1

Svojou žalobou Európska komisia navrhuje, aby Súdny dvor určil, že Španielske kráľovstvo si tým, že nerevidovalo programy odpadového hospodárstva stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 2008, s. 3), pokiaľ ide o autonómne spoločenstvá Baleárskych a Kanárskych ostrovov, a tým, že ju úradne neinformovalo o revízii týchto programov, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 30 ods. 1 a článku 33 ods. 1 tejto smernice.

2

Článok 28 ods. 1 smernice 2008/98 stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia, aby ich príslušné orgány vypracovali v súlade s článkami 1, 4, 13 a 16 jeden alebo viac programov odpadového hospodárstva.

Tieto programy sa samotné alebo v kombinácii vzťahujú na celé geografické územie daného členského štátu.“

3

Článok 30 ods. 1 tejto smernice uvádza:

„Členské štáty zabezpečia, aby sa ich programy odpadového hospodárstva a programy predchádzania vzniku odpadu hodnotili aspoň každých šesť rokov a v prípade potreby sa revidovali, a to vo vhodných prípadoch v súlade s článkami 9 a 11.“

4

Článok 33 ods. 1 uvedenej smernice znie takto:

„Členské štáty informujú Komisiu o programoch odpadového hospodárstva a programoch predchádzania vzniku odpadu uvedených v článkoch 28 a 29 po ich prijatí a o akýchkoľvek podstatných revíziách týchto programov.“

5

Podľa článku 40 ods. 1 smernice 2008/98 lehota na prebratie tejto smernice bola stanovená na 12. decembra 2010, teda dva roky po nadobudnutí účinnosti 12. decembra 2008.

6

Dňa 18. novembra 2016 Komisia zaslala Španielskemu kráľovstvu výzvu, v ktorej tvrdila, že vzhľadom na to, že neprijalo alebo nezrevidovalo programy odpadového hospodárstva autonómnych spoločenstiev Aragónsko, Baleárske ostrovy, Kanárske ostrovy, Kantábria, Kastília‑La Mancha, Katalánsko, Estremadura, Galícia, La Rioja, Madrid, Murcia a Navarra, ako aj autonómneho mesta Ceuta, a v dôsledku toho jej neoznámilo tieto programy, Španielske kráľovstvo porušilo článok 28 ods. 1, článok 30 ods. 1 a článok 33 ods. 1 smernice 2008/98.

7

Španielske kráľovstvo odpovedalo na túto výzvu listom z 18. januára 2017.

8

Dňa 14. júla 2017 Komisia vydala odôvodnené stanovisko, v ktorom dospela k záveru, že Španielske kráľovstvo naďalej neplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo smernice 2008/98, pokiaľ ide o autonómne spoločenstvá Aragónsko, Baleárske ostrovy, Kanárske ostrovy, Madrid, ako aj autonómne mesto Ceuta, a vyzvala tento členský štát, aby prijal požadované opatrenia v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto odôvodneného stanoviska, teda do 14. septembra 2017.

9

Španielske kráľovstvo odpovedalo na uvedené odôvodnené stanovisko listami zo 14. septembra 2017, ako aj zo 17. januára, 18. mája, 23. mája a 6. júna 2018.

10

Keďže Komisia sa domnievala, že Španielske kráľovstvo ešte neprijalo opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s povinnosťami, ktoré mu vyplývajú zo smernice 2008/98, rozhodla sa 12. októbra 2018 podať túto žalobu o nesplnenie povinnosti.

11

Vo svojej žalobe Komisia tvrdila, že Španielske kráľovstvo si tým, že neprijalo alebo neoznámilo programy odpadového hospodárstva autonómnych spoločenstiev Aragónsko, Baleárske ostrovy, Kanárske ostrovy, Madrid, ako aj autonómneho mesta Ceuta, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 28 ods. 1, článku 30 ods. 1 a článku 33 ods. 1 smernice 2008/98.

12

Vzhľadom na informácie, ktoré Španielske kráľovstvo oznámilo vo svojom vyjadrení k žalobe, týkajúce sa v podstate prijatia a zaslania Komisii v priebehu roku 2018 nových programov odpadového hospodárstva pre autonómne spoločenstvá Aragónsko a Madrid, ako aj autonómne mesto Ceuta, Komisia sa rozhodla vziať späť svoju žalobu o nesplnenie povinnosti v rozsahu, v akom sa týkala týchto autonómnych spoločenstiev a tohto autonómneho mesta. Okrem toho, pokiaľ ide o autonómne spoločenstvá Baleárskych a Kanárskych ostrovov, Komisia sa rozhodla vziať späť výhradu týkajúcu sa neprijatia programov odpadového hospodárstva týchto dvoch autonómnych spoločenstiev, teda výhradu založenú na porušení článku 28 ods. 1 smernice 2008/98, pretože tieto programy, ktoré boli prijaté pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice, Španielske kráľovstvo oznámilo.

13

Komisia tak obmedzila predmet svojej žaloby o nesplnenie povinnosti na výhrady týkajúce sa porušenia povinností revízie a oznámenia programov odpadového hospodárstva, ktoré sú stanovené v článku 30 ods. 1 smernice 2008/98 a v článku 33 ods. 1 tejto smernice, len pokiaľ ide o autonómne spoločenstvá Baleárskych a Kanárskych ostrovov.

14

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

15

Španielske kráľovstvo navrhuje, aby Súdny dvor:

16

Je potrebné pripomenúť, že cieľom konania pred podaním žaloby stanoveného v článku 258 prvom odseku ZFEÚ je poskytnúť dotknutému členskému štátu možnosť splniť si svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú z práva Únie, alebo použiť opravné prostriedky proti výhradám, ktoré podala Komisia. Regulárnosť tohto postupu tak predstavuje základnú záruku, ktorú upravuje Zmluva o FEÚ, na účely zabezpečenia ochrany práv predmetného členského štátu. Iba v prípade, že táto záruka je zabezpečená, kontradiktórne konanie pred Súdnym dvorom umožňuje rozhodovať o tom, či si tento štát skutočne nesplnil povinnosti, ktorých porušenie namieta Komisia. Cieľom výzvy v konaní pred podaním žaloby je najmä vymedziť predmet sporu a oznámiť členského štátu, ktorý má predložiť svoje pripomienky, skutočnosti potrebné na prípravu jeho obrany (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. júna 2003, Komisia/Taliansko, C‑145/01, EU:C:2003:324, bod 17 a citovanú judikatúru).

17

Rovnako podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora vydanie výzvy podľa článku 258 prvého odseku ZFEÚ predpokladá v prvom rade, že Komisia môže platne uplatňovať porušenie povinnosti prináležiacej dotknutému členskému štátu (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 15. februára 2001, Komisia/Francúzsko, C‑230/99, EU:C:2001:100, bod 32, a z 27. októbra 2005, Komisia/Luxembursko, C‑23/05, EU:C:2005:660, bod 7).

18

Z toho vyplýva, že začatie postupu pred začatím konania upraveného v článku 258 prvom odseku ZFEÚ, aj v prípade, že Komisia nemôže platne namietať nesplnenie povinnosti dotknutým členským štátom, nevyhnutne ovplyvňuje riadny priebeh konania o nesplnení povinnosti členským štátom.

19

Okrem toho nedostatok výzvy, ktorá spĺňa požiadavky článku 258 ZFEÚ, predstavuje prekážku konania z dôvodu verejného záujmu, ktorú môže Súdny dvor kedykoľvek preskúmať ex offo (pozri v tomto zmysle uznesenie z 13. septembra 2000, Komisia/Holandsko, C‑341/97, EU:C:2000:434, bod 21, a rozsudok z 27. októbra 2005, Komisia/Luxembursko, C‑23/05, EU:C:2005:660, body 5 a 7).

20

V prejednávanej veci, ako v podstate uviedla generálna advokátka v bodoch 17 až 19 svojich návrhov, Komisia tým, že zaslala Španielskemu kráľovstvu výzvu 18. novembra 2016, tomuto členskému štátu vytýkala nesplnenie určitých povinností stanovených v smernici 2008/98, ktoré ešte k tomuto dátumu nebolo možné vytýkať.

21

V prvom rade, ako vyplýva z repliky, Komisia vyložila článok 30 ods. 1 tejto smernice, ktorý stanovuje, že členské štáty zabezpečia, aby programy odpadového hospodárstva boli vyhodnotené aspoň každých šesť rokov, a ak je to potrebné revidované, v tom zmysle, že táto smernica ukladá členským štátom povinnosť revidovať tieto programy do šiestich rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti uvedenej smernice, teda od 12. decembra 2008.

22

Povinnosť vyhodnotiť a prípadne revidovať programy odpadového hospodárstva prijaté autonómnymi spoločenstvami Baleárskych a Kanárskych ostrovov, stanovená v článku 30 ods. 1 smernice 2008/98, však mohla vzniknúť až ku dňu uplynutia lehoty na prebratie uvedenej smernice, ako to vyplýva z článku 40 ods. 1 tejto smernice, teda od 12. decembra 2010.

23

V dôsledku toho lehota stanovená členským štátom v článku 30 ods. 1 smernice 2008/98 na splnenie povinností stanovených v tomto článku uplynula až šesť rokov po uplynutí lehoty na prebratie tejto smernice, t. j. 12. decembra 2016.

24

Preto Komisia tým, že 18. novembra 2016 vyzvala Španielske kráľovstvo, aby ukončilo údajné porušenie povinnosti stanovenej v článku 30 ods. 1 uvedenej smernice, začala postup pred začatím konania upraveného v článku 258 ZFEÚ predčasne.

25

Keďže povinnosť, ktorej nesplnenie Komisia uvádza, vznikla až po dátume, ku ktorému bola výzva vyhotovená, Komisia sa nemôže platne odvolávať na nesplnenie povinnosti stanovenej v uvedenom článku 30 ods. 1.

26

Pripustenie opačnej hypotézy by navyše ohrozovalo požiadavky právnej istoty, ktoré sú vnútorne späté s každým konaním, ktoré sa môže stať sporovým (pozri analogicky rozsudok z 15. februára 2001, Komisia/Francúzsko, C‑230/99, EU:C:2001:100, bod 34 a citovanú judikatúru).

27

V druhom rade to isté platí, aj pokiaľ ide o údajné porušenie povinnosti oznamovať akúkoľvek významnú revíziu programov odpadového hospodárstva v zmysle článku 33 ods. 1 smernice 2008/98.

28

Keďže táto oznamovacia povinnosť má vo vzťahu k revízii týchto programov akcesorickú povahu, až po skončení postupu vyhodnotenia a prípadnej revízie je možné posúdiť rozsah revízie a prípadne konštatovať, že členský štát porušil oznamovaciu povinnosť uvedenú v článku 33 ods. 1 tejto smernice.

29

Z toho vyplýva, že Komisia nemohla platne namietať porušenie oznamovacej povinnosti v zmysle uvedeného článku 33 ods. 1 pred uplynutím lehoty šiestich rokov stanovenej v článku 30 ods. 1 uvedenej smernice, teda pred 12. decembrom 2016.

30

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy je potrebné zamietnuť žalobu Komisie o nesplnenie povinnosti ako nedôvodnú.

31

Podľa článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Španielske kráľovstvo navrhlo zaviazať Komisiu na náhradu trov konania a žaloba Komisie je neprípustná, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol takto: