1.

Rámcové rozhodnutie Rady 2005/214/SVV z 24. februára 2005 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie ( 2 ) umožňuje orgánom členského štátu (ďalej len „štát pôvodu“) požadovať výkon peňažnej sankcie v inom členskom štáte (ďalej len „vykonávajúci štát“), v ktorom fyzická alebo právnická osoba, proti ktorej bolo vydané rozhodnutie, vlastní majetok alebo jej v ňom plynú príjmy, má v ňom svoje obvyklé bydlisko alebo sídlo, ak ide o právnickú osobu.

2.

V tomto návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý vznikol v súvislosti so žiadosťou Centraal Justitieel Incassobureau (CJIB) (Ústredná justičná inkasná agentúra, Holandsko) ( 3 ) pri Ministerie van Veiligheid en Justitie (Ministerstvo bezpečnosti a spravodlivosti, Holandsko) o uznanie a výkon rozhodnutia Adm. Verwerking Flitsgegevens CJIB HA Leeuwarden (útvar zodpovedný za spracovanie údajov z radarov na CJIB Leeuwarden, Holandsko) z 25. novembra 2016, ktorým bola uložená pokuta 36 eur spoločnosti Bank BGŻ BNP Paribas S.A. w Gdańsku (Bank BGŻ BNP Paribas S.A. Gdaňsk, Poľsko) ( 4 ), je Súdny dvor vyzvaný, aby uplatnil v praxi závery vyplývajúce z rozsudku z 29. júna 2017, Popławski ( 5 ), pokiaľ ide o účinky rámcových rozhodnutí, najmä pokiaľ ide o podmienky uplatňovania povinnosti konformného výkladu.

3.

Formulované jednoduchšie, tento návrh na začatie prejudiciálneho konania vedie Súdny dvor k tomu, aby určil, či a prípadne ako môže byť peňažná sankcia vykonaná v členskom štáte, keď sa táto sankcia týka osoby, ktorá nemá v tomto štáte právnu subjektivitu.

4.

Podľa článku 1 rámcového rozhodnutia 2005/214, nazvaného „Definície“:

„Na účely tohto rámcového rozhodnutia:

…“

5.

Článok 4 tohto rámcového rozhodnutia, nazvaný „Zasielanie rozhodnutí a zapojenie ústredného orgánu“, stanovuje v odsekoch 1 a 6:

„1.   Rozhodnutie spolu s osvedčením uvedeným v tomto článku možno zaslať príslušným orgánom členského štátu, v ktorom má fyzická alebo právnická osoba, proti ktorej bolo prijaté rozhodnutie, majetok alebo príjem, zvyčajné bydlisko alebo, v prípade právnickej osoby, sídlo.

…

6.   Ak orgán vykonávajúceho štátu, ktorému bolo zaslané rozhodnutie, nemá právomoc ho uznať a prijať potrebné opatrenia na jeho výkon, odošle rozhodnutie z úradnej moci príslušnému orgánu a informuje o tom príslušný orgán štátu pôvodu.“

6.

Článok 5 uvedeného rámcového rozhodnutia, nazvaný „Rozsah pôsobnosti“, stanovuje v odseku 1:

„Nasledujúce trestné činy, ak sú trestné v štáte pôvodu, a tak, ako sú vymedzené právom štátu pôvodu… sú dôvodom v súlade s podmienkami tohto rámcového rozhodnutia a bez posudzovania obojstrannej trestnosti činu, na uznanie a výkon rozhodnutí:

…

…“

7.

Článok 6 rámcového rozhodnutia 2005/214, nazvaný „Uznanie a výkon rozhodnutí“, znie takto:

„Príslušné orgány vykonávajúceho štátu uznajú rozhodnutie, ktoré bolo zaslané v súlade s článkom 4, bez toho, aby boli požadované akékoľvek ďalšie náležitosti a bezodkladne prijmú všetky potrebné opatrenia na jeho výkon, pokiaľ príslušný orgán nerozhodne o uplatnení jedného z dôvodov odmietnutia uznania alebo odmietnutia výkonu, ktoré sú stanovené v článku 7.“

8.

Podľa článku 9 ods. 1 a 3 tohto rámcového rozhodnutia:

„1.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3 tohto článku a článok 10, vykonanie rozhodnutia sa spravuje právnym poriadkom vykonávajúceho štátu rovnakým spôsobom ako peňažná sankcia vykonávajúceho štátu. Orgány vykonávajúceho štátu sú príslušné rozhodovať o postupoch vykonania a určovať všetky s tým súvisiace opatrenia vrátane dôvodov pre ukončenie vykonania.

…

3.   Peňažná sankcia uložená právnickej osobe sa vymáha aj vtedy, ak vykonávajúci štát neuznáva zásadu trestnej zodpovednosti právnických osôb.“

9.

Podľa článku 20 uvedeného rámcového rozhodnutia:

„1.   Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s ustanoveniami tohto rámcového rozhodnutia do 22. marca 2007.

2.   Každý členský štát môže na obdobie najviac 5 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto rámcového rozhodnutia obmedziť jeho uplatňovanie na:

…

…

3.   Ak osvedčenie uvedené v článku 4 vedie k domnienke možného porušenia základných práv alebo základných právnych zásad zakotvených v článku 6 zmluvy, každý členský štát môže namietať uznanie a výkon rozhodnutí. Uplatní sa postup uvedený v článku 7 ods. 3.

…“

10.

Odôvodnenia 1 a 2 smernice (EÚ) 2015/413 ( 6 ) stanovujú:

11.

Článok 2 tejto smernice, nazvaný „Rozsah pôsobnosti“, stanovuje, že táto smernica sa uplatňuje najmä v prípade prekročenia najvyššej dovolenej rýchlosti.

12.

Článok 3 písm. n) uvedenej smernice stanovuje:

„Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

…

13.

Podľa článku 4 ods. 3 tretieho pododseku smernice 2015/413:

„Členský štát deliktu na základe tejto smernice využíva získané údaje na účely zistenia, kto je osobne zodpovedný za dopravné delikty súvisiace s bezpečnosťou cestnej premávky uvedené v článku 2 tejto smernice.“

14.

Kapitola 66b ustawa – Kodeks postępowania karnego (Trestný poriadok) ( 7 ) zo 6. júna 1997, ktorý preberá do poľského právneho poriadku ustanovenia rámcového rozhodnutia 2005/214.

15.

Kapitola 66b TP, nazvaná „Žiadosť členského štátu Európskej únie o vykonanie právoplatnej peňažnej sankcie“, stanovuje v § 611ff:

„1.   Ak [štát pôvodu] požiada o vykonanie právoplatnej peňažnej sankcie, je pre vykonanie príslušný Sąd Rejonowy [okresný súd, Poľsko], v obvode ktorého má páchateľ majetok, dosahuje príjmy alebo má obvyklý, resp. prechodný pobyt. Na účely tejto kapitoly znamená výraz ‚peňažná sankcia‘ povinnosť páchateľa zaplatiť v rozhodnutí uvedenú:

…

6.   Ak v tejto kapitole nie je ustanovené inak, na vykonanie rozhodnutí uvedených v ods. 1 sa uplatní poľské právo…“

16.

§ 611fg TP stanovuje:

„Vykonanie rozhodnutia podľa § 611ff ods. 1 možno odmietnuť, ak:

…

…

17.

§ 611fh TP stanovuje:

„1.   Súd preskúma vykonanie peňažnej sankcie na pojednávaní, na ktorom sa môžu zúčastniť prokurator [prokurátor, Poľsko], páchateľ, ak sa zdržuje v Poľskej republike, a jeho obhajca, ak sa dostaví. Ak páchateľ, ktorý sa nezdržiava v Poľskej republike, nemá obhajcu, môže mu z úradnej moci ustanoviť obhajcu predseda súdu príslušného pre danú trestnú vec.

2.   Proti rozhodnutiu súdu o vykonaní peňažnej sankcie je možné podať odvolanie.

3.   Právoplatné rozhodnutie o uloženej peňažnej sankcii s osvedčením podľa § 611ff ods. 2 je exekučným titulom a po nadobudnutí vykonateľnosti ho možno nútene [v Poľsku] vykonať.

4.   Ak informácie poskytnuté štátom pôvodu nie sú dostatočné na rozhodnutie o vykonaní peňažnej sankcie, súd požiada príslušný súd alebo iný orgán štátu pôvodu o ich doplnenie v určitej lehote.

5.   V prípade nedodržania lehoty podľa odseku 4 súd rozhodne o vykonaní na základe dovtedy poskytnutých informácií.“

18.

Ustawa – Kodeks postępowania w sprawach o wykroczenia (zákon o priestupkovom konaní) ( 8 ) z 24. augusta 2001 stanovuje v § 116b ods. 1:

„Na žiadosť členského štátu [Únie] o vykonanie peňažnej pokuty, trestnoprávnych sankcií vo forme dodatočnej náhrady škody, povinnosti nahradiť škodu alebo odsúdenia na náhradu trov konania a o vykonanie peňažných sankcií uložených súdom alebo iným orgánom členského štátu [Únie] sa primerane použijú ustanovenia kapitoly 66a a 66b [TP].“

19.

V rámci kapitoly XI, nazvanej „Priestupky proti bezpečnosti a poriadku v cestnej premávke“ ustawa – Kodeks wykroczeń (zákon o priestupkoch) ( 9 ) z 20. mája 1971, § 92a stanovuje:

„Prekročenie rýchlosti predpísanej zákonom alebo dopravnou značkou vodičom vozidla sa potresce peňažnou pokutou.“

20.

Podľa § 25 ods. 1 ustawa – Kodeks karny wykonawczy (zákon o výkone trestov) ( 10 ) zo 6. júna 1997:

„Výkon… uloženej peňažnej pokuty, peňažného plnenia a súdnych výdavkov sa uskutoční podľa ustanovení Kodeks postępowania cywilnego [Občiansky súdny poriadok], ak v tomto zákone nie je ustanovené inak.“

21.

§ 33 ustawa – Kodeks cywilny (Občiansky zákonník) ( 11 ) z 23. apríla 1964 stanovuje:

„Právnickými osobami sú Skarb Państwa [štátna pokladnica, Poľsko] a organizačné jednotky, ktorým osobitné ustanovenia priznávajú právnu subjektivitu.“

22.

§ 64 ustawa – Kodeks postępowania cywilnego (Občiansky súdny poriadok) ( 12 ) zo 17. novembra 1964, stanovuje:

„1.   Každá fyzická a právnická osoba je oprávnená vystupovať ako účastník konania (procesná subjektivita).

11.   Procesnú subjektivitu majú aj organizačné jednotky, ktoré síce nie sú právnickými osobami, ale zákon im priznáva právnu subjektivitu.

…“

23.

§ 5 bod 4 ustawa o swobodzie działalności gospodarczej (zákon o slobode ekonomickej činnosti) ( 13 ) z 2. júla 2004 definuje „pobočku“ ako „oddelenú a organizačne samostatnú prevádzkareň podnikateľa, ktorú podnikateľ prevádzkuje mimo svojho sídla alebo svojej hlavnej prevádzkarne.“

24.

Dňa 9. júla 2017 podal CJIB na Sąd Rejonowy Gdańsk‑Południe w Gdańsku (Okresný súd Gdaňsk‑Juh, Poľsko), vnútroštátny súd konajúci v tejto veci, návrh na uznanie a výkon rozhodnutia z 25. novembra 2016.

25.

Pokuta uložená v tomto rozhodnutí sankcionuje prekročenie povolenej rýchlosti o 6 km/h z 13. novembra 2016 v Utrechte (Holandsko) vodičom vozidla patriaceho spoločnosti Bank BGŻ BNP Paribas Gdaňsk.

26.

Z osvedčenia, ktoré pripojil CJIB k rozhodnutiu z 25. novembra 2016, vyplýva, že Bank BGŻ BNP Paribas Gdaňsk, subjekt, ktorému bola uložená sankcia, počas konania „nebola vypočutá“ tak, ako o to žiadala. V súlade s holandským právom bola poučená o možnosti brániť sa proti dôvodnosti výhrad uvádzaných proti nej, avšak v stanovenej lehote nepodala účinný opravný prostriedok. V dôsledku toho 6. januára 2017 nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť a právo na nútený výkon sankcie, ktorú ukladá, sa podľa holandského práva premlčí 6. januára 2022.

27.

Vnútroštátny súd nariadil pojednávanie, aby rozhodol o uznaní a vykonaní peňažnej sankcie. Účastníci konania sa na pojednávaní nezúčastnili a nepodali písomné vyjadrenie.

28.

Vnútroštátny súd zdôrazňuje, že kapitola 66b TP, ktorá preberá do poľského práva ustanovenia rámcového rozhodnutia 2005/214 sa uplatňuje tak na výkon rozhodnutí vydaných v oblasti trestných činov, ako aj na výkon rozhodnutí vydaných v oblasti priestupkov. ( 14 )

29.

Domnieva sa však, že prebratie rámcového rozhodnutia 2005/214 nie je úplné. Poľský zákonodarca použil pojem „páchateľ“ na vymedzenie osobnej pôsobnosti preberacích právnych predpisov, ale v TP tento pojem zahŕňa výlučne fyzické osoby, hoci podľa článkov 1 a 9 tohto rámcového rozhodnutia sa toto rámcové rozhodnutie vzťahuje aj na rozhodnutia ukladajúce peňažné sankcie právnickým osobám.

30.

V dôsledku toho možnosť vykonať rozhodnutie ukladajúce peňažnú sankciu právnickej osobe nepatrí do pôsobnosti § 611ff a nasl. TP, ani do pôsobnosti ustawa o odpowiedzialności podmiotów zbiorowych za czyny zabronione pod groźbą kary (zákon o zodpovednosti kolektívnych subjektov za činy zakázané pod hrozbou trestu) ( 15 ) z 28. októbra 2002, keďže tento zákon sa neuplatňuje na priestupky, ktorých sa dopustili kolektívne subjekty.

31.

Podľa vnútroštátneho súdu táto okolnosť vedie k systematickému odmietaniu poľských súdov uznať a vykonať rozhodnutia ukladajúce peňažné sankcie právnickým osobám, hoci podľa článku 9 ods. 3 rámcového rozhodnutia 2005/214 sa takéto rozhodnutia majú vykonať, aj keď vykonávajúci štát nepozná zásadu trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb.

32.

Pokiaľ ide o možnosť poľských súdov uplatniť priamo ustanovenia tohto rámcového rozhodnutia, vnútroštátny súd uvádza, že podľa judikatúry Súdneho dvora, najmä rozsudku z 29. júna 2017, Popławski ( 16 ), pokiaľ neexistuje priamy účinok rámcových rozhodnutí, je povinnosťou vnútroštátnych súdov vykladať vnútroštátne právo v súlade s týmito predpismi.

33.

Vnútroštátny súd sa však domnieva, že pojem „páchateľ“ uvedený v TP nemožno vykladať tak, že zahŕňa právnické osoby s cieľom zabezpečiť súlad vnútroštátnych ustanovení s rámcovým rozhodnutím 2005/214.

34.

Vnútroštátny súd sa teda na jednej strane pýta na povinnosť vylúčiť uplatnenie vnútroštátneho pravidla, ak toto pravidlo nemôže byť predmetom konformného výkladu alebo ho nahradiť pravidlom obsiahnutým v tomto rámcovom rozhodnutí.

35.

Na druhej strane sa vnútroštátny súd pýta na pojem „právnická osoba“. Zdôrazňuje, že podľa poľského práva subjekt, akým je Bank BGŻ BNP Paribas Gdaňsk, je uvedený v obchodnom registri a má vlastné sídlo. Napriek svojej organizačnej nezávislosti nemá tento subjekt právnu subjektivitu (spôsobilosť) odlišnú od právnej subjektivity spoločnosti Bank BGŻ BNP Paribas S.A., ktorej sídlo sa nachádza vo Varšave (Poľsko) ( 17 ), a nemôže mať procesnú spôsobilosť (s výnimkou vecí v oblasti pracovného práva). Zdá sa však, že podľa holandského práva pojem „právnickej osoby“ zahŕňa aj organizačné jednotky právnickej osoby.

36.

V tomto kontexte sa vnútroštátny súd snaží zistiť, či pojem „právnická osoba“ použitý v rámcovom rozhodnutí 2005/214 je autonómnym pojmom práva Únie, alebo či ho treba vykladať v súlade s právom štátu pôvodu alebo v súlade s právom vykonávajúceho štátu.

37.

Za týchto okolností Sąd Rejonowy Gdańsk‑Południe w Gdańsku (Okresný súd Gdaňsk‑Juh, Poľsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

38.

Písomné pripomienky predložili Bank BGŻ BNP Paribas Varšava, poľská, maďarská a holandská vláda, ako aj Európska komisia.

39.

Prvou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd pýta Súdneho dvora, či sa má článok 1 písm. a), článok 9 ods. 3, ako aj článok 20 ods. 1 a ods. 2 písm. b) rámcového rozhodnutia 2005/214 vykladať v tom zmysle, že vykonávajúci štát musí vykonať rozhodnutie predložené na účely výkonu ukladajúce peňažnú sankciu právnickej osobe, aj keď vnútroštátne ustanovenia, ktorými sa preberá toto rámcové rozhodnutie, neupravujú možnosť vykonať rozhodnutie ukladajúce takúto sankciu právnickej osobe.

40.

V prvom rade sa domnievam, že z rámcového rozhodnutia 2005/214 jednoznačne vyplýva, že aj v prípade, že právo vykonávajúceho štátu neuznáva zásadu trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, peňažné sankcie uložené týmto osobám za dopravné priestupky musia byť uznané a vykonané.

41.

V tejto súvislosti konštatujem, že podľa mnohých ustanovení rámcového rozhodnutia 2005/214, ako je článok 1 písm. a), článok 4 ods. 1 alebo písmeno f) osvedčenia uvedeného v prílohe tohto rámcového rozhodnutia ( 18 ) v rámci systému zavedeného týmto rámcovým rozhodnutím, možno fyzickej i právnickej osobe uložiť peňažnú sankciu.

42.

Okrem toho zo znenia článku 6 v spojení s článkom 7 rámcového rozhodnutia 2005/214 vyplýva, že rozhodnutie v zmysle tohto rámcového rozhodnutia musí byť v zásade uznané a vykonané bez toho, aby členské štáty mohli založiť odmietnutie na skutočnosti, že vnútroštátne právo nestanovuje možnosť vykonať rozhodnutie ukladajúce peňažnú sankciu právnickej osobe. ( 19 )

43.

Normotvorca Únie nakoniec predvídal rozdiely medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi, pokiaľ ide o trestnú zodpovednosť právnických osôb. ( 20 ) Bez toho, aby členským štátom uložil akúkoľvek povinnosť zaviesť trestnoprávnu zodpovednosť týchto osôb, stanovil v článku 9 ods. 3 rámcového rozhodnutia 2005/214, že peňažná sankcia uložená právnickej osobe sa musí vykonať „aj vtedy, ak vykonávajúci štát neuznáva zásadu trestnej zodpovednosti právnických osôb“.

44.

V dôsledku toho rámcové rozhodnutie 2005/214, ktorého záväzná povaha je nediskutabilná, ( 21 ) ukladá členským štátom jasne povinnosť vykonať rozhodnutie ukladajúce peňažnú sankciu právnickej osobe.

45.

Tento záver nie je spochybnený článkom 20 ods. 2 písm. b) tohto rámcového rozhodnutia, keďže možnosť priznaná členským štátom prechodne a za určitých podmienok obmedziť uplatňovanie na právnické osoby, platila len do 22. marca 2010.

46.

V druhom rade, vychádzajúc z predpokladu, že ustanovenia rámcového rozhodnutia 2005/214 neboli správne prebraté do poľského práva, pojem „páchateľ“ uvedený v § 611ff ods. 1 TP nezahŕňa právnické osoby a žiadne iné ustanovenie neumožňuje nahradiť túto medzeru, vnútroštátny súd chce vedieť, či sa vnútroštátne právo musí ponechať neuplatnené a či ho majú nahradiť ustanovenia tohto rámcového rozhodnutia.

47.

V tejto súvislosti pripomínam, že účinky rámcových rozhodnutí boli v najnovšej judikatúre Súdneho dvora spresnené a ohraničené. ( 22 ) Súdny dvor na základe toho, že nemajú priamy účinok, konštatoval, že okrem nemožnosti priamo uplatniť ustanovenia rámcového rozhodnutia nie je súd členského štátu povinný neuplatňovať ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré je v rozpore s rámcovým rozhodnutím. ( 23 ) Záväzná povaha rámcového rozhodnutia má však za následok, že vnútroštátne orgány sú povinné vykladať ich vnútroštátne právo v súlade s týmto rámcovým rozhodnutím. ( 24 )

48.

Konkrétne to znamená, že vnútroštátne orgány musia vykladať vnútroštátne právo, pokiaľ je to možné, s ohľadom na znenie a účel rámcových rozhodnutí, aby sa dosiahol nimi sledovaný výsledok. Takýto výklad však nemôže viesť na jednej strane k výkladu vnútroštátneho práva contra legem a na druhej strane k stanoveniu alebo zväčšeniu, na základe rámcových rozhodnutí a nezávisle od zákona prijatého na ich vykonanie, trestnoprávnej zodpovednosti tých, ktorí sa dopustili porušenia. ( 25 )

49.

V prejednávanej veci vzhľadom na to, že rámcové rozhodnutie 2005/214 nemá priamy účinok, je teda vylúčené, aby vnútroštátny súd neuplatnil TP alebo priamo uplatnil toto rámcové rozhodnutie namiesto neho.

50.

Pokiaľ ide o konformný výklad ustanovení TP, ktorým sa preberá rámcové rozhodnutie 2005/214, je zrejmé, že na základe rozdelenia právomocí medzi Súdny dvor a vnútroštátne súdy, prináleží v prejednávanej veci iba vnútroštátnemu súdu, aby vzhľadom na celé vnútroštátne právo a výkladové metódy, ktoré toto vnútroštátne právo uznáva, určil, či je možný konformný výklad vnútroštátneho práva zaručujúci úplnú účinnosť tohto rámcového rozhodnutia, ktorý vedie k riešeniu, ktoré je v súlade s jeho cieľom. ( 26 )

51.

Vzhľadom na to, že vnútroštátny súd v prejednávanej veci zdá sa pochybuje o takej možnosti, by som však chcel poukázať na nasledujúce skutočnosti. ( 27 )

52.

Po prvé rovnako ako poľská vláda a Komisia sa domnievam, že pojem „páchateľ“ môže zahŕňať tak fyzické osoby, ako aj právnické osoby.

53.

Okrem toho, keďže rámcové rozhodnutie 2005/214 nemá za cieľ harmonizovať trestné právo hmotné, poľský zákonodarca podľa mňa v súlade s týmto rámcovým rozhodnutím použil pri prebratí uvedeného rámcového rozhodnutia do kapitoly 66b TP pojem „páchateľ“, ktorý je prima facie neutrálny, takže v kontexte kapitoly 66b TP a výkonu peňažných sankcií možno tento pojem vykladať nezávisle od významu tohto pojmu v trestnom práve hmotnom. ( 28 ) Tento prístup poľského zákonodarcu podľa môjho názoru zodpovedá logike rámcového rozhodnutia 2005/214, keďže členským štátom nijako neukladá stanoviť mechanizmus trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, pričom ich zaväzuje vykonať peňažné sankcie uložené takýmto osobám.

54.

V dôsledku toho na rozdiel od toho, čo navrhuje vnútroštátny súd, na účely výkladu pojmu „páchateľ“ v zmysle ustanovení TP v oblasti výkonu sankcií nie je potrebné vychádzať z tohto pojmu v zmysle trestného práva hmotného, takže tento pojem možno podľa môjho názoru vykladať tak, že odkazuje na subjekt, na ktorý sa vzťahuje právoplatná peňažná sankcia, či už ide o právnickú alebo fyzickú osobu.

55.

Okrem toho podľa spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, jednotlivé poľské súdy už vyhoveli žiadostiam o vykonanie peňažných sankcií uložených v Holandsku právnickým osobám za dopravné priestupky. Vzhľadom na informácie uvedené v rozhodnutí vnútroštátneho súdu a v spise predloženom Súdnemu dvoru sa domnievam, že možno dospieť k záveru, že poľské právo nie je prekážkou výkonu pokuty uloženej právnickej osobe v tomto členskom štáte, alebo v každom prípade, že toto právo možno vykladať v súlade s ustanoveniami rámcového rozhodnutia 2005/214.

56.

Po druhé každá námietka založená na prípadnom zhoršení trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb musí byť zamietnutá. Zásada a rozsah zodpovednosti páchateľa protiprávneho aktu totiž nie sú určované rámcovým rozhodnutím 2005/214, ale podľa práva štátu pôvodu a vo vykonávajúcom štáte, v tomto prípade v Poľskej republike, vzniká len otázka výkonu sankcie.

57.

Vzhľadom na všetky tieto úvahy navrhujem odpovedať na prvú prejudiciálnu otázku tak, že ustanovenia rámcového rozhodnutia 2005/214 sa majú vykladať v tom zmysle, že vykonávajúci štát musí vykonať rozhodnutie predložené na účely výkonu ukladajúce peňažnú sankciu právnickej osobe, aj keď vnútroštátne ustanovenia, ktorými sa preberá toto rámcové rozhodnutie, neupravujú možnosť vykonať rozhodnutie ukladajúce právnickej osobe sankciu. V tejto súvislosti, keďže ustanovenia uvedeného rámcového rozhodnutia nemajú priamy účinok, musí príslušný orgán vykonávajúceho štátu zohľadniť vnútroštátne právo ako celok a uplatniť výkladové metódy, ktoré toto právo uznáva tak, aby poskytol výklad vnútroštátnych ustanovení v čo najväčšej možnej miere s ohľadom na znenie a účel rámcového rozhodnutia 2005/214.

58.

Druhou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd pýta Súdneho dvora, či sa má pojem „právnická osoba“, uvedený v rámcovom rozhodnutí 2005/214, vykladať v súlade s právom štátu pôvodu alebo vykonávajúceho štátu, alebo ako autonómny pojem práva Únie na jednej strane a či z toho treba vyvodiť, že tento pojem sa vzťahuje aj na taký subjekt, akým je Bank BGŻ BNP Paribas Gdaňsk, hoci nemá vlastnú právnu subjektivitu vo vykonávajúcom štáte, na druhej strane.

59.

V podstate okrem definície pojmu „právnická osoba“ sa vnútroštátny súd za takých okolností, o aké ide vo veci samej, snaží zistiť, ako a voči ktorému subjektu sa má sankcia vykonať.

60.

V tejto súvislosti pripomínam, že v prejednávanej veci bola sankcia uložená spoločnosti Bank BGŻ Paribas Gdaňsk, ale že iba Bank BGŻ BNP Paribas Varšava má v Poľsku právnu subjektivitu (právnu spôsobilosť). S výhradou overení, ktoré má vykonať vnútroštátny súd, zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že v poľskom práve Bank BGŻ BNP Paribas Gdaňsk a Bank BGŻ BNP Paribas Varšava tvoria jeden subjekt, pričom prvý z nich je miestnou štruktúrou toho druhého. Z právneho hľadiska je to tak, že táto organizačná jednotka, na rozdiel od spoločnosti Bank BGŻ BNP Paribas Varšava, Bank BGŻ BNP Paribas Gdaňsk nemá právnu subjektivitu (spôsobilosť), takže sa nemôže zúčastniť na trestnom alebo občianskoprávnom konaní. ( 29 )

61.

Táto okolnosť môže podľa vnútroštátneho súdu viesť k odmietnutiu poľských orgánov vykonať sankciu z dôvodu, že keďže subjekt, ako je Bank BGŻ BNP Paribas Gdaňsk, nemôže konať v rámci konania o výkone rozhodnutia, jeho práva môžu byť porušené. Takýto výsledok je zjavne problematický, pretože žiadosť CJIB musí byť v zásade vykonaná. ( 30 )

62.

Pokiaľ ide o prvú časť tejto prejudiciálnej otázky, po prvé podľa môjho názoru nemožno pojem „právnická osoba“ v systéme rámcového rozhodnutia 2005/214 vykladať ako autonómny pojem práva Únie.

63.

Aj keď je totiž autonómny výklad v zásade zárukou účinnosti práva Únie, ( 31 ) takýto postup by v prejednávanej veci bol v rozpore s vôľou normotvorcu Únie.

64.

Kombinácia článku 9 ods. 3 rámcového rozhodnutia 2005/214 a zásady vzájomného uznávania umožňuje zabezpečiť výkon peňažných sankcií uložených právnickým osobám tak, že sa preklenie rozpor medzi odkazom na právo členských štátov a autonómnym pojmom. ( 32 ) Preto sa podľa mňa normotvorca Únie tým, že sa ubezpečil o vykonaní peňažných sankcií napriek rozdielom medzi vnútroštátnymi právnymi úpravami v oblasti trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, snažil zabrániť práve tomu, aby bol tento pojem predmetom výkladu, ktorý je vlastný právu Únie.

65.

Okrem toho dodávam, že aj keď autonómny výklad pojmu je v zásade obmedzený na právny nástroj, ktorého je súčasťou, ( 33 ) autonómny výklad pojmu „právnická osoba“, aj keď ohraničený iba na rámcové rozhodnutie 2005/214, by mohol mať vážne dôsledky v iných oblastiach práva Únie, pričom Súdny dvor, ako aj normotvorca Únie boli vždy podľa mňa vo vzťahu k tomuto pojmu veľmi opatrní. ( 34 )

66.

Po druhé v systéme rámcového rozhodnutia 2005/214 upravuje právo štátu pôvodu zodpovednosť, sankciu a určuje subjekt, na ktorý sa táto sankcia vzťahuje, takže pojem „právnická osoba“ sa má vykladať vo svetle práva štátu pôvodu.

67.

V tejto súvislosti nie je zbytočné zdôrazniť, že článok 5 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2005/214, z ktorého vyplýva, že trestné právo štátu pôvodu sa uplatňuje najmä v súvislosti s definíciou trestného činu, odráža zásadu teritoriality trestného zákona. Toto ustanovenie potvrdzuje článok 9 ods. 1 a 3 rámcového rozhodnutia 2005/214, podľa ktorého sa na jednej strane právo vykonávajúceho štátu uplatňuje na výkon sankcie a na druhej strane peňažná sankcia uložená právnickej osobe sa musí vykonať, aj keď vykonávajúci štát neuznáva trestnú zodpovednosť právnických osôb.

68.

Normotvorca Únie tak zabezpečuje výkon peňažných sankcií v členských štátoch prostredníctvom zásady vzájomného uznávania bez toho, aby pristúpil k harmonizácii hmotnoprávnych predpisov a právnych predpisov v oblasti výkonu sankcií. ( 35 )

69.

Vzhľadom na všetky tieto dôvody sa domnievam, že v systéme rámcového rozhodnutia 2005/214 nemožno pojem „právnická osoba“ vykladať ako samostatný pojem, ale treba ho vykladať vo svetle práva štátu pôvodu.

70.

Pokiaľ ide o druhú časť tejto prejudiciálnej otázky, domnievam sa, že treba mať na zreteli tak nevyhnutnosť účinného uplatňovania peňažných sankcií, ako aj ochranu práv subjektov, ktorých sa tieto sankcie týkajú.

71.

V prejednávanej veci však, keďže subjekt sankcionovaný v Holandsku nemá právnu subjektivitu (spôsobilosť) konať v konaní o výkone rozhodnutia v Poľsku, ťažkosť spočíva v praktickom uplatňovaní rámcového rozhodnutia 2005/214. Je teda zrejmé, že na to, aby peňažná sankcia vzťahujúca sa na právnickú osobu mohla byť vykonaná v členskom štáte, táto osoba musí byť nositeľkou práv a povinností, pretože inak by bolo vykonanie sankcie problematické.

72.

V tejto súvislosti je nepopierateľné, že situácia, v ktorej poľské orgány poskytujú orgánom v iných štátoch v rámci spolupráce zavedenej smernicou 2015/413 informácie, ktoré nie sú nesprávne, ale sú prinajmenšom neúplné, ( 36 ) je na ujmu tak vo vzťahu k cieľu tejto smernice, ako aj vo vzťahu k rámcovému rozhodnutiu 2005/214. V prípade neuvedenia skutočnosti, že majiteľom vozidla zodpovedným za porušenie je subjekt, voči ktorému nie je zaručené vykonanie peňažnej sankcie, je takéto vykonanie nevyhnutne ohrozené. ( 37 )

73.

V dôsledku toho v budúcnosti a s cieľom zabezpečiť zachovanie systému rámcového rozhodnutia 2005/214, je kľúčové, aby v súlade so zásadou lojálnej spolupráce a duchom spolupráce, ktorým sa riadi tak smernica 2015/413, ako aj toto rámcové rozhodnutie, členské štáty poskytovali podľa tejto smernice údaje, ktoré umožňujú nielen identifikovať vlastníka vozidla zodpovedného za porušenie, ale aj zabezpečiť vykonanie prípadnej peňažnej sankcie v celej Únii. ( 38 )

74.

Takéto odporúčania však platia len do budúcnosti a neposkytujú vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, ktorá mu umožní v prejednávanej veci dodržať povinnosti vyplývajúce z rámcového rozhodnutia 2005/214.

75.

V tejto súvislosti, ako som zdôraznil v bode 66 vyššie, v systéme rámcového rozhodnutia 2005/214 upravuje právo štátu pôvodu zodpovednosť, sankciu a určuje subjekt, ktorého sa táto sankcia týka, zatiaľ čo právo vykonávajúceho štátu sa uplatňuje na výkon sankcie bez toho, aby bolo možné zabrániť výkonu z dôvodu, že právnické osoby nemajú procesné práva, ktoré by im umožňovali konať v rámci konania o výkone rozhodnutia.

76.

V situácii, o akú ide vo veci samej, a s výhradou overení, ktoré má vykonať vnútroštátny súd, sa teda domnievam, že na zabezpečenie výkonu peňažnej sankcie, by sa Bank BGŻ BNP Paribas Varšava mohla považovať za subjekt, ktorý je právne zodpovedný za Bank BGŻ BNP Paribas Gdaňsk, ako právnickú osobu, ktorá má právnu subjektivitu (spôsobilosť), a teda za sankcionovaný subjekt. Žiadosť CJIB by tak mohla byť v súlade s článkom 4 ods. 6 rámcového rozhodnutia 2005/214 postúpená na príslušný súd vo Varšave, kde sa nachádza jej sídlo.

77.

Je pravda, že normotvorca Únie opakovane zdôraznil dôležitosť dodržiavania základných práv v rámcovom rozhodnutí 2005/214 ( 39 ) a že jeho cieľom bolo uľahčiť výkon peňažných sankcií pri súčasnom rešpektovaní primeraných záruk pre osoby a subjekty, proti ktorým sa tieto sankcie vykonávajú.

78.

V tejto súvislosti po prvé prípadné zásahy do práv spoločnosti Bank BGŻ BNP Paribas Varšava možno prinajmenšom predvídať, ak nie relativizovať, vzhľadom na osobitosti jej väzieb so spoločnosťou Bank BGŻ BNP Paribas Gdaňsk. Pripomínam, že podľa poľského práva Bank BGŻ BNP Paribas Varšava a Bank BGŻ BNP Paribas Gdaňsk tvoria totiž jeden subjekt a len prvá z nich má právnu subjektivitu (spôsobilosť). Z tohto dôvodu je na jednej strane Bank BGŻ BNP Paribas Varšava zodpovedná za konanie tej druhej. Na druhej strane vôľa spoločnosti Bank BGŻ BNP Paribas Gdaňsk nebyť vypočutá a nepodanie opravného prostriedku možno považovať za vôľu jediného subjektu.

79.

Po druhé sa možno domnievať, že situácia, o akú ide vo veci samej, je predovšetkým interným zlyhaním spôsobeným nedostatkom komunikácie medzi spoločnosťami Bank BGŻ BNP Paribas Varšava a Bank BGŻ BNP Paribas Gdaňsk. Keďže však tieto dve banky predstavujú jeden subjekt, takýto nedostatok komunikácie nemá účinky, pretože akty spoločnosti Bank BGŻ BNP Paribas Gdaňsk, ako aj jej rozhodnutie nepodať opravný prostriedok v Holandsku, sa pripíšu spoločnosti Bank BGŻ BNP Paribas Varšava.

80.

V každom prípade je zrejmé, že v takej situácii, o akú ide vo veci samej, Bank BGŻ BNP Paribas Varšava musí byť schopná uplatniť svoje práva vo vykonávajúcom štáte.

81.

V rámci prípadného odvolania proti uzneseniu o vykonaní rozhodnutia, stanoveného v § 611fh ods. 2 TP, by sa tak mohla odvolávať na neprimeraný zásah do jej práv tým, že nemohla konať v Holandsku. Posúdenie takéhoto zásahu a jeho primeranosti sa musí vykonať v každom jednotlivom prípade a patrí v dôsledku toho do právomoci súdov vykonávajúceho štátu.

82.

Na druhú prejudiciálnu otázku je preto potrebné odpovedať tak, že pojem „právnická osoba“ nie je autonómnym pojmom práva Únie, ale treba ho vykladať vzhľadom na právo štátu pôvodu, a že pojem „právnická osoba“ v zmysle tohto rámcového rozhodnutia sa vzťahuje na subjekt bez právnej subjektivity, ako je Bank BGŻ BNP Paribas Gdaňsk, pod podmienkou, že vytvára organizačnú jednotku so subjektom, ktorý má právnu subjektivitu.

83.

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré mu položil Sąd Rejonowy Gdańsk‑Południe w Gdańsku (Okresný súd Gdaňsk‑Juh, Poľsko), takto: