1.

Bránia články 4 a 17 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie (1) – v kontexte zásady efektivity vyplývajúcej z práva Únie – výkladu, podľa ktorého sa právoplatnému rozhodnutiu orgánu dohľadu podľa článku 4 smernice 2004/25/ES, ktorým bolo konštatované, že osoba porušila vnútroštátne predpisy prijaté na prebratie smernice 2004/25/ES, nepriznáva záväzný účinok v rámci následného konania o správnych deliktoch vedeného týmto orgánom dohľadu proti tej istej osobe, čím tejto osobe opätovne prináležia všetky faktické a právne námietky a dôkazné prostriedky, aby poprela porušenie práva zistené v už právoplatnom rozhodnutí?

2.

Bránia články 4 a 17 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie – v kontexte zásady efektivity vyplývajúcej z práva Únie – výkladu, podľa ktorého sa právoplatnému rozhodnutiu orgánu dohľadu podľa článku 4 smernice 2004/25/ES, ktorým bolo konštatované, že právnická osoba porušila vnútroštátne predpisy prijaté na prebratie smernice 2004/25/ES, nepriznáva záväzný účinok v rámci následného konania o správnych deliktoch vedeného týmto orgánom dohľadu proti orgánu, ktorý je oprávnený túto právnickú osobu zastupovať, čím tejto osobe (orgánu) prináležia všetky faktické a právne námietky a dôkazné prostriedky, aby poprela porušenie práva zistené v už právoplatnom rozhodnutí?

3.

V prípade zápornej odpovede na otázku 1:

Bráni článok 47 Charty základných práv Európskej únie vnútroštátnej praxi, podľa ktorej sa právoplatnému rozhodnutiu orgánu dohľadu podľa článku 4 smernice 2004/25/ES, ktorým bolo konštatované, že osoba porušila vnútroštátne predpisy prijaté na prebratie smernice 2004/25/ES, priznáva záväzný účinok v rámci následného konania o správnych deliktoch vedeného týmto orgánom dohľadu proti tej istej osobe, takže táto osoba nemôže ani z právneho, ani faktického hľadiska namietať proti už právoplatne zistenému porušeniu práva?

4.

V prípade zápornej odpovede na otázku 2:

Bráni článok 47 Charty základných práv Európskej únie vnútroštátnej praxi, podľa ktorej sa právoplatnému rozhodnutiu orgánu dohľadu podľa článku 4 smernice 2004/25/ES, ktorým bolo konštatované, že právnická osoba porušila vnútroštátne predpisy prijaté na prebratie smernice 2004/25/ES, priznáva záväzný účinok v rámci následného konania o správnych deliktoch vedeného týmto orgánom dohľadu proti orgánu, ktorý je oprávnený túto právnickú osobu zastupovať, takže táto osoba (orgán) nemôže ani z právneho, ani faktického hľadiska namietať proti už právoplatne zistenému porušeniu práva?