–

José Cánovas Pardo SL, v zastúpení: V. Venturini Medina, procurador, a A. Scasso Veganzones, abogada,

–

Club de Variedades Vegetales Protegidas, v zastúpení: P. Tent Alonso, V. Gigante Pérez, I. Pérez‑Cabrero Ferrández a G. Navarro Pérez, abogados,

–

grécka vláda, v zastúpení: G. Kanellopoulos, E. Leftheriotou a A. Vasilopoulou, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: B. Eggers, I. Galindo Martín a G. Koleva, splnomocnené zástupkyne,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 96 nariadenia Rady (ES) č. 2100/94 z 27. júla 1994 o právach spoločenstva k odrodám rastlín (Ú. v. ES L 227, 1994, s. 1; Mim. vyd. 03/016, s. 390).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Club de Variedades Vegetales Protegidas (ďalej len „CVVP“) a spoločnosťou José Cánovas Pardo SL (ďalej len „Pardo“) v súvislosti s tým, že táto posledná uvedená spoločnosť pestovala mandarínkovníky odrody nazvanej „Nadorcott“ bez súhlasu CVVP.

3

Podľa článku 1 nariadenia č. 2100/94 „sa ustanovuje systém práv spoločenstva k odrodám rastlín ako jediná a výhradná forma práv priemyselného vlastníctva spoločenstva pre rastlinné odrody“.

4

Článok 13 tohto nariadenia s názvom „Práva majiteľa práv spoločenstva k odrodám rastlín a zakázané konanie“ stanovuje:

„1.   Vlastníctvo práv spoločenstva k odrodám má za účinok, že majiteľ alebo majitelia práva spoločenstva k odrodám, ďalej nazývaní iba ‚majitelia‘, majú nárok na vykonávanie činností stanovených v odseku 2.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článkov 15 a 16, si nasledujúce činnosti, týkajúce sa množiteľského materiálu odrôd alebo zozberaného materiálu chránenej odrody, ďalej spoločne nazývané iba ‚materiál‘, vyžadujú povolenie majiteľa:

Vydanie povolenia majiteľa môže podliehať podmienkam a obmedzeniam ním určeným.

3.   Ustanovenia odseku 2 sa vzťahujú na zozberaný materiál, iba ak tento bol získaný nepovoleným použitím množiteľského materiálu odrody chránenej odrody a pokiaľ majiteľ nemal primeranú možnosť vykonávať svoje právo vzhľadom na daný množiteľský materiál odrody.

…“

5

Podľa článku 94 uvedeného nariadenia s názvom „Porušovanie práv“:

„1.   Majiteľ môže zažalovať kohokoľvek, kto:

s cieľom dosiahnutia zákazu takéhoto porušovania jeho práv, zaplatenia primeraného odškodnenia alebo oboch možností súčasne.

2.   Ktokoľvek, kto takto konal, či už úmyselne alebo z nedbanlivosti, je taktiež zodpovedný za náhradu akýchkoľvek ďalších škôd, ktoré boli majiteľovi spôsobené takýmto konaním. V prípade nevedomej nedbanlivosti možno nárok na náhradu škôd znížiť tak, aby zodpovedal takejto nevedomej nedbanlivosti, avšak nikdy nie tak, aby náhrada škôd bola nižšia než výhoda, ktorú spôsobením škôd získala osoba, ktorá práva majiteľa porušila.“

6

Článok 95 toho istého nariadenia s názvom „Činnosti vykonané pred udelením práv spoločenstva k odrodám rastlín“ znie takto:

„Majiteľ môže požadovať primerané odškodnenie od osoby, ktorá v čase medzi zverejnením prihlášky o udelenie práva spoločenstva k odrodám rastlín a udelením tohto práva vykonala činnosť, ktorej vykonanie by bolo po udelení daného práva zakázané.“

7

Podľa znenia článku 96 nariadenia č. 2100/94 s názvom „Premlčanie“:

„Žaloby podľa článkov 94 a 95 sa premlčia do 3 rokov odo dňa konečného udelenia práva spoločenstva k odrodám rastlín a dňa, kedy sa majiteľ dozvedel o príslušnej činnosti a totožnosti zodpovednej strany alebo v prípade, že sa to tom nedozvedel, po tridsiatich rokoch od ukončenia príslušných činností.“

8

Na základe žiadosti, ktorú 22. augusta 1995 podala spoločnosť Nadorcott Protection SARL na Úrad Spoločenstva pre odrody rastlín (CPVO), jej tento úrad udelil 4. októbra 2004 právo Spoločenstva k odrodám rastlín týkajúce sa odrody mandarínkovníkov s názvom „Nadorcott“. Toto rozhodnutie bolo predmetom odvolania s odkladným účinkom na odvolací výbor CPVO, ktoré bolo zamietnuté rozhodnutím z 8. novembra 2005, uverejneným v Úradnom vestníku CPVO15. februára 2006.

9

Pardo prevádzkuje od roku 2006 plochu, na ktorej pestuje 4457 mandarínkovníkov odrody Nadorcott.

10

Spoločnosť GESLIVE, ktorej bola zverená správa práv týkajúcich sa odrody Nadorcott, zaslala spoločnosti Pardo 30. októbra 2007 výzvu, aby vzhľadom na to, že nemá zodpovedajúcu licenciu, ukončila pestovanie tejto rastlinnej odrody.

11

CVVP, na ktorú bola od 13. decembra 2008 prevedená správa týchto práv, zaslala spoločnosti Pardo 30. marca 2011 nový list, v ktorom ju vyzvala, aby v prípade, že sa preukáže, že pestuje 5000 mandarínkovníkov odrody Nadorcott, ukončila toto pestovanie.

12

CVVP po tom, čo v novembri 2011 podala na Juzgado de lo Mercantil (Obchodný súd, Španielsko) návrh na nariadenie predbežných opatrení s cieľom konštatovať, že došlo k porušeniu výlučných práv k odrode Nadorcott, podala dve žaloby proti spoločnosti Pardo, a to jednak žalobu z dôvodu „dočasnej ochrany“ týkajúcu sa činností uskutočnených touto spoločnosťou pred priznaním ochrany, teda pred 15. februárom 2006, a jednak žalobu pre porušovanie práv z dôvodu činností uskutočnených po tomto dátume. CVVP konkrétne žiadala, aby sa konštatovalo porušenie výlučných práv k odrode Nadorcott od 15. februára 2006 až do ukončenia jej pestovania. CVVP tiež navrhla uložiť spoločnosti Pardo povinnosť ukončiť toto neoprávnené používanie, odstrániť a prípadne zničiť akýkoľvek rastlinný materiál tejto odrody, ktorý má v držbe, ako aj zaplatiť jej odmenu ako náhradu za uvedené používanie.

13

Vzhľadom na to, že odo dňa, keď majiteľ práva k odrode Nadorcott identifikoval Pardo ako údajného pestovateľa tejto odrody, teda najneskôr 30. októbra 2007, keď Geslive doručila spoločnosti Pardo výzvu, do dňa podania žaloby spoločnosti CVVP v novembri 2011 uplynuli viac ako tri roky, tento prvostupňový súd zamietol uvedenú žalobu z dôvodu, že podľa článku 96 nariadenia č. 2100/94 bola premlčaná.

14

Audiencia de Murcia (Provinčný súd Murcia, Španielsko), na ktorý CVVP podala odvolanie proti tomuto rozhodnutiu, konštatoval, že Pardo nespochybňuje pestovanie stromov odrody Nadorcott, ani neudelenie súhlasu majiteľa práv k tejto odrode. Tento súd rozhodol, že svojou činnosťou sa táto spoločnosť dopustila konania porušujúceho práva a že pokračovaním v pestovaní uvedených stromov toto konanie pretrváva. Okrem toho sa domnieval, že článok 96 nariadenia č. 2100/94 sa má vykladať v tom zmysle, že žaloby týkajúce sa porušovania práv, ku ktorým došlo pred menej ako tromi rokmi pred podaním žaloby CVVP, neboli premlčané, zatiaľ čo žaloby týkajúce sa činností uskutočnených viac než tri roky pred touto udalosťou boli premlčané.

15

V dôsledku toho bola spoločnosti Pardo uložená povinnosť zaplatiť sumu 31199 eur z dôvodu porušenia práv a primeranej odmeny za činnosti uskutočnené bez súhlasu majiteľa práv Spoločenstva počas obdobia zahŕňajúceho dočasnú ochranu. Okrem toho jej bola uložená povinnosť ukončiť akékoľvek porušovanie práv.

16

Pardo podala proti tomuto rozhodnutiu Audiencia de Murcia (Provinčný súd Murcia) kasačný opravný prostriedok na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, Tribunal Supremo (Najvyšší súd, Španielsko), ktorým napadla výklad článku 96 nariadenia č. 2100/94 podaný týmto prvým uvedeným súdom.

17

Vnútroštátny súd uvádza, že podľa vnútroštátnej judikatúry týkajúcej sa duševného vlastníctva je potrebné rozlišovať medzi jednorazovým porušením a takým, ktoré má pokračujúci charakter. V tomto poslednom uvedenom prípade sa premlčacie lehoty predlžujú tak dlho, ako trvá činnosť predstavujúca porušenie. Tento súd sa pýta, či takúto judikatúru možno preniesť na pravidlá premlčania stanovené v článku 96 nariadenia č. 2100/94 a konkrétne, či sú všetky žaloby týkajúce sa porušenia práv premlčané, ak majiteľ práva Spoločenstva podal žalobu viac než tri roky po tom, čo sa dozvedel o porušujúcom konaní a totožnosti zodpovednej strany, alebo či sú premlčané iba žaloby týkajúce sa činností uskutočnených viac než tri roky pred podaním žaloby.

18

Za týchto podmienok Tribunal Supremo (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

19

Rozhodnutím predsedu Súdneho dvora z 13. februára 2019 bolo konanie v tejto veci prerušené až do vyhlásenia rozsudku vo veci C‑176/18, týkajúcej sa návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Supremo (Najvyšší súd) a ktorý sa vzťahoval na výklad článku 13 nariadenia č. 2100/94 v rámci sporu medzi spoločnosťou CVVP a pánom Adolfom Juanom Martínezom Sanchísom vo veci jeho pestovania mandarínkovníkov odrody Nadorcott.

20

Po vyhlásení rozsudku z 19. decembra 2019, Club de Variedades Vegetales Protegidas (C‑176/18, EU:C:2019:1131), kancelária Súdneho dvora oznámila tento rozsudok vnútroštátnemu súdu listom zo 7. januára 2020 a vyzvala ho, aby jej vzhľadom na tento rozsudok oznámil, či trvá na svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania v prejednávanej veci.

21

Uvedený súd listom zo 16. októbra 2020 informoval Súdny dvor, že trvá na svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

22

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 96 nariadenia č. 2100/94 vykladať v tom zmysle, že trojročná premlčacia lehota stanovená v tomto ustanovení pre žaloby uvedené v článkoch 94 a 95 tohto nariadenia začína plynúť potom, ako bolo právo Spoločenstva k odrodám rastlín konečne udelené, odo dňa, keď sa majiteľ dozvedel o porušení práv a totožnosti osoby, ktorá sa dopustila porušenia práv, a to bez ohľadu na to, či sa toto porušenie už skončilo alebo pokračuje až do okamihu podania žaloby.

23

V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť, že v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora treba na účely výkladu ustanovenia práva Únie zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (rozsudok z 20. januára 2021, Heavyinstall, C‑420/19, EU:C:2021:33, bod 27 a citovaná judikatúra).

24

Pokiaľ ide po prvé o znenie článku 96 nariadenia č. 2100/94, výslovne z neho vyplýva, že žaloby podľa článkov 94 a 95 tohto nariadenia sa premlčia do troch rokov odo dňa konečného udelenia práva Spoločenstva k odrodám rastlín a dňa, kedy sa majiteľ dozvedel o príslušnej činnosti a totožnosti zodpovednej strany alebo v prípade, že sa o tom nedozvedel, po tridsiatich rokoch od ukončenia príslušných činností.

25

Z tohto znenia teda v prvom rade vyplýva, že toto ustanovenie upravuje dve podmienky umožňujúce určiť deň, od ktorého začína plynúť trojročná premlčacia lehota týkajúca sa žalôb podaných podľa článkov 94 a 95 nariadenia č. 2100/94, pričom jedna z nich predchádza druhej.

26

Začatie takejto lehoty totiž závisí jednak od objektívnej udalosti, a to od dátumu, keď bola konečne udelená ochrana Spoločenstva, a jednak od subjektívnej udalosti, a to od dátumu, keď sa majiteľ práv Spoločenstva dozvedel o porušení práv, ako aj o totožnosti zodpovednej strany.

27

Pokiaľ ide o otázku, či existuje vzťah prednosti medzi týmito udalosťami, od ktorých sa počíta začatie plynutia premlčacej lehoty, treba usudzovať, že začiatok plynutia tejto lehoty zodpovedá dňu, keď nastala udalosť, ku ktorej došlo ako k poslednej, teda buď v deň priznania ochrany Spoločenstva, alebo v deň dozvedenia sa o porušení, ako aj totožnosti zodpovednej strany (pozri analogicky rozsudok z 2. marca 2017, Glencore Céréales France, C‑584/15, EU:C:2017:160, bod 47).

28

Z toho vyplýva, že článok 96 nariadenia č. 2100/94 nemožno vykladať v tom zmysle, že skončenie porušovania práv predstavuje udalosť, od ktorej sa počíta začatie plynutia premlčacej lehoty žalôb uvedených v článkoch 94 a 95 tohto nariadenia.

29

Takýto výklad, ktorý zastáva CVVP vo svojich písomných pripomienkach, by bol nielen v rozpore so znením tohto článku 96, ale ako uviedol generálny advokát v bode 46 svojich návrhov, viedol by k pridaniu ďalšej podmienky k podmienkam uvedeným v bode 26 tohto rozsudku, ktorú normotvorca Únie nestanovil.

30

Po druhé sa znenie článku 96 nariadenia č. 2100/94 obmedzuje na uvedenie, že trojročná premlčacia lehota začína plynúť v okamihu, keď sa majiteľ dozvedel o „činnosti“ porušujúcej práva ako takej, ako aj o zodpovednej strane. Toto ustanovenie naproti tomu neobsahuje žiadne ďalšie spresnenie týkajúce sa prípadného zohľadnenia dĺžky obdobia, počas ktorého dochádzalo k porušovaniu práv majiteľa, alebo pokračujúceho charakteru tohto porušenia. Z tohto znenia iba vyplýva, že touto „činnosťou“ je taká činnosť, ktorá môže byť predmetom niektorej zo žalôb uvedených v článkoch 94 a 95 nariadenia č. 2100/94.

31

V tejto súvislosti treba na jednej strane pripomenúť, že po udelení práv Spoločenstva k odrodám rastlín nepovolené vykonávanie činností uvedených v článku 13 ods. 2 nariadenia č. 2100/94 v súvislosti s rastlinnou odrodou, ktorá je predmetom tohto práva, predstavuje „nepovolené použitie“ v zmysle článku 13 ods. 3 nariadenia č. 2100/94. V súlade s článkom 94 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia môže uvedený majiteľ zažalovať kohokoľvek, kto za týchto okolností vykonáva niektorú z daných činností, s cieľom dosiahnuť zákaz takéhoto porušovania jeho práv alebo zaplatenie primeranej náhrady alebo obe tieto možnosti (pozri rozsudok z 19. decembra 2019, Club de Variedades Vegetales Protegidas, C‑176/18, EU:C:2019:1131, bod 41).

32

Na druhej strane, pokiaľ ide o obdobie pred udelením tohto práva, uvedený majiteľ môže požadovať v súlade s článkom 95 nariadenia č. 2100/94 primerané odškodnenie od každej osoby, ktorá v čase medzi zverejnením prihlášky o udelenie práva Spoločenstva k odrodám rastlín a udelením tohto práva vykonala činnosť, ktorej vykonanie by jej bolo po uvedenom období na základe takejto ochrany zakázané (rozsudok z 19. decembra 2019, Club de Variedades Vegetales Protegidas, C‑176/18, EU:C:2019:1131, bod 42).

33

V dôsledku toho z bodov 24 až 32 tohto rozsudku vyplýva, že podľa znenia článku 96 nariadenia č. 2100/94 trojročná premlčacia lehota, ktorú toto ustanovenie stanovuje pre žaloby uvedené v článkoch 94 a 95 tohto nariadenia, nezačína plynúť od okamihu, keď skončili činnosti porušujúce práva, z dôvodu ktorých boli tieto žaloby podané, ale odo dňa, keď sa majiteľ práva Spoločenstva dozvedel o existencii tohto porušenia a totožnosti zodpovednej strany, keďže toto znenie neobsahuje žiadny odkaz ani narážku na pojmy trvanie porušenia lebo pokračovanie porušovania práv.

34

Takýto výklad je po druhé potvrdený kontextom, ktorého súčasťou je článok 96 nariadenia č. 2100/94.

35

Treba totiž uviesť, že žaloby podľa článkov 94 a 95 tohto nariadenia sú namierené najmä proti činnostiam uvedeným v článku 13 ods. 2 tohto nariadenia. Toto ustanovenie sa teda vzťahuje na individuálne identifikované činnosti, v dôsledku čoho okolnosť, že činnosť trvá určitý čas, nie je rozhodujúca pre určenie začiatku plynutia lehoty stanovenej v článku 96 uvedeného nariadenia.

36

Po tretie výklad tohto ustanovenia, ako je uvedený v bode 33 tohto rozsudku, je podporený cieľom, ktorý sleduje nariadenie č. 2100/94 prostredníctvom uvedeného ustanovenia v rozsahu, v akom stanovuje pravidlo premlčania.

37

Treba tiež pripomenúť, že premlčacie doby vo všeobecnosti plnia funkciu zabezpečenia právnej istoty (rozsudok z 30. apríla 2020, Nelson Antunes da Cunha, C‑627/18, EU:C:2020:321, bod 44 a citovaná judikatúra).

38

Na to, aby takéto lehoty plnili túto funkciu, musia byť stanovené vopred a akékoľvek „analogické“ uplatnenie premlčacej lehoty musí byť dostatočne predvídateľné pre osobu podliehajúcu súdnej právomoci (rozsudok 23. januára 2019, Fallimento Traghetti del Mediterraneo, C‑387/17, EU:C:2019:51, bod 71 a citovaná judikatúra).

39

Výklad článku 96 nariadenia č. 2100/94, podľa ktorého premlčacia lehota, ktorú stanovuje, začína plynúť až od ukončenia predmetného porušovania práv, by mal za následok, že pokiaľ porušovanie pretrváva, majiteľ práva Spoločenstva môže podať žaloby uvedené v článkoch 94 a 95 tohto nariadenia až do troch rokov od ukončenia tohto porušenia, a to bez ohľadu na to, kedy začalo uvedeného porušenie a kedy sa tento majiteľ dozvedel o jeho existencii a o totožnosti zodpovednej strany.

40

Takýto výklad by zodpovednej strane tohto porušenia spôsoboval sústavnú neistotu, keďže majiteľ práva Spoločenstva by napriek tomu, že toleroval existenciu tohto porušenia do takej miery, že by u zodpovednej strany vyvolal dojem, že koná v dobrej viere, mohol platne podať niektorú zo žalôb uvedených v článkoch 94 a 95 nariadenia č. 2100/94 pre všetky tieto činnosti bez ohľadu na to, kedy došlo ku každej z nich.

41

V dôsledku toho treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 96 nariadenia č. 2100/94 sa má vykladať v tom zmysle, že trojročná premlčacia lehota stanovená v tomto ustanovení pre žaloby uvedené v článkoch 94 a 95 tohto nariadenia začína plynúť bez ohľadu na to, či porušenie práva k chránenej odrode pokračuje, ako aj na to, kedy toto porušenie skončilo, odo dňa, keď na jednej strane bolo právo Spoločenstva k odrodám rastlín konečne udelené a na druhej strane sa majiteľ práva Spoločenstva dozvedel o existencii tohto porušenia a totožnosti zodpovednej strany.

42

Svojou druhou a treťou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 96 nariadenia č. 2100/94 vykladať v tom zmysle, že sa premlčujú všetky žaloby uvedené v článkoch 94 a 95 tohto nariadenia týkajúce sa všetkých porušení práv k chránenej odrode, ktoré boli podané viac než tri roky potom, ako na jednej strane bolo konečne udelené právo Spoločenstva k odrodám rastlín, a na druhej strane sa majiteľ dozvedel o všetkých týchto porušeniach a totožnosti zodpovednej strany, a to bez ohľadu na to, kedy došlo k niektorej z činností tvoriacich všetky uvedené porušenia, posudzovaných jednotlivo, alebo či sú premlčané len žaloby týkajúce sa činností, ku ktorým došlo viac než tri roky pred podaním týchto žalôb.

43

Ako vyplýva z bodu 37 tohto rozsudku, článok 96 nariadenia č. 2100/94 sa vzťahuje na premlčanie žalôb uvedených v článkoch 94 a 95 tohto nariadenia týkajúcich sa individuálne identifikovaných porušení.

44

Ako totiž bolo pripomenuté v bodoch 31 a 32 tohto rozsudku, takýmito činnosťami sú tie, ktoré sú uvedené v článku 13 ods. 2 tohto nariadenia a vyžadujú si povolenie zo strany majiteľa práv Spoločenstva, a to výroba alebo reprodukcia (množenie), udržiavanie stavu s cieľom rozmnožovania (pestovania), ponuka na predaj, predaj alebo iná podoba odbytu, vývoz z Únie, dovoz do Únie a držba množiteľského materiálu odrôd alebo materiálu chránenej odrody na ktorýkoľvek z týchto účelov.

45

Na účely uplatnenia článku 96 nariadenia č. 2100/94 je preto potrebné individuálne zohľadniť každú porušujúcu činnosť, ktorá zodpovedá jednej z činností vymenovaných v článku 13 ods. 2 tohto nariadenia, bez ohľadu na okolnosť, či sa opakuje, pokračuje alebo ju možno spojiť so všetkými činnosťami.

46

Okrem toho, ako uviedol generálny advokát v bode 61 svojich návrhov, skutočnosť, že článok 96 nariadenia č. 2100/94 upravuje premlčanie „činnosti“, a nie premlčanie správania považovaného za „súbor činností“, svedčí v prospech individuálneho posudzovania premlčania každého z porušujúcich činností tvoriacich „súbor činností“.

47

Z toho vyplýva, že na určenie, či sa žaloby uvedené v článkoch 94 a 95 nariadenia č. 2100/94 premlčujú v trojročnej lehote stanovenej v článku 96 tohto nariadenia, je rozhodujúci deň, keď sa majiteľ práva Spoločenstva dozvedel o existencii individuálne posudzovanej porušujúcej činnosti, ako aj o totožnosti zodpovednej strany.

48

Za okolností veci samej teda vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť vo vzťahu ku každej z porušujúcich činností, ktoré sa vytýkajú spoločnosti Pardo, či sa CVVP dozvedela o týchto činnostiach a ich zodpovednej strane viac než tri roky predtým, ako podala predmetné žaloby o náhradu škody, ktoré, ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, boli podané v novembri 2011.

49

Opačný výklad článku 96 nariadenia č. 2100/94, podľa ktorého by uplynutie trojročnej lehoty stanovenej v tomto ustanovení viedlo k premlčaniu vzťahujúcemu sa na všetky činnosti porušujúce práva majiteľa, ako tvrdí Pardo vo svojich písomných pripomienkach, by bol v rozpore s účelom tohto ustanovenia.

50

Z takéhoto výkladu totiž vyplýva, že vzhľadom na to, že premlčanie žalôb uvedených v článkoch 94 a 95 tohto nariadenia sa vzťahuje na porušujúcu činnosť, ktorá by sa považovala buď za tvoriacu začiatok správania, alebo vedúcu k súboru porušujúcich činností týkajúcich sa chránenej odrody, malo by tiež za následok spôsobenie premlčania žalôb týkajúcich sa akejkoľvek ďalšej činnosti, ktorú by bolo možné pripísať tomuto správaniu alebo spojiť s týmto súborom, bez ohľadu na to, kedy by sa majiteľ práva Spoločenstva dozvedel o jeho existencii a totožnosti zodpovednej strany takejto činnosti.

51

Ako však uviedol generálny advokát v bode 56 svojich návrhov, pravidlá premlčania by sa mali týkať len žalôb vzťahujúcich sa na činnosti, ktoré sa už uskutočnili, a nie na tie, ktoré by sa mohli vykonať v budúcnosti.

52

Ak by sa navyše mali vyhlásiť za premlčané žaloby uvedené v článkoch 94 a 95 nariadenia č. 2100/94 z dôvodu, že sa premlčali žaloby týkajúce sa „pôvodnej činnosti“, ktorá je dôvodom vytýkaného správania, majiteľ práva Spoločenstva by bol zbavený akejkoľvek ochrany vo vzťahu k porušujúcim činnostiam uskutočneným po uplynutí premlčacej lehoty týkajúcej sa tejto pôvodnej činnosti.

53

Takéto chápanie premlčacej lehoty stanovenej v článku 96 tohto nariadenia by bolo nezlučiteľné so samotným cieľom uvedeného nariadenia, ktorý podľa jeho článku 1 spočíva v ustanovení systému práv Spoločenstva k odrodám rastlín.

54

Vzhľadom na uvedené treba na druhú a tretiu otázku odpovedať tak, že článok 96 nariadenia č. 2100/94 sa má vykladať v tom zmysle, že sa premlčujú jedine žaloby uvedené v článkoch 94 a 95 tohto nariadenia týkajúce sa všetkých porušení práv k chránenej odrode, ktoré boli podané viac než tri roky potom, ako na jednej strane bolo konečne udelené právo Spoločenstva k odrodám rastlín, a na druhej strane sa majiteľ dozvedel o každej z týchto činností tvoriacich všetky uvedené porušenia, posudzovaných jednotlivo, a o totožnosti ich zodpovednej strany.

55

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto: