–

Asociación Nacional de Productores de Ganado Porcino, v zastúpení: J. M. Rodríguez Cárcamo, abogado, a N. Olmos Castro, abogada,

–

španielska vláda, v zastúpení: M. A. Sampol Pucurull, splnomocnený zástupca,

–

nemecká vláda, v zastúpení: T. Henze, splnomocnený zástupca,

–

Európska komisia, v zastúpení: M. Patakia a I. Galindo Martín, splnomocnené zástupkyne,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 34 a 35 ZFEÚ, ako aj článku 3 ods. 1 písm. a) a článku 12 smernice Rady 2008/120/ES z 18. decembra 2008, ktorou sa stanovujú minimálne normy na ochranu ošípaných (Ú. v. EÚ L 47, 2009, s. 5).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Asociación Nacional de Productores de Ganado Porcino (ďalej len „združenie“) a Administración del Estado (štátna správa, Španielsko) vo veci týkajúcej sa kráľovského dekrétu, ktorý prijala španielska vláda a ktorý sa týka schválenia noriem kvality iberského bravčového mäsa, stehna, pliecka a karé.

3

Odôvodnenia 7 a 8 smernice 2008/120 stanovujú:

4

Článok 1 tejto smernice znie:

„Táto smernica stanovuje minimálne kritériá na ochranu ošípaných určených na odchov a výkrm.“

5

Článok 3 ods. 1 písm. a) danej smernice stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia, aby všetky chovy spĺňali nasledujúce požiadavky:

…“

6

Článok 12 tej istej smernice stanovuje:

„Členské štáty môžu v súlade so všeobecnými pravidlami zmluvy v rámci svojich území zachovávať alebo uplatňovať prísnejšie ustanovenia na ochranu ošípaných, ako sú ustanovenia tejto smernice. Informujú Komisiu o všetkých takých opatreniach.“

7

Článok 1 Real Decreto 4/2014 por el que se aprueba la norma, carne de calidad para el jamón, paleta y la caña, lomo ibérico (kráľovský dekrét č. 4/2014, ktorým sa schvaľujú normy kvality pre bravčové iberské mäso, šunku, pliecko a karé) z 10. januára 2014 (BOE č. 10, z 11. januára 2014, s. 1569), znie takto:

„Tento kráľovský dekrét má za cieľ stanoviť normy kvality, ktoré musia spĺňať výrobky z jatočných tiel iberských ošípaných, spracované alebo predávané ako nespracované, napr. stehno, pliecko či karé z iberského bravčového mäsa, vyrobené alebo uvedené na trh v Španielsku, na vznik nároku na používanie obchodných názvov stanovených v týchto ustanoveniach, bez toho, aby bola dotknutá všeobecná právna úprava.

Za takých istých podmienok sú prípustné aj výrobky pripravené v Portugalsku na základe dohôd podpísaných medzi portugalskými a španielskymi orgánmi o výrobe, príprave, uvádzaní na trh a kontrole výrobkov z Pyrenejského polostrova.

Okrem toho, výrobky so značkou kvality uznané na úrovni Európskej únie (chránené označenie pôvodu alebo chránené zemepisné označenie), ktoré chcú používať obchodné názvy uvedené v týchto ustanoveniach alebo ktorýkoľvek z výrazov, ktorý je v nich uvedený, musia spĺňať v nich stanovené podmienky.“

8

Článok 3 ods. 1 dekrétu č. 4/2014 stanovuje:

„Obchodný názov výrobkov upravený týmto kráľovským dekrétom musia tvoriť tri označenia, ktoré musia byť uvedené v tomto poradí:

1.   ‚de cebo de campo‘: v prípade zvierat, ktoré sa síce kŕmili plodinami na pastvinách alebo poliach, no boli vykrmované aj krmivom, ktoré tvoria predovšetkým obilniny a strukoviny, a ktoré sa chovajú v extenzívnych alebo intenzívnych chovoch na otvorenom priestranstve, pričom časť ich plochy môže byť krytá. …

2.   ‚de cebo‘: v prípade zvierat vykrmovaných krmivom, ktoré tvoria predovšetkým obilniny a strukoviny, ktoré sa chovajú v systémoch intenzívneho chovu v súlade s ustanoveniami článku 8.

…“

9

Článok 8 ods. 1 a 2 tohto dekrétu, nazvaný „Podmienky chovu zvierat, z ktorých pochádzajú výrobky nesúce názov ‚de cebo‘“, stanovuje:

„1.   Bez toho, aby boli dotknuté podmienky chovu stanovené v [Real Decreto č. 1135/2002, relativo a las normas mínimas para la protección de cerdos (kráľovský dekrét č. 1135/2002 o minimálnych normách na ochranu ošípaných) z 31. októbra 2002 (BOE č. 278 z 20. novembra 2002)], každé zviera, ktoré má živú hmotnosť viac ako 110 kg, z ktorého pochádzajú výrobky označené názvom ‚de cebo‘, musí mať počas výkrmovej fázy celkovú minimálnu voľnú podlažnú plochu 2 m2.

2.   Minimálny vek pri porážke je 10 mesiacov.“

10

Tretie dodatkové ustanovenie uvedeného dekrétu stanovuje:

„Požiadavky stanovené v prijatej norme kvality sa nebudú vzťahovať na výrobky legálne vyrobené alebo uvedené na trh v súlade s inými špecifikáciami iných členských štátov Európskej únie, ani na výrobky pochádzajúce z krajín Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), zmluvnej strany Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) alebo štátov, ktoré sú zmluvnými stranami dohody o pristúpení k colnej únii s Európskou úniou.“

11

Proti kráľovskému dekrétu č. 4/2014 bola podaná všeobecná správna žaloba, ktorú podalo združenie na vnútroštátny súd, t. j. Tribunal Supremo (Najvyšší súd, Španielsko), a tento podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

12

Na podporu tejto žaloby združenie tvrdí, že predmetný dekrét spôsobuje narušenie hospodárskej súťaže na úrovni Únie tým, že ukladá zvýšenie nákladov na výrobu iberského bravčového mäsa v Španielsku. Združenie v tejto situácii uvádza, že daný dekrét predstavuje množstevné obmedzenie vývozu, ktoré je v rozpore s článkom 35 ZFEÚ, keďže konkurenti z iných štátov nemusia znášať náklady vyplývajúce z opatrenia podobného tomu, aké prijala španielska vláda.

13

Združenie navyše pred vnútroštátnym súdom tvrdí, že kráľovský dekrét č. 4/2014 porušuje článok 3 ods. 1 písm. a) smernice 2008/120 v spojení s článkom 12 tejto smernice, pretože opatrenia zavedené týmto dekrétom nie sú určené na ochranu ošípaných, ale majú za cieľ zvýšiť cenu iberského bravčového.

14

Okrem toho združenie zastáva ten názor, že cieľ zvýšiť kvalitu výrobkov, výslovne uvedený v kráľovskom dekréte č. 4/2014, nemožno dosiahnuť opatreniami, ktoré tento dekrét stanovuje, keďže sa jednak nepreukázalo, že zdvojnásobenie celkovej minimálnej voľnej podlažnej plochy na zviera zvýši kvalitu bravčového mäsa, a jednak stanovenie minimálneho veku porážky na desať mesiacov – hoci optimálna hmotnosť porážky ošípaných sa dosiahne približne v ôsmich mesiacoch – bude mať za následok to, že sa budú predávať výrobky, ktoré majú príliš vysokú váhu, pre ktoré nebude na trhu odbyt a pre ktoré nebude možné dosiahnuť zvýšenie ceny, ktoré by bolo úmerné zvýšeniu hmotnosti.

15

Vnútroštátny súd sa domnieva, že španielski výrobcovia výrobkov s názvom „ibérico de cebo“ sú v porovnaní s inými výrobcami v Únii znevýhodnení, pretože musia znášať vyššie výrobné náklady než títo iní výrobcovia. Okrem toho sú výrobcovia Únie odrádzaní od vývozu svojich výrobkov do Španielska, lebo dotknutý názov nemožno priznať ich výrobkom, keďže neboli získané z ošípaných chovaných v súlade s podmienkami stanovenými kráľovským dekrétom č. 4/2014. Pripúšťa však, že podľa tretieho dodatkového ustanovenia tohto dekrétu bude Španielsko povinné povoliť na svojom území uvádzanie na trh výrobkov s analogickými, podobnými alebo zhodnými názvami pochádzajúcimi z iných členských štátov, hoci neboli vyrobené v súlade s požiadavkami uvedeného dekrétu, pod podmienkou, že splnia normy kvality požadované v týchto iných členských štátoch.

16

Vnútroštátny súd navyše vyjadruje svoje pochybnosti, pokiaľ ide o skutočnosť, že smernica 2008/120 predstavuje platný právny základ pre kráľovský dekrét č. 4/2014, pretože článok 12 tejto smernice umožňuje prijatie prísnejších vnútroštátnych opatrení, iba ak smerujú k lepšej ochrane zvierat, zatiaľ čo uvedený dekrét nemá za cieľ ochranu ošípaných, ale zvýšenie kvality výrobkov. Vnútroštátny súd má v každom prípade pochybnosti o zlučiteľnosti uvedeného dekrétu s článkom 12 smernice 2008/120, pretože tento článok umožňuje prijatie prísnejších vnútroštátnych opatrení, ktoré sa uplatňujú len na štátnom území.

17

Za týchto podmienok vnútroštátny súd, t. j. Tribunal Supremo (Najvyšší súd), rozhodol prerušiť konanie a položiť tieto prejudiciálne otázky:

18

Vnútroštátny súd sa svojou prvou a treťou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, v podstate pýta, či sa články 34 a 35 ZFEÚ majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá stanovuje, že obchodný názov „ibérico de cebo“, môže byť pridelený iba výrobkom, ktoré spĺňajú určité podmienky stanovené v uvedenej právnej úprave.

19

Na úvod Komisia spochybňuje relevantnosť prejudiciálnej otázky o zlučiteľnosti kráľovského dekrétu č. 4/2014 z toho dôvodu, že jednak žalobkyňa vo veci samej nepredložila tento žalobný dôvod v konaní pred Tribunal Supremo (Najvyšší súd) a jednak že všetky skutočnosti sporu vo veci samej sa obmedzujú na vnútorný rámec členského štátu.

20

V tejto súvislosti treba na jednej strane pripomenúť, že prislúcha výlučne vnútroštátnemu súdu, ktorému bol spor predložený a ktorý musí prevziať zodpovednosť za vydané súdne rozhodnutie, aby s prihliadnutím na osobitosti veci posúdil tak nevyhnutnosť, ako aj relevantnosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru (pozri rozsudok z 21. júna 2016, New Valmar, C‑15/15, EU:C:2016:464, bod 23 a citovanú judikatúru).

21

Na druhej strane treba uviesť, že každé vnútroštátne opatrenie, ktoré môže priamo alebo nepriamo, skutočne alebo potenciálne brániť obchodu v rámci Únie, treba považovať za opatrenie s rovnocenným účinkom ako množstevné obmedzenia v zmysle článku 34 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. októbra 2012, Elenca, C‑385/10, EU:C:2012:634, bod 22 a citovanú judikatúru, ako aj zo 6. októbra 2015, Capoda Import‑Export, C‑354/14, EU:C:2015:658, bod 39 a citovanú judikatúru).

22

Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že toto ustanovenie sa má uplatňovať nielen na aktuálne účinky, ale aj na potenciálne vedľajšie účinky právnej úpravy. Nemôže sa naň neprihliadať z dôvodu, že neexistuje žiaden konkrétny prípad predstavujúci spojitosť s iným členským štátom (rozsudok z 22. októbra 1998, Komisia/Francúzsko, C‑184/96 P, EU:C:1998:495, bod 17 a citovaná judikatúra).

23

V dôsledku toho treba konštatovať, že otázka, či článok 34 ZFEÚ bráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je kráľovský dekrét č. 4/2014, je relevantná na vyriešenie sporu vo veci samej, takže je potrebné na ňu odpovedať.

24

V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že vnútroštátna právna úprava, ktorá v prípade tovaru pochádzajúceho z iných členských štátov, v ktorom sa v súlade so zákonom vyrába a uvádza na trh, stanovuje určité podmienky pre možnosť používania druhového názvu bežne používaného pre tento výrobok, ako aj prípadne ukladá výrobcom povinnosť používať názvy, ktoré sú spotrebiteľom neznáme alebo menej cenené, úplne nevylučujú dovoz výrobkov pochádzajúcich z iných členských štátov do príslušného členského štátu. Môže však sťažiť ich uvádzanie na trh a v dôsledku toho prekážať obchodu medzi členskými štátmi (rozsudok z 5. decembra 2000, Guimont, C‑448/98, EU:C:2000:663, bod 26 a citovaná judikatúra).

25

V tomto prípade zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že jednak vnútroštátna právna úprava, o akú ide vo veci samej, sa netýka druhového názvu bežne používaného na území Únie a jednak že táto právna úprava neobsahuje žiadne zákazy dovozu alebo predaja výrobkov z iberských ošípaných pod inými názvami, ako sú tie, ktoré sú stanovené v uvedenej právnej úprave.

26

Právna úprava, o akú ide vo veci samej, totiž obsahuje ustanovenie, ktoré vnútroštátny súd vykladá v tom zmysle, že výrobky z iberských ošípaných, ktoré boli vyrobené v súlade s pravidlami platnými v iných členských štátoch Únie pod analogickými, podobnými alebo zhodnými názvami, ako sú tie, ktoré sú uvedené v kráľovskom dekréte č. 4/2014, sa môžu do Španielska dovážať a uvádzať tam na trh pod takými názvami, hoci úplne nespĺňajú požiadavky stanovené týmto dekrétom. Ak sa posledné uvedené ustanovenie takto vykladá, zabezpečuje, že vnútroštátna právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, nepredstavuje prekážku medzištátneho obchodu (pozri a contrario rozsudok z 22. októbra 1998, Komisia/Francúzsko, C‑184/96, EU:C:1998:495).

27

Ako okrem toho pripomína Komisia, právna úprava Únie má všeobecný sklon vyzdvihnúť v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky kvalitu výrobkov, aby sa zlepšila dobrá povesť uvedených výrobkov (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. mája 2000, Belgicko/Španielsko, C‑388/95, EÚ:C:2000:244, bod 53, a z 8. septembra 2009, Budějovický Budvar, C‑478/07, EU: C: 2009: 521, bod 109).

28

Za týchto podmienok sa nemožno domnievať, že by článok 34 ZFEÚ bránil vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá stanovuje, že obchodný názov „ibérico de cebo“ môže byť pridelený iba výrobkom, ktoré spĺňajú určité podmienky stanovené v uvedenej právnej úprave, pretože táto právna úprava umožňuje dovoz a uvádzanie na trh výrobkov z iných členských štátov než zo štátu, ktorý prijal danú vnútroštátnu právnu úpravu, pod názvami, ktorými sú označené podľa právnej úpravy členského štátu ich pôvodu, hoci sú analogické, podobné alebo zhodné s názvami stanovenými vnútroštátnou právnou úpravou, o akú ide vo veci samej.

29

Je nesporné, že na vnútroštátne opatrenie uplatniteľné na všetky subjekty pôsobiace v tuzemsku, ktoré v skutočnosti postihuje výstup výrobkov z trhu členského štátu vývozu viac ako uvádzanie výrobkov na vnútroštátny trh uvedeného členského štátu, sa vzťahuje zákaz stanovený článkom 35 ZFEÚ (rozsudok z 21. júna 2016, New Valmar, C‑15/15, EU:C:2016:464, bod 36 a citovaná judikatúra).

30

V predmetnom prípade treba poznamenať, že právna úprava vo veci samej nerozlišuje medzi na jednej strane výrobkami určenými na predaj na vnútroštátnom trhu a na druhej strane výrobkami určenými pre trh Únie. Všetci španielski výrobcovia, ktorí chcú predať svoje výrobky z iberských ošípaných pod obchodnými názvami stanovenými kráľovským dekrétom č. 4/2014, totiž musia dodržiavať požiadavky daného dekrétu bez ohľadu na trh, na ktorom chcú svoje výrobky predávať.

31

Treba preto konštatovať, že článok 35 ZFEÚ nebráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je kráľovský dekrét č. 4/2014.

32

Vnútroštátny súd sa svojou druhou otázkou v podstate pýta, či článok 3 ods. 1 písm. a) smernice 2008/120 v spojení s jej článkom 12 bráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je právna úprava vo veci samej, ktorá podmieňuje použitie niektorých obchodných názvov na výrobky z iberských ošípaných vyrobené alebo predávané v Španielsku dodržiavaním podmienok chovu iberských ošípaných výrobcami, ktoré sú prísnejšie ako podmienky stanovené v uvedenom článku 3 ods. 1 písm. a), a minimálnym vekom pri porážke stanoveným na 10 mesiacov.

33

Na účely odpovede na túto otázku treba uviesť, že cieľom smernice 2008/120, ako vyplýva z jej článku 1, je stanovenie minimálnych kritérií na ochranu ošípaných určených na odchov a výkrm. Snahou týchto ustanovení podľa odôvodnenia 7 danej smernice je ochrana ošípaných chovaných na odchov a výkrm, aby sa zabezpečil racionálny rozvoj produkcie. Na tento účel, ako vyplýva z odôvodnenia 8 tej istej smernice, uvedená smernica stanovuje rôzne pravidlá, ktoré majú najmä zabezpečiť, že ošípané budú mať prospech z prostredia, ktoré bude zodpovedať ich potrebám na pohyb a zvedavé správanie.

34

Treba uviesť, že cieľom vnútroštátnej právnej úpravy, o akú ide vo veci samej, nie je ochrana ošípaných, ale zvýšenie kvality výrobkov, takže nespadá do pôsobnosti smernice 2008/120.

35

Zvýšením minimálnych hodnôt tak podlahovej plochy, ktorá musí byť poskytnutá ošípaným, ako aj veku pri porážke, sa touto právnou úpravou však nemôže zhoršiť blaho zvierat, a preto nie je nezlučiteľná s uvedenou smernicou.

36

Za týchto podmienok treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 3 ods. 1 písm. a) smernice 2008/120 v spojení s jej článkom 12 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je právna úprava vo veci samej, ktorá podmieňuje použitie niektorých obchodných názvov na výrobky z iberských ošípaných vyrobené alebo predávané v Španielsku dodržiavaním podmienok chovu iberských ošípaných výrobcami, ktoré sú prísnejšie ako podmienky stanovené v uvedenom článku 3 ods. 1 písm. a), a minimálnym vekom pri porážke stanoveným na 10 mesiacov.

37

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto: