/1836 sa uvádza:

…

6

Článok 27 zmeneného rozhodnutia 2013/255 v odsekoch 1 až 4 stanovuje:

„1.   Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na to, aby osobám, ktoré sú zodpovedné za násilnú represiu voči civilnému obyvateľstvu v Sýrii, osobám, ktoré majú z režimu prospech alebo ho podporujú, a osobám, ktoré sú s nimi spojené, uvedeným v prílohe I, zabránili vo vstupe na svoje územie alebo v prechode cezeň.

2.   V súlade s posúdením a rozhodnutiami Rady v kontexte situácie v Sýrii uvedenej v odôvodneniach 5 až 11 členské štáty tiež prijmú potrebné opatrenia na zabránenie vstupu na svoje územie, ako aj prechodu cezeň, týmto osobám:

…

3.   Osoby z jednej z kategórií uvedených v odseku 2 sa nezaradia do zoznamu osôb a subjektov v prílohe I alebo na v ňom neponechajú, ak existuje dostatok informácií, že nie sú alebo už nie sú spojené s režimom alebo že naň nemajú vplyv alebo že nepredstavujú reálne riziko obchádzania reštriktívnych opatrení.

4.   Všetky rozhodnutia o zaradení do zoznamu sa prijmú pre každý prípad zvlášť a na individuálnom základe, pričom sa zohľadní primeranosť tohto opatrenia.“

7

Článok 28 ods. 1 až 4 tohto rozhodnutia stanovuje:

„1.   Zmrazujú sa všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré patria osobám zodpovedným za násilnú represiu voči civilnému obyvateľstvu v Sýrii, osobám a subjektom, ktoré majú z režimu prospech alebo ho podporujú, a osobám a subjektom, ktoré sú s nimi spojené, uvedeným v prílohách I a II, ako aj všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré sú vo vlastníctve takýchto osôb a subjektov, v ich držbe alebo pod ich kontrolou.

2.   V súlade s posúdením a rozhodnutiami Rady v kontexte situácie v Sýrii uvedenej v odôvodneniach 5 až 11 sa zmrazujú všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré patria týmto osobám, sú v ich vlastníctve, v ich držbe alebo pod ich kontrolou:

…

3.   Osoby, subjekty alebo orgány z jednej z kategórií uvedených v odseku 2 sa nezaradia do zoznamu osôb a subjektov v prílohe I alebo sa na ňom neponechajú, ak existuje dostatok informácií, že nie sú alebo už nie sú spojené s režimom alebo že naň nemajú vplyv alebo že nepredstavujú reálne riziko obchádzania reštriktívnych opatrení.

4.   Všetky rozhodnutia o zaradení do zoznamu sa prijmú pre každý prípad zvlášť a na individuálnom základe, pričom sa zohľadní primeranosť tohto opatrenia.“

8

Okolnosti predchádzajúce sporu sú uvedené v bodoch 1 až 10 napadnutého rozsudku. Na účely tohto konania môžu byť zhrnuté nasledovne.

9

Žalobca je podnikateľom sýrskej štátnej príslušnosti.

10

Rada Európskej únie, ktorá ostro odsúdila násilné potlačenie pokojných protestov na rôznych miestach v celej Sýrii a vyzvala sýrske orgány, aby sa zdržali použitia sily, prijala 9. mája 2011 rozhodnutie 2011/273/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii (Ú. v. EÚ L 121, 2011, s. 11).

11

Mená osôb zodpovedných za násilné represie voči civilnému obyvateľstvu v Sýrii, ako aj mená fyzických osôb a názvy právnických osôb a subjektov, ktoré sú s nimi spojené, sú uvedené v prílohe rozhodnutia 2011/273. Podľa článku 5 ods. 1 tohto rozhodnutia môže Rada na návrh členského štátu alebo vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku zmeniť túto prílohu.

12

Vzhľadom na to, že niektoré z reštriktívnych opatrení prijatých voči Sýrskej arabskej republike patria do pôsobnosti Zmluvy o FEÚ, Rada prijala nariadenie (EÚ) č. 442/2011 z 9. mája 2011 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii (Ú. v. EÚ L 121, 2011, s. 1). Toto nariadenie je v podstate totožné s rozhodnutím 2011/273, stanovuje však možnosti uvoľnenia zmrazených finančných prostriedkov. Zoznam osôb, subjektov a orgánov, ktoré sú uznané buď za zodpovedné za predmetné represie, alebo sú s týmito zodpovednými subjektmi spojené, ktorý sa nachádza v prílohe II uvedeného nariadenia, je totožný so zoznamom uvedeným v prílohe rozhodnutia 2011/273.

13

Rada vo svojom rozhodnutí 2011/782/SZBP z 1. decembra 2011 o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2011/273 (Ú. v. EÚ L 319, 2011, s. 56), usúdila, že vzhľadom na závažnosť situácie v Sýrii je potrebné zaviesť ďalšie reštriktívne opatrenia. Rozhodnutie 2011/782 stanovuje v článku 18 obmedzenia vstupu osôb, ktorých meno je uvedené v prílohe I tohto rozhodnutia, na územie Európskej únie a v článku 19 zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov fyzických a právnických osôb, ktorých meno alebo názov je uvedený v prílohách I a II uvedeného rozhodnutia.

14

Nariadenie č. 442/2011 bolo nahradené nariadením Rady (EÚ) č. 36/2012 z 18. januára 2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii (Ú. v. EÚ L 16, 2012, s. 1),

15

Rozhodnutím Rady 2012/739/SZBP z 29. novembra 2012 o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii a o zrušení rozhodnutia 2011/782 (Ú. v. EÚ L 330, 2012, s. 21), boli predmetné reštriktívne opatrenia zahrnuté do jediného právneho nástroja.

16

Rozhodnutie 2012/739 bolo nahradené rozhodnutím 2013/255. Platnosť rozhodnutia 2013/255 bola predĺžená do 1. júna 2015 rozhodnutím Rady 2014/309/SZBP z 28. mája 2014, ktorým sa mení rozhodnutie 2013/255 (Ú. v. EÚ L 160, 2014, s. 37).

