1

Vo svojej žalobe Európska komisia navrhuje, aby Súdny dvor určil, že Fínska republika si tým, že od roku 2011 pravidelne dávala súhlas na vydanie povolenia na jarný lov samcov kajky morskej (Somateria mollissima) v provincii Alandy (Fínsko), nesplnila svoje povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 7 ods. 4 a článku 9 ods. 1 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 20, 2010, s. 7, ďalej len „smernica o vtákoch“).

2

Podľa odôvodnení 3 až 6 a 10 smernice o vtákoch:

…

3

Článok 1 smernice o vtákoch znie:

„1.   Táto smernica sa vzťahuje na ochranu všetkých druhov voľne žijúceho vtáctva prirodzene sa vyskytujúceho na európskom území členských štátov, na ktoré sa uplatňuje zmluva. Zahŕňa ochranu, starostlivosť a kontrolu týchto druhov a stanovuje pravidlá ich využívania.

2.   Uplatňuje sa na vtáky, ich vajcia, hniezda a ich biotopy.“

4

Článok 2 tejto smernice znie:

„Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zachovanie populácie druhov uvedených v článku 1 na úrovni, ktorá zodpovedá najmä ekologickým, vedeckým a kultúrnym požiadavkám, berúc do úvahy aj hospodárske a rekreačné požiadavky, alebo na prispôsobenie populácie týchto druhov tejto úrovni.“

5

Článok 5 písm. a) a e) uvedenej smernice znie takto:

„Bez toho, aby boli dotknuté články 7 a 9, členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné na vytvorenie všeobecného systému ochrany všetkých druhov vtáctva uvedených v článku 1, zakazujúce najmä:

…

6

Článok 7 ods. 1 a 4 smernice o vtákoch stanovuje:

„1.   Druhy uvedené v prílohe II sa môžu vzhľadom na početnosť populácie, geografické rozšírenie a rýchlosť rozmnožovania na území [Únie] loviť v súlade so zákonmi platnými v jednotlivých štátoch. Členské štáty zabezpečia, že lov týchto druhov nebude v rozpore s úsilím na ich ochranu v oblasti ich rozšírenia.

…

4.   Členské štáty zabezpečia, že lov vrátane sokoliarstva v prípade, že sa loví týmto spôsobom, hoci je vykonávaný v súlade s platnými opatreniami štátu, je v súlade so zásadami rozumného využívania a ekologicky vyváženej regulácie početnosti daných druhov vtákov, a zabezpečia tiež, aby táto činnosť bola zlučiteľná, čo sa týka populácie týchto druhov, predovšetkým sťahovavých vtákov, s opatreniami vyplývajúcimi z článku 2.

Dohliadnu najmä na to, aby druhy, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy o love, neboli lovené v období hniezdenia ani v čase rôznych fáz súvisiacich s rozmnožovaním.

V prípade sťahovavých vtákov dohliadnu najmä na to, aby druhy, na ktoré sa vzťahujú predpisy upravujúce lov, neboli lovené počas obdobia rozmnožovania ani počas návratu na hniezdiská.

…“

7

Článok 9 ods. 1 a 2 tejto smernice stanovuje:

„1.   Členské štáty môžu udeliť výnimku z ustanovení článkov 5 až 8, ak neexistuje iné uspokojivé riešenie, z nasledujúcich dôvodov:

…

2.   Výnimky uvedené v odseku 1 musia špecifikovať:

8

Článok 18 smernice o vtákoch stanovuje, že smernica Rady 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. ES L 103, 1979, s. 1; Mim. vyd. 15/001, s. 98), zmenená následnými aktmi, sa zrušuje. Ako spresňuje odôvodnenie 1 smernice o vtákoch, táto smernica kodifikuje smernicu 79/409.

9

Kajka morská (Somateria mollissima) je uvedená v prílohe II časti B smernice o vtákoch.

10

Článok 16 ods. 1 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 1992, s. 7; Mim. vyd. 15/002, s. 102, ďalej len „smernica o biotopoch“), stanovuje:

„Za predpokladu, že neexistuje uspokojivá alternatíva a výnimka nespôsobuje zhoršenie stavu ochrany populácie príslušného druhu na území jeho prirodzeného výskytu, členské štáty môžu udeliť výnimku z ustanovení článkov 12, 13, 14 a 15 písm. a) a b):

11

Samce kajky morskej sa tradične lovia v provincii Alandy (Fínsko) na jar.

12

Súdny dvor v rozsudku z 15. decembra 2005, Komisia/Fínsko (C‑344/03, EU:C:2005:770), rozhodol, že jarný lov samca kajky morskej, ktorý bol v rokoch 1998 až 2001 povolený v provincii Alandy, nie je zlučiteľný so smernicou 79/409. V nadväznosti na tento rozsudok vláda provincie Alandy nevydala povolenia na jarný lov samca kajky morskej na roky 2006 až 2010.

13

V roku 2011 Komisia získala informácie, podľa ktorých orgány tejto provincie znovu vydali povolenia na tento jarný lov. Odvtedy uvedené orgány naďalej každoročne vydávali povolenia (ďalej len „sporné povolenia“).

14

Komisia zastáva názor, že tieto povolenia nie sú zlučiteľné so smernicou o vtákoch, ktorá zakazuje jarný lov, pokiaľ nie sú splnené podmienky na výnimku stanovené v tejto smernici. V prejednávanej veci podľa nej Fínska republika nesplnila tieto podmienky, keďže nepreukázala, že uvedené povolenia umožňovali „rozumné využívanie“, ani že sa kvóty lovu týkali len „malého rozsahu“ tejto populácie vtákov v zmysle článku 9 ods. 1 písm. c) smernice o vtákoch.

15

Dňa 22. novembra 2012 Komisia zaslala Fínskej republike výzvu podľa článku 258 ZFEÚ, v ktorej táto inštitúcia uviedla, že povolenie jarnej sezóny lovu v rokoch 2011 a 2012 je nezlučiteľné s článkami 7 a 9 smernice o vtákoch.

16

Fínska republika vo svojej odpovedi z 21. januára 2013 odmietla, že by sa dopustila porušenia právnych predpisov, pričom tvrdila, že na jarný lov sa vzťahuje výnimka stanovená v článku 9 ods. 1 písm. c) smernice o vtákoch.

17

Dňa 27. februára 2015 Komisia zaslala Fínskej republike doplňujúcu výzvu týkajúcu sa jarných lovných sezón v rokoch 2013 a 2014, ktoré predstavujú ďalšie príklady tejto protiprávnej praxe. Táto inštitúcia predovšetkým tvrdila, že článok 9 ods. 1 písm. c) tejto smernice neumožňuje odôvodniť sporné povolenia.

18

Listom z 23. apríla 2015 Fínska republika odpovedala na túto doplňujúcu výzvu tak, že odmietla tvrdenia Komisie.

19

Dňa 9. decembra 2016 Komisia zaslala Fínskej republike odôvodnené stanovisko, v ktorom trvala na svojom postoji.

20

Fínska republika odpovedala 9. februára 2017, pričom poprela existenciu protiprávneho konania a poskytla určité informácie o stave populácie kajky morskej.

21

V januári a marci 2017 sa stretli zástupcovia provincie Alandy s úradníkmi Komisie. Listom z 27. júla 2017 člen Komisie zodpovedný za ochranu životného prostredia požiadal fínske orgány a orgány provincie Alandy, aby ukončili zistené protiprávne konanie. Vláda provincie Alandy odpovedala 22. augusta 2017, pričom predstavila stratégiu starostlivosti o populáciu kajky morskej vrátane kontroly predátorov a zoznamov, ale odmietla ukončiť jarný lov týchto vtákov. Člen Komisie zodpovedný za ochranu životného prostredia vo svojej odpovedi z 22. decembra 2017 konštatoval, že protiprávne konanie pretrvávalo.

22

Komisia sa 8. marca 2019 rozhodla podať túto žalobu.

23

Komisia sa vo svojej žalobe domnieva, že sporné povolenia sú jednak nezlučiteľné s článkom 7 ods. 4 tretím pododsekom smernice o vtákoch a jednak nemôžu byť odôvodnené podľa článku 9 ods. 1 písm. c) tejto smernice.

24

V prvom rade sú podľa nej sporné povolenia nezlučiteľné s článkom 7 ods. 4 tretím pododsekom smernice o vtákoch. Podľa tohto ustanovenia totiž členské štáty „[v] prípade sťahovavých vtákov dohliadnu najmä na to, aby druhy, na ktoré sa vzťahujú predpisy upravujúce lov, neboli lovené počas obdobia rozmnožovania“.

25

Komisia sa domnieva, že v prejednávanej veci je podobne ako vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 15. decembra 2005, Komisia/Fínsko (C‑344/03, EU:C:2005:770), nesporné, že sa jarná lovná sezóna v provincii Alandy, ktorá trvá dva až tri týždne v máji, prekrýva s obdobím párenia kajky morskej.

26

Táto skutočnosť je potvrdená prácami výboru ORNIS, ktorý je Výborom smernice o vtákoch pre prispôsobenie sa technickému a vedeckému pokroku, zriadeným v súlade s článkom 16 tejto smernice a zloženým zo zástupcov členských štátov, ktorých vedeckú povahu prác už Súdny dvor uznal (rozsudok z 8. júna 2006, WWF Italia a i., C‑60/05, EU:C:2006:378, body 26 a 27, ako aj citovaná judikatúra).

27

V druhom rade zastáva názor, že Fínska republika nemôže odôvodniť nezlučiteľnosť sporných povolení s článkom 7 ods. 4 tretím pododsekom smernice o vtákoch výnimkou stanovenou v článku 9 ods. 1 písm. c) tejto smernice.

28

Fínska republika totiž nielenže nepreukázala, že sporné povolenia predstavujú „rozumné využívanie“, ale tento členský štát navyše nepreukázal, že jarný lov kajky morskej ovplyvňuje len „malý rozsah“ tejto populácie vtákov v zmysle článku 9 ods. 1 smernice o vtákoch.

29

Pokiaľ ide o nepreukázanie „rozumného využívania“, Fínska republika po prvé nepreukázala spoľahlivými vedeckými dôkazmi, že existuje záruka, že dotknutá populácia bola udržiavaná na „uspokojivej úrovni“. Skutočnosti, o ktoré sa opiera tento členský štát, totiž vychádzajú z nesprávneho a neúplného výkladu určitých dokumentov. Tieto dokumenty už nie sú aktuálne, pričom najstaršie sú z roku 2004 alebo nie sú relevantné, keďže sa týkajú populácie celosvetového alebo európskeho rozmeru, t. j. širšieho, než je ten, o ktorý ide v prejednávanej veci. Naopak, štyri štúdie preukazujú, pokiaľ ide o obdobie od roku 2011 do roku 2015, tendenciu poklesu tejto populácie. Pokiaľ ide o nasledujúce roky, tri ďalšie štúdie ukazujú, že situácia sa ešte zhoršila, a štvrtá štúdia ukazuje, že situácia je stále znepokojujúca, takže nie je možné dospieť k záveru, že populácia dotknutého druhu je udržovaná na „uspokojivej úrovni“.

30

Okrem toho údaje oznámené na základe článku 12 smernice o vtákoch tak Fínskou republikou, ako aj susedným členským štátom, Švédskym kráľovstvom, ktoré sú relevantné pre sťahovavý druh, ilustrujú pokles populácie kajky morskej v krátkodobom aj dlhodobom horizonte. Komisia uznáva, že tento pokles má niekoľko dôvodov. Zdôrazňuje však, že rozsudky z 8. júna 2006, WWF Italia a i. (C‑60/05, EU:C:2006:378, bod 32), ako aj z 10. septembra 2009, Komisia/Malta (C‑76/08, EU:C:2009:535, bod 59), týkajúce sa „rozumného využívania“ v zmysle článku 9 ods. 1 smernice o vtákoch, vylučujú uplatnenie výnimky stanovenej v článku 9 ods. 1 písm. c) tejto smernice, ak neexistuje záruka, že dotknutá populácia sa udrží na „uspokojivej úrovni“, a to bez ohľadu na to, či lov prispieva, alebo nie k zlému stavu ochrany populácie. Bolo by totiž nevhodné umožniť lov týchto populácií, aj keď tento lov nie je dôvodom tohto nepriaznivého stavu ochrany alebo k nemu neprispieva.

31

Komisia navyše spochybňuje stanovisko Fínskej republiky, podľa ktorého je udelenie sporných povolení odôvodnené podľa článku 16 ods. 1 smernice o biotopoch v prípade nepriaznivého stavu ochrany a v súlade s rozsudkom zo 14. júna 2007, Komisia/Fínsko (C‑342/05, EU:C:2007:341, bod 29), výnimočne „možné, ak sa riadne preukáže, že [takéto povolenia] nemôžu zhoršiť nepriaznivý stav ochrany takýchto populácií alebo zabrániť obnoveniu ich priaznivého stavu ochrany“. Súdny dvor totiž nielenže nikdy neuplatnil túto výnimku v kontexte článku 9 ods. 1 písm. c) smernice o vtákoch, ktorý obsahuje rôzne podmienky a ktorého štruktúra sa líši od štruktúry článku 16 ods. 1 smernice o biotopoch, ale predovšetkým Fínska republika riadne nepreukázala, že sporné povolenia majú len „neutrálny“ vplyv na dotknutú populáciu kajky morskej. Vedci naopak poznamenali, pokiaľ ide o dosah lovu kajky morskej, že prerušenie väzieb v pároch prispieva k dlhodobému zníženiu plodnosti samíc kajok morských v populácii, v ktorej sú samce kajok morských pravidelne odstraňovaní z dôvodu jarného lovu.

32

Po druhé Fínska republika nepreukázala, že jarný lov je nevyhnutný na kontrolu predátorov, a predstavuje preto „rozumné využívanie“. Aj keď totiž tento členský štát už v rámci konania, v ktorom bol vydaný rozsudok z 15. decembra 2005, Komisia/Fínsko (C‑344/03, EU:C:2005:770), tvrdil, že jarný lov kajky morskej bol odôvodnený tým, že poľovníci by zlepšili podmienky hniezdenia odstránením malých predátorov prítomných v oblastiach ich hniezdenia, Súdny dvor v bode 35 tohto rozsudku zamietol toto tvrdenie, pričom zdôraznil, že „nezdá sa, že by sa… činnosť [správy životného prostredia] mohla vykonávať iba pod podmienkou, že sa umožní lov kajky morskej na jar“.

33

Pokiaľ ide o preukázanie toho, že sa lov týka len „malého rozsahu“, zatiaľ čo Fínska republika ako základ pre sčítanie použila populáciu zimujúcu na migračnej trase Baltské more/Waddenské more, Komisia zastáva názor, že tento členský štát mal vychádzať z populácie hniezdiacej na súostroví provincie Alandy. Aj keď je totiž nesporné, že kajka morská je sťahovavý vták, sporné povolenia sa netýkajú kajok morských, ktoré „migrujú“, ale tých, ktoré sa začali rozmnožovať, a zotrvávajú teda na jednom mieste. Okrem toho sa tieto povolenia obmedzujú na vtáky nachádzajúce sa na súostroví provincie Alandy.

34

Voľba referenčnej populácie uskutočnená Fínskou republikou by viedla k nadhodnoteniu počtu vtákov, ktoré bolo možné loviť v čase a na mieste, na ktoré sa vzťahujú uvedené povolenia. Vzhľadom na veľkosť celkovej populácie kajok morských zimujúcich na migračnej trase Baltské more/Waddenské more ani časť tejto populácie nepredstavuje „malý rozsah“ populácie hniezdiacej na súostroví provincie Alandy. Pritom nie všetky kajky morské populácie zimujúcej v oblasti Baltského mora/Waddenského mora migrujú až do Fínska.

35

Fínska republika navyše nezohľadnila kumulatívne účinky svojej metódy sčítania. Nielenže žiadny iný členský štát nevykonal sčítanie takýmto spôsobom, ale ak by každý členský štát takto postupoval, nešlo by už o „malý rozsah“ jednotlivých populácií, na ktoré sa príslušné výnimky vzťahujú, ale o časti, ktoré by po vzájomnom súčte boli nevyhnutne väčšie. Keďže Fínska republika neposkytla údaje o populácii hniezdiacej na súostroví provincie Alandy, nemohla preukázať, že sa výnimka týkala len „malého rozsahu“.

36

Tento členský štát vo svojom vyjadrení k žalobe najprv spresňuje, že sa domnieva, že prejednávaná vec sa netýka ohrozeného druhu alebo druhu na pokraji vyhynutia, a následne uvádza tri úvodné poznámky.

37

Po prvé populácia kajky morskej je „stabilná/kolísavá“ a pokles tejto populácie pozorovaný od 90. rokov je z veľkej časti spôsobený prirodzeným vývojom. Z vedeckého hľadiska je nesprávne spájať vývoj populácie kajky morskej s obdobím, v ktorom táto populácia dosiahla svoj vrchol, čo bolo spôsobené umelo vytvorenými podmienkami, najmä eutrofizáciou Baltského a Waddenského mora, ako aj nedostatkom predátorov. V dôsledku toho druh, ktorého počty ubúdajú, nemožno automaticky vymedziť tak, že ide o druh, ktorého početnosť populácie nie je na uspokojivej úrovni alebo ktorý má nepriaznivý stav ochrany. Platí to o to viac v prípade, keď tak ako v prejednávanej veci tento úbytok nijako nesúvisí s jarným lovom.

38

Po druhé skutočnosť, že dotknutý druh bol pre potreby Únie zaradený do „takmer ohrozenej“ kategórie na „červenom zozname“ ohrozených druhov Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov (UICN), neznamená, že tento druh je ohrozený alebo je vystavený vysokému riziku, keďže toto zaradenie nezohľadňuje uvedenú „stabilnú/kolísavú“ tendenciu.

39

Po tretie vzhľadom na ustanovenia smernice o vtákoch a najmä jej článok 9 ods. 1 písm. c) sa Komisia nesprávne domnieva, že jarný lov je sám osebe neprimeraný.

40

Pokiaľ ide o meritum žaloby, Fínska republika tvrdí, že sporné povolenia spĺňajú podmienky týkajúce sa „rozumného využívania“ a „malého rozsahu“.

41

V prvom rade, pokiaľ ide o pojem „rozumné využívanie“, tento členský štát predovšetkým tvrdí, a to odkazom na judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa článku 16 ods. 1 smernice o biotopoch, že „uspokojivá úroveň“ dotknutej populácie nie je predbežnou podmienkou udelenia výnimky stanovenej článkom 9 ods. 1 písm. c) smernice o vtákoch.

42

Ďalej, aj keby „uspokojivá úroveň“ dotknutej populácie predstavovala predbežnú podmienku na udelenie uvedenej výnimky, Fínska republika uvádza, že odkazuje na päť štúdií, a domnieva sa, že na účely povolenia jarného lovu samca kajky morskej v provincii Alandy vychádza zo spoľahlivých vedeckých dôkazov.

43

Napokon preukázaná početnosť populácií nevylučuje jarný lov. Podmienka udržania populácie na „uspokojivej úrovni“ totiž môže byť splnená, ak výnimka nie je takej povahy, že by zhoršila stav populácie alebo zabránila udržaniu stavu populácie v takejto početnosti. Navyše jarný lov motivuje poľovnícke združenia k tomu, aby sa podieľali na pláne starostlivosti a prijali ochranné opatrenia.

44

Na základe metodickej príručky o love, ktorú prijala Komisia v roku 2008 na základe smernice o vtákoch (ďalej len „príručka“), Fínska republika zastáva názor, že samotná táto inštitúcia akceptuje skutočnosť, že druhy, ktorých stav ochrany je nepriaznivý, sa môžu loviť v rozsahu, v akom by to mohlo byť silným podnetom pre riadenie biotopov a mohlo ovplyvniť iné činitele, ktoré prispievajú k znižovaniu jeho početnosti, a tým môže napomôcť dosiahnuť cieľ obnovenia početnosti jeho populácií na priaznivú úroveň. Táto kontrola je navyše dôvodom, pre ktorý vláda provincie Alandy v rokoch 2017 a 2018 prijala v rámci povolenia jarného lovu plán starostlivosti. Fínska republika okrem iného uvádza, že lov 2000 samcov kajok morských bol povolený aj pre jarnú loveckú sezónu v roku 2019.

45

V tejto súvislosti na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, spresnenie uvedené v bode 35 rozsudku z 15. decembra 2005, Komisia/Fínsko (C‑344/03, EU:C:2005:770), podľa ktorého „aj keď je pravda, že poľovníci vykonávajú užitočnú činnosť s ohľadom na udržiavanie prírodného prostredia, keď na jar lovia malých predátorov, aby hniezdenie kajky morskej viedlo k lepším výsledkom, nezdá sa, že by sa taká činnosť mohla vykonávať iba pod podmienkou, že sa umožní lov kajky morskej na jar“, bolo uvedené v súvislosti s pojmom „absencia iného uspokojivého riešenia“, pričom Súdny dvor sa implicitne, ale s istotou domnieval, že poľovníci boli napriek tomu podporovaní, aby kontrolovali predátorov.

46

Po druhé, pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa „malého rozsahu“, z rozsudkov z 9. decembra 2004, Komisia/Španielsko (C‑79/03, EU:C:2004:782, bod 36), a z 15. decembra 2005, Komisia/Fínsko (C‑344/03, EU:C:2005:770, bod 53), na jednej strane vyplýva, že pod „príslušnou populáciou“, čo sa týka sťahovavých druhov, sa rozumie „populácia regiónov, z ktorých pochádza hlavný podiel vtákov navštevujúcich región, kde sa vykonáva odchýlka počas doby jej platnosti“. Keďže Súdny dvor z tejto definície nestanovil žiadnu výnimku, je zjavné, že pojem „sťahovavé druhy“ odkazuje na biologické vzory správania dotknutých druhov a neznamená, že druh „migruje“, a je teda v čase lovu v pohybe. Druh vtáka je pritom buď nesťahovavý, alebo sťahovavý, pričom to, že vtáky patriace k dotknutému druhu práve „nemigrujú“, na tom nič nemení.

47

Na druhej strane, keďže žiadny iný členský štát ako Fínska republika neoprávňuje jarný lov samca kajky na migračnej trase Baltské more/Waddenské more, nekryje sa jarný lov v provincii Alandy so žiadnym iným lovom, a nie je teda potrebné stanoviť kumulatívne účinky, pretože, konkrétne, žiadne neexistujú.

48

Komisia vo svojej replike, pokiaľ ide o „rozumné využívanie“, po prvé spresňuje, že výklad, ktorého sa pridržiava Fínska republika, je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora vyplývajúcou z jeho rozsudkov z 8. júna 2006, WWF Italia a i. (C‑60/05, EU:C:2006:378, bod 32), ako aj z 10. septembra 2009, Komisia/Malta (C‑76/08, EU:C:2009:535, bod 59), podľa ktorej „výnimky na základe článku 9 smernice [o vtákoch] možno udeliť, len ak existuje záruka, že sa populácia dotknutých druhov udržuje na uspokojivej úrovni a že v opačnom prípade nemožno na úbytok vtákov v žiadnom prípade hľadieť ako na rozumný“. Po druhé táto inštitúcia zdôrazňuje skutočnosť, že odchylný režim stanovený v článku 9 ods. 1 písm. c) smernice o vtákoch je prísnejší než režim stanovený v článku 16 smernice o biotopoch. Normotvorca Únie chcel totiž obmedzením konkrétne článku 9 ods. 1 písm. c) smernice o vtákoch na prípady „rozumného využívania“ podriadiť toto ustanovenie o výnimke prísnejšej požiadavke, ktorá obmedzuje výnimky na prípady, v ktorých je úroveň populácií vtákov uspokojivá. Po tretie na jednej strane klesajúca tendencia populácie dotknutého druhu zjavne predstavuje relevantný faktor na určenie toho, či je, alebo nie je jeho početnosť populácie uspokojivá. Na druhej strane, pokiaľ členský štát nezaručí udržanie uvedenej populácie „na uspokojivej úrovni“, jarný lov nemôže predstavovať „rozumné využívanie“, a to bez ohľadu na skutočnosť, či lov je, alebo nie je hlavným dôvodom poklesu uvedenej populácie.

49

Pokiaľ ide o predložené štúdie, tie, ktoré predložila Fínska republika, nepostačujú na spochybnenie dôkazov, ktoré poukazujú na klesajúcu tendenciu populácie kajok morských, čo je dôležitý ukazovateľ neuspokojivého stavu populácie.

50

Tento členský štát navyše uvádza tvrdenia týkajúce sa kontroly predátorov, ktoré z právneho hľadiska nie sú relevantné. Na jednej strane je cieľom judikatúry Súdneho dvora určiť, či je povolenie lovu nevyhnutné na uskutočnenie potenciálne užitočnej činnosti alebo či by táto činnosť mohla byť zabezpečená nezávisle od lovu. V prejednávanej veci vyjadrenie Fínskej republiky k žalobe neobsahuje nijaký dôkaz, ktorý by preukazoval, že populácia kajky morskej je v dôsledku jarného lovu a kontroly predátorov v priaznivejšom stave na súostroví provincie Alandy, v celom Fínsku, v Baltskom mori alebo na migračnej trase Baltské more/Waddenské more.

51

Na druhej strane tvrdenie, podľa ktorého vedecká literatúra podporuje jarný lov samca kajky morskej z dôvodu, že populácia pozostáva prevažne zo samcov, je skutkovo nepodložené, keďže táto literatúra odporúča, aby bol počas zimy obmedzený najmä lov samcov kajok morských. Toto tvrdenie je predovšetkým v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora, z ktorej vyplýva, že biologický druh je definovaný ako súhrn všetkých jednotlivcov, ktorí predstavujú reprodukujúce sa spoločenstvo, takže druhy treba chrániť ako celok (rozsudok z 12. júla 2007, Komisia/Rakúsko,C‑507/04, EU:C:2007:427, bod 235).

52

Fínska republika vo svojej duplike uvádza niekoľko úvodných poznámok. Predovšetkým ju prekvapuje, že Komisia nezaujala stanovisko k operačnému plánu starostlivosti zavedenému vo Fínsku od roku 2017.

53

Pokiaľ ide o pojem „rozumné využívanie“, Fínska republika opakuje svoje tvrdenie, podľa ktorého udržanie na „uspokojivej úrovni“ nie je predbežnou podmienkou podľa článku 9 ods. 1 písm. c) smernice o vtákoch. Navyše tento členský štát tvrdí, že jeho argumentácia nespočíva v prebratí režimu článku 16 ods. 1 smernice o biotopoch do smernice o vtákoch, ale v požiadavke uplatnenia jednotného výkladu výnimiek obsiahnutých v týchto dvoch smerniciach. Okrem toho opätovne potvrdzuje, že je potrebné rozlišovať medzi druhom, ktorého stav je v poklese, a druhom, ktorého stav je nepriaznivý z hľadiska ochrany.

54

Fínska republika okrem toho, že spochybňuje analýzy štúdií, ktoré vykonala Komisia, poukazuje na vyjadrenie jedného z hlavných vedeckých odborníkov špecializovaných na výskum kajky morskej vo Fínsku z 29. júla 2019, v ktorom uvádza, že stratégia starostlivosti zavedená na súostroví provincie Alandy je odôvodnená a zároveň podložená, ako aj úzko spojená s miestnou situáciou. Domnieva sa tiež, že plán starostlivosti uvedený v bode 52 tohto rozsudku a opatrenia prijaté v tejto súvislosti majú pozitívny vplyv na populáciu kajok morských v provincii Alandy, ktorý prevažuje nad negatívnym vplyvom spôsobeným znížením reprodukčnej schopnosti obmedzeného počtu samíc.

55

Pokiaľ ide o kontrolu predátorov, Fínska republika najprv uvádza, že miestne združenie poľovníkov by stratilo akýkoľvek záujem vykonávať kontrolu predátorov, ak by bol jarný lov kajky morskej zakázaný. Zákaz jarného lovu v provincii Alandy by sa teda rovnal úplnému zákazu lovu. Tento členský štát ďalej tvrdí, že treba podporiť zapojenie miestnych združení do programov ochrany. Podľa Fínskej republiky Komisia chce vylúčiť najväčšiu skupinu osôb podieľajúcich sa na budúcej ochrane kajky morskej tým, že odstráni ich jedinú motiváciu zúčastniť sa na takýchto programoch. Tento členský štát dospel k záveru, že zákaz jarného lovu požadovaný Komisiou je neprimeraný, keďže vôbec nezohľadňuje skutočnosť, že tento lov nijako neprispel k poklesu populácie dotknutého druhu, ani pozitívnu úlohu, ktorú má miestne združenie poľovníkov pri ochrane tejto populácie.

56

Vo svojej žalobe Európska komisia navrhuje, aby Súdny dvor určil, že Fínska republika si tým, že pravidelne dávala súhlas na vydanie povolenia na jarný lov samca kajky morskej v Alandách od roku 2011, nesplnila svoje povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 7 ods. 4 a článku 9 ods. 1 písm. c) smernice o vtákoch.

57

Treba uviesť, že Fínska republika vo svojom vyjadrení k žalobe uvádza, že tento druh povolení bol udeľovaný aspoň do jarného lovu v roku 2019.

58

Aj keď existenciu nesplnenia povinnosti je potrebné posudzovať podľa situácie v členskom štáte ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku, v rámci žaloby o nesplnenie povinnosti možno zohľadniť aj skutočnosti, ktoré nastali po odôvodnenom stanovisku, pokiaľ sú rovnakej povahy a predstavujú rovnaké správanie ako skutočnosti, na ktoré sa vzťahuje uvedené stanovisko (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. apríla 2017, Komisia/Bulharsko, C‑488/15, EU:C:2017:267, body 40 a 43, ako aj citovanú judikatúru).

59

Z toho vyplýva, že je potrebné preskúmať dôvodnosť tejto žaloby, pokiaľ ide o roky 2011 až 2019.

60

Článok 7 ods. 4 tejto smernice ukladá členským štátom najmä povinnosť zabezpečiť, aby druhy vtákov vymenované v prílohe II uvedenej smernice neboli lovené počas obdobia rozmnožovania.

61

V prejednávanej veci je kajka morská druhom uvedeným v prílohe II časti B smernice o vtákoch. Je nesporné, že jarná sezóna lovu tohto druhu v provincii Alandy sa prekrýva s obdobím jeho rozmnožovania.

62

Toto obdobie je preto súčasťou obdobia, počas ktorého článok 7 ods. 4 uvedenej smernice v zásade zakazuje akýkoľvek lov kajky morskej (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. júla 2007, Komisia/Rakúsko, C‑507/04, EU:C:2007:427, bod 195).

63

Fínska republika sa však domnieva, že článok 9 ods. 1 písm. c) smernice o vtákoch umožňuje odôvodniť sporné povolenia.

64

Toto ustanovenie totiž povoľuje pre všetky druhy vtákov v prípade, že neexistuje „iné uspokojivé riešenie“, výnimku z článkov 5 a 7 tejto smernice, aby sa za prísne kontrolovaných podmienok a na selektívnom základe umožnil odchyt, držba alebo akékoľvek iné „rozumné využívanie“ určitých vtákov „v malom rozsahu“.

65

V tejto súvislosti treba spresniť, že Súdny dvor už rozhodol, že lov voľne žijúceho vtáctva vykonávaný na rekreačné účely počas období uvedených v článku 7 ods. 4 smernice o vtákoch môže predstavovať „rozumné využívanie“ povolené článkom 9 ods. 1 písm. c) uvedenej smernice (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. októbra 2003, Ligue pour la protection des oiseaux a i., C‑182/02, EU:C:2003:558, bod 11, ako aj citovanú judikatúru).

66

Ďalej treba zdôrazniť, pokiaľ ide o odchylný režim, ako je režim stanovený v článku 9 smernice o vtákoch, ktorý treba vykladať doslovne a ktorý pri každej jednej výnimke zaťažuje orgán, ktorý o nej rozhoduje, dôkazným bremenom o existencii požadovaných podmienok, sú členské štáty povinné zaručiť, aby sa akýkoľvek zásah, ktorý sa týka chránených druhov, povolil len na základe rozhodnutí obsahujúcich presné a zodpovedajúce odôvodnenie odkazujúce na dôvody, podmienky a požiadavky stanovené v uvedenom článku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. júna 2006, WWF Italia a i., C‑60/05, EU:C:2006:378, bod 34).

67

Z ustanovení článku 9 smernice o vtákoch, ktoré odkazujú na prísnu kontrolu výnimky stanovenej v tomto článku a na selektívnu povahu odchytu, ako aj na všeobecnú zásadu proporcionality, vyplýva, že uvedená výnimka, ktorú členský štát zamýšľa využiť, musí byť primeraná potrebám, ktoré ju odôvodňujú (rozsudok z 10. septembra 2009, Komisia/Malta, C‑76/08, EU:C:2009:535, bod 57).

68

Súdny dvor tak rozhodol, že výnimky na základe článku 9 smernice o vtákoch možno udeliť, len ak existuje záruka, že sa populácia dotknutých druhov udržuje na „uspokojivej úrovni“ a že v opačnom prípade nemožno na úbytok vtákov v žiadnom prípade hľadieť ako na rozumný, a teda ako na predstavujúci prijateľné využívanie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. júna 2006, WWF Italia a i., C‑60/05, EU:C:2006:378, bod 32, ako aj z 10. septembra 2009, Komisia/Malta, C‑76/08, EU:C:2009:535, bod 59).

69

V prejednávanej veci treba preskúmať, či je populácia dotknutých druhov udržaná na „uspokojivej úrovni“, pretože inak by nemohli byť splnené, ako to pripomína judikatúra citovaná v predchádzajúcom bode, ostatné podmienky článku 9 ods. 1 smernice o vtákoch a najmä podmienka „rozumného využívania“.

70

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že dôkazy, ktoré preukazujú, že podmienky vyžadované na odchýlenie sa od režimu ochrany podľa tejto smernice musia vychádzať z ustálených vedeckých poznatkov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. decembra 2005, Komisia/Fínsko, C‑344/03, EU:C:2005:770, bod 54 a citovanú judikatúru). Súdny dvor už rozhodol, že orgány musia mať v čase, keď udeľujú povolenia, k dispozícii najlepšie relevantné poznatky (pozri, pokiaľ ide o chránené druhy, na ktoré sa vzťahuje smernica o biotopoch, rozsudky zo 7. septembra 2004, Waddenvereniging a Vogelbeschermingsvereniging, C‑127/02, EU:C:2004:482, body 52 a 61, ako aj z 10. októbra 2019, Luonnonsuojeluyhdistys Tapiola, C‑674/17, EU:C:2019:851, bod 51). Tieto úvahy platia aj pre článok 9 ods. 2 smernice o vtákoch.

71

V prejednávanej veci obsahuje tabuľka, z ktorej vychádza Fínska republika, päť prác, a to po prvé zaradenie UICN dotknutého druhu za rok 2015 do kategórie „menej ohrozený“ na celosvetovej úrovni, po druhé správu z roku 2004 vypracovanú mimovládnou organizáciou BirdLife International, ktorá priznáva kajke morskej „priaznivý stav ochrany“ na celoeurópskej úrovni, po tretie príručka, po štvrté zaradenie populácie na migračnej trase Baltské more/Waddenské more do kategórie „menej ohrozený“ vytvorenej v roku 2015 mimovládnou organizáciou Wetlands International a po piate fínsky „červený zoznam“ z roku 2010, ktorý zaraďuje kajku morskú do kategórie „takmer ohrozený“ vo Fínsku.

72

Na úvod stačí konštatovať, že prvá a štvrtá z týchto prác pochádzajú z roku 2015, a teda nemôžu odôvodniť sporné povolenia na roky 2011 až 2014. Okrem toho, aj keď prvá z uvedených prác týkajúca sa zaradenia dotknutého druhu na celosvetovej úrovni nepochybne zaradila dotknutý druh do kategórie „menej ohrozený“ na svetovej úrovni, táto istá organizácia však v tom istom roku zaradila tento druh medzi „ohrozený“ na úrovni Únie.

73

Ďalej druhá práca je z roku 2004 a tretia práca z roku 2008. Fínska republika sa v súvislosti s týmito prácami domnieva, že Komisia nepreukázala, že už nie sú aktuálne.

74

V tejto súvislosti nemožno na jednej strane tvrdiť, že členský štát disponuje najlepšími vedeckými poznatkami, ak sa v čase, keď príslušný orgán prijíma svoje rozhodnutie, opiera o štúdiu uverejnenú o sedem rokov skôr, takže pokiaľ neexistujú dôkazy o opaku, možno sa domnievať, že neskoršia štúdia, ktorá analyzuje údaje týkajúce sa neskorších rokov, obsahuje aktuálnejšie údaje, a má by preto podstatne vyšší stupeň presnosti a relevantnosti.

75

Na druhej strane, aj keď na rozdiel od tvrdení Komisie nie je isté, že sa možno domnievať, že príručka z roku 2008 už nebola aktuálna, a hoci treba zdôrazniť, že táto príručka bola uverejnená v kontexte smernice 79/409, závery, ktoré Fínska republika vyvodzuje z tejto príručky, vyplývajú z čiastočného výkladu jej obsahu. Aj keď je pravda, že uvedená príručka totiž vymenúva kajku morskú medzi druhmi „ktoré je možné loviť“, stanovuje najmä, že tento druh patrí medzi tie, ktorých stav ochrany je „nepriaznivý“.

76

Z toho vyplýva, že Fínska republika sa nemôže účinne odvolávať na prvé štyri práce uvedené v bode 71 tohto rozsudku, aby preukázala, že orgán, ktorý udelil sporné povolenia, disponoval ustálenými vedeckými poznatkami umožňujúcimi domnievať sa, že populácia dotknutého druhu bola v rokoch 2011 až 2014 udržiavaná na „uspokojivej úrovni“.

77

Fínska republika však mala k dispozícii fínsky „červený zoznam“ vypracovaný v roku 2010, ktorý sa týkal aktuálnej analýzy stavu ochrany druhov vtákov na jej území.

78

V tejto súvislosti sa tento členský štát domnieva, že skutočnosť, že tento fínsky „červený zoznam“ zaraďuje kajku morskú v roku 2010 do kategórie „takmer ohrozený“, jeho tvrdenie, podľa ktorého boli sporné povolenia na roky 2011 až 2015 založené na spoľahlivých vedeckých poznatkoch, nespochybňuje, ale potvrdzuje.

79

Treba konštatovať, že takáto argumentácia neodráža samotný názov tejto kategórie ani definíciu, ktorá je jej daná. Uvedená kategória je totiž definovaná takto: „taxón je označený ako ‚takmer ohrozený‘, keď bol posúdený na základe kritérií [týkajúcich sa veľkosti a vývoja populácie, jeho geografického rozšírenia, ako aj kvantitatívnej analýzy] a v súčasnosti nespĺňa kritériá pre zaradenie do kategórií ‚kriticky ohrozený‘, ‚ohrozený‘ alebo ‚zraniteľný‘, ale takmer spĺňa kritériá na zaradenie do kategórie skupiny ‚v stave ohrozenia‘, alebo ktoré splní v blízkej budúcnosti“.

80

Okrem iného treba taktiež zdôrazniť, že aj keď Fínska republika pripomína, že z hľadiska pojmu rizík je kategória „takmer ohrozený“ v nomenklatúre uvedeného zoznamu na druhom mieste, názvy vyššie postavených kategórií, ktoré sa označujú ako „zraniteľný“, „ohrozený“, „kriticky ohrozený“, „vyhynutý v prírode“ a „vyhynutý“, naznačujú, že zaradenie tohto druhu do týchto kategórií nemôže preukazovať ani to, že uvedený druh je v priaznivom stave, ani to, že mu nič nehrozí.

81

Komisia navyše cituje rôzne štúdie, ktoré v podstate vo väčšine prípadov vyvracajú tvrdenie Fínskej republiky, podľa ktorého bola pri povolení jarnej sezóny lovu počas obdobia od roku 2011 do roku 2015 schopná zabezpečiť udržanie populácie vyskytujúcej sa na migračnej trase Baltské more/Waddenské more na „uspokojivej úrovni“.

82

Pokiaľ ide o nasledujúce roky, je nesporné, že UICN, BirdLife International, Wetlands International a fínsky „červený zoznam“, uvedený v bode 71 tohto rozsudku, preradili kajku morskú do kategórií s vyšším ohrozením.

83

Navyše je pravda, že skutočnosť, že populácia dotknutého druhu má klesajúcu tendenciu, sama osebe nestačí na preukázanie toho, že táto populácia je v neuspokojivom stave ochrany. Ak však ďalšie dôkazy nenaznačujú, že situácia by sa mala napriek tomu z iných dôvodov považovať za priaznivú, táto okolnosť neumožňuje domnievať sa, že populácia je udržiavaná na „uspokojivej úrovni“.

84

Pokiaľ ide o výklad smernice o vtákoch a smernice o biotopoch, treba ešte dodať, že hoci judikatúra Súdneho dvora uznala pri druhej smernici možnosť udeliť výnimky v prípade nepriaznivého stavu ochrany, k udeleniu takýchto výnimiek môže jednak dôjsť len za výnimočných okolností a jednak takéto udelenie sa musí posúdiť aj s ohľadom na zásadu predchádzania škodám (pozri v tomto zmysle, pokiaľ ide o smernicu o biotopoch, rozsudok z 10. októbra 2019, Luonnonsuojeluyhdistys Tapiola, C‑674/17, EU:C:2019:851, body 68 a 69, ako aj citovanú judikatúru). Z toho vyplýva, že aj keď výklad týchto dvoch smerníc zohľadňuje osobitosti každej z nich, tento výklad nemožno považovať za rozdielny, keďže v medziach osobitostí týchto smerníc uvedený výklad zahŕňa analogické úvahy týkajúce sa najmä ich systému ochrany.

85

Pokiaľ ide o plány starostlivosti prijaté a vykonané vo Fínsku v rokoch 2017 a 2018, ktoré majú svoj základ v príručke, treba zdôrazniť, že hoci táto príručka nemá záväznú právnu silu, môže byť použitá Súdnym dvorom ako referenčný základ. V uvedenej príručke sa navyše spresňuje, že plány, ktoré možno zaviesť, nemajú „samostatné právne postavenie“ v zmysle smernice o vtákoch. V tejto súvislosti treba ešte uviesť, že Súdny dvor opakovane rozhodol, že hoci sú hospodárske a rekreačné požiadavky uvedené v článku 2 tejto smernice, toto ustanovenie nepredstavuje samostatnú výnimku zo systému ochrany zavedeného smernicou o vtákoch (rozsudky z 8. júla 1987, Komisia/Belgicko, 247/85, EU:C:1987:339, bod 8; z 8. júla 1987, Komisia/Taliansko, 262/85, EU:C:1987:340, bod 8, a z 28. februára 1991, Komisia/Nemecko, C‑57/89, EU:C:1991:89, bod 22).

86

Napokon, hoci Súdny dvor v rámci skúmania podmienky týkajúcej sa neexistencie iného uspokojivého riešenia, uvedenej v článku 9 ods. 1 písm. c) smernice o vtákoch, v bode 35 rozsudku z 15. decembra 2005, Komisia/Fínsko (C‑344/03, EU:C:2005:770), uznal, že „aj keď je pravda, že poľovníci vykonávajú užitočnú činnosť s ohľadom na udržiavanie prírodného prostredia, keď na jar lovia malých predátorov, aby hniezdenie kajky morskej viedlo k lepším výsledkom, nezdá sa, že by sa taká činnosť mohla vykonávať iba pod podmienkou, že sa umožní lov kajky morskej na jar“, táto úvaha platí dovtedy, kým, ako zdôraznila Komisia, členský štát nezabezpečí udržanie dotknutej populácie na „uspokojivej úrovni“. Navyše, aj keby sa preukázalo, že pozitívny vplyv na populáciu chráneného druhu vyplývajúci z plánu starostlivosti neutralizuje negatívny vplyv vyvolaný odchytom vtákov z takejto populácie, členský štát je povinný, ako vyplýva z odôvodnenia 6 smernice o vtákoch, prijať opatrenia, ktoré sa uplatňujú na rôzne faktory, ktoré môžu ovplyvňovať početnosť populácie dotknutého druhu.

87

Z toho vyplýva, že tvrdenia účastníkov konania, ako aj vedecké dôkazy predložené na ich podporu neumožňujú preukázať skutočnosť, ktorú mala preukázať Fínska republika, že v čase udelenia sporných povolení mal vnútroštátny orgán k dispozícii ustálené vedecké poznatky, ktoré naznačovali, že populácia dotknutého druhu bola udržiavaná na „uspokojivej úrovni“, takže využívanie bolo možné považovať za „rozumné“.

88

Z toho tiež vyplýva, že podmienka týkajúca sa „rozumného využívania“ v zmysle článku 9 ods. 1 písm. c) smernice o vtákoch nie je splnená.

89

Pokiaľ ide o túto podmienku, treba uviesť, že z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že ak činnosť lovu vtákov, ktoré môžu byť lovené na základe výnimky, nezaručuje udržanie populácie dotknutých druhov na uspokojivej úrovni, túto podmienku nemožno považovať za splnenú (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. júna 2018, Komisia/Malta, C‑557/15, EU:C:2018:477, bod 66).

90

Navyše treba pripomenúť, že Súdny dvor už rozhodol, že „je potrebné pri súčasnom stave vedeckých poznatkov za ‚malý rozsah‘ v zmysle článku 9 ods. 1 písm. c) smernice [o vtákoch] považovať… úbytok rádovo 1 % pri druhoch, ktoré môžu byť lovené, pričom za „dotknutú populáciu“ sa pri sťahovavých druhoch má považovať populácia regiónov, ktoré predstavujú hlavný zdroj jedincov migrujúcich do regiónu, v ktorom sa vykonáva výnimka počas obdobia jej uplatňovania“ (rozsudok z 21. júna 2018, Komisia/Malta, C‑557/15, EU:C:2018:477, bod 63 a citovaná judikatúra).

91

V tejto súvislosti treba po prvé uviesť, že v rozsudku z 21. júna 2018, Komisia/Malta (C‑557/15, EU:C:2018:477), sa Súdny dvor zameral na „región, v ktorom sa vykonáva výnimka počas obdobia jej uplatňovania“. Po druhé sporné povolenia sa netýkajú druhu chráneného počas migrácie, ale vtákov tohto druhu v dobe, keď sa začínajú rozmnožovať, a teda v dobe, keď zotrvávajú na jednom mieste. V tejto súvislosti článok 1 ods. 2 smernice o vtákoch spresňuje, že táto smernica sa „uplatňuje… na vtáky, ich vajcia, hniezda a ich biotopy“. Po tretie právne predpisy únie o ochrane voľne žijúceho vtáctva sa majú vykladať z hľadiska zásady predchádzania škodám, ktorá je podľa článku 191 ods. 2 prvého pododseku ZFEÚ jednou zo základov politiky vysokej úrovne ochrany vykonávanej Európskou úniou v oblasti životného prostredia (uznesenie predsedu Súdneho dvora z 10. decembra 2009, Komisia/Taliansko, C‑573/08 R, neuverejnené, EU:C:2009:775, bod 24 a citovaná judikatúra, ako aj uznesenie z 20. novembra 2017, Komisia/Poľsko, C‑441/17 R, EU:C:2017:877, bod 42 a 61). Táto zásada preto vyžaduje vyhnúť sa nadhodnoteniu množstva vtákov dostupných na využívanie a prihliadať na metódy výpočtu, ktoré s určitosťou umožňujú zostať v rozsahu 1 %.

92

Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na to, že sťahovavé druhy počas obdobia rozmnožovania zostávajú na jednom mieste, mali by sa počas tohto obdobia a na účely výkladu výnimky uvedenej v článku 9 ods. 1 písm. c) smernice o vtákoch považovať za nesťahované stále druhy.

93

Navyše zo samotnej okolnosti, že len členský štát môže povoliť určitú prax, nemožno vyvodiť, že tento štát môže využiť celú dostupnú kvótu. Z tohto dôvodu treba hypoteticky zvážiť, ktoré ďalšie členské štáty by chceli túto kvótu využiť, a každému z nich vyhradiť príslušnú časť.

94

V prejednávanej veci mala Fínska republika namiesto toho, aby založila svoje výpočty na celej migrujúcej populácii na Baltskom mori/Waddenskom mori, použiť ako referenčný základ populáciu dotknutého druhu, ktorý hniezdi na súostroví provincie Alandy.

95

Z toho vyplýva, že k referenčnému dátumu orgány provincie Alandy nedisponovali údajmi, ktoré by im umožnili správne spočítať množstvo vtákov dotknutej populácie, ktoré možno loviť.

96

Za týchto podmienok z uvedeného vyplýva, že Fínska republika nesplnila podmienku týkajúcu sa „malého rozsahu“ uvedenú v článku 9 ods. 1 písm. c) smernice o vtákoch.

97

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba konštatovať, že Fínska republika si tým, že od roku 2011 do roku 2019 vrátane pravidelne dávala súhlas na vydanie povolenia na jarný lov samca kajky morskej v provincii Alandy, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 7 ods. 4 a článku 9 ods. 1 písm. c) smernice o vtákoch.

98

Podľa článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora Súdny dvor uloží účastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinnosť nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať Fínsku republiku na náhradu trov konania a Fínska republika nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto: