1. 

V tomto návrhu na začatie prejudiciálneho konania Tribunal Superior de Justicia de Galicia (Vyšší súd Galície, Španielsko) žiada Súdny dvor o vysvetlenie významu pojmu „nočná práca“ uvedeného v smernici 92/85/EHS o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok ( 2 ). Vnútroštátny súd si želá vedieť, či dojčiaca matka, ktorá vykonáva prácu na zmeny na základe rozvrhnutia, podľa ktorého sa niekoľko hodín pracuje v noci, požíva osobitnú ochranu podľa uvedenej smernice. Uvedený súd sa tiež pýta, či v prípade, že dotknutá pracovníčka napadne rozhodnutie, ktorým sa jej zamieta dovolenka na dojčenie dieťaťa a vyplácanie dávky za uvedené obdobie, platí smernica 2006/54/ES o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania ( 3 ). Niektoré ustanovenia uvedenej smernice presúvajú dopad dôkazného bremena preukázať, že v predmetnom prípade nedošlo k žiadnej diskriminácii, na zamestnávateľa (prípadne na príslušný orgán).

2.

Smernica Rady 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci ( 4 ) je rámcová smernica. „Prevenciu“ definuje ako „všetky postupy alebo opatrenia vykonávané alebo plánované vo všetkých etapách práce v podniku, zamerané na predchádzanie ohrozeniu pri práci alebo na jeho obmedzenie“ ( 5 ). Oddiel II uvádza povinnosti zamestnávateľov, medzi ktoré patrí povinnosť zaistiť bezpečnosť a ochranu zdravia pracovníkov pri práci po všetkých stránkach. ( 6 ) V smernici sa uvádza, že obzvlášť citlivé rizikové skupiny musia byť chránené pred nebezpečenstvami, ktoré ich konkrétne ovplyvňujú, ( 7 ) a oprávňuje normotvorcu Únie prijať samostatné smernice na podporu zlepšenia pracovného prostredia, pokiaľ ide o zdravie a bezpečnosť pracovníkov. ( 8 )

3.

Smernica 92/85 bola prijatá v rámci smernice 89/391. V odôvodneniach sa uvádza, že tehotné pracovníčky, pracovníčky krátko po pôrode alebo dojčiace pracovníčky predstavujú špecifickú rizikovú skupinu. ( 9 ) Ochrana bezpečnosti a zdravia pri práci týchto pracovníčok by nemala znevýhodňovať ženy na trhu práce a nemala by sa dotknúť smerníc týkajúcich sa rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami. ( 10 ) Niektoré druhy činností môžu pre túto skupinu pracovníčok predstavovať špecifické riziko: takéto riziká by sa mali vyhodnocovať a výsledok hodnotenia by sa mal oznámiť príslušným pracovníčkam. ( 11 ) Ak hodnotenie odhalí riziko pre bezpečnosť alebo zdravie pracovníčky, je potrebné zabezpečiť jej ochranu. ( 12 ) Mali by sa prijať opatrenia na zabezpečenie, aby táto skupina pracovníčok nebola povinná pracovať v noci, ak je takéto opatrenie nevyhnutné z hľadiska ich bezpečnosti a zdravia. ( 13 )

4.

Článok 1 ods. 1 uvádza, že účelom smernice 91/85 je „vykonávať opatrenia na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok, pracovníčok krátko po pôrode a dojčiacich pracovníčok“.

5.

V článku 2 sú uvedené nasledujúce definície:

6.

V súlade s článkom 3 ods. 1 Komisia vypracovala usmernenia na (okrem iného) hodnotenie fyzikálnych látok, ktoré sa považujú za rizikové pre bezpečnosť alebo zdravie pracovníčok v zmysle článku 2. ( 14 ) Druhý pododsek článku 3 ods. 1 uvádza, že „[usmernenia] sa vzťahujú aj na pohyby a držanie tela, duševnú a telesnú námahu a iné druhy telesného a duševného stresu spojeného s prácou vykonávanou pracovníčkami v zmysle článku 2“. V článku 3 ods. 2 sa uvádza, že usmernenia slúžia ako základ hodnotenia rizika, ktoré sa má vykonať na účely článku 4.

7.

Článok 4 ods. 1 uvádza, že pri všetkých činnostiach, ktoré môžu byť spojené so špecifickým rizikom vystavenia látkam, procesom alebo pracovným podmienkam, ktorých neúplný zoznam je uvedený v prílohe I ( 15 ), zamestnávateľ zhodnotí charakter, stupeň a trvanie takéhoto vystavenia pracovníčok v príslušnom podniku a/alebo závode v zmysle článku 2. Účelom takéhoto hodnotenia je posúdiť všetky riziká pre bezpečnosť alebo zdravie a všetky možné účinky, okrem iného na dojčenie dotknutej zamestnankyne, a rozhodnúť, aké opatrenia by sa mali prijať. Podľa článku 4 ods. 2 musí byť dotknutá pracovníčka informovaná o výsledkoch hodnotenia a o všetkých opatreniach, ktoré majú byť prijaté v súvislosti s ochranou zdravia a bezpečnosťou pri práci.

8.

V článku 5 sa uvádza opatrenie, ktoré sa má vykonať v nadväznosti na výsledky hodnotenia podľa článku 4, ak toto hodnotenie odhalí riziko pre bezpečnosť alebo zdravie alebo vplyv na tehotenstvo alebo dojčenie pracovníčky. V takýchto prípadoch sú zamestnávatelia povinní prijať potrebné opatrenia, aby zabránili vystaveniu tejto pracovníčky uvedeným rizikám dočasným prispôsobením jej pracovných podmienok a/alebo pracovnej doby (článok 5 ods. 1). Ak takéto prispôsobenie nie je technicky alebo objektívne možné, alebo ak ho nemožno oprávnene požadovať na základe opodstatnených dôvodov, zamestnávateľ je povinný prijať nevyhnutné opatrenia na prevedenie príslušnej pracovníčky na inú prácu (článok 5 ods. 2). Ak jej prevedenie na inú prácu nie je technicky a/alebo objektívne možné, alebo ho nemožno oprávnene požadovať na základe opodstatnených dôvodov, danej pracovníčke sa v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo vnútroštátnou praxou musí poskytnúť dovolenka na celé obdobie potrebné na ochranu jej bezpečnosti alebo zdravia (článok 5 ods. 3).

9.

Článok 7 má nadpis „Nočná práca“. Uvádza nasledujúce:

„1.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, aby pracovníčky uvedené v článku 2 neboli nútené vykonávať nočnú prácu počas tehotenstva a obdobia po pôrode, ktorého trvanie určí vnútroštátny orgán príslušný pre otázky bezpečnosti a ochrany zdravia na základe predloženia lekárskeho potvrdenia v súlade s postupmi ustanovenými členskými štátmi, uvádzajúceho, že si to vyžaduje bezpečnosť alebo zdravie danej pracovníčky.

2.   Opatrenia uvedené v odseku 1 musia v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo vnútroštátnou praxou stanoviť možnosť:

10.

Článok 11 ods. 1 uvádza, že na zabezpečenie práv pracovníčok chránených smernicou 92/85, kde okrem iného hodnotenie vykonané podľa článku 4 odhalilo riziko a je potrebné prijať ďalšie opatrenia podľa článku 5 alebo v prípadoch, keď sa uplatňuje článok 7 uvedenej smernice, členské štáty musia prijať opatrenie v prospech pracovníkov vrátane zachovania výplaty a/alebo nároku na primeranú dávku.

11.

Smernica 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času ( 16 ) zahŕňa túto definíciu:

„‚nočný čas‘ je akýkoľvek čas, ale nie kratší ako sedem hodín, definovaný vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktorý v každom prípade musí zahŕňať dobu medzi polnocou a 5. hodinou rannou;

…“ ( 17 )

12.

Odôvodnenia smernice 2006/54 obsahujú tieto tvrdenia. Z rozhodnutí Súdneho dvora je zrejmé, že nepriaznivé zaobchádzanie so ženou v súvislosti s tehotenstvom alebo materstvom predstavuje priamu diskrimináciu z dôvodu pohlavia. Táto smernica by sa preto mala výslovne vzťahovať na takéto zaobchádzanie. ( 18 ) Súdny dvor dôsledne uznáva legitímnosť ochrany biologických podmienok žien počas tehotenstva a materstva a zavedenia opatrení na ochranu materstva ako prostriedku na dosiahnutie skutočnej rovnosti pohlaví, pokiaľ ide o zásadu rovnakého zaobchádzania. Smernica 2006/54 by sa preto nemala dotýkať smernice 92/85. ( 19 ) A napokon uvádza, že „prijatie pravidiel o dôkaznom bremene zohráva významnú úlohu pri zabezpečovaní účinného presadzovania zásady rovnakého zaobchádzania. Podľa rozhodnutia [Súdneho dvora] by sa preto mali prijať ustanovenia na zabezpečenie toho, že dôkazné bremeno sa presunie na odporcu, ak je na prvý pohľad zrejmé, že ide o diskrimináciu, okrem konaní, v ktorých je skutkovú podstatu povinný skúmať súd alebo iný príslušný vnútroštátny orgán. Je však potrebné objasniť, že zhodnotenie skutočností, z ktorých možno usudzovať, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii, ostáva naďalej v pôsobnosti príslušného vnútroštátneho orgánu v súlade s vnútroštátnym právom alebo obvyklými postupmi. V pôsobnosti členských štátov je aj zavedenie takých pravidiel dokazovania, ktoré sú pre žalobcov výhodnejšie, a to v akejkoľvek fáze konania“. ( 20 )

13.

Článok 1 stanovuje, že účelom smernice je „zabezpečiť vykonávanie zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnania a povolania“.

14.

Priama diskriminácia je definovaná v článku 2 ods. 1 písm. a) tak, že k nej dochádza, „keď sa s jednou osobou zaobchádza menej priaznivo z dôvodu pohlavia, než sa zaobchádza alebo by sa zaobchádzalo s inou osobou v porovnateľnej situácii“. Podľa článku 2 ods. 1 písm. b) k nepriamej diskriminácii dochádza, „keď by zjavne neutrálne ustanovenie, kritérium alebo prax priviedli osoby jedného pohlavia do osobitnej nevýhody v porovnaní s osobami druhého pohlavia, pokiaľ toto ustanovenie, kritérium alebo prax nie sú objektívne odôvodnené legitímnym cieľom a prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a potrebné“. Na účely článku 2 ods. 2 písm. c) „‚diskriminácia‘ zahŕňa ‚akékoľvek menej priaznivé zaobchádzanie so ženou z dôvodov tehotenstva alebo materskej dovolenky v zmysle [smernice 92/85]“.

15.

Článok 14 ods. 1 zakazuje diskrimináciu na základe pohlavia, okrem iného pokiaľ ide o podmienky zamestnania a pracovné podmienky [článok 14 ods. 1 písm. c)].

16.

Článok 19 stanovuje:

„1.   Členské štáty prijmú v súlade so svojimi vnútroštátnymi súdnymi systémami nevyhnutné opatrenia, aby prislúchalo odporcovi preukázať, že nedošlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania, akonáhle sa osoba cíti poškodená nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania a predloží súdu alebo inému príslušnému orgánu skutočnosti nasvedčujúce tomu, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii.

2.   Odsek 1 nebráni členským štátom, aby zaviedli pravidlá dokazovania, ktoré sú pre navrhovateľov výhodnejšie.

…

4.   Odseky [1 a 2] sa vzťahujú aj na:

17.

Podľa článku 28 sa smernica 2006/54 nedotýka ustanovení (práva Únie a vnútroštátnych právnych predpisov) týkajúcich sa ochrany žien, najmä v súvislosti s tehotenstvom a materstvom. Tiež je osobitne uvedené, že sa okrem iného nedotýka smernice 92/85.

