1.

Bránia články 4 a 13 smernice 2008/98/ES ( 1 ) spolu s odôvodnením 6, 8, 28 a 31 tejto smernice vnútroštátnym primárnym právnym predpisom a súvisiacim sekundárnym vykonávacím právnym predpisom – ako je článok 35 ods. 1 zákonného dekrétu č. 133/2014 v znení, v ktorom sa zmenil na zákon č. 164/2014, a dekrét predsedu vlády z 10. augusta 2016 uverejnený v Gazzetta Ufficiale della Repubblica Italiana (talianska Zbierka zákonov) č. 233 z 5. októbra 2016 – v časti, kde sa iba tie spaľovne, ktorých sa tieto predpisy týkajú, a to na základe údajov uvedených v prílohách a tabuľkách napadnutého dekrétu predsedu vlády, označujú ako strategická infraštruktúra a zástavba prvoradého národného záujmu, ktorej prostredníctvom sa realizuje integrovaný a moderný systém nakladania s komunálnym a podobným odpadom a zabezpečuje sa národná bezpečnosť a sebestačnosť, a to z dôvodu, že podobnú kvalifikáciu vnútroštátny zákonodarca rovnako nepriznal zariadeniam určeným na spracovanie odpadu na účely recyklácie a opätovného použitia, hoci tieto dva spôsoby spracovania majú prednosť v rámci hierarchie odpadového hospodárstva podľa uvedenej smernice?

Subsidiárne, v prípade zápornej odpovede na predchádzajúcu otázku, bránia články 4 a 13 smernice 2008/98/ES vnútroštátnym primárnym právnym predpisom a súvisiacim sekundárnym vykonávacím právnym predpisom – ako je článok 35 ods. 1 zákonného dekrétu č. 133/2014 v znení, v ktorom sa zmenil na zákon č. 164/2014, a dekrét predsedu vlády z 10. augusta 2016 uverejnený v Gazzetta Ufficiale della Repubblica Italiana č. 233 z 5. októbra 2016 – v časti, kde sa spaľovne komunálneho odpadu označujú ako strategická infraštruktúra a zástavba prvoradého národného záujmu, a to s cieľom ukončiť konania o porušení povinnosti a predísť ďalším takýmto konaniam z dôvodu neprebratia sektorových predpisov Únie, ako aj obmedziť ukladanie odpadu na skládky?

2.

Bránia články 2, 3, 4, 6, 7, 8, 9, 10, 11 a 12 smernice 2001/42/ES ( 2 ), jednotlivo aj ako vzájomne spojené ustanovenia, uplatňovaniu vnútroštátnych primárnych právnych predpisov a súvisiacich sekundárnych vykonávacích právnych predpisov – ako je článok 35 ods. 1 zákonného dekrétu č. 133/2014 v znení, v ktorom sa zmenil na zákon č. 164/2014, a dekrét predsedu vlády z 10. augusta 2016 uverejnený v Gazzetta Ufficiale della Repubblica Italiana č. 233 z 5. októbra 2016 – na základe ktorých má predseda vlády právomoc zvýšiť prostredníctvom dekrétu kapacitu existujúcich spaľovní a tiež určiť počet, kapacitu a regionálne umiestnenie spaľovní s energetickým zhodnocovaním komunálneho a podobného odpadu, ktoré sa majú vybudovať na pokrytie stanovených zostatkových potrieb, a to s cieľom postupného sociálno–hospodárskeho vyrovnávania medzi jednotlivými oblasťami štátneho územia a v súlade s cieľmi separovaného zberu a recyklácie, pričom predmetné vnútroštátne predpisy neukladajú povinnosť uplatniť vo fáze prípravy uvedeného plánu, vyplývajúceho z dekrétu predsedu vlády, ustanovenia týkajúce sa strategického environmentálneho posudzovania podľa citovanej smernice 2001/42/ES?