–

M. Tirkkonen, v zastúpení: A. Kuusniemi‑Laine, asianajaja,

–

fínska vláda, v zastúpení: S. Hartikainen, splnomocnený zástupca,

–

Európska komisia, v zastúpení: A. Tokár a I. Koskinen, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 1 ods. 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ L 134, 2004, s. 114; Mim. vyd. 06/007, s. 132).

2

Tento návrh bol podaný v rámci konania začatého na návrh pani Marie Tirkkonenovej vo veci zamietnutia zo strany Maaseutuvirasto (Agentúra pre záležitosti vidieka, Fínsko, ďalej len „agentúra“) ponuky, ktorú predložila s cieľom, aby bola vybratá ako poradkyňa pre oblasť „hospodárske zvieratá, zdravotné plány“ v rámci systému „Neuvo 2020 – Maatilojen neuvontajärjestelmä“ (Neuvo 2020 – Poľnohospodársky poradenský systém) (ďalej len „poľnohospodársky poradenský systém Neuvo 2020“).

3

Článok 1 smernice 2004/18 s názvom „Vymedzenie pojmov“ predovšetkým stanovuje:

„…

…

5.   ‚Rámcová dohoda‘ je dohoda medzi jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi a jedným alebo viacerými hospodárskymi subjektmi, ktorej cieľom je stanoviť podmienky upravujúce zákazky, ktoré sa budú zadávať počas daného obdobia, najmä pokiaľ ide o cenu a prípadne aj o predpokladané množstvo.

…“

4

Článok 32 uvedenej smernice, ktorého predmetom sú „rámcové dohody“, predovšetkým stanovuje:

„…

2.   Na účely uzatvorenia rámcovej dohody sa verejní obstarávatelia spravujú procesnými pravidlami uvedenými v tejto smernici pre všetky etapy až po zadanie zákaziek na základe rámcovej dohody. Pre výber zmluvných strán rámcovej dohody platia kritériá pre zadanie zákazky stanovené podľa článku 53.

Na základe rámcovej dohody sa zákazky zadávajú podľa postupu stanoveného v odsekoch 3 a 4. Tieto postupy sa môžu použiť len medzi verejnými obstarávateľmi a hospodárskymi subjektmi, ktoré sú pôvodnými zmluvnými stranami rámcovej dohody.

Pri zadávaní zákaziek na základe rámcovej dohody zmluvné strany nesmú za žiadnych okolností vykonať podstatné zmeny a doplnenia podmienok stanovených v danej rámcovej dohode, najmä v prípade uvedenom v odseku 3.

…

4.   Ak je rámcová dohoda uzatvorená s niekoľkými hospodárskymi subjektmi, ich počet nesmie byť nižší ako tri, pokiaľ existuje dostatočný počet hospodárskych subjektov spĺňajúcich kritériá výberu účastníkov a/alebo prijateľných ponúk, ktoré spĺňajú kritériá pre zadanie zákazky.

Na základe rámcových dohôd uzatvorených s niekoľkými hospodárskymi subjektmi sa zákazky môžu zadávať buď:

5

Článok 15 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 487), ktorého predmetom sú „poradenské služby, služby pomoci pri riadení poľnohospodárskych podnikov a výpomoci pre poľnohospodárske podniky“, vo svojom odseku 3 stanovuje:

„Orgány alebo subjekty vybrané na poskytovanie poradenstva majú primerané zdroje v podobe kvalifikovaných zamestnancov, ktorí sa pravidelne vzdelávajú, a poradenskej praxe a spoľahlivosti v oblastiach, v ktorých poskytujú poradenstvo. Prijímatelia podpory v rámci tohto opatrenia sa vyberajú v rámci výziev na predloženie ponúk. Výberové konanie sa riadi právnymi predpismi o verejnom obstarávaní a je otvorené verejným aj súkromným subjektom. Je objektívne a vyraďuje kandidátov s konfliktom záujmov.

…“

6

Článok 12 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 549) uvádza:

„Členské štáty zriadia pre prijímateľov poradenský systém o obhospodarovaní pôdy, riadení poľnohospodárskych podnikov (ďalej len ‚poľnohospodársky poradenský systém‘)…“

7

Článok 13 uvedeného nariadenia s názvom „Špecifické požiadavky týkajúce sa poľnohospodárskeho poradenského systému“ vo svojom odseku 1 stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia, aby poradcovia pracujúci v rámci poľnohospodárskeho poradenského systému boli dostatočne kvalifikovaní a aby pravidelne absolvovali školenia.“

8

Podľa článku 7 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 808/2014 zo 17. júla 2014, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia č. 1305/2013 (Ú. v. EÚ L 227, 2014, s. 18), ktorý sa vzťahuje na „výber orgánov alebo subjektov ponúkajúcich poradenské služby“:

„Pri výzvach na predloženie ponúk uvedených v článku 15 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 sa musia dodržiavať uplatniteľné predpisy Únie a vnútroštátne pravidlá v oblasti verejného obstarávania. Náležite zohľadňujú, do akej miery žiadatelia spĺňajú kvalifikáciu uvedenú v [tomto] článku…“

9

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18 (Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 65) podľa svojho článku 91 prvého pododseku zrušila smernicu 2004/18 s účinnosťou od 18. apríla 2016.

10

Smernica 2004/18 bola do fínskeho práva prebratá prostredníctvom laki julkisista hankinnoista (348/2007) [zákon o verejnom obstarávaní (č. 348/2007)] (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“).

11

§ 45 ods. 1 laki maatalouden tukien toimeenpanosta (192/2013) [zákon o poskytovaní poľnohospodárskej pomoci (č. 192/2013)] vo svojom znení uplatniteľnom na spor vo veci samej okrem iného stanovuje, že poradcovia sa vyberajú v súlade s ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní a že sa vyberajú a schvaľujú na dobu určitú, ktorá končí uplynutím platnosti programu rozvoja vidieka kontinentálneho Fínska na obdobie 2014 – 2020. Z § 45 ods. 2 tohto zákona vyplýva, že na to, aby bol poradca vybratý a schválený, musí mať dostatočné schopnosti, pokiaľ ide o kvalitu a rozsah poskytovania poradenstva, a že navyše musí spĺňať podmienky spôsobilosti stanovené v § 46 uvedeného zákona.

12

§ 45 ods. 3 toho istého zákona poradcovi ukladá povinnosť udržiavať a rozvíjať odborné schopnosti, ktoré si vyžaduje služba poľnohospodárskeho poradenstva.

13

Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že Fínska republika zaviedla program rozvoja zóny vidieka kontinentálneho Fínska na obdobie 2014 – 2020, v súvislosti s ktorým agentúra oznámením o vyhlásení verejného obstarávania uverejneným 16. septembra 2014 vyhlásila výzvu na predkladanie ponúk s cieľom uzavrieť zmluvy na poradenské služby v rámci poľnohospodárskeho poradenského systému Neuvo 2020 na obdobie od 1. januára 2015 do 31. decembra 2020.

14

Poskytovanie poradenských služieb, o ktoré ide vo veci samej, podlieha podmienkam stanoveným v návrhu rámcovej dohody, ktorý je priložený k výzve na predkladanie ponúk.

15

Poradenské služby, na ktoré sa vzťahuje uvedené oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, sú ponúkané poľnohospodárom a iným pôdohospodárom, ktorí pristúpili k environmentálnej dohode týkajúcej sa platenia kompenzačných náhrad v environmentálnej oblasti. Poľnohospodári, ktorí spĺňajú túto podmienku a ktorí majú záujem o konzultáciu, majú možnosť vyhľadať poradcu, ktorý je členom poľnohospodárskeho poradenského systému Neuvo 2020, a to podľa svojho výberu. Tento poradca je následne odmeňovaný v závislosti od uskutočnených prác na základe hodinovej odmeny bez dane z pridanej hodnoty (DPH), ktorú vypláca agentúra, pričom poľnohospodár znáša len sumu DPH.

16

S cieľom umožniť výber poskytovateľov služieb poľnohospodárskeho poradenstva a v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 15 ods. 3 nariadenia č. 1305/2013 a článku 13 ods. 1 nariadenia č. 1306/2013 agentúra uložila povinnosť kandidátom, ktorí chcú byť vybratí na účely tohto mechanizmu, preukázať, že sú kvalifikovaní, pravidelne školení a že majú skúsenosti ako poradcovia v oblastiach, v ktorých chcú poskytovať poradenstvo.

17

Ako uvádza vnútroštátny súd, agentúra po prvé prijala 18. decembra 2014 podmienečné rozhodnutie o zadaní zákazky (ďalej len „sporné rozhodnutie“), ktorým boli vybratí všetci poradcovia, ktorí sa zúčastnili verejného obstarávania a ktorí spĺňali kritériá spôsobilosti, ako aj minimálne požiadavky stanovené vo výzve na predkladanie ponúk a v jej prílohách. Po druhé agentúra konečným rozhodnutím o zadaní zákazky vybrala tých kandidátov, ktorí úspešne zložili skúšku uvedenú v prílohe výzvy na predkladanie ponúk.

18

Pani Tirkkonenová nebola uvedená medzi poradcami, ktorí boli podmienečne prijatí sporným rozhodnutím, a to z dôvodu, že nevyplnila bod 7 formulára výzvy na predkladanie ponúk s názvom „Súlad ponuky s formálnymi požiadavkami a s výzvou na predkladanie ponúk“, v ktorom musí poskytovateľ uviesť, či prijíma podmienky návrhu rámcovej dohody priloženého k výzve na predkladanie ponúk, a to označením kolónky „áno“ alebo kolónky „nie“. Keďže agentúra sa domnievala, že prijatie podmienok tohto návrhu rámcovej dohody bolo povinné, sporným rozhodnutím zamietla žiadosť pani Tirkkonenovej a nepovolila jej upraviť svoju ponuku tak, že označí kolónku „áno“ v bode 7 uvedeného formulára.

19

Pani Tirkkonenová teda uvedené rozhodnutie napadla na Markkinaoikeus (Súd pre hospodárske veci, Fínsko) s cieľom získať právo doplniť svoj spis týkajúci sa výzvy na predkladanie ponúk a vyplniť uvedený bod 7 predmetného formulára. Na tento účel uviedla, že výzva na predkladanie ponúk, o ktorú ide vo veci samej, zakladá systém schvaľovania, a teda, že nespadá pod pojem verejná zákazka. Tvrdila teda, že jej malo byť povolené doplniť svoju ponuku.

20

Vzhľadom na zamietajúci rozsudok zo 7. septembra 2015 pani Tirkkonenová podala odvolanie na Korkein hallinto‑oikeus (Najvyšší správny súd, Fínsko).

21

Vnútroštátny súd sa pýta, či sa na spor vo veci samej uplatňuje zákon o verejnom obstarávaní, keďže z rozsudku z 2. júna 2016, Falk Pharma (C‑410/14, EU:C:2016:399), vyplýva, že výber ponuky, a teda úspešného uchádzača, predstavuje prvok, ktorý úzko súvisí s pojmom „verejná zákazka“ v zmysle článku 1 ods. 2 písm. a) smernice 2004/18. Vzhľadom na skutočnosť, že uchádzači však musia predtým, ako im bude s konečnou platnosťou povolené pristúpiť k rámcovej dohode priloženej k výzve na predkladanie ponúk, úspešne zložiť skúšku opísanú vo výzve na predkladanie ponúk, vnútroštátny súd uvádza, že tieto požiadavky môžu predstavovať rozhodujúce skutočnosti v zmysle rozsudku z 26. marca 2015, Ambisig (C‑601/13, EU:C:2015:204, body 31 a 32), a teda znemožniť uplatnenie kvalifikácie „verejnej zákazky“ v zmysle článku 1 ods. 2 písm. a) smernice 2004/18.

22

Vnútroštátny súd však zároveň konštatuje, že jednak výzva na predkladanie ponúk, o ktorú ide vo veci samej, nedefinuje kritériá hodnotenia, na základe ktorých sa ponuky navzájom porovnávajú, a jednak, že agentúra ponuky neohodnotila ani neporovnala. Podľa vnútroštátneho súdu tak bolo všetkým uchádzačom, ktorí splnili požiadavky tejto výzvy na predkladanie ponúk a úspešne zložili skúšku uvedenú v prílohe uvedenej výzvy na predkladanie ponúk, dovolené pristúpiť k rámcovej dohode.

23

Vnútroštátny súd však zdôrazňuje, že aj keď počet poskytovateľov, ktorým bolo dovolené pristúpiť k rámcovej dohode, nebol v súťažných podkladoch vopred obmedzený, v praxi bol obmedzený, a to z dôvodu povinnosti splniť uvedené požiadavky.

24

Vnútroštátny súd navyše uvádza, že osobitosť systému dohôd, v súvislosti s ktorou bol vyhlásený rozsudok z 2. júna 2016, Falk Pharma (C‑410/14, EU:C:2016:399), spočívala v jeho trvalom otvorení zainteresovaným subjektom počas celej doby jeho platnosti, čo postačovalo na odlíšenie tohto systému od rámcovej dohody v zmysle smernice 2004/18. V tomto prípade poskytovateľ poradenských služieb už nemohol pristúpiť k poľnohospodárskemu poradenskému systému Neuvo 2020 potom, ako agentúra prijala konečné rozhodnutie o zadaní zákazky, čo obmedzilo počet hospodárskych subjektov spôsobilých poskytovať poradenskú službu.

25

V tomto kontexte Korkein hallinto‑oikeus (Najvyšší správny súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 1 ods. 2 písm. a) smernice 2004/18 vykladať tak, že znamená, že definícia ‚verejnej zákazky‘ v zmysle tejto smernice zahŕňa systém,

26

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 1 ods. 2 písm. a) smernice 2004/18 vykladať v tom zmysle, že taký poľnohospodársky poradenský systém, o aký ide vo veci samej, prostredníctvom ktorého verejný subjekt vyberá všetky hospodárske subjekty, pokiaľ spĺňajú požiadavky na spôsobilosť stanovené výzvou na predkladanie ponúk a úspešne zložili skúšku uvedenú v predmetnej výzve na predkladanie ponúk, a do ktorého nie je počas obmedzenej doby platnosti tohto systému pripustený žiadny nový subjekt, sa má kvalifikovať ako verejná zákazka v zmysle tejto smernice.

27

Na úvod je potrebné zdôrazniť, že vzhľadom na skutočnosť, že smernica 2004/18 bola zrušená po dátume prijatia sporného rozhodnutia, jej výklad zostáva relevantný na to, aby vnútroštátny súd mohol rozhodnúť spor vo veci samej.

28

Ako uviedla Európska komisia, poľnohospodársky poradenský systém vedie k uzatváraniu odplatných zmlúv medzi verejným subjektom, ktorý by mohol predstavovať verejného obstarávateľa v zmysle smernice 2004/18, a hospodárskymi subjektmi, ktorých predmetom činnosti je poskytovanie služieb, čo zodpovedá definícii pojmu „verejná zákazka“ uvedenému v článku 1 ods. 2 písm. a) tejto smernice.

29

Je však potrebné pripomenúť, že cieľom smernice 2004/18 bolo vylúčiť nebezpečenstvo, že pri akomkoľvek zadaní zákazky zo strany verejných obstarávateľov sa uprednostnia tuzemskí uchádzači alebo kandidáti. Toto nebezpečenstvo je pritom úzko spojené s výlučnosťou, ktorá bude vyplývať zo zadania dotknutej zákazky subjektu, ktorého ponuka bola prijatá, alebo hospodárskym subjektom, ktorých ponuky boli prijaté v prípade rámcovej dohody, čo predstavuje účel postupu zadávania verejných zákaziek (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. júna 2016, Falk Pharma, C‑410/14, EU:C:2016:399, body 35 a 36).

30

V tomto ohľade už Súdny dvor zdôraznil, že výber ponuky, a teda úspešného uchádzača, predstavuje prvok, ktorý úzko súvisí s právnou úpravou verejných zákaziek stanovenou touto smernicou, a v dôsledku toho s pojmom „verejná zákazka“ v zmysle článku 1 ods. 2 písm. a) tejto smernice (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. júna 2016, Falk Pharma, C‑410/14, EU:C:2016:399, bod 38).

31

Z toho vyplýva, že v dôsledku neexistencie určenia hospodárskeho subjektu, ktorému by sa priznala výlučnosť zákazky, nie je nevyhnutné, aby sa konkrétnymi pravidlami smernice 2004/18 stanovil rámec činnosti tohto verejného obstarávateľa tak, aby sa mu zabránilo v takom zadaní zákazky, ktorým uprednostní tuzemské subjekty (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. júna 2016, Falk Pharma, C‑410/14, EU:C:2016:399, bod 37).

32

V tomto prípade je teda potrebné určiť, či agentúra vybrala ponuku spomedzi tých ponúk, ktoré spĺňajú požiadavky, ktoré stanovila vo svojej výzve na predkladanie ponúk.

33

V tomto ohľade z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že agentúra zamýšľa vytvoriť rozsiahlu databázu poradcov, ktorí musia spĺňať určitý počet podmienok. Keďže agentúra vyberá všetkých kandidátov, ktorí spĺňajú tieto požiadavky, je zrejmé, ako to uviedol generálny advokát v bode 39 svojich návrhov, že neuskutočňuje žiadny výber spomedzi prijateľných ponúk a že dbá len na to, aby boli dodržané kvalitatívne kritériá.

34

Skutočnosť, ako to vyplýva z rozhodnutia vnútroštátneho súdu, že prístup k poľnohospodárskemu poradenskému systému, o ktorý ide vo veci samej, je obmedzený na úvodné obdobie, ktoré končí v okamihu organizácie skúšky alebo najneskôr v čase uverejnenia konečného rozhodnutia o zadaní zákazky, a že v dôsledku toho nie je možné, aby taký poradca ako pani Tirkkonenová pristúpil k uvedenému poľnohospodárskemu poradenskému systému, nemôže spochybniť toto posúdenie.

35

Ako totiž uviedol generálny advokát v bodoch 51 a 52 svojich návrhov, okolnosť, že na rozdiel od kontextu, z ktorého vychádza rozsudok z 2. júna 2016, Falk Pharma (C‑410/14, EU:C:2016:399), nie je taký poľnohospodársky poradenský systém, o aký ide vo veci samej, natrvalo otvorený zainteresovaným hospodárskym subjektom, je irelevantná. V tomto prípade rozhodujúci prvok spočíva v skutočnosti, že verejný obstarávateľ neuviedol žiadne kritérium hodnotenia ponúk, ktoré by umožňovalo porovnať a zoradiť prijateľné ponuky. Pri neexistencii tohto prvku, ktorý, ako to vyplýva z bodu 38 rozsudku z 2. júna 2016, Falk Pharma (C‑410/14, EU:C:2016:399), úzko súvisí s právnou úpravou verejných zákaziek, nemôže taký poľnohospodársky poradenský systém, o aký ide vo veci samej, predstavovať verejnú zákazku v zmysle článku 1 ods. 2 písm. a) smernice 2004/18.

36

Navyše je potrebné pripomenúť, že aj v prípade, že overenie spôsobilosti uchádzačov a uzavretie zmluvy sa uskutočňujú súčasne, tieto dve operácie sa musia považovať za dve odlišné operácie, na ktoré sa vzťahujú rozličné pravidlá (pozri v tomto zmysle rozsudky z 20. septembra 1988, Beentjes, 31/87, EU:C:1988:422, body 15 a 16, ako aj z 24. januára 2008, Lianakis a i., C‑532/06, EU:C:2008:40, bod 26).

37

Preto kritériá, ktorých cieľom nie je identifikovať ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku, ale ktoré sa predovšetkým spájajú s posúdením spôsobilosti uchádzačov vykonať dotknutú zákazku, nemožno kvalifikovať ako „kritériá hodnotenia ponúk“. Kritériá, ktoré sa týkajú najmä praxe, kvalifikácie a prostriedkov na zabezpečenie riadneho výkonu dotknutej zákazky, sa totiž považovali za kritériá vzťahujúce sa na spôsobilosť uchádzačov vykonať túto zákazku, a nie za „kritériá hodnotenia ponúk“, hoci ich verejný obstarávateľ za také označil (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. januára 2008, Lianakis a i., C‑532/06, EU:C:2008:40, body 30 a 31).

38

Napokon na tento záver nemá nijaký vplyv rozhodnutie obsiahnuté v rozsudku z 26. marca 2015, Ambisig (C‑601/13, EU:C:2015:204, body 31 až 34), v ktorom Súdny dvor v podstate uviedol, že schopnosti a skúsenosti členov tímu zodpovedného za vykonanie verejnej zákazky možno uvádzať ako kritérium hodnotenia ponúk v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v súťažných podkladoch, pokiaľ kvalita vykonania zákazky môže v rozhodujúcej miere závisieť od profesionálnych kvalít osôb poverených jej vykonaním, ktoré tvoria ich profesionálne skúsenosti a ich vzdelanie, osobitne v prípade, ak má plnenie, ktoré je predmetom zákazky, intelektuálnu povahu a týka sa vzdelávacích a poradenských služieb.

39

Toto posúdenie sa však musí chápať s ohľadom na okolnosti veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, konkrétne s ohľadom na výber zo strany verejného obstarávateľa, pokiaľ ide o ponuku, ktorú mal v úmysle vybrať spomedzi viacerých prijateľných ponúk. Pritom na rozdiel od prípadu v konaní vo veci samej verejný obstarávateľ vykonal vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 26. marca 2015, Ambisig (C‑601/13, EU:C:2015:204, body 11, 13 a 28 až 34), skutočné porovnanie prijateľných ponúk s cieľom identifikovať ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku. V uvedenej veci boli totiž skúsenosti navrhnutého odborného tímu vlastnosťou samotnej ponuky a nepredstavovali len kritérium posúdenia spôsobilosti uchádzačov.

40

Z predchádzajúceho preskúmania vyplýva, že požiadavky uvedené vo výzve na predkladanie ponúk uverejnenej agentúrou nemôžu predstavovať kritériá hodnotenia ponúk v zmysle smernice 2004/18.

41

Vzhľadom na všetky uvedené úvahy je teda potrebné na položenú otázku odpovedať tak, že článok 1 ods. 2 písm. a) smernice 2004/18 sa má vykladať v tom zmysle, že taký poľnohospodársky poradenský systém, o aký ide vo veci samej, prostredníctvom ktorého verejný subjekt vyberá všetky hospodárske subjekty, ktoré spĺňajú požiadavky na spôsobilosť stanovené výzvou na predkladanie ponúk a ktoré úspešne zložili skúšku uvedenú v predmetnej výzve na predkladanie ponúk, hoci počas obmedzenej doby platnosti tohto systému nemožno prijať žiadny nový subjekt, nepredstavuje verejnú zákazku v zmysle tejto smernice.

42

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

Článok 1 ods. 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby sa má vykladať v tom zmysle, že taký poľnohospodársky poradenský systém, o aký ide vo veci samej, prostredníctvom ktorého verejný subjekt vyberá všetky hospodárske subjekty, ktoré spĺňajú požiadavky na spôsobilosť stanovené výzvou na predkladanie ponúk a ktoré úspešne zložili skúšku uvedenú v predmetnej výzve na predkladanie ponúk, hoci počas obmedzenej doby platnosti tohto systému nemožno prijať žiadny nový subjekt, nepredstavuje verejnú zákazku v zmysle tejto smernice.