17

Na základe vykonávacieho rozhodnutia Rady (SZBP) 2015/383 zo 6. marca 2015, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2013/255 (Ú. v. EÚ L 64, 2015, s. 41), bolo do riadku 203 prílohy I oddielu A rozhodnutia 2013/255, ktorá sa týka zoznamu osôb, na ktoré sa toto rozhodnutie vzťahuje, doplnené meno odvolateľa spolu s dátumom zaradenia jeho mena do tohto zoznamu, v tomto prípade 7. marca 2015, a nasledujúcim odôvodnením:

„Prominentný sýrsky podnikateľ, spoluvlastník HESCO Engineering and Construction Company, významnej strojárskej a stavebnej spoločnosti v Sýrii. Má blízke vzťahy so sýrskym režimom.

George Haswani pôsobí ako prostredník pri nákupe ropy od [Islamského štátu v Sýrii a Levante (ISIL)] pre sýrsky režim, a tak poskytuje sýrskemu režimu podporu a má z neho prospech.

Režim mu poskytuje priaznivé zaobchádzanie, z čoho čerpá rôzne výhody, napríklad kontrakt (ako subdodávateľ) so Stroytransgaz, jednou z hlavných ruských ropných spoločností.“

18

Rada 6. marca 2015 prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) 2015/375, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 36/2012 (Ú. v. EÚ L 64, 2015, s. 10). Meno odvolateľa bolo doplnené do zoznamu uvedeného v prílohe II oddiele A nariadenia č. 36/2012 s rovnakými údajmi a dôvodmi, aké boli uvedené vo vykonávacom rozhodnutí 2015/383.

19

Rada 28. mája 2015 na základe svojho rozhodnutia (SZBP) 2015/837, ktorým sa mení rozhodnutie 2013/255 (Ú. v. EÚ L 132, 2015, s. 82), predĺžila platnosť rozhodnutia 2013/255 do 1. júna 2016. V ten istý deň prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) 2015/828, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 36/2012 (Ú. v. EÚ L 132, 2015, s. 3).

20

Rada 12. októbra 2015 prijala rozhodnutie 2015/1836, ktorým sa mení rozhodnutie 2013/255. V ten istý deň prijala nariadenie (EÚ) 2015/1828, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 36/2012 (Ú. v. EÚ L 266, 2015, s. 1)

21

Rada 27. mája 2016 prijala rozhodnutie 2016/850. V riadku 203 prílohy I oddiele A rozhodnutia 2013/255, ktorá sa týka zoznamu osôb, na ktoré sa toto rozhodnutie vzťahuje, bolo ponechané meno odvolateľa spolu s dátumom zaradenia jeho mena do tohto zoznamu, v tomto prípade 7. marca 2015, a nasledujúcim odôvodnením:

„Popredný podnikateľ pôsobiaci v Sýrii, ktorý má podiely a/alebo vykonáva činnosti v sektoroch strojárstva, stavebníctva a ropy a zemného plynu. Vlastní podiely a/alebo má podstatný vplyv vo viacerých spoločnostiach a subjektoch v Sýrii, najmä v HESCO Engineering and Construction Company, významnej strojárskej a stavebnej spoločnosti.

George Haswani má blízke vzťahy so sýrskym režimom. Pôsobí ako sprostredkovateľ pri nákupe ropy od ISIL pre sýrsky režim, a tak poskytuje sýrskemu režimu podporu a má z neho prospech. Režim mu poskytuje priaznivé zaobchádzanie, z čoho čerpá rôzne výhody, napríklad kontrakt (ako subdodávateľ) so Stroytransgaz, jednou z hlavných ruských ropných spoločností.“

22

Rada 27. mája 2016 prijala vykonávacie nariadenie 2016/840. Meno odvolateľa bolo ponechané v zozname uvedenom v prílohe II oddiele A nariadenia č. 36/2012 s rovnakými údajmi a dôvodmi, aké boli uvedené v rozhodnutí 2016/850.

23

Listom z 30. mája 2016 adresovaným zástupcovi odvolateľa Rada zaslala odvolateľovi kópiu rozhodnutia 2016/850 a vykonávacieho nariadenia 2016/840.

24

Všeobecný súd na základe žalobcom podanej žaloby rozsudkom z 22. marca 2017, Haswani/Rada (T‑231/15, neuverejnený, EU:T:2017:200) zrušil vykonávacie rozhodnutie 2015/383, vykonávacie nariadenie 2015/375, rozhodnutie 2015/837, ako aj vykonávacie nariadenie 2015/828 v rozsahu, v akom sa tieto akty týkajú odvolateľa. Pokiaľ ide o časť žaloby smerujúcu proti rozhodnutiu 2016/850 a vykonávaciemu nariadeniu 2016/840, Všeobecný súd ju zamietol ako neprípustnú z dôvodu, že návrh na úpravu žaloby nespĺňal podmienky stanovené v článku 86 ods. 4 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu. Súdny dvor sa v odvolacom konaní nestotožnil s odôvodnením Všeobecného súdu ohľadom podmienok, ktoré musí spĺňať návrh na úpravu žalobných dôvodov a tvrdení uvedených na podporu návrhu na začatie konania, a rozsudkom z 24. januára 2019, Haswani/Rada (C‑313/17 P, EU:C:2019:57) zrušil v tejto časti tento rozsudok Všeobecného súdu. Všeobecný súd po tom, ako mu bola vec vrátená, uznesením z 11. septembra 2019 (T‑231/15 RENV, neuverejnené, EU:T:2019:589) zamietol časť žaloby smerujúcu proti rozhodnutiu 2016/850 a vykonávaciemu nariadeniu 2016/840 ako čiastočne neprípustnú a čiastočne zjavne nedôvodnú.

25

Rada 29. mája 2017 na základe svojho rozhodnutia 2017/917 predĺžila platnosť rozhodnutia 2013/255 do 1. júna 2018. Dňa 29. mája 2017 prijala vykonávacie nariadenie 2017/907.

26

Listom z 19. júna 2017 adresovaným zástupcovi odvolateľa Rada informovala odvolateľa o tom, že po preskúmaní zaradenia jeho mena na zoznamy uvedené v prílohe I oddiele A rozhodnutia 2013/255 a v prílohe II oddiele A nariadenia č. 36/2012 má v úmysle zmeniť dôvody uvedeného zaradenia. Rada stanovila odvolateľovi lehotu na predloženie prípadných pripomienok.

27

Zástupca odvolateľa listom z 29. júna 2017 namietal opätovné zaradenie jeho mena do uvedených zoznamov.

28

Rada 10. júla 2017 prijala vykonávacie rozhodnutie 2017/1245. V riadku 203 prílohy I oddiele A rozhodnutia 2013/255, ktorá sa týka zoznamu osôb, na ktoré sa toto rozhodnutie vzťahuje, bolo ponechané meno odvolateľa spolu s dátumom zaradenia jeho mena do tohto zoznamu, v tomto prípade 7. marca 2015, a nasledujúcim odôvodnením:

„Popredný podnikateľ, ktorý pôsobí v Sýrii a má podiely a/alebo je činný v odvetví strojárstva, stavebníctva a ropy a zemného plynu. Vlastní podiely a/alebo má podstatný vplyv v mnohých spoločnostiach a subjektoch v Sýrii, najmä v HESCO Engineering and Construction Company, významnej strojárskej a stavebnej spoločnosti.“

29

Rada 10. júla 2017 prijala vykonávacie nariadenie 2017/1241. Meno odvolateľa bolo ponechané v zozname uvedenom v prílohe II oddiele A nariadenia č. 36/2012 s rovnakými údajmi a dôvodmi, aké boli uvedené vo vykonávacom rozhodnutí 2017/1245.

30

Listom z 11. júla 2017 adresovaným zástupcovi odvolateľa Rada odpovedala na jeho list z 29. júna 2017 a zaslala odvolateľovi kópiu vykonávacieho rozhodnutia 2017/1245 a vykonávacieho nariadenia 2017/1241.

31

Rada 28. mája 2018 na základe svojho rozhodnutia 2018/778 predĺžila platnosť rozhodnutia 2013/255 do 1. júna 2019. Okrem toho boli zmenené jednotlivé údaje uvedené v prílohe I rozhodnutia 2013/255 týkajúce sa iných osôb než odvolateľa. Rozhodnutie 2018/778 nadobudlo podľa článku 3 platnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

32

Rada 28. mája 2018 prijala vykonávacie nariadenie 2018/774. Na základe článku 1 tohto vykonávacieho nariadenia bola zmenená príloha II nariadenia č. 36/2012, aby sa zohľadnili zmeny v prílohe I rozhodnutia 2013/255 na základe rozhodnutia 2018/778. Toto nariadenie v súlade s článkom 2 nadobudlo platnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

33

Návrhom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 31. júla 2017 podal odvolateľ žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia 2016/850, vykonávacieho nariadenia 2016/840, rozhodnutia 2017/917, vykonávacieho nariadenia 2017/907, vykonávacieho rozhodnutia 2017/1245 a vykonávacieho nariadenia 2017/1241, ako aj náhrady škody, ktorá údajne vznikla v dôsledku rozhodnutia 2017/917 a vykonávacieho nariadenia 2017/907.

34

Dňa 15. novembra 2017 doručila Rada do kancelárie Všeobecného súdu vyjadrenie k žalobe.

35

Rozhodnutím z 11. januára 2018 bola Európska komisia pripustená do konania ako vedľajší účastník na podporu návrhov Rady a svoje vyjadrenie vedľajšieho účastníka predložila 23. februára 2018.

36

Návrhom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 6. júla 2018 požiadal odvolateľ o úpravu svojich návrhov, že sa domáha zrušenia rozhodnutia 2018/778, ako aj vykonávacieho nariadenia 2018/774.

37

Odvolateľ uviedol na podporu svojej žaloby tri žalobné dôvody, z ktorých prvý bol založený na porušení povinnosti odôvodnenia, druhý na porušení zásady proporcionality a tretí v podstate na nesprávnom posúdení.

38

Všeobecný súd v bode 47 napadnutého rozsudku zamietol žalobu ako neprípustnú, pokiaľ ide o návrh na zrušenie rozhodnutia 2016/850 a vykonávacieho nariadenia 2016/840.

39

Pokiaľ ide o vec samú, Všeobecný súd v bodoch 51 a 53 napadnutého rozsudku analyzoval zmenu kritérií pre uplatnenie reštriktívnych opatrení, ku ktorej došlo na základe rozhodnutia 2015/1836, a v bode 64 uvedeného rozsudku rozhodol, že pokiaľ ide o žalobný dôvod založený na porušení povinnosti odôvodnenia, kritériá stanovené v odseku 2 článku 27 a článku 28 zmeneného rozhodnutia 2013/255, sú objektívnymi, samostatnými a dostatočnými kritériami, ktoré umožňujú uplatniť reštriktívne opatrenia vo vzťahu k predmetným osobám bez toho, aby bolo potrebné preukazovať podporu, ktorú tieto osoby poskytujú existujúcemu režimu, alebo prospech, ktorý z tohto režimu majú.

40

Pokiaľ ide o žalobný dôvod založený na porušení zásady proporcionality, Všeobecný súd pripomenul uplatniteľnú judikatúru a v bode 76 napadnutého rozsudku ohľadom nevyhnutnosti reštriktívnych opatrení prijatých vo vzťahu k odvolateľovi konkrétne rozhodol, že alternatívne a menej obmedzujúce opatrenia neumožňujú rovnako účinné dosiahnutie sledovaného cieľa.

41

Všeobecný súd zamietol aj tretí žalobný dôvod založený na nesprávnom posúdení a teda žalobu o neplatnosť v celom rozsahu, pričom následne z toho vyvodil, že žalobu o náhradu škody treba zamietnuť, keďže žiadne z tvrdení uvedených na účely preukázania protiprávnosti aktov, ktorých zrušenie bolo navrhnuté, nebolo prijaté.

42

Odvolateľ vo svojom odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor:

43

Rada navrhuje, aby Súdny dvor:

44

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

45

Odvolateľ uvádza na podporu svojho odvolania tri dôvody založené na prenesení dôkazného bremena a porušení zásady prezumpcie neviny, na porušení povinnosti odôvodnenia, ako aj na porušení zásady proporcionality.

46

Komisia na úvod namieta neprípustnosť odvolacích dôvodov v rozsahu, v akom sa zakladajú na tých istých tvrdeniach, ktoré boli uplatnené v žalobe pred Všeobecným súdom a ktoré jasne neuvádzajú, v čom je napadnutý rozsudok nesprávny.

47

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v súlade s článkom 256 ZFEÚ a článkom 58 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie sa odvolanie obmedzuje len na právne otázky a musí sa zakladať na dôvodoch nedostatku právomoci Všeobecného súdu, porušení procesných pravidiel pred Všeobecným súdom, ktoré sa nepriaznivo dotýkajú záujmov odvolateľa, alebo na porušení práva Únie Všeobecným súdom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. júna 2012, Poľsko/Komisia,C‑335/09 P, EU:C:2012:385, bod 23, a z 29. októbra 2015, Komisia/ANKO, C‑78/14 P, EU:C:2015:732, bod 21).

48

Okrem toho z článku 256 ZFEÚ a článku 58 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ako aj z článku 168 ods. 1 písm. d) a článku 169 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora vyplýva, že v odvolaní musia byť presne uvedené napádané časti rozsudku, ktorého zrušenie sa navrhuje, ako aj právne tvrdenia, ktoré konkrétne podporujú tento návrh (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 26. júna 2012, Poľsko/Komisia, C‑335/09 P, EU:C:2012:385, bod 25, ako aj z 19. júna 2014, Commune de Millau a SEMEA/Komisia, C‑531/12 P, EU:C:2014:2008, bod 47).

49

Požiadavky odôvodnenia, ktoré vyplývajú z týchto ustanovení, teda nespĺňa odvolanie, ktoré len opakuje alebo doslovne preberá dôvody a tvrdenia, ktoré boli uvedené pred Všeobecným súdom, vrátane tých, ktoré sa zakladali na skutočnostiach, ktoré tento súd výslovne odmietol. Také odvolanie totiž v skutočnosti predstavuje iba návrh na opätovné posúdenie žaloby podanej na Všeobecný súd, čo nepatrí do právomocí Súdneho dvora (pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. júna 2012, Poľsko/Komisia, C‑335/09 P, EU:C:2012:385, bod 26, a z 19. júna 2014, Commune de Millau a SEMEA/Komisia, C‑531/12 P, EU:C:2014:2008, bod 48).

50

Pokiaľ však odvolateľ spochybňuje výklad alebo uplatnenie práva Únie vykonané Všeobecným súdom, môžu sa právne otázky skúmané na prvom stupni nanovo prejednať v rámci odvolania. Ak by totiž odvolateľ nemohol takým spôsobom založiť svoje odvolanie na dôvodoch a tvrdeniach, ktoré už uplatnil pred Všeobecným súdom, odvolacie konanie by čiastočne stratilo svoj zmysel (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. júna 2012, Poľsko/Komisia, C‑335/09 P, EU:C:2012:385, bod 27).

51

V prejednávanej veci je v odvolaní v podstate spochybnený názor Všeobecného súdu na niekoľko právnych otázok, ktoré mu boli predložené na prvom stupni, najmä pokiaľ ide o povinnosť odôvodnenia, ktorú majú inštitúcie podľa článku 296 ZFEÚ, alebo uplatnenie zásady proporcionality. Okrem toho vzhľadom na to, že v odvolaní sú presne uvedené spochybnené body napadnutého rozsudku, ako aj dôvody a tvrdenia, z ktorých tento rozsudok vychádza, nemožno ho vyhlásiť za neprípustné v celom rozsahu.

52

Prípustnosť konkrétnych tvrdení uvedených na podporu jednotlivých odvolacích dôvodov treba teda preskúmať v rámci analýzy každého odvolacieho dôvodu z hľadiska kritérií uvedených v bodoch 47 až 50 tohto rozsudku.

53

Prvý odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení Všeobecného súdu pri výklade článkov 27 a 28 zmeneného rozhodnutia 2013/255, na prenesení dôkazného bremena a na porušení zásady prezumpcie neviny.

54

Odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 64 napadnutého rozsudku rozhodol, že podmienka výslovne stanovená v článkoch 27 a 28 zmeneného rozhodnutia 2013/255 týkajúca sa preukázania existencie spojenia osoby, na ktorú sa reštriktívne opatrenia vzťahujú, s predmetným režimom, sa v dôsledku zmeny vyplývajúcej z rozhodnutia 2015/1836 stala domnienkou existencie takého spojenia.

55

Odvolateľ sa domnieva, že odsek 2 článku 27 a článku 28 zmeneného rozhodnutia 2013/255 treba vykladať v úzkom spojení s odsekom 3 oboch týchto článkov. Rada teda v súlade s odsekom 3 nemôže zaradiť do zoznamu osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, osobu, ktorá nie je alebo už nie je spojená s režimom alebo ktorá naň nemá nijaký vplyv. Články 27 a 28 zmeneného rozhodnutia 2013/255 teda naďalej ukladajú splnenie dvojitej podmienky popredného podnikateľa a dostatočného spojenia s režimom.

56

Odvolateľ konštatuje, že Všeobecný súd nedodržaním ustanovení zmeneného rozhodnutia 2013/255 porušil zásadu prezumpcie neviny a preniesol dôkazné bremeno.

57

Rada tvrdí, že odvolateľov výklad článku 27 ods. 2 písm. a) a ods. 3, ako aj článku 28 ods. 2 písm. a) a ods. 3 zmeneného rozhodnutia 2013/255 je zjavne nesprávny.

58

Rada z toho vyvodzuje záver, že Všeobecný súd správne uplatnil kritériá zaradenia do zoznamu osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, a nepreniesol dôkazné bremeno.

59

Komisia na úvod zdôrazňuje, že zaradenie do zoznamu osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, sa riadi novými kritériami, zavedenými na základe rozhodnutia 2015/1836, ktoré bolo prijaté v nadväznosti na snahy sýrskeho režimu o obchádzanie existujúcich reštriktívnych oparení Únie.

60

Argumentácia odvolateľa v tomto ohľade neobstojí z hľadiska samotného znenia článkov 27 a 28 zmeneného rozhodnutia 2013/255, keďže tieto články v odseku 2 zavádzajú samostatné kritérium zaradenia do uvedeného zoznamu v prípade siedmych kategórií osôb, medzi ktorými je aj kategória popredných podnikateľov pôsobiacich v Sýrii, a v odseku 3 stanovujú tri prípady, keď napriek tomu, že osoba patrí do niektorej z týchto siedmych kategórií, sa jej zaradenie do zoznamu osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, nevykoná alebo neponechá. Vzájomné prepojenie odsekov 2 a 3 oboch týchto článkov podľa Komisie dokazuje, že existuje určitá vyvrátiteľná domnienka, ktorá nijako neporušuje zásadu prezumpcie neviny a nepredstavuje ani neprijateľné obrátenie dôkazného bremena.

61

Pokiaľ ide o tvrdenie, že Všeobecný súd sa údajne dopustil porušenia článkov 27 a 28 zmeneného rozhodnutia 2013/255, je potrebné pripomenúť, že počiatočné kritériá zaradenia do zoznamu osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, boli založené na individuálnom správaní zaradených osôb, keďže v odseku 1 článkov 27 a 28 tohto rozhodnutia boli uvedené výlučne „osob[y], ktoré majú z režimu prospech alebo ho podporujú, a osob[y], ktoré sú s nimi spojené“. Tento odsek nebol zmenený rozhodnutím 2015/1836.

62

Vzhľadom na to, že kritérium stanovené v odseku 1 článku 27 a článku 28 zmeneného rozhodnutia 2013/255 je všeobecnej povahy a tieto ustanovenia neobsahujú žiadnu definíciu pojmu „prospech“ zo sýrskeho režimu, ani pojmu „podpora“ tohto režimu a ani spresnenia týkajúce sa spôsobov preukázania týchto skutočností, posúdenie dôvodnosti zaradenia osoby do zoznamu osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, si naďalej vyžaduje dôkaz o skutočnostiach, ktoré môžu preukázať, že dotknutá osoba ekonomicky podporila sýrsky režim alebo mala z neho prospech (pozri analogicky rozsudok zo 7. apríla 2016, Akhras/Rada, C‑193/15 P, EU:C:2016:219, body 51, 52 a 60, ako aj citovanú judikatúru).

63

Vo formulácii tohto kritéria sa totiž nevyskytuje nijaká domnienka o podpore sýrskeho režimu vo vzťahu k vedúcim zamestnancom hlavných podnikov v Sýrii (pozri analogicky rozsudok zo 7. apríla 2016, Akhras/Rada, C‑193/15 P, EU:C:2016:219, bod 53, ako aj citovanú judikatúru), ani vo vzťahu k popredným podnikateľom.

64

Znenie článkov 27 a 28 rozhodnutia 2013/255 bolo zmenené rozhodnutím 2015/1836, ktoré v súlade s posúdeniami a zisteniami Rady v súvislosti so situáciou v Sýrii doplnilo do odseku 2 oboch týchto článkov sedem kategórií osôb, ktoré patria k určitým skupinám osôb, medzi ktorými sú v písmene a) tohto odseku najmä „popredn[í] podnikate[lia] pôsobiac[i] v Sýrii“.

65

Hoci odsek 1 článku 27 a článku 28 zmeneného rozhodnutia 2013/255 naďalej umožňuje zaradenie osoby na základe všeobecného kritéria založeného na tom, že táto osoba má zo sýrskeho režimu prospech alebo ho podporuje, zo znenia odseku 2 oboch týchto článkov však vyplýva, že k počiatočnému kritériu pribudli nové kritériá. V článku 27 ods. 2 písm. a) zmeneného rozhodnutia 2013/255 sa v tejto súvislosti jasne uvádza, že „členské štáty tiež prijmú potrebné opatrenia“ vo vzťahu k siedmym novým kategóriám uvedených osôb.

66

Kritériá pre uplatnenie reštriktívnych opatrení vo vzťahu týmto siedmym kategóriám osôb sú samostatné vo vzťahu k počiatočnému kritériu stanovenému v odseku 1 článku 27 a článku 28 rozhodnutia 2013/255, teda samotná okolnosť, že osoba patrí do jednej z týchto siedmych kategórií stačí na to, aby bolo možné prijať potrebné opatrenia bez toho, aby bolo potrebné predložiť dôkaz o spojení postavenia popredného podnikateľa so sýrskym režimom alebo postavenia popredného podnikateľa s podporou tohto režimu alebo prospechom z neho.

67

Tento výklad potvrdzuje okrem iného aj cieľ sledovaný zmenou článkov 27 a 28 rozhodnutia 2013/255.

68

Reštriktívne opatrenia počiatočne prijaté v rozhodnutí 2011/273 totiž neumožnili ukončiť represie zo strany sýrskeho režimu, keďže tento režim systematicky obchádzal tieto opatrenia, aby naďalej financoval a podporoval svoju politiku násilných represií proti civilnému obyvateľstvu. Ako teda vyplýva z odôvodnenia 5 rozhodnutia 2015/1836, Rada sa domnievala, že vzhľadom na závažnosť pretrvávajúcej situácie bolo potrebné zachovať platné reštriktívne opatrenia a rozšíriť ich, pričom sa zachová cielený a rozdielny prístup, aby sa lepšie vymedzili určité kategórie osôb a subjektov, ktoré majú osobitný význam.

69

Podľa odôvodnenia 6 tohto rozhodnutia bolo potrebné zmeniť kritériá zaradenia osôb do zoznamu osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia. Vzhľadom na okolnosť, že sýrske hospodárstvo úzko kontroloval sýrsky režim a podnikateľské prostredie vytvorilo s týmto režimom od procesu liberalizácie hospodárstva začatého prezidentom Baššárom al‑Asadom vzťah vzájomnej závislosti, bolo potrebné konštatovať, že existujúci režim sa na jednej strane nemôže udržať bez podpory vedúcich zamestnancov podnikov a úzky okruh popredných podnikateľov pôsobiacich v Sýrii môže na druhej strane udržať svoje postavenie iba vďaka úzkym vzťahom, ktoré mal so sýrskym režimom.

70

V tejto súvislosti sa ukázalo potrebné zvoliť kritériá zaradenia do zoznamu osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, na základe postavenia určitých osôb, najmä kritérium „popredný[ch] podnikateľo[v] pôsobiaci[ch] v Sýrii“, aby sa im zabránilo pokračovať v materiálnom a finančnom podporovaní existujúceho režimu a aby sa prostredníctvom vplyvu, ktorý majú, zvýšil tlak na samotný režim.

71

Všeobecný súd sa teda nedopustil žiadneho nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 64 napadnutého rozsudku analyzoval odsek 2 článku 27 a článku 28 zmeneného rozhodnutia 2013/255 v tom zmysle, že novozavedené kritériá, konkrétne kritérium týkajúce sa postavenia popredných podnikateľov pôsobiacich v Sýrii, sú samostatné a postačujú samé osebe na preukázanie uplatnenia reštriktívnych opatrení bez toho, aby bolo potrebné navyše predložiť dôkaz o podpore, ktorú títo podnikatelia poskytujú existujúcemu režimu alebo o prospechu, ktorý z neho majú.

72

Tento záver nemôže byť spochybnený tvrdením odvolateľa o tom, že Všeobecný súd vykonal oddelenú analýzu odseku 2 článku 27 a článku 28 zmeneného rozhodnutia 2013/255, hoci ho mal vykladať v úzkom spojení s odsekom 3 oboch týchto článkov.

73

V tejto súvislosti treba však konštatovať, že odseky 2 a 3 článku 27 a článku 28 zmeneného rozhodnutia 2013/255 sa majú vykladať spoločne, najmä vzhľadom na to, že podľa odseku 3 osoby patriace do jednej z kategórií uvedených v odseku 2 sa nezaradia alebo neponechajú v zozname osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, pokiaľ existuje dostatok informácií o tom, že nie sú alebo už nie sú spojené s režimom alebo že naň nemajú vplyv alebo že nepredstavujú reálne riziko obchádzania reštriktívnych opatrení.

74

Z takého spoločného výkladu odsekov 2 a 3 článku 27 a článku 28 zmeneného rozhodnutia 2013/255 však nijako nevyplýva, že by Rada mala povinnosť predložiť dôkaz o splnení dvojitej podmienky týkajúcej sa postavenia popredného podnikateľa a dostatočného spojenia so sýrskym režimom.

75

V každom prípade treba poukázať na to, že Všeobecný súd neuplatnil článok 27 ods. 2 a článok 28 ods. 2 zmeneného rozhodnutia 2013/255 oddelene, ale zohľadnil aj odsek 3 oboch týchto článkov.

76

Všeobecný súd totiž v bode 84 napadnutého rozsudku, ktorým sa však toto odvolanie nezaoberá, pripomenul, že kritériá zaradenia do zoznamu osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, uvedené v odseku 2 písm. a) a odseku 3 článku 27 a článku 28 zmeneného rozhodnutia 2013/255 stanovujú, že reštriktívne opatrenia sa vzťahujú na kategóriu popredných podnikateľov pôsobiacich v Sýrii, ibaže by existoval dostatok informácií, že nie sú alebo už nie sú spojené s režimom alebo že naň nemajú vplyv alebo že nepredstavujú reálne riziko obchádzania reštriktívnych opatrení.

77

V bode 98 napadnutého rozsudku, ktorý tiež nie je spochybnený v rámci odvolania, Všeobecný súd ďalej spresnil, že žiadna skutočnosť v dokumentoch predložených Radou nenaznačuje, že by sa odvolateľ nachádzal v niektorej z vyššie uvedených situácií, ktoré by odôvodňovali vyňatie jeho mena zo zoznamu osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, a tiež že samotný odvolateľ neuviedol nijakú skutočnosť takej povahy.

78

Tvrdenie odvolateľa spočívajúce v tom, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že odsek 2 článku 27 a článku 28 zmeneného rozhodnutia 2013/255 analyzoval oddelene, treba teda zamietnuť ako nedôvodné.

79

Pokiaľ ide o tvrdenia týkajúce sa porušenia zásady prezumpcie neviny a prenesenia dôkazného bremena Všeobecným súdom, je potrebné pripomenúť, že Všeobecný súd v bode 64 napadnutého rozsudku neodkázal na žiadnu domnienku ale iba vychádzal z objektívneho, samostatného a dostatočného kritéria, ktoré umožňuje odôvodniť zaradenie osoby do zoznamu osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. septembra 2019, HX/Rada, C‑540/18 P, neuverejnený, EU:C:2019:707, bod 38).

80

Všeobecný súd v prejednávanej veci v bodoch 92 až 96 napadnutého rozsudku konkrétne preskúmal, či je dôvod, ktorý je založený na tom, že odvolateľ bol popredným podnikateľom pôsobiacim v Sýrii a ktorý odôvodňoval jeho opätovné zaradenie do zoznamu osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, dostatočne podporený dokumentmi predloženými Radou, ktoré pochádzali z rokov 2011 až 2015. Tým, že v bode 97 tohto rozsudku uviedol, že odvolateľ nepredložil nijakú skutočnosť, ktorá by mohla spochybniť tvrdenia Rady a dokumenty, ktoré tieto tvrdenia podporujú, nijako neopomenul preskúmať písomnosti predložené dotknutou osobou, ani neobrátil dôkazné bremeno, avšak konštatoval, že tieto písomnosti neumožňujú spochybniť záver vyvodený z uvedených dokumentov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. septembra 2019, HX/Rada, C‑540/18 P, neuverejnený, EU:C:2019:707, bod 50).

81

Všeobecný súd okrem toho v bode 98 napadnutého rozsudku pripomenul, že reštriktívne opatrenia vo vzťahu k zaradenej osobe nemožno ponechať, pokiaľ existuje dostatok informácií o tom, že táto osoba nie je alebo už nie je spojená s režimom, a ďalej konkrétne uviedol, že dokumenty predložené Radou neobsahujú nijakú skutočnosť o tom, že by sa odvolateľ nachádzal v takej situácii, pričom ani odvolateľ nepredložil žiadnu skutočnosť v tomto zmysle.

82

Všeobecný súd pritom uvedením takého tvrdenia vôbec nekonštatoval, ako podľa všetkého uvádza odvolateľ, že by na odvolateľovi spočívalo bremeno preukázania, že konštatovania Rady uvedené v rozhodnutiach, ktorých zrušenie sa navrhuje, sú nesprávne alebo že vo vzťahu k nemu existuje dostatok informácií v zmysle článku 27 ods. 3 a článku 28 ods. 3 zmeneného rozhodnutia 2013/255 o tom, že nie je alebo už nie je spojený s režimom (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. júna 2018, Makhlouf/Rada, C‑458/17 P, neuverejnený, EU:C:2018:441, bod 86).

83

Tvrdenia týkajúce sa porušenia zásady prezumpcie neviny a prenesenia dôkazného bremena treba teda rovnako zamietnuť ako nedôvodné.

84

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba prvý odvolací dôvod zamietnuť ako nedôvodný.

85

V druhom odvolacom dôvode odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd tým, že neoveril, či odvolateľ skutočne udržiaval spojenie so sýrskym režimom, ponechal napadnutý rozsudok bez akéhokoľvek odôvodnenia a potvrdil rozhodnutia, ktoré sú samé osebe protiprávne z dôvodu nedostatočného odôvodnenia, keďže rozhodnutia, ktoré boli prijaté voči odvolateľovi a ktorých zrušenia sa domáhal, neboli odôvodnené existujúcim spojením medzi ním a predmetným režimom.

86

Rada sa na rozdiel od toho, čo tvrdí odvolateľ, domnieva, že Všeobecný súd preskúmal predložené skutočnosti preukazujúce postavenie popredného podnikateľa pôsobiaceho v Sýrii a vyhlásil ich za dostatočné.

87

Komisia sa domnieva, že vzhľadom na to, že druhý odvolací dôvod vychádza z predpokladu, ktorý sa v rámci prvého odvolacieho dôvodu ukázal ako nesprávny, treba ho zamietnuť ako nedôvodný. Z analýzy prvého odvolacieho dôvodu v každom prípade vyplýva, že Všeobecný súd vykonal podrobnú analýzu situácie a dostatočne odôvodnil napadnutý rozsudok.

88

Na úvod je potrebné konštatovať, že druhý odvolací dôvod vychádza z predpokladu, že rozhodnutia Rady, ktorých zrušenie sa navrhovalo, neboli dostatočne odôvodnené a že Všeobecný súd neoveril, či existovalo spojenie medzi odvolateľom a sýrskym režimom.

89

Ako však bolo spomenuté v rámci preskúmania prvého odvolacieho dôvodu, Všeobecný súd vykonal podrobnú analýzu predmetnej situácie a dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, že Rada mohla vychádzať z postavenia popredného podnikateľa pôsobiaceho v Sýrii na účely uplatnenia reštriktívnych opatrení v súlade s článkom 27 ods. 2 a článkom 28 ods. 2 zmeneného rozhodnutia 2013/255 bez toho, aby musela predložiť dôkaz o existencii spojenia dotknutej osoby so sýrskym režimom.

90

Druhý dovolací dôvod vychádza teda z nesprávneho predpokladu a treba ho preto zamietnuť ako nedôvodný.

91

V rámci tretieho odvolacieho dôvodu založeného na porušení zásady proporcionality a nedostatku dôvodov odvolateľ pripomína, že podľa článku 27 ods. 4 a článku 28 ods. 4 zmeneného rozhodnutia 2013/255 sa všetky rozhodnutia o zaradení do zoznamu prijmú pre každý prípad zvlášť, pričom sa zohľadní primeranosť tohto opatrenia, ktorá sa posudzuje individuálne s ohľadom na dĺžku trvania a nevyhnutnosť tohto opatrenia.

92

Odvolateľ v tejto súvislosti tvrdí, že nedostatočnosť kritéria, ktoré je založené iba na jeho sýrskej štátnej príslušnosti, a dĺžka trvania reštriktívnych opatrení, ktoré boli vo vzťahu k nemu prijaté v priebehu roku 2015, samé osebe preukazujú neprimeranosť týchto opatrení.

93

Pokiaľ ide o nevyhnutnosť týchto opatrení, napadnutý rozsudok je rovnako postihnutý nesprávnym právnym posúdením, keďže Všeobecný súd v bode 76 napadnutého rozsudku rozhodol všeobecným spôsobom, a nie – ako sa vyžaduje – na individuálnom základe.

94

Odvolateľ okrem toho žiada, aby Súdny dvor v rámci svojej právomoci rozhodnúť vo veci konštatoval protiprávnosť rozhodnutia 2015/1836 a nariadenia 2015/1828 v rozsahu, v akom zavádzajú finančné sankcie trestnoprávnej povahy v rozpore s článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950.

95

Odvolateľ na základe písomných podaní predložených Všeobecnému súdu rovnako žiada, aby Súdny dvor vyhovel jeho návrhom na náhradu škody.

96

Rada tvrdí, že tretí odvolací dôvod treba zamietnuť ako nedôvodný, keďže Všeobecný súd vykonal posúdenie primeranosti predmetných individuálnych reštriktívnych opatrení, pričom v bodoch 73 a 74 napadnutého rozsudku pripomenul judikatúru v danej oblasti a v bodoch 75 až 77 uvedeného rozsudku ju uplatnil na prejednávanú vec.

97

Komisia sa rovnako domnieva, že tretí odvolací dôvod treba zamietnuť ako nedôvodný.

98

Je potrebné pripomenúť, že v súlade s článkom 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie musí byť akékoľvek obmedzenie výkonu práv a slobôd uznaných v tejto charte ustanovené zákonom a rešpektovať podstatu týchto práv a slobôd, pričom za predpokladu dodržiavania zásady proporcionality možno tieto práva a slobody obmedziť len vtedy, ak je to nevyhnutné a skutočne to zodpovedá cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných.

99

V súlade s judikatúrou Súdneho dvora zásada proporcionality vyžaduje, aby prostriedky zavedené ustanovením práva Únie umožňovali uskutočnenie legitímnych cieľov sledovaných dotknutou právnou úpravou a nešli nad rámec toho, čo je potrebné na ich dosiahnutie (rozsudok 31. január 2019, Islamic Republic of Iran Shipping Lines a i./Rada, C‑225/17 P, EU:C:2019:82, bod 102, ako aj citovaná judikatúra).

100

Pokiaľ ide o súdne preskúmanie zásady proporcionality, Súdny dvor priznal normotvorcovi Únie široký rozsah voľnej úvahy v oblastiach, v ktorých sa z jeho strany predpokladajú rozhodnutia politického, ekonomického alebo sociálneho charakteru a v rámci ktorých má vykonať komplexné posúdenia. Z toho vyvodil, že zákonnosť takého opatrenia môže ovplyvniť len zjavná neprimeranosť opatrenia prijatého v týchto oblastiach vo vzťahu k cieľu, ktorý príslušná inštitúcia zamýšľa sledovať (pozri najmä rozsudok z 28. novembra 2013, Rada/Manufacturing Support & Procurement Kala Naft, C‑348/12 P, EU:C:2013:776, bod 120, ako aj citovanú judikatúru).

101

V tomto prípade je potrebné uviesť, ako vyplýva z bodu 72 napadnutého rozsudku, že odvolateľ nespochybňuje vo všeobecnosti zákonnosť reštriktívnych opatrení, ani zákonnosť opatrení prijatých na boj proti násilnostiam páchaným na civilnom obyvateľstve.

102

V bode 75 napadnutého rozsudku pritom Všeobecný súd zdôraznil, že v prejednávanej veci je prijatie reštriktívnych opatrení primerané vzhľadom na to, že je súčasťou cieľa všeobecného záujmu tak zásadného pre medzinárodné spoločenstvo, akým je ochrana civilného obyvateľstva.

103

Pokiaľ ide o nevyhnutnosť predmetných reštriktívnych opatrení, Všeobecný súd v bode 76 tohto rozsudku dodal, že alternatívne a menej obmedzujúce opatrenia, akými je systém predchádzajúceho povolenia alebo povinnosť odôvodnenia použitia finančných prostriedkov a posteriori, by neumožnili rovnako účinne dosiahnuť sledovaný cieľ, najmä s ohľadom na možnosť obchádzania uložených opatrení.

104

Všeobecný súd teda na rozdiel od tvrdení odvolateľa nerozhodol všeobecným spôsobom, ale zaujal stanovisko vo vzťahu k individuálnej situácii, o ktorú ide v prejednávanej veci.

105

Pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa kritéria štátnej príslušnosti, je potrebné pripomenúť, že zaradenie do zoznamu osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, nesúvisí s podmienkou sýrskej štátnej príslušnosti, ale s postavením popredného podnikateľa pôsobiaceho v Sýrii.

106

Pokiaľ ide o výhradu týkajúcu sa dĺžky trvania predmetných reštriktívnych opatrení, je potrebné konštatovať, že Rada má v rámci takých reštriktívnych opatrení vykonať pravidelné preskúmanie, ktoré vždy zahŕňa možnosť, aby dotknutá osoba uplatnila svoje tvrdenia a uviedla skutkové okolnosti, ktoré jej tvrdenia potvrdzujú.

107

Všeobecný súd z tohto dôvodu zohľadnil existujúce pravidelné preskúmanie s cieľom zaručiť, aby osoby a subjekty, ktoré viac nespĺňajú kritéria na to, aby boli uvedené v zoznamoch osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, boli vymazané a v bode 77 napadnutého rozsudku rozhodol, že opätovné zaradenie mena odvolateľa do týchto zoznamov nemožno považovať za neprimerané z dôvodu potenciálnej časovej neobmedzenosti takého zaradenia.

108

Všeobecnému súdu teda nemožno vytýkať, že by nesprávne uplatnil zásadu proporcionality.

109

Pokiaľ ide o návrh odvolateľa, aby Súdny dvor v rámci svojej právomoci rozhodnúť vo veci konštatoval protiprávnosť zavedených opatrení z dôvodu, že obsahujú finančné sankcie trestnoprávnej povahy v rozpore s článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, treba pripomenúť, že Všeobecný súd v bode 65 napadnutého rozsudku konštatoval, že odvolateľ nespochybnil zákonnosť kritéria zaradenia do zoznamu osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia.

110

Vzhľadom na článok 170 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, podľa ktorého nemožno odvolaním meniť predmet sporu pred Všeobecným súdom, treba však argumentáciu odvolateľa, ktorou konštatuje, že ustanovenia článku 27 ods. 2 a článku 28 ods. 2 zmeneného rozhodnutia 2013/255 sú v rozpore s právom Únie, zamietnuť ako neprípustnú.

111

Pokiaľ ide o návrh odvolateľa, aby Súdny dvor nariadil vyňatie jeho mena zo zoznamu osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, aký vyplýva z odvolacieho petitu bez toho, aby bol ďalej rozvinutý, je potrebné pripomenúť, že Súdny dvor nie je v rámci odvolania oprávnený vydávať príkazy (pozri v tomto zmysle uznesenie z 12. júla 2012, Mugraby/Rada a Komisia, C‑581/11 P, neuverejnené, EU:C:2012:466, bod 75, ako aj rozsudok z 25. júla 2018, Orange Polska/Komisia, C‑123/16 P, EU:C:2018:590, bod 118).

112

Pokiaľ ide o návrh odvolateľa, aby Súdny dvor vyhovel jeho návrhom na náhradu škody, je potrebné konštatovať, že odôvodnenie tohto návrhu sa obmedzuje na odkaz na súbor návrhov uplatnených pred Všeobecným súdom, najmä návrhov na náhradu škody.

113

Taký návrh však zjavne nespĺňa požiadavky odôvodnenia stanovené v judikatúre Súdneho dvora uvedenej v bode 49 tohto rozsudku, a to tým viac, že v ňom nie je vôbec zaujaté stanovisko vo vzťahu k úvahám, ktoré uviedol Všeobecný súd v bodoch 101 až 108 napadnutého rozsudku na účely zamietnutia návrhu na náhradu škody v prvom stupni a v ktorých pripomína ustálenú judikatúru v oblasti vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Únie v zmysle článku 340 druhého odseku ZFEÚ za protiprávne správanie jej orgánov a vyvodzuje záver, že požadované podmienky nie sú v prejednávanej veci splnené.

114

Návrh odvolateľa na náhradu škody treba teda zamietnuť ako neprípustný.

115

Tretí odvolací dôvod treba preto zamietnuť ako čiastočne neprípustný a čiastočne nedôvodný.

116

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba odvolanie v celom rozsahu zamietnuť.

117

Podľa článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora uplatniteľného na základe jeho článku 184 ods. 1 na odvolacie konanie účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Rada a Komisia navrhli zaviazať odvolateľa na náhradu trov konania a odvolateľ nemal úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené ho zaviazať na náhradu trov konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol takto: