1

Svojím odvolaním sa Foundation for the Protection of the Traditional Cheese of Cyprus named Halloumi (Nadácia pre ochranu tradičného cyperského syra s názvom Halloumi) domáha zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 25. septembra 2018, Foundation for the Protection of the Traditional Cheese of Cyprus named Halloumi/EUIPO – M. J. Dairies (BBQLOUMI) (T‑328/17, neuverejnený, EU:T:2018:594, ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým tento súd zamietol jej žalobu podanú proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) zo 16. marca 2017 (vec R 497/2016‑4), týkajúcemu sa námietkového konania (ďalej len „sporné rozhodnutie“).

2

Nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke [Európskej Únie] (Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1), ktoré zrušilo a nahradilo nariadenie Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146), bolo zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2424 zo 16. decembra 2015 (Ú. v. EÚ L 341, 2015, s. 21), ktoré nadobudlo účinnosť 23. marca 2016. Následne bolo s účinnosťou od 1. októbra 2017 zrušené a nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1). Vzhľadom na dátum skutkových okolností sporu sa však toto odvolanie musí preskúmať s ohľadom na nariadenie č. 207/2009 v jeho pôvodnom znení.

3

Článok 7 nariadenia č. 207/2009, nazvaný „Absolútne dôvody zamietnutia“, stanovoval:

„1.   Do registra sa nezapíšu:

…

…

3.   Odsek 1 písm. b), c) a d) sa neuplatňujú, ak ochranná známka získala rozlišovaciu spôsobilosť, pokiaľ ide o tovary alebo služby, ktoré sú predmetom prihlášky, v dôsledku jej používania.“

4

Podľa článku 8 tohto nariadenia s názvom „Relatívne dôvody zamietnutia“:

„1.   Na základe námietky majiteľa staršej ochrannej známky sa ochranná známka, ktorá je predmetom prihlášky, nezapíše:

…

…

5.   Okrem toho na základe námietok majiteľa staršej ochrannej známky v zmysle odseku 2 sa ochranná známka, ktorá je predmetom prihlášky, nezapíše, ak je zhodná alebo podobná so staršou ochrannou známkou a má byť zapísaná pre tovary alebo služby, ktoré nie sú podobné s tovarmi alebo službami, pre ktoré je staršia ochranná známka zapísaná, kde v prípade staršej ochrannej známky [Európskej únie] má táto ochranná známka v [Európskej únii]dobré meno a v prípade staršej národnej ochrannej známky ochranná známka má dobré meno v príslušnom členskom štáte a tam, kde používanie bez náležitého dôvodu ochrannej známky, ktorá je predmetom prihlášky, by neprávom v rozpore s dobrými mravmi využívalo alebo narúšalo rozlišovaciu spôsobilosť alebo poškodzovalo dobré meno staršej ochrannej známky.“

5

Článok 65 uvedeného nariadenia stanovoval:

„1.   Proti rozhodnutiam odvolacích senátov o odvolaní možno podať žalobu na Súdnom dvore.

2.   Žalobu možno podať z dôvodu nedostatku právomoci, porušenia podstatných formálnych náležitostí, porušenia zmluvy, tohto nariadenia alebo akéhokoľvek právneho predpisu týkajúceho sa ich uplatňovania alebo zneužitia právomoci.

3.   Súdny dvor má právomoc napadnuté rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť.

…“

6

Článok 66 nariadenia č. 207/2009, ktorý rovnako ako články 67 až 74 tohto nariadenia patril do hlavy VIII tohto nariadenia, nazvanej „Kolektívne známky [Európskej únie]“, stanovoval:

„1.   Kolektívnou známkou [Európskej únie] je ochranná známka [Európskej únie], ktorá je takto označená už pri podaní prihlášky a je spôsobilá rozlišovať tovary alebo služby členov združenia, ktoré je majiteľom známky týchto alebo iných podnikov. O kolektívne známky [Európskej únie] môžu požiadať združenia výrobcov, producentov, poskytovateľov služieb alebo obchodníkov, ktorí majú podľa práva, ktorými sa tieto spravujú, právnu spôsobilosť vo vlastnom mene mať práva a povinnosti všetkých typov uzatvárať zmluvy alebo vykonávať ostatné právne úkony a žalovať a byť žalovaní, ako aj právnické osoby, ktoré sa spravujú verejným právom.

2.   Odchylne od článku 7 ods. 1 písm. c) znaky alebo označenia, ktoré môžu slúžiť v rámci obchodu na označenie zemepisného pôvodu tovarov alebo služieb, môžu predstavovať kolektívne známky [Európskej únie] v zmysle odseku 1. Kolektívna známka neoprávňuje majiteľa zakázať tretej osobe, aby používala v rámci obchodovania takéto označenia alebo údaje, za predpokladu, že ich bude používať v súlade s čestnými praktikami v priemysle alebo obchode; najmä nemožno takúto ochrannú známku uplatňovať voči tretej osobe, ktorá je oprávnená používať zemepisný názov.

3.   Ustanovenia tohto nariadenia sa uplatňujú na kolektívne ochranné známky [Európskej únie], pokiaľ články 67 až 74 nestanovujú inak.“

7

Znenie článku 7 ods. 1 písm. b) až d), článku 7 ods. 3, článku 8 ods. 1 a 5, ako aj článkov 65 a 66 nariadenia č. 207/2009 zodpovedalo zneniu článku 7 ods. 1 písm. b) až d), článku 7 ods. 3, článku 8 ods. 1 a 5, ako aj článkov 63 a 64 nariadenia č. 40/94 a bez podstatnej zmeny bolo prebraté do článku 7 ods. 1 písm. b) až d), článku 7 ods. 3, článku 8 ods. 1 a 5, ako aj článkov 72 a 74 nariadenia 2017/1001.

8

Dňa 9. júla 2014 M. J. Dairies EOOD, spoločnosť so sídlom v Bulharsku, požiadala EUIPO o zápis tohto slovného a obrazového označenia ako ochrannej známky Európskej únie (ďalej len „prihlasovaná ochranná známka BBQLOUMI“):

9

Tovary a služby uvedené v prihláške patria do tried 29, 30 a 43 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení (ďalej len „Niceská dohoda“) a zodpovedajú tomuto opisu:

10

Prihláška ochrannej známky bola uverejnená vo Vestníku ochranných známok Európskej únie12. augusta 2014.

11

Dňa 12. novembra 2014 podala odvolateľka námietku proti zápisu prihlasovanej ochrannej známky BBQLOUMI pre všetky tovary a služby uvedené v bode 9 tohto rozsudku.

12

Odvolateľka založila svoju námietku na kolektívnej ochrannej známke Európskej únie HALLOUMI, zapísanej 14. júla 2000 pre tovary patriace do triedy 29 a zodpovedajúce tomuto opisu: „Syry“.

13

Na podporu námietky boli uplatnené dôvody uvedené v článku 8 ods. 1 písm. b) a článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009.

14

Rozhodnutím z 15. januára 2016 námietkové oddelenie EUIPO námietku zamietlo.

15

Odvolanie podané odvolateľkou proti tomuto rozhodnutiu bolo zamietnuté sporným rozhodnutím štvrtého odvolacieho senátu EUIPO (ďalej len „odvolací senát“).

16

Na odôvodnenie tohto zamietnutia odvolací senát najprv uviedol, že so staršími kolektívnymi ochrannými známkami sa musí v rámci námietkového konania zaobchádzať rovnako ako so staršími individuálnymi ochrannými známkami. Rozlišovacia spôsobilosť predmetnej staršej ochrannej známky je pritom slabá, keďže pojem „halloumi“ označuje jednoducho druh syra. Tento pojem sa používa len ako druhový názov pre určitý typ výrobku. Ani pokiaľ ide o Cyprus a Grécko, odvolateľka nepredložila dôkazy, ktoré by mohli preukázať, že široká verejnosť vníma ochrannú známku HALLOUMI inak než ako opis typu syra.

17

Ďalej sa odvolací senát domnieval, že neexistuje žiadna pravdepodobnosť zámeny medzi staršou ochrannou známkou a prihlasovanou ochrannou známkou BBQLOUMI v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.

18

Je pravda, že pokiaľ ide o triedu 29 Niceskej dohody, výrobky, na ktoré sa vzťahujú kolidujúce ochranné známky, sú z väčšej časti zhodné alebo podobné. Naopak, medzi týmito ochrannými známkami existuje len malá vizuálna podobnosť. Okrem toho z fonetického a koncepčného hľadiska neexistuje podobnosť.

19

Odvolací senát napokon konštatoval, že odvolateľka vzala späť svoj dôvod námietky založený na článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009.

20

Odvolateľka návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 26. mája 2017 podala žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia sporného rozhodnutia.

21

Na podporu tejto žaloby uviedla jediný žalobný dôvod založený na porušení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, ktorý sa delí sa na štyri časti.

22

Po prvé odvolateľka vytýkala odvolaciemu senátu, že nesprávne vymedzil rozsah a účinky kolektívnych ochranných známok Európskej únie, keď prevzal nesprávne odôvodnenie obsiahnuté v rozsudku z 13. júna 2012, Organismos Kypriakis Galaktokomikis Viomichanias/ÚHVT – Garmo (HELLIM) (T‑534/10, EU:T:2012:292).

23

Po druhé tvrdila, že odvolací senát porušil článok 66 a nasl. nariadenia č. 207/2009 tým, že nezohľadnil skutočnosť, že kolektívne ochranné známky neumožňujú uviesť jediný obchodný pôvod a môžu označovať zemepisný pôvod.

24

Po tretie odvolací senát nesprávne kvalifikoval staršiu ochrannú známku ako druhovú, čím poprel rozlišovaciu spôsobilosť tejto ochrannej známky.

25

Po štvrté odvolací senát sa nesprávne domnieval, že rozdiely medzi kolidujúcimi ochrannými známkami umožňujú vyhnúť sa akejkoľvek pravdepodobnosti zámeny.

26

Keďže žiadnej časti jediného žalobného dôvodu sa nevyhovelo, žaloba bola zamietnutá.

27

Uznesením zo 17. septembra 2019 Všeobecný súd opravil bod 71 napadnutého rozsudku v jeho verzii v jazyku konania. Podľa takto opravenej verzie Všeobecný súd bez ohľadu na skutočnosť, že výrobky označené kolidujúcimi ochrannými známkami sú do určitej miery sčasti zhodné a sčasti podobné, dospel k záveru, že nemôže existovať pravdepodobnosť zámeny vo vnímaní príslušnej skupiny verejnosti, keďže existencia nízkeho stupňa podobnosti z vizuálneho, fonetického a koncepčného hľadiska nie je v prípade staršej ochrannej známky, ktorá má opisný význam, a teda má nízku rozlišovaciu spôsobilosť, dostatočná na vyvodenie záveru o existencii pravdepodobnosti zámeny.

28

V bode 71 napadnutého rozsudku v jeho znení v jazyku konania, ktorý bol pôvodne oznámený účastníkom konania a uverejnený, sa Všeobecný súd domnieval, že bez ohľadu na skutočnosť, že výrobky označené kolidujúcimi ochrannými známkami sú do určitej miery sčasti zhodné a sčasti podobné, nemôže existovať pravdepodobnosť zámeny vo vnímaní príslušnej skupiny verejnosti, keďže existencia podobnosti z vizuálneho, fonetického a koncepčného hľadiska nie je v prípade staršej opisnej ochrannej známky, ktorá má nízku rozlišovaciu spôsobilosť, dostatočná na vyvodenie záveru o domnienke o existencii pravdepodobnosti zámeny.

29

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

30

EUIPO navrhuje, aby Súdny dvor:

31

M. J. Dairies navrhuje, aby Súdny dvor:

32

Po prednesení návrhov generálnej advokátky odvolateľka podaním doručeným do kancelárie Súdneho dvora 30. októbra 2019 požiadala o opätovné otvorenie ústnej časti konania podľa článku 83 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.

33

Podľa tohto ustanovenia Súdny dvor môže kedykoľvek po vypočutí generálneho advokáta rozhodnúť o opätovnom začatí ústnej časti konania, najmä ak usúdi, že nemá dostatok informácií, alebo ak účastník konania uviedol po skončení tejto časti konania novú skutočnosť, ktorá môže mať rozhodujúci vplyv na rozhodnutie Súdneho dvora, alebo ak sa má vo veci rozhodnúť na základe tvrdenia, ku ktorému sa účastníci konania nemali možnosť vyjadriť.

34

Na podporu svojho návrhu odvolateľka uvádza, že návrhy generálnej advokátky sú založené na nesprávnom výklade dôvodov a tvrdení predložených na podporu odvolania. Takýto nesprávny výklad predstavuje novú skutočnosť a okrem toho vyvoláva riziko, že vec bude rozhodnutá na základe tvrdenia, ku ktorému sa účastníci konania nevyjadrili.

35

Treba však pripomenúť, že podľa článku 252 druhého odseku ZFEÚ generálny advokát, ktorý koná nestranne a nezávisle, predkladá na verejných pojednávaniach odôvodnené návrhy v prípadoch, ktoré si v súlade so Štatútom Súdneho dvora Európskej únie vyžadujú jeho účasť. Súdny dvor nie je viazaný ani týmito návrhmi, ani odôvodnením, na základe ktorého k týmto návrhom generálny advokát dospel (rozsudky z 22. júna 2017, Federatie Nederlandse Vakvereniging a i., C‑126/16, EU:C:2017:489, bod 31, ako aj z 13. novembra 2019, College Pension Plan of British Columbia, C‑641/17, EU:C:2019:960, bod 39).

36

Treba tiež pripomenúť, že Štatút Súdneho dvora Európskej únie ani rokovací poriadok neupravujú možnosť podať pripomienky v reakcii na návrhy prednesené generálnym advokátom. Nesúhlas s návrhmi generálneho advokáta preto nemôže byť sám osebe dôvodom opodstatňujúcim opätovné otvorenie ústnej časti konania (rozsudok z 25. októbra 2017, Polbud – Wykonawstwo, C‑106/16, EU:C:2017:804, body 23 a 24, ako aj z 13. novembra 2019, College Pension Plan of British Columbia, C‑641/17, EU:C:2019:960, bod 40).

37

Keďže v prejednávanej veci boli dôvody a tvrdenia predložené na podporu odvolania prejednané v písomnej a ústnej časti konania a Súdny dvor nie je viazaný opisom týchto dôvodov a tvrdení, ako je uvedený v návrhoch generálnej advokátky, neexistuje na rozdiel od toho, čo tvrdí odvolateľka, riziko, že vec bude rozhodnutá na základe tvrdenia, ku ktorému sa účastníci konania nevyjadrili.

38

Okrem toho zistenia uvedené v týchto návrhoch, vrátane zistení týkajúcich sa rozsahu dôvodov a tvrdení predložených na podporu odvolania, vôbec nepredstavujú novú skutočnosť, ktorú by účastník konania predložil po skončení ústnej časti konania v zmysle článku 83 rokovacieho poriadku.

39

Súdny dvor sa po vypočutí generálnej advokátky domnieva, že má k dispozícii všetky informácie potrebné na rozhodnutie o odvolaní.

40

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je potrebné nariadiť opätovné otvorenie ústnej časti konania.

41

Na podporu svojho odvolania uvádza odvolateľka štyri odvolacie dôvody.

42

Na podporu svojho prvého odvolacieho dôvodu založeného na porušení článku 66 nariadenia č. 207/2009 (teraz článok 74 nariadenia 2017/1001) odvolateľka uvádza, že z tohto ustanovenia vyplýva, že kolektívne ochranné známky nemožno, pokiaľ ide o ich rozlišovaciu spôsobilosť, posudzovať rovnakým spôsobom ako individuálne ochranné známky. V tejto súvislosti odvolateľka zdôrazňuje, že z odseku 1 uvedeného ustanovenia vyplýva, že základnou funkciou označenia pôvodu kolektívnych ochranných známok je rozlišovať tovary alebo služby pochádzajúce od jedného alebo viacerých členov združenia od tovarov alebo služieb iných podnikov a že z odseku 2 toho istého ustanovenia vyplýva, že odchylne od článku 7 ods. 1 písm. c) uvedeného nariadenia je povolené, aby takéto ochranné známky označovali zemepisný pôvod dotknutých tovarov alebo služieb.

43

Všeobecný súd tým, že potvrdil prístup odvolacieho senátu spočívajúci v znehodnotení rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky HALLOUMI na základe skutočnosti, že výraz „halloumi“ označuje druh syra vyrobeného podľa špeciálneho receptu z cyperského mlieka, nezohľadnil vlastnosti kolektívnej ochrannej známky uvedené v článku 66 ods. 1 a 2 nariadenia č. 207/2009.

44

Okrem toho Všeobecný súd tým, že vyžadoval, aby majiteľ kolektívnej ochrannej známky v rámci námietkového konania preukázal stupeň rozlišovacej spôsobilosti tejto ochrannej známky, zaviedol neprimerané dôkazné bremeno. V podstate vychádzal z predpokladu, že má nízku rozlišovaciu spôsobilosť, a požadoval, aby odvolateľka tento predpoklad vyvrátila.

45

Svojím druhým odvolacím dôvodom založeným na porušení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 v spojení s článkom 66 tohto nariadenia odvolateľka v podstate opakuje rovnaké tvrdenia ako tie, ktoré boli uvedené v rámci prvého odvolacieho dôvodu, a vyvodzuje z toho, že Všeobecný súd pri posudzovaní kritéria „pravdepodobnosti zámeny vo vnímaní verejnosti“ uvedeného v uvedenom článku 8 ods. 1 písm. b) nezohľadnil vlastnosti kolektívnej ochrannej známky uvedené v spomenutom článku 66.

46

Svojím tretím odvolacím dôvodom odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd pri uplatnení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 nerešpektoval judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa tohto ustanovenia.

47

Po prvé odvolateľka zdôrazňuje, že rozsudok z 13. júna 2012, Organismos Kypriakis Galaktokomikis Viomichanias/ÚHVT – Garmo (HELLIM) (T‑534/10, EU:T:2012:292), na ktorý Všeobecný súd odkazuje, nebol potvrdený Súdnym dvorom. Je pravda, že odvolanie podané proti tomuto rozsudku bolo zamietnuté uznesením z 21. marca 2013, Foundation for the Protection of the Traditional Cheese of Cyprus named Halloumi/ÚHVT (C‑393/12 P, neuverejnené, EU:C:2013:207). V tomto uznesení sa však Súdny dvor obmedzil na konštatovanie, že odvolateľka nesprávne vykladá uvedený rozsudok bez toho, aby sa zaoberal otázkou, či Všeobecný súd správne uplatnil relevantné zásady.

48

Pokiaľ ide o rozsudok z 20. septembra 2017, The Tea Board/EUIPO (C‑673/15 P až C‑676/15 P, EU:C:2017:702), ktorý Všeobecný súd tiež spomenul v napadnutom rozsudku, odvolateľka poznamenáva, že Súdny dvor v ňom iba spresnil, že pravdepodobnosť zámeny v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 sa má posudzovať s prihliadnutím na skutočnosť, že základnou funkciou kolektívnej ochrannej známky je podobne ako v prípade individuálnych ochranných známok označiť obchodný pôvod dotknutých tovarov alebo služieb.

49

Pokiaľ ide o rozsudok z 24. mája 2012, Formula One Licensing/ÚHVT (C‑196/11 P, EU:C:2012:314), na ktorý Všeobecný súd tiež odkázal, odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd v bode 41 napadnutého rozsudku nesprávne vyvodil z uvedeného rozsudku, že je možné priznať určitú mieru rozlišovacej spôsobilosti kolektívnej ochrannej známke Európskej únie len vtedy, ak majiteľ tejto ochrannej známky predloží v tejto súvislosti dôkazy.

50

Všeobecný súd okrem toho porušil základné pravidlá uvedené v judikatúre Súdneho dvora týkajúce sa článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, pokiaľ ide o celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny. Odvolateľka v tejto súvislosti odkazuje na rozsudok z 8. novembra 2016, BSH/EUIPO (C‑43/15 P, EU:C:2016:837), najmä na jeho body 61 až 64, v ktorých Súdny dvor zopakoval tieto pravidlá, pričom najmä zdôraznil, že aj v prípade staršej ochrannej známky s nízkou rozlišovacou spôsobilosťou môže existovať pravdepodobnosť zámeny z dôvodu podobnosti kolidujúcich ochranných známok a dotknutých tovarov alebo služieb.

51

Odvolateľka tvrdí, že bod 71 napadnutého rozsudku je zjavne nezlučiteľný s touto judikatúrou, keďže Všeobecný súd v ňom vylúčil existenciu pravdepodobnosti zámeny bez toho, aby riadne pristúpil k celkovému posúdeniu tejto pravdepodobnosti, zohľadňujúc pritom všetky relevantné okolnosti a vzájomnú závislosť medzi nimi.

52

Svojím štvrtým odvolacím dôvodom založeným na porušení článku 8 ods. 1 písm. b) a článku 65 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 odvolateľka Všeobecnému súdu vytýka, že vec nevrátil EUIPO napriek tomu, že konštatoval, že odvolací senát sa dopustil nesprávneho posúdenia.

53

Podľa EUIPO a spoločnosti M. J. Dairies sa odvolací senát a Všeobecný súd nedopustili nesprávneho právneho posúdenia, keď dospeli k záveru, že v rámci preskúmania pravdepodobnosti zámeny podľa článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 sa má rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky HALLOUMI považovať za slabú.

54

Pripomínajú, že základnou funkciou kolektívnej ochrannej známky, podobne ako v prípade individuálnej ochrannej známky, je označiť obchodný pôvod tovarov a služieb, ktoré označuje. Rozlišovacia spôsobilosť takejto kolektívnej ochrannej známky by sa teda nemala posudzovať na základe odlišných kritérií, než ktoré sa uplatňujú, ak je staršia ochranná známka individuálnou ochrannou známkou.

55

Prvý a druhý odvolací dôvod treba preto zamietnuť.

56

Tretí odvolací dôvod je tiež nedôvodný. V tejto súvislosti EUIPO a M. J. Dairies poznamenávajú, že Všeobecný súd dospel k záveru o neexistencii pravdepodobnosti zámeny, keď vychádzal nielen z nízkej rozlišovacej spôsobilosti staršej ochrannej známky, ale aj z iných relevantných faktorov, najmä z nízkeho stupňa podobnosti medzi kolidujúcimi ochrannými známkami. Napadnutý rozsudok, vrátane jeho bodu 71, je teda v súlade s judikatúrou Súdneho dvora týkajúcou sa článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.

57

Pokiaľ ide o štvrtý odvolací dôvod, EUIPO a M. J. Dairies sa domnievajú, že Všeobecný súd oprávnene dospel k záveru o neexistencii pravdepodobnosti zámeny napriek nesprávnemu posúdeniu, ktorého sa dopustil odvolací senát pri fonetickom a koncepčnom porovnaní kolidujúcich označení.

58

Hoci námietka podaná žalobcom proti prihlasovanej ochrannej známke BBQLOUMI bola založená tak na článku 8 ods. 1 písm. b), ako aj na článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009, je nesporné, že vzhľadom na neskôr predložené dôvody a tvrdenia mohol odvolací senát a Všeobecný súd túto námietku preskúmať iba z hľadiska uvedeného článku 8 ods. 1 písm. b).

59

Podľa tohto posledného uvedeného ustanovenia, ktoré je v prípade, že články 67 až 74 nariadenia č. 207/2009 nestanovujú inak, uplatniteľné na kolektívne ochranné známky Európskej únie podľa článku 66 ods. 3 tohto nariadenia (rozsudok z 20. septembra 2017, The Tea Board/EUIPO, C‑673/15 P až C‑676/15 P, EU:C:2017:702, bod 46), sa ochranná známka, o ktorej zápis sa žiada, nezapíše, ak z dôvodu jej zhodnosti alebo podobnosti so staršou ochrannou známkou a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb, na ktoré sa vzťahujú tieto dve ochranné známky, existuje pravdepodobnosť zámeny zo strany verejnosti na území, na ktorom je staršia ochranná známka chránená.

60

V prejednávanej veci je staršou ochrannou známkou kolektívna ochranná známka Európskej únie HALLOUMI, ktorú si odvolateľka dala zapísať pre syry. Posúdenie vykonané odvolacím senátom a potvrdené Všeobecným súdom, podľa ktorého príslušnú skupinu verejnosti tvorí široká verejnosť Únie z dôvodu, že dotknuté výrobky sú bežnej spotreby, nie je spochybnená.

61

Odvolateľka však v prvom až treťom odvolacom dôvode svojho odvolania tvrdí, že Všeobecný súd porušil kritériá, podľa ktorých sa má posudzovať existencia pravdepodobnosti zámeny v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009. Tieto odvolacie dôvody sa teda týkajú právnych zásad uplatniteľných na posúdenie pravdepodobnosti zámeny medzi kolidujúcimi ochrannými známkami, čo predstavuje právnu otázku, ktorú možno predložiť Súdnemu dvoru v rámci odvolania (rozsudok z 8. novembra 2016, BSH/EUIPO, C‑43/15 P, EU:C:2016:837, bod 52 a citovaná judikatúra).

62

Týmito troma odvolacími dôvodmi sa treba zaoberať spoločne, aby bolo možné najskôr preskúmať, aké kritériá sa uplatňujú, a následne zistiť, či Všeobecný súd dodržal tieto kritériá.

63

Súdny dvor, ktorý rozhodoval o veciach týkajúcich sa námietok založených na starších individuálnych ochranných známkach, opakovane rozhodol, že pravdepodobnosť zámeny znamená, že sa verejnosť môže domnievať, že tovary alebo služby označené staršou ochrannou známkou, a tovary alebo služby, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka, pochádzajú od jedného podniku alebo prípadne od podnikov, ktoré sú ekonomicky prepojené (rozsudky z 12. júna 2007, ÚHVT/Shaker, C‑334/05 P, EU:C:2007:333, bod 33; z 8. mája 2014, Bimbo/ÚHVT, C‑591/12 P, EU:C:2014:305, bod 19, a z 12. júna 2019, Hansson, C‑705/17, EU:C:2019:481, bod 40).

64

V prípade, o aký ide v prejednávanej veci, keď je staršia ochranná známka kolektívnou ochrannou známkou, ktorej základnou funkciou je v súlade s článkom 66 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 odlíšiť tovary alebo služby členov združenia, ktoré je jej majiteľom, od tovarov alebo služieb iných podnikov (rozsudky z 20. septembra 2017, The Tea Board/EUIPO, C‑673/15 P až C‑676/15 P, EU:C:2017:702, bod 63, a z 12. decembra 2019, Der Grüne Punkt/EUIPO, C‑143/19 P, EU:C:2019:1076, bod 52), pravdepodobnosť zámeny v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 znamená, že sa verejnosť môže domnievať, že všetky tovary alebo služby označené staršou ochrannou známkou, a tovary alebo služby, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka, pochádzajú od členov združenia, ktoré je majiteľom staršej ochrannej známky, alebo prípadne od podnikov, ktoré sú ekonomicky prepojené s týmito členmi alebo týmto združením.

65

Hoci je teda potrebné v prípade námietky podanej majiteľom kolektívnej ochrannej známky zohľadniť základnú funkciu tohto druhu ochrannej známky, ako je uvedená v článku 66 ods. 1 nariadenia č. 207/2009, na účely pochopenia toho, čo treba chápať pod pojmom pravdepodobnosť zámeny v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia, nič to nemení na tom, že judikatúra stanovujúca kritériá, vo vzťahu ku ktorým sa má konkrétne posúdiť, či takáto pravdepodobnosť existuje, je použiteľná na veci týkajúce sa staršej kolektívnej ochrannej známky.

66

Žiadna z vlastností kolektívnych ochranných známok Európskej únie totiž neodôvodňuje odchýlenie sa v prípade námietky založenej na takejto ochrannej známke od kritérií posúdenia pravdepodobnosti zámeny, ktoré vyplývajú z tejto judikatúry.

67

Podľa uvedenej judikatúry sa existencia pravdepodobnosti zámeny má posudzovať celkovo pri zohľadnení všetkých rozhodujúcich okolností predmetnej veci (rozsudky z 12. júna 2007, ÚHVT/Shaker, C‑334/05 P, EU:C:2007:333, bod 34; z 2. septembra 2010, Calvin Klein Trademark Trust/ÚHVT, C‑254/09 P, EU:C:2010:488, bod 44, a z 8. mája 2014, Bimbo/ÚHVT, C‑591/12 P, EU:C:2014:305, bod 20).

68

Pokiaľ ide o vizuálnu, fonetickú alebo koncepčnú podobnosť kolidujúcich ochranných známok, toto posúdenie sa musí zakladať na celkovom dojme, ktorý tieto ochranné známky vyvolávajú u príslušnej skupiny verejnosti (rozsudky z 12. júna 2007, ÚHVT/Shaker, C‑334/05 P, EU:C:2007:333, bod 35; z 2. septembra 2010, Calvin Klein Trademark Trust/ÚHVT, C‑254/09 P, EU:C:2010:488, bod 45, a z 8. mája 2014, Bimbo/ÚHVT, C‑591/12 P, EU:C:2014:305, bod 21).

69

Uvedené posúdenie okrem toho predpokladá určitú vzájomnú závislosť medzi zohľadňovanými okolnosťami, a najmä medzi podobnosťou ochranných známok a podobnosťou označených tovarov alebo služieb. Nižší stupeň podobnosti medzi označenými tovarmi alebo službami teda možno kompenzovať vyšším stupňom podobnosti medzi ochrannými známkami a opačne (rozsudky z 18. decembra 2008, Les Éditions Albert René/ÚHVT, C‑16/06 P, EU:C:2008:739, bod 46, a z 12. júna 2019, Hansson, C‑705/17, EU:C:2019:481, bod 43).

70

Z ustálenej judikatúry tiež vyplýva, že stupeň rozlišovacej spôsobilosti staršej ochrannej známky, ktorý určuje rozsah ochrany, ktorú poskytuje, patrí medzi relevantné faktory prejednávanej veci. Ak je rozlišovacia spôsobilosť staršej ochrannej známky významná, táto skutočnosť môže zvýšiť pravdepodobnosť zámeny. Existencia pravdepodobnosti zámeny však nie je vylúčená, ak je rozlišovacia spôsobilosť staršej ochrannej známky slabá (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. novembra 2016, BSH/EUIPO, C‑43/15 P, EU:C:2016:837, body 61 a 62, ako aj z 12. júna 2019, Hansson, C‑705/17, EU:C:2019:481, body 42 a 44).

71

Tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého sa má rozlišovacia spôsobilosť staršej ochrannej známky posudzovať najmä vzhľadom na článok 66 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 odlišne, keď je staršia ochranná známka kolektívnou ochrannou známkou Európskej únie, nemožno prijať.

72

V tejto súvislosti treba uviesť, že ak články 67 až 74 nariadenia č. 207/2009 nestanovujú inak, článok 7 ods. 1 písm. b) a článok 7 ods. 3 tohto nariadenia sa uplatňujú na kolektívne ochranné známky Európskej únie. V dôsledku toho musia mať tieto ochranné známky v každom prípade rozlišovaciu spôsobilosť, či už vďaka svojej povahe alebo používaniu.

73

Článok 66 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 nepredstavuje výnimku z tejto požiadavky rozlišovacej spôsobilosti. Hoci toto ustanovenie povoľuje odchylne od článku 7 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia zápis označení, ktoré môžu slúžiť na označenie zemepisného pôvodu tovarov alebo služieb, ako kolektívnych ochranných známok Európskej únie, neumožňuje, aby takto zapísané označenia nemali rozlišovaciu spôsobilosť. Ak združenie žiada o zápis označenia, ktoré môže označovať zemepisný pôvod, ako kolektívnej ochrannej známky Európskej únie, prináleží mu uistiť sa, že toto označenie je vybavené prvkami, ktoré umožňujú spotrebiteľovi rozlíšiť tovary alebo služby jej členov od tovarov alebo služieb iných podnikov.

74

Preto aj za predpokladu, že kolektívna ochranná známka Európskej únie HALLOUMI implicitne odkazuje, ako to tvrdí odvolateľka, na cyperský zemepisný pôvod dotknutých výrobkov, táto ochranná známka musí spĺňať svoju základnú funkciu, a to odlíšiť tovary alebo služby členov združenia, ktoré je jej majiteľom, od tovarov alebo služieb iných podnikov, a stupeň rozlišovacej spôsobilosti uvedenej ochrannej známky je v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 70 tohto rozsudku relevantným faktorom na účely posúdenia, či existuje pravdepodobnosť zámeny a či existuje pravdepodobnosť zámeny medzi touto ochrannou známkou a prihlasovanou ochrannou známkou BBQLOUMI.

75

Z toho vyplýva, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď vykonal posúdenie stupňa rozlišovacej spôsobilosti staršej ochrannej známky HALLOUMI, a zahrnul tento faktor do svojho posúdenia existencie pravdepodobnosti zámeny.

76

Okrem toho na rozdiel od toho, čo tvrdí odvolateľka, sa nezdá, že by Všeobecný súd pri tomto posúdení „znehodnotil“ rozlišovaciu spôsobilosť staršej ochrannej známky HALLOUMI, alebo že by vychádzal z predpokladu nízkej rozlišovacej spôsobilosti, ktorý mala odvolateľka vyvrátiť. Z bodov 42 a 70 napadnutého rozsudku naopak vyplýva, že Všeobecný súd po vykonaní analýzy dôkazov predložených odvolateľkou objektívne konštatoval, tak ako to urobil odvolací senát, že výraz „halloumi“, jediný prvok, ktorý tvorí táto staršia ochranná známka, označuje osobitný druh syra vyrábaného podľa osobitného receptu a že rozlišovacia spôsobilosť takejto ochrannej známky, ktorá sa obmedzuje na označenie druhu výrobku, je nízka. Toto posúdenie stupňa rozlišovacej spôsobilosti staršej ochrannej známky nemožno v prípade neexistencie presnej výhrady založenej na zjavnom skreslení dôkazov spochybňovať pred Súdnym dvorom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. septembra 2017, The Tea Board/EUIPO, C‑673/15 P až C‑676/15 P, EU:C:2017:702, bod 41).

77

Všeobecný súd tiež neporušil dosah rozsudku z 24. mája 2012, Formula One Licensing/ÚHVT (C‑196/11 P, EU:C:2012:314). V bodoch 41 až 47 tohto rozsudku Súdny dvor spresnil, že pri preskúmaní námietky založenej na národnej ochrannej známke treba tejto ochrannej známke priznať „určitú mieru rozlišovacej spôsobilosti“. Nezávisle od toho, či je táto judikatúra uplatniteľná na prejednávanú vec, z napadnutého rozsudku v každom prípade vyplýva, že Všeobecný súd tým, že konštatoval, že ochranná známka HALLOUMI má nízku rozlišovaciu spôsobilosť, priznal tejto ochrannej známke „určitý stupeň rozlišovacej spôsobilosti“, a teda neporušil uvedený rozsudok Súdneho dvora.

78

Hoci zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že prvý a druhý odvolací dôvod sú nedôvodné a že tvrdenia uvedené v rámci tretieho odvolacieho dôvodu, ktoré sú založené na nezohľadnení dosahu rozsudkov z 24. mája 2012, Formula One Licensing/ÚHVT (C‑196/11 P, EU:C:2012:314), a z 20. septembra 2017, The Tea Board/EUIPO (C‑673/15 P až C‑676/15 P, EU:C:2017:702), musia byť tiež zamietnuté, treba ešte preskúmať tvrdenie, ktoré bolo tiež predložené na podporu tohto tretieho odvolacieho dôvodu, podľa ktorého Všeobecný súd nepristúpil k celkovému posúdeniu pravdepodobnosti zámeny, zohľadňujúc pritom podľa judikatúry Súdneho dvora všetky relevantné okolnosti a vzájomnú závislosť medzi nimi.

79

V tejto súvislosti treba uviesť, že v bodoch 62 až 69 napadnutého rozsudku Všeobecný súd dospel k záveru, že odvolací senát nesprávne dospel k záveru, že medzi kolidujúcimi ochrannými známkami neexistuje z fonetického a koncepčného hľadiska podobnosť. Všeobecný súd sa naopak domnieval, že tieto ochranné známky sú, nepochybne len v malej miere, podobné tak z vizuálneho, ako aj z fonetického a koncepčného hľadiska.

80

Všeobecný súd tiež v bode 70 tohto rozsudku konštatoval, že staršia ochranná známka HALLOUMI má nízku rozlišovaciu spôsobilosť a v bode 71 uvedeného rozsudku uviedol, že tovary označené kolidujúcimi ochrannými známkami sú v určitej miere čiastočne zhodné a čiastočne podobné.

81

Keďže tieto rôzne okolnosti boli posúdené Všeobecným súdom v súlade s článkom 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, ako ho vykladá judikatúra pripomenutá v bodoch 67 až 70 tohto rozsudku, mu prináležalo začleniť ich do celkového posúdenia s ohľadom na vzájomnú závislosť medzi uvedenými faktormi, najmä medzi podobnosťou ochranných známok a podobnosťou označených tovarov alebo služieb, pričom nízky stupeň podobnosti medzi označenými tovarmi alebo službami môže byť kompenzovaný vyšším stupňom podobnosti medzi ochrannými známkami a naopak.

82

Z toho vyplýva, že Všeobecnému súdu prináležalo prinajmenšom preskúmať, či skutočnosť, že ochranná známka HALLOUMI a prihlasovaná ochranná známka BBQLOUMI sú podľa jeho posúdenia len málo podobné z vizuálneho, fonetického a koncepčného hľadiska, je kompenzovaná najmä zhodou tovarov označených každou z týchto ochranných známok, teda syrov. V súlade so zásadami uvedenými v uvedenej judikatúre, ktorá vyžaduje posúdenie, ktoré zohľadňuje vzájomnú závislosť medzi relevantnými faktormi, bolo takéto preskúmanie nevyhnutné na účely určenia, či existuje riziko, že široká verejnosť sa môže mylne domnievať, že tovary alebo služby ponúkané pod ochrannou známkou BBQLOUMI pochádzajú od podniku pridruženého k združeniu, ktoré je majiteľom ochrannej známky HALLOUMI.

83

Hoci Všeobecný súd pripomenul uvedené zásady v bode 56 napadnutého rozsudku a oznámil v bode 69 tohto rozsudku, že v zostávajúcej časti uvedeného rozsudku vykonal celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny, v bodoch 70 a 71 tohto istého rozsudku sa obmedzil na vyjadrenie svojich konštatovaní týkajúcich sa stupňa rozlišovacej spôsobilosti staršej ochrannej známky a stupňa podobnosti tak kolidujúcich ochranných známok, ako aj tovarov, na ktoré sa vzťahujú, a abstraktne dospel k záveru, že v prejednávanej veci nemôže existovať pravdepodobnosť zámeny vo vnímaní príslušnej skupiny verejnosti, pretože existencia určitého, v tomto prípade nízkeho, stupňa podobnosti medzi kolidujúcimi ochrannými známkami z vizuálneho, fonetického a koncepčného hľadiska nie je v prípade staršej ochrannej známky, ktorá má nízku rozlišovaciu spôsobilosť, dostatočná na vyvodenie záveru o existencii pravdepodobnosti zámeny. Na tomto jedinom základe Všeobecný súd v bode 72 napadnutého rozsudku rozhodol, že hoci sa odvolací senát dopustil pochybení konštatovaných v bodoch 62 až 69 tohto rozsudku, správne dospel k záveru o neexistencii pravdepodobnosti zámeny.

84

Zo žiadneho bodu odôvodnenia napadnutého rozsudku teda nevyplýva, že Všeobecný súd riadne preskúmal vzájomnú závislosť relevantných faktorov. Aj za predpokladu, že by skúmal, či nízky stupeň podobnosti kolidujúcich ochranných známok mohol byť vyvážený podstatne vyšším stupňom podobnosti tovarov označených týmito ochrannými známkami, treba konštatovať, že Všeobecný súd v napadnutom rozsudku neuviedol dôvody, pre ktoré sa domnieval, že to tak nie je.

85

Z bodu 71 napadnutého rozsudku skôr vyplýva, že Všeobecný súd vychádzal z predpokladu, podľa ktorého v prípade nízkej rozlišovacej spôsobilosti staršej ochrannej známky musí byť existencia pravdepodobnosti zámeny vylúčená v okamihu, keď sa ukáže, že podobnosť kolidujúcich ochranných známok sama osebe neumožňuje preukázať takúto pravdepodobnosť.

86

Ako vyplýva z judikatúry pripomenutej v bodoch 69 a 70 tohto rozsudku, takýto predpoklad je nesprávny, pretože okolnosť, že rozlišovacia spôsobilosť staršej ochrannej známky je nízka, nevylučuje existenciu pravdepodobnosti zámeny. Na účely určenia, či existuje alebo neexistuje takáto pravdepodobnosť, bolo vzhľadom na kritérium vzájomnej závislosti uvedené v tejto judikatúre nevyhnutné preskúmať, či je nízky stupeň podobnosti kolidujúcich ochranných známok vyvážený vyšším stupňom podobnosti alebo dokonca zhodnosti výrobkov označených týmito ochrannými známkami. Posúdenie, ktoré vykonal Všeobecný súd, však v tejto súvislosti neobsahuje žiadne konkrétne preskúmanie.

87

K takémuto výkladu napadnutého rozsudku treba dospieť, a to bez ohľadu na skutočnosť, či sa zohľadní pôvodné znenie tohto rozsudku alebo znenie vyplývajúce z opravného uznesenia zo 17. septembra 2019. Keďže oprava, ktorú Všeobecný súd vykonal, nemá vplyv na posúdenie tohto odvolania, nie je potrebné skúmať otázku, o ktorej účastníci konania diskutovali na pojednávaní pred Súdnym dvorom, či takáto oprava, ktorú Všeobecný súd oznámil účastníkom konania krátko pred týmto pojednávaním pred Súdnym dvorom, bola zlučiteľná s uplatniteľnými procesnými pravidlami.

88

Keďže posúdenie, ktoré vykonal Všeobecný súd, nespĺňa z dôvodov uvedených v bodoch 82 až 87 tohto rozsudku požiadavku celkového posúdenia, ktoré zohľadňuje vzájomnú závislosť relevantných faktorov, treba dospieť k záveru, že Všeobecný súd porušil kritériá, na základe ktorých sa musí posúdiť existencia pravdepodobnosti zámeny v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, a tým sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia.

89

Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok treba zrušiť bez toho, aby bolo potrebné preskúmať štvrtý odvolací dôvod.

90

V súlade s článkom 61 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie môže Súdny dvor v prípade zrušenia rozhodnutia Všeobecného súdu buď sám vydať konečný rozsudok, ak to stav konania dovoľuje, alebo vrátiť vec Všeobecnému súdu na rozhodnutie.

91

V prejednávanej veci sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď nevykonal celkové posúdenie podľa kritérií stanovených judikatúrou týkajúcou sa článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.

92

Za týchto podmienok je potrebné vrátiť vec Všeobecnému súdu, aby mohol pristúpiť k takémuto posúdeniu, a teda k novému preskúmaniu existencie pravdepodobnosti zámeny.

93

Vzhľadom na to, že vec sa vracia Všeobecnému súdu, o trovách konania sa rozhodne neskôr.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto: