—

čiastočne zrušil rozhodnutie ECB č. ECB-SSM-2018-FRBNP-17 z 26. apríla 2018 v rozsahu, v akom nariaďuje odpočet neodvolateľných platobných záväzkov vyplývajúcich z jednotného fondu na riešenie krízových situácií, z vnútroštátnych fondov na riešenie krízových situácií a zo systémov ochrany vkladov vlastného kapitálu kategórie 1, na individuálnom subkonsolidovanom, prípadne konsolidovanom základe, a najmä odseky 9.1, 9.2 a 9.3,

—

uložil ECB povinnosť nahradiť všetky trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na neexistencii právneho základu. V tejto súvislosti žalobkyňa tvrdí, že sporné rozhodnutie vytvára nové všeobecne záväzné pravidlo, ktoré jednoznačne prekračuje právny rámec, ktorým sa riadi vykonávanie prudenciálneho dohľadu zo strany žalovanej.

Žalovaná okrem toho tým, že prijala rozhodnutie bez predchádzajúcej analýzy rizika solventnosti a likvidity a bez ohľadu na rizikový profil žalobkyne, prekročila právomoci stanovené v článku 4 ods. 1 písm. f) a v článku 16 nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 2013, s. 63) (ďalej len „nariadenie SSM“).

Nakoniec žalobkyňa zastáva názor, že článok 16 ods. 1 písm. c) nariadenia SSM neumožňuje ECB konať, aby si zaručila „lepšie informácie o rizikách“ a že článok 4 ods. 1 písm. f), a článok 16 ods. 2 písm. d) nariadenia SSM nepovoľujú prijatie prudenciálnych opatrení v súvislosti s podsúvahovými položkami.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na nesprávnom právnom posúdení v rozsahu, v akom žalovaná nesprávne vyložila predpisy Spoločenstva, ktoré zavádzajú možnosť úverových inštitúcií využiť neodvolateľné platobné záväzky (ďalej len „NPZ“) s cieľom čiastočne splniť svoje záväzky voči fondom na riešenie krízových situácií a systémom ochrany vkladov. Napadnuté rozhodnutie je v rozpore s cieľom a účelom uplatniteľných pravidiel v rozsahu, v akom nerešpektuje zámer normotvorcu vyjadrený zavedením týchto nástrojov. Uvedené rozhodnutie tak zbavuje predmetné ustanovenia potrebného účinku.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na porušení zásady proporcionality, lebo nariadenie odpočtu NPZ z vlastných zdrojov je neprimerané a nie je nevyhnutné s ohľadom na čisto hypotetické a už kryté riziko. Podľa žalobkyne je toto opatrenie neprimerané vzhľadom na cieľ stanovený samotnou ECB, ktorým je „poskytnúť náležité informácie o finančných rizikách“.

4.

Štvrtý žalobný dôvod založený na nesprávnom právom posúdení a na porušení zásady riadnej správy. Žalobkyňa tvrdí, že žalovaná tým, že sa rozhodla použiť nástroj (odpočet vlastného kapitálu), ktorý je zjavne neprimeraný cieľu, ktorý údajne sleduje (poskytovať náležité informácie o rizikách), porušila zásadu riadnej správy, keďže z vlastného posúdenia nevyhodila príslušné dôsledky.