1.

Článok 55 ods. 1 a články 56 až 58, ako aj články 60 až 66 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov), v spojení s článkami 7, 8 a 47 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že dozorný orgán členského štátu, ktorý má podľa vnútroštátnych právnych predpisov prijatých na vykonanie článku 58 ods. 5 daného nariadenia právomoc upozorniť súd tohto členského štátu na akékoľvek údajné porušenie uvedeného nariadenia a prípadne začať súdne konanie, môže túto právomoc vykonávať v súvislosti s cezhraničným spracúvaním údajov, hoci nie je „vedúcim dozorným orgánom“ v zmysle článku 56 ods. 1 toho istého nariadenia vo vzťahu k tomuto spracúvaniu údajov, ak k výkonu tejto právomoci dôjde v niektorej zo situácií, v ktorých nariadenie 2016/679 priznáva tomuto dozornému orgánu právomoc na prijatie rozhodnutia konštatujúceho, že uvedené spracúvanie porušuje pravidlá, ktoré sú v ňom uvedené, ako aj pod podmienkou, že budú dodržané postupy spolupráce a konzistentnosti stanovené v tomto nariadení.

2.

Článok 58 ods. 5 nariadenia 2016/679 sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade cezhraničného spracúvania údajov výkon právomoci dozorného orgánu iného členského štátu než vedúceho dozorného orgánu podať žalobu na súde v zmysle tohto ustanovenia nevyžaduje, aby prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ cezhraničného spracúvania osobných údajov, proti ktorému bola táto žaloba podaná, mal hlavnú prevádzkareň alebo inú prevádzkareň na území tohto členského štátu.

3.

Článok 58 ods. 5 nariadenia 2016/679 sa má vykladať v tom zmysle, že výkon právomoci dozorného orgánu iného členského štátu než vedúceho dozorného orgánu upozorniť súd tohto členského štátu na akékoľvek údajné porušenie uvedeného nariadenia a prípadne začať súdne konanie v zmysle tohto ustanovenia, sa môže uplatniť tak voči tejto hlavnej prevádzkarni prevádzkovateľa nachádzajúcej sa v členskom štáte tohto orgánu, ako aj voči inej prevádzkarni tohto prevádzkovateľa, pokiaľ sa žaloba týka spracúvania údajov vykonávaného v rámci činnosti danej prevádzkarne a uvedený orgán môže vykonať túto právomoc v súlade s tým, čo je uvedené v odpovedi na prvú položenú prejudiciálnu otázku.

4.

Článok 58 ods. 5 nariadenia 2016/679 sa má vykladať v tom zmysle, že ak dozorný orgán členského štátu, ktorý nie je „vedúcim dozorným orgánom“ v zmysle článku 56 ods. 1 tohto nariadenia, podal pred 25. májom 2018 žalobu týkajúcu sa cezhraničného spracúvania osobných údajov, t. j. pred dátumom, keď sa toto nariadenie stalo uplatniteľným, v konaní o tejto žalobe sa môže z pohľadu práva Únie pokračovať na základe ustanovení smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov, ktorá sa naďalej uplatňuje s ohľadom na porušenia pravidiel, ktoré sú v nej stanovené a ku ktorým dochádzalo až do dátumu jej zrušenia. Dôvodom na podanie uvedenej žaloby zo strany tohto orgánu môžu byť navyše porušenia, ku ktorým došlo po tomto dátume, a to na základe článku 58 ods. 5 nariadenia 2016/679, ak ide o niektorú zo situácií, pre ktoré toto nariadenie výnimočne priznáva dozornému orgánu členského štátu, ktorý nie je „vedúcim dozorným orgánom“, právomoc na prijatie rozhodnutia konštatujúceho, že predmetné spracúvanie dotknutých údajov je v rozpore s pravidlami stanovenými v uvedenom nariadení s ohľadom na ochranu práv fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov, ako aj pod podmienkou, že budú dodržané postupy spolupráce a konzistentnosti stanovené v tomto istom nariadení, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

5.

Článok 58 ods. 5 nariadenia 2016/679 sa má vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie má priamy účinok, takže vnútroštátny dozorný orgán sa môže odvolávať na uvedené ustanovenie voči jednotlivcom s cieľom podať žalobu alebo pokračovať v konaní o žalobe, a to napriek tomu, že to isté ustanovenie nebolo osobitne vykonané v právnej úprave dotknutého členského štátu.