18.

§ 26 Ley 31/1995 de Prevención de Riesgos Laborales (zákon č. 31/1995 o predchádzaní rizikám pri práci) z 8. novembra 1995 (ďalej len „LPRL“) znie takto:

„1.   Pri posudzovaní rizík [pre bezpečnosť a zdravie pracovníkov] uvedených v § 16 tohto zákona treba určiť povahu, stupeň a trvanie vystavenia tehotných pracovníčok alebo pracovníčok krátko po pôrode látkam, postupom alebo pracovným podmienkam, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť zdravie týchto pracovníčok alebo plodu, pri akejkoľvek činnosti, ktorá môže predstavovať špecifické riziko. Ak z výsledkov posúdenia vyplynie riziko pre bezpečnosť a zdravie alebo možný vplyv na tehotenstvo alebo dojčenie uvedených pracovníčok, zamestnávateľ je povinný prijať nevyhnutné opatrenia na zabránenie vystavenia tomuto riziku prostredníctvom úpravy pracovných podmienok alebo pracovného času dotknutej pracovníčky.

Ak je to nevyhnutné, k týmto opatreniam patrí nevykonávanie nočnej práce alebo práce na zmeny.

2.   Ak úprava pracovných podmienok alebo pracovného času nie je možná alebo ak podmienky na pracovnom mieste môžu napriek takej úprave nepriaznivo ovplyvniť zdravie tehotnej pracovníčky alebo plodu a potvrdí to lekárske oddelenie [Instituto Nacional de la Seguridad Social (ďalej len ‚INSS‘)] alebo poisťovní – podľa toho, s ktorým subjektom má podnik dohodnuté krytie rizík spojených s výkonom práce – spolu so správou lekára Servicio Nacional de Salud [Národný úrad pre zdravotnú starostlivosť, Španielsko], ktorý poskytuje pracovníčke zdravotnú starostlivosť, táto pracovníčka musí pracovať na inom pracovnom mieste alebo v inej funkcii, ktoré sú zlučiteľné s jej zdravotným stavom. Zamestnávateľ musí po porade so zástupcami zamestnancov zostaviť na tento účel súhrnný zoznam pracovných miest, ktoré nie sú rizikové.

Zmena pracovného miesta alebo funkcie sa uskutoční v súlade s pravidlami a kritériami, ktoré sa uplatňujú v prípadoch preradenia pracovníka na iné pracovné miesto, a je účinná dovtedy, kým zdravotný stav pracovníčky neumožní jej zaradenie na predchádzajúce pracovné miesto.

…

3.   Ak uvedená zmena pracovného miesta nie je technicky alebo objektívne možná alebo ak ju nemožno oprávnene požadovať na základe opodstatnených dôvodov, možno rozhodnúť, že pracovný pomer dotknutej pracovníčky sa prerušuje z dôvodu rizika počas tehotenstva v zmysle § 45 ods. 1 písm. d) [Real Decreto Legislativo 1/1995, por el que se aprueba el texto refundido de la Ley del Estatuto de los Trabajadores (kráľovský legislatívny dekrét č. 1/1995, ktorým sa schvaľuje úplné znenie zákona upravujúceho postavenie zamestnancov), z 24. marca 1995] na dobu, ktorá je nevyhnutná na ochranu jej bezpečnosti a zdravia, kým ju nemožno zaradiť na jej predchádzajúce pracovné miesto alebo preradiť na iné pracovné miesto, ktoré je zlučiteľné s jej zdravotným stavom.

4.   Odseky 1 a 2 tohto paragrafu sa uplatnia aj počas obdobia dojčenia, ak pracovné podmienky môžu nepriaznivo ovplyvniť zdravie príslušnej ženy alebo dieťaťa a potvrdí to lekárske oddelenie [INSS] alebo poisťovní – podľa toho, s ktorým subjektom má podnik dohodnuté krytie rizík spojených s výkonom práce – spolu so správou lekára Národného úradu pre zdravotnú starostlivosť, ktorý poskytuje pracovníčke alebo jej dieťaťu zdravotnú starostlivosť. Možno tiež rozhodnúť, že pracovný pomer dotknutej pracovníčky sa prerušuje z dôvodu rizika počas dojčenia detí mladších ako deväť mesiacov v zmysle § 45 ods. 1 písm. d) [kráľovského legislatívneho dekrétu č. 1/1995], ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 3 tohto paragrafu.“

19.

V španielskom práve dochádza v prípade rizika pri dojčení k prerušeniu pracovného pomeru a k vzniku nároku na dávku z verejného sociálneho zabezpečenia len vtedy, ak sa preukáže existencia rizika a nie je možné prispôsobiť prácu alebo preradiť pracovníčku na inú prácu.

20.

Vnútroštátny súd uvádza, že Tribunal Supremo (Najvyšší súd) vo svojej judikatúre v súvislosti s prácou na zmeny a nočnou prácou opakovane konštatoval, že rozvrhnutie práce nemožno automaticky považovať za faktory, ktoré spôsobujú riziko pre dojčenie. Rozhodol však, že možno konštatovať, že také riziko existuje, ak je pracovný čas nezlučiteľný s pravidelnými dobami dojčenia dojčaťa, ale len vtedy, ak nemožnosť priameho dojčenia nemožno napraviť odsávaním mlieka, pričom v každom prípade by sa muselo preukázať, že odsávanie je v konkrétnom prípade nevhodnou metódou vzhľadom na zdravie matky alebo dojčaťa.

21.

Pokiaľ ide o procesné právo, § 96 Ley 36/2011 reguladora de la jurisdicción social (zákon č. 36/2011 o sociálnych súdoch) z 10. októbra 2011 (ďalej len „Ley 36/2011“) má názov „Dôkazné bremeno v prípade diskriminácie a pracovných úrazov“. § 96 ods. 1 preberá článok 19 ods. 1 smernice 2006/54 tým, že stanovuje, že v prípadoch, v ktorých sa osoba považuje za poškodenú z dôvodu, že na ňu nebola uplatnená zásada rovnosti zaobchádzania a predloží skutočnosti nasvedčujúce tomu, že došlo k diskriminácii, najmä z dôvodu pohlavia, sa dôkazné bremeno presunie na odporcu.

22.

Pani Isabel Gonzálezová Castrová pracovala pre spoločnosť Prosegur España SL ako strážnička. Dňa 8. novembra 2014 porodila syna, ktorého dojčí. Od marca 2015 pracovala v nákupnom centre As Termas v meste Lugo (Španielsko). ( 21 ) Pracovala na striedavé osemhodinové zmeny. Strážnu službu na jej pracovisku vykonávali aspoň dvaja strážnici s výnimkou nasledujúcich zmien, počas ktorých bol v službe len jeden strážnik: v pondelok až štvrtok od 00:00 do 08:00 hod., v piatok od 02:00 do 08:00 hod., v sobotu od 03:00 do 08:00 hod. a v nedeľu od 01:00 do 08:00 hod.

23.

Zo spisu, ktorý predložil vnútroštátny súd, vyplýva, že 3. marca 2015 pani Gonzálezová Castrová získala od pediatrického oddelenia verejného zdravotníctva osvedčenie o rizikách počas dojčenia potvrdzujúce, že dojčí svojho syna. Poisťovňa zamestnávateľa, spoločnosť Mutua Umivale, poslala spoločnosti Prosegur España štandardný list z 3. marca 2015 uvádzajúci, že žiadosť o vyplácanie dávky počas tehotenstva alebo dojčenia sa zamieta, „pretože žiadne riziko neexistuje“. Pani Gonzálezová Castrová vyplnila formulár s názvom „Žiadosť o lekárske potvrdenie o existencii rizika počas dojčenia“ z 9. marca 2015, ktorý predložila svojmu zamestnávateľovi. Štandardný text formulára znel: „Požadované lekárske osvedčenie vo Vašom prípade odôvodní prechod na inú prácu alebo zmenu funkcií, ktoré vykonávate. Iba v prípade, ak k tomu nedôjde z dôvodov stanovených zákonom, Vám budete vyplatená dávka za riziko počas tehotenstva alebo dojčenia“. Zástupca spoločnosti Prosegur España vyplnil formulár s názvom „Osvedčenie na účely vyplatenia príspevkov zamestnávateľa do systému sociálneho zabezpečenia v súvislosti so žiadosťou o vyplatenie finančnej dávky za riziko počas dojčenia“ z 13. marca 2015, v ktorom sa uvádza, že pani Gonzálezová Castrová je zamestnaná ako strážkyňa, že jej povinnosťou je vykonávať obchôdzky v priestoroch a v prípade potreby zabezpečiť, že nie je páchaná trestná činnosť, a že jej pracovné podmienky neovplyvňujú dojčenie. ( 22 )

24.

Mutua Umivale následne formálne preskúmala žiadosť pani Gonzálezovej Castrovej o vystavenie lekárskeho potvrdenia. Dňa 17. marca 2015 Mutua Umivale písomne zamietla žiadosť pani Gonzálezovej Castrovej o vystavenie lekárskeho potvrdenia s uvedením, že na základe materiálov, ktoré poskytla sama pracovníčka, neexistuje žiadne riziko, ktoré by bolo spojené s jej prácou a ktorému by mohla byť vystavená. Materiál priložený k uvedenému listu obsahoval citácie z príručky Španielskej pediatrickej asociácie „Usmernenie pre posudzovanie rizika na pracovisku počas dojčenia“ vypracovanej pre INSS (ďalej len „príručka Španielskej pediatrickej asociácie“). Mutua Umivale v tomto liste uviedla, že „nočná práca, práca na zmeny alebo práca osamote ako také nepredstavujú jednoznačné riziko pre dojčenie; aj keď v dôsledku takého rozvrhu pracovnej doby môže byť dojčenie menej pohodlné, neexistuje žiadne riziko prerušovania dojčenia, ak budú dodržané naše odporúčania“. ( 23 )

25.

Dňa 24. apríla 2015 pani Gonzálezová Castrová listom určeným spoločnosti Mutua Umivale napadla odmietnutie. Jej žiadosť Mutua Umivale zamietla listom zo 4. mája 2015 z dôvodu, že na pracovisku pani Gonzálezovej Castrovej neexistuje žiadne riziko, ktoré by ohrozovalo zdravie dieťaťa. Dňa 4. augusta 2015 predložila Mutua Umivale lekársku správu, ktorú podpísal Dr. Maria Renau Escudero. Správa citovala osvedčenie pediatra, ktoré predložila, a vyhlásenie jej zamestnávateľa, že „jej pracovné podmienky ani jej činnosti a funkcie strážničky neovplyvňujú dojčenie“. Správa tiež odkazovala na príručku Španielskej pediatrickej asociácie. Správa končila záverom, že pre dotknutú pracovníčku neexistuje žiadne riziko, ktoré by malo vplyv na dojčenie, keď uvádzala citáciu z tejto príručky: „Podľa nášho názoru nočná práca, ako aj práca na zmeny nepredstavujú ako také riziko pre dojčenie, hoci možno uznať, že obe okolnosti budú mať vplyv na dojčenie v tom zmysle, že ho robia menej pohodlné v dôsledku takého rozvrhu pracovnej doby“. Dňa 30. decembra 2015 bolo napadnutie pani Gonzálezovej Castrovej proti tomuto rozhodnutiu zamietnuté Juzgado de lo Social No 3 de Lugo (Sociálny súd č. 3, Lugo) z dôvodu, že podľa rozsudkov španielskeho Najvyššieho súdu a príručky Španielskej pediatrickej asociácie práca na zmeny ani nočná práca nepredstavujú počas dojčenia riziko. Pani Gonzálezová Castrová proti tomuto rozsudku podala odvolanie na vnútroštátnom súde.

26.

Pani Gonzálezová Castrová tvrdí, že počas obdobia dojčenia svojho syna bola vystavená riziku z troch dôvodov: i) samotná povaha práce strážnika (nebezpečenstvo, ktoré z nej vyplýva, a stres, ktorý je s ňou spojený); ii) skutočnosť, že jej práca sa vykonávala na zmeny, niekedy v noci a niekedy ju vykonávala sama, a iii) nemožnosť dojčenia na pracovisku, keďže na pracovisku sa podľa jej tvrdenia nenachádza miesto určené na tento účel a svoje pracovisko nemohla opustiť na účely dojčenia. Mutua Umivale (poisťovateľ) namieta, že práca pani Gonzálezovej Castrovej nepredstavovala pre dojčenie žiadne skutočné riziko, že pre dojčenie predstavovala iba „ťažkosti“, ktoré sú vlastné každej práci. Mutua Umivale tvrdí, že nočná práca a práca na zmeny ako také nespôsobujú jednoznačné riziko pre dojčenie, „aj keď môžu viesť k tomu, že dojčenie je menej pohodlné“, a že ťažkosti spojené s priamym dojčením alebo nemožnosť priameho dojčenia „je možné napraviť odsávaním materského mlieka mimo práce, keďže materské mlieko sa môže dlhú dobu skladovať, a to aj pri izbovej teplote“.

27.

Vnútroštátny súd konštatuje, že nie je preukázané, že by pani Gonzálezová Castrová mala na svojom pracovisku prístup k zariadeniu prispôsobenému na dojčenie svojho syna alebo odsávanie materského mlieka, ani že by bolo možné jej pracovné miesto prispôsobiť alebo ju preradiť na inú prácu, aby sa zabránilo okolnostiam, ktoré podľa pani Gonzálezovej Castrovej spôsobovali riziko pri dojčení.

28.

Za týchto okolností vnútroštátny súd rozhodol položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

29.

Písomné pripomienky predložili INSS, nemecká a španielska vláda a Európska komisia. Na pojednávaní 22. februára 2018 predniesli ústne vyjadrenia tí istí účastníci konania s výnimkou nemeckej vlády.

30.

INSS zastáva názor, že španielske právo poskytuje odpovede na otázky vnútroštátneho súdu. Tvrdí preto, že návrh na začatie prejudiciálneho konania je zbytočný.

31.

Zastávam názor, že hoci vnútroštátne opatrenia, ktorými sa vykonávajú smernice 92/85, 2003/88 a 2006/54, spadajú do právomoci vnútroštátneho súdu, právomoc výkladu ustanovení práva Únie, ktoré tieto vnútroštátne opatrenia preberajú, je záležitosťou tohto Súdneho dvora. Vnútroštátny súd sa v podstate pýta, či by sa pojem „nočná práca“ uvedený v článku 7 smernice 92/85 mal vykladať vo svetle smernice 2003/88 a či okolnosti pani Gonzálezovej Castrovej spadajú do pôsobnosti uvedeného ustanovenia. Tiež si želá vedieť, do akej miery by mala byť smernica 92/85 vykladaná v spojitosti so smernicou 2006/54. Ide o otázky práva Únie. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora navyše vyplýva, že možnosť určiť otázky, ktoré položí, má výhradne vnútroštátny súd. ( 24 ) Podaním návrhu na začatie prejudiciálneho konania vnútroštátny súd iba vykonal túto právomoc. Z tohto dôvodu preto nesúhlasím s INSS: otázky vnútroštátneho súdu by mali byť preskúmané.

32.

Je nesporné, že pani Gonzálezová Castrová bola zamestnaná spoločnosťou Prosegur España a že v čase vzniku skutkových okolností sa na účely článku 2 písm. c) smernice 92/85 považovala za „dojčiacu pracovníčku“ ( 25 ). Podľa nedávneho vyjadrenia Súdneho dvora „…vzhľadom na to, že situácia dojčiacej ženy úzko súvisí s materstvom, a konkrétne ‚s tehotenstvom alebo materskou dovolenkou‘, musia byť dojčiace pracovníčky chránené na rovnakom základe ako tehotné pracovníčky či pracovníčky krátko po pôrode“. ( 26 )

33.

Takisto nie je sporné, že rozvrhnutie práce pani Gonzálezovej Castrovej je rozvrhnutím pracovníka pracujúceho na zmeny, ktoré zahŕňa pracovný čas, počas ktorého sa pracuje v noci.

34.

Nakoniec by som chcela zdôrazniť, že podľa článku 7 smernice 92/85 sú členské štáty povinné prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby pracovníčky neboli nútené vykonávať nočnú prácu počas tehotenstva a obdobia po pôrode, ktorého trvanie určí príslušný vnútroštátny orgán. Opis vnútroštátneho práva predložený vnútroštátnym súdom v návrhu na začatie prejudiciálneho konania naznačuje, že v Španielsku je toto obdobie 9 mesiacov po pôrode. Je nesporné, že žiadosť pani Gonzálezovej Castrovej o vyplatenie príspevku bola podaná v tejto lehote.

35.

Prvou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či „nočná práca“ v zmysle článku 7 smernice 92/85 zahŕňa prácu na zmeny, ak dotknutá zamestnankyňa pracuje v noci iba niekoľko hodín.

36.

INSS tvrdí, že prináleží vnútroštátnemu súdu, aby určil, či pani Gonzálezová Castrová je nočnou pracovníčkou podľa vnútroštátnych predpisov a či existuje riziko pre dojčenie potvrdené lekárom v súlade s článkom 7 smernice 92/85 a príslušnými vnútroštátnymi pravidlami.

37.

Je nepochybne pravda, že funkcie Súdneho dvora a funkcie vnútroštátneho súdu sú zjavne odlišné a že výklad vnútroštátnych právnych predpisov spadá do výlučnej pôsobnosti vnútroštátneho súdu. ( 27 ) V rámci konania podľa článku 267 ZFEÚ však z rozdelenia funkcií medzi vnútroštátne súdy a Súdny dvor vyplýva, že vnútroštátny súd je povinný v čo najväčšej možnej miere vykladať predmetnú vnútroštátnu právnu úpravu z hľadiska znenia a účelu dotknutej smernice tak, aby sa dosiahol zamýšľaný výsledok. ( 28 ) Nie je v pôsobnosti Súdneho dvora rozhodovať o zlučiteľnosti vnútroštátnych predpisov s týmito smernicami. Súdny dvor však má právomoc poskytnúť vnútroštátnemu súdu všetky usmernenia týkajúce sa výkladu práva Únie, ktoré daný súd potrebuje na výkon tejto funkcie. ( 29 )

38.

Nemecko tvrdí, že článok 7 smernice 92/85 by sa mal vykladať s prihliadnutím na smernicu 2003/88. Tvrdí, že „nočná práca“ zahŕňa aj prácu na zmeny, počas ktorej sa určitý čas pracuje v noci. Španielsko tvrdí, že práca na zmeny vykonávaná v noci spadá pod pojem nočnej práce, ale nevyplýva z toho, že takáto práca z podstaty veci predstavuje riziko pre dojčiace pracovníčky. Komisia tvrdí, že nočná práca zahŕňa nielen prácu vykonávanú výlučne počas noci, ale aj na prácu na zmeny, ktorá sa vykonávala aspoň čiastočne počas noci.

39.

Súhlasím s Komisiou, a to z nasledujúcich dôvodov.

40.

Po prvé, hoci pojem nočnej práce nie je v smernici 92/85 definovaný, nočná práca nemôže byť obmedzená na určité rozvrhnutie pracovného času. Podľa môjho názoru môže „nočná práca“ pokrývať tak prácu vykonávanú výlučne v noci, ako aj prácu na zmeny, pri ktorej sa odpracúva v noci iba časť pracovného času.

41.

Po druhé z ustálenej judikatúry vyplýva, že pri výklade ustanovenia práva Únie je potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj kontext, v ktorom sa vyskytuje, a ciele sledované pravidlami, ktorých je súčasťou. ( 30 )

42.

Výklad článku 7 smernice 92/85, ktorý navrhujem, je v súlade s cieľmi uvedenej smernice. Účelom smernice 92/85 je zlepšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok, pracovníčok krátko po pôrode a dojčiacich pracovníčok. ( 31 ) Dojčiaca pracovníčka teda patrí do špecifickej rizikovej skupiny, pre ktorú by sa mali prijať opatrenia na ochranu bezpečnosti a zdravia. Okrem toho je v súlade so všeobecným preventívnym cieľom tohto opatrenia, aby ženy, na ktoré sa vzťahuje článok 2 písm. c) smernice, mali automaticky nárok na ochranu podľa článku 7, ak pracujú počas nočných zmien a nie počas noci.

43.

Objasňuje smernica 2003/88 výklad pojmu nočná práca uvedeného v článku 7 smernice 92/85?

44.

Obe smernice majú rovnaký právny základ. ( 32 ) Článok 7 smernice 92/85 však neobsahuje krížový odkaz na definíciu pojmu „nočný čas“ uvedenú v článku 2 ods. 3 smernice 2003/88, pričom nočná práca nie je pojmom, ktorý by bol v smernici 2003/88 definovaný. ( 33 )

45.

Okrem toho smernica 92/85 chráni obzvlášť zraniteľnú skupinu pracovníčok ( 34 ) – je teda potrebné zistiť, či dotknutá pracovníčka spĺňa požiadavky tejto smernice, aby mohla mať prospech z jej ustanovení. Pravidlá uvedené v smernici 2003/88 nie sú nevyhnutne relevantné pre takéto posúdenie.

46.

Zdá sa mi, že pojem „nočná práca“ uvedený v smernici 92/85 nemá nevyhnutne rovnaký význam ako pojem „nočná práca“ uvedený v článku 2 ods. 3 smernice 2003/88. Ide skôr o koherentný výklad týchto dvoch smerníc.

47.

Pojem „nočný čas“ uvedený v smernici 2003/88 je v článku 2 ods. 3 definovaný ako akýkoľvek čas, ktorý nie je kratší ako 7 hodín, definovaný vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktorý zahŕňa čas medzi polnocou a 5. hodinou rannou. Domnievam sa, že pojem „noc“ uvedený v smernici 92/85 by mal mať pri absencii presvedčivého dôvodu nasvedčujúceho opak ten istý význam. Z toho vyplýva, že ak pracovník vykonáva svoje povinnosti počas tohto času, tento pracovný čas predstavuje nočnú prácu v zmysle článku 7 smernice 92/85. Poznamenávam, že smernica 2003/88 používa výraz „akýkoľvek čas“, čo naznačuje, že práca na zmeny nie je vylúčená z pôsobnosti definície.

48.

Súhlasím aj s pripomienkou vnútroštátneho súdu, že ak by práca na zmeny vykonávaná v noci mala byť vylúčená z pôsobnosti článku 7 smernice 92/85, dojčiaca matka, ktorá v tomto čase pracuje na zmeny, by získala menej ochrany ako ženy, ktoré pracujú iba v noci. Je ťažké uveriť, že zákonodarný orgán by mal v úmysle dosiahnuť takýto výsledok.

49.

Súdny dvor opakovane (vo vzťahu k smernici, ktorá je v súčasnosti smernicou 2006/54) rozhodol, že členské štáty nesmú vo vnútroštátnych právnych predpisoch stanoviť zásadu, podľa ktorej by bola nočná práca žien zakázaná, aj keď podlieha výnimkám, keď nočná práca mužov nie je zakázaná. Takýto zákaz by bol v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania. ( 35 )

50.

Trináste odôvodnenie smernice 92/85 však uvádza, že je potrebné prijať ustanovenie, ktoré bude okrem iného stanovovať, že pracovníčky, ktoré dojčia, nebudú musieť pracovať v noci, ak to bude potrebné z hľadiska ich bezpečnosti a zdravia. V spojení so zámerom článku 7 to naznačuje, že sa má vykonať individuálne posúdenie okolností dotknutého pracovníka.

51.

Zo spisu vnútroštátneho súdu vyplýva, že pani Gonzálezová Castrová získala osvedčené lekárske potvrdenie, že skutočne dojčí, a že iniciovala proces získania lekárskeho potvrdenia na podporu svojej žiadosti vyplnením jej časti formulára s názvom „Žiadosť o vystavenie lekárskeho potvrdenia o existencii rizika počas dojčenia“ z 9. marca 2015. INSS na pojednávaní uviedol, že nie je súčasťou procesu vystavovania takéhoto lekárskeho potvrdenia – jeho vystavenie je vecou pracovníčky, jej zamestnávateľa a prípadne jeho poisťovateľa (ktorým je v tejto veci Mutua Umivale). Súdnemu dvoru bolo tiež oznámené, že pracovník môže predložiť správu od iného lekára, napr. od praktického lekára, ale že nie je jasné, či správa tohto druhu by sama osebe postačovala na začatie konania a na to, aby bol žiadateľ oprávnený na ochranu podľa smernice 92/85.

52.

Je samozrejme na vnútroštátnom súde, aby vykonal potrebné zistenia skutkového stavu. Napriek tomu však list spoločnosti Mutua Umivale adresovaný zamestnávateľovi pani Gonzálezovej Castrovej z 3. marca 2015 naznačuje, že jej žiadosť nebude úspešná, a to ešte predtým, ako 9. marca 2015 formálne požiadala o vystavenie lekárskeho potvrdenia. ( 36 ) Neexistuje žiadny náznak, že by jej zamestnávateľ alebo Mutua Umivale vykonala individuálne posúdenie jej individuálnych okolností. Čítajúc dostupný materiál z podaní INSS a španielskej vlády, opis vnútroštátneho súdu uvedený v jeho návrhu na začatie prejudiciálneho konania a spisového materiálu tohto súdu sa zdá, že súčasná vnútroštátna prax je taká, že ak v príručke Španielskej pediatrickej asociácie nie je profil uvedeného pracovného miesta uznaný za riziko pre dojčenie, bude žiadosť pracovníčky o lekárske potvrdenie automaticky zamietnutá. ( 37 )

53.

Nemám pochybnosť, že takýto prístup je v rozpore so smernicou 92/85. Normotvorca Únie rozhodol, že nočná práca predstavuje riziko. Účelom lekárskeho potvrdenia je viesť k posúdeniu situácie jednotlivej pracovníčky v každom konkrétnom prípade. Systém opísaný Súdnemu dvoru je zjavne v rozpore s cieľmi normotvorcu.

54.

Nenaznačujem, že v danom prípade došlo k nevhodnému postupu. Postup, kde poisťovateľ zodpovedný za vyplácanie príspevku, o ktorý žiada pracovníčka, tiež pôsobí ako nejaký „strážnik“, ktorý rozhoduje, či bude táto pracovníčka môcť získať lekárske potvrdenie vyžadované podľa článku 7 smernice 92/85, je zo svojej podstaty vadný. Poisťovateľ je v situácii, keď má jasný konflikt záujmov.

55.

Ak pani Gonzálezová Castrová spĺňa požiadavky článku 7 ods. 1, bude chránená podľa smernice 92/85 a nie je vôbec potrebné brať ohľad na články 4 a 5 (pozri prejudiciálne otázky 2 až 4), keďže v prípade uplatnenia článku 7 nie je potrebné sa dovolávať všeobecného posúdenia rizika podľa článku 4 smernice 92/85. ( 38 ) V tejto súvislosti nie je jasné, či sú články 4 a 5 ďalej relevantné pre spor vo veci samej. ( 39 )

56.

Preto konštatujem, že pracovníčka, ktorá vykonáva prácu na zmeny a niektoré svoje povinnosti vykonáva v noci, môže spadať do pôsobnosti článku 7 ods. 1 smernice 92/85, pokiaľ predloží lekárske potvrdenie uvádzajúce, že je potrebné prijať opatrenia na zabránenie ohrozeniu jej bezpečnosti alebo zdravia v súlade s článkom 7 ods. 2 uvedenej smernice. Vnútroštátnemu súdu prislúcha overiť, zohľadňujúc všetky okolnosti veci, či navrhovateľka poskytla, resp. či bola schopná predložiť takéto potvrdenie.

57.

Podľa článku 19 ods. 1 smernice 2006/54 členské štáty prijmú v súlade so svojimi súdnymi systémami také nevyhnutné opatrenia, ktorými sa zabezpečí, že ak osoba, ktorá sa považuje za poškodenú tým, že v jej prípade bola porušená zásada rovnosti zaobchádzania, uvedie skutočnosti, z ktorých možno odvodiť, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii, dôkazné bremeno preukázať, že nedošlo k porušeniu zásady rovnosti zaobchádzania, sa presúva na odporcu. ( 40 ) Druhou, treťou a štvrtou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta na to, ako by sa toto ustanovenie malo vykladať v spojení s článkom 5 smernice 92/85. Tieto prejudiciálne otázky sú obzvlášť relevantné, ak pani Gonzálezová Castrová nespĺňa podmienky stanovené v článku 7 smernice 92/85 pre pracovné voľno a vyplácanie dávky podľa článku 11, keďže neexistuje možnosť preradiť ju na prácu vykonávanú výlučne počas dňa. ( 41 )

58.

Druhá, tretia a štvrtá prejudiciálna otázka vnútroštátneho súdu vychádza z predpokladu, že správne vykonané hodnotenie podľa článku 4 ods. 1 smernice 92/85 by odhalilo riziko pre dojčiacu pracovníčku, a je teda nevyhnutné zvážiť, aké opatrenia mali byť prijaté na ochranu jej bezpečnosti a zdravia podľa článku 5. Napriek tomu v návrhu na začatie prejudiciálneho konania (ani v priloženom vnútroštátnom spise) nie je uvedená žiadna informácia, podľa ktorej došlo k vykonaniu hodnotenia podľa článku 4 ods. 1 a 2 smernice 92/85. Na pojednávaní španielska vláda oznámila Súdnemu dvoru, že § 26 LPRL je hlavným ustanovením, ktorým sa vykonávajú články 4 a 7 smernice 92/85, ale že vnútroštátne právne predpisy jednoznačne nerozlišujú medzi týmito dvoma článkami uvedenej smernice. Nie je úplne jasné, či článok 4 alebo článok 7 (alebo dokonca oba) tvorí základ pre žiadosť pani Gonzálezovej Castrovej o dávku. Ide o otázku, ktorú musí napokon overiť vnútroštátny súd.

59.

Spadajú okolnosti pani Gonzálezovej Castrovej do pôsobnosti článku 4 smernice 92/85?

60.

Toto ustanovenie sa vzťahuje na pracovníčku, ktorá dojčí „pri všetkých činnostiach, ktoré môžu byť spojené so špecifickým rizikom vystavenia látkam a vplyvom, procesom alebo pracovným podmienkam, ktorých neúplný zoznam je uvedený v prílohe I“. Skutočnosť, že pani Gonzálezová Castrová nebola zamestnaná v banských prácach pod zemou (jediná kategória prác uvedená v časti „Pracovné podmienky“ v nie taxatívnej tabuľke v prílohe I), neznamená, že zamestnanie ako je to jej, je nutne vylúčené z pôsobnosti smernice 92/85. Hodnotenie rizika, ktoré sa vykonáva podľa článku 4 ods. 1, sa vykonáva na základe usmernení, ktoré zahŕňajú okrem iného „duševnú a telesnú námahu a iné druhy telesného a duševného stresu spojeného s prácou vykonávanou pracovníčkami v zmysle článku 2“ uvedenej smernice. ( 42 ) Práca na zmeny a nočná práca sú dve situácie, ktoré sú uvedené v usmerneniach. ( 43 ) Preto výslovné znenie článku 3 ods. 1 druhého pododseku v spojení s článkom 4 ods. 1 smernice 92/85 potvrdzuje, že práca, akou je práca pani Gonzálezovej Castrovej, skutočne patrí do pôsobnosti článku 4 ods. 1 smernice 92/85.

61.

Článok 4 je všeobecné ustanovenie, ktoré stanovuje opatrenia, ktoré sa majú prijať vo vzťahu ku všetkým činnostiam, ktoré môžu byť spojené s osobitným rizikom pre pracovníčky v zmysle článku 2 smernice 92/85. Článok 7 je na druhej strane osobitné ustanovenie, ktoré sa uplatňuje v prípadoch nočnej práce, ktorú normotvorca výslovne označil za činnosť spojenú s osobitným rizikom pre tehotné pracovníčky, pracovníčky krátko po pôrode alebo dojčiace pracovníčky.

62.

Je to práve zamestnávateľ, kto je povinný vykonať hodnotenie rizika – príslušná pracovníčka nie je povinná výslovne žiadať o ochranu podľa smernice 92/85. To je úplne v súlade s rámcom ustanoveným smernicou 89/391, ktorá ukladá zamestnávateľom povinnosť prijať preventívne opatrenia na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov vo všetkých ohľadoch súvisiacich s prácou. ( 44 )

63.

Stručne povedané, smernica 92/85 zaviedla požiadavku hodnotenia a oznamovania rizík. Ak výsledky hodnotenia rizík vykonaného podľa článku 4 ods. 1 uvedenej smernice poukazujú na riziko pre bezpečnosť alebo zdravie a potenciálny účinok na tehotenstvo alebo dojčenie pracovníčky, článok 5 ods. 1 a 2 stanovuje, že zamestnávateľ je povinný dočasne prispôsobiť pracovné podmienky a/alebo pracovný čas pracovníčky. ( 45 ) Ak toto nie je za daných okolností možné, dotknutú pracovníčku je nutné previesť na inú prácu. Iba v prípade, že takýto krok nie je možný, článok 5 ods. 3 stanovuje, že pracovníčke sa poskytne dovolenka v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo vnútroštátnou praxou na celé obdobie potrebné na ochranu jej bezpečnosti alebo zdravia. ( 46 ) Článok 5 sa teda uplatňuje iba vtedy, ak výsledky hodnotenia v článku 4 smernice 92/85 odhalia riziko pre bezpečnosť alebo zdravie alebo účinok v tejto veci na dotknutú dojčiacu pracovníčku.

64.

Napriek tomu, že vnútroštátny súd sa vo svojich otázkach výslovne nezmieňuje o článku 4 smernice 92/85, nebráni to Súdnemu dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu všetky potrebné prvky výkladu práva Únie, vrátane iných ustanovení uvedenej smernice (v tomto prípade najmä článku 4), ktoré môžu byť užitočné. ( 47 )

65.

Preto chápem druhú, tretiu a štvrtú prejudiciálnu otázku ako žiadosť o usmernenie týkajúce sa výkladu článku 19 smernice 2006/54 s ohľadom na výskyt dôkazného bremena a článku 4 smernice 92/85. Predtým, ako preskúmam štvrtú prejudiciálnu otázku, budem spoločne skúmať druhú a tretiu prejudiciálnu otázku.

66.

Ak pracovníčka v zmysle článku 2 písm. c) smernice 92/85 spochybňuje hodnotenie rizika podľa článku 4 ods. 1 uvedenej smernice (alebo pokiaľ ide o článok 7), uplatňujú sa pravidlá, ktoré presúvajú dôkazné bremeno na zamestnávateľa (alebo príslušný orgán) podľa článku 19 ods. 1 smernice 2006/54 (druhá prejudiciálna otázka)? Okrem toho, čo sa myslí pod spojením „skutočnosti nasvedčujúce tomu, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii“ uvedeným v článku 19 ods. 1 smernice 2006/54? Vnútroštátny súd sa najmä pýta, či nasledujúce skutočnosti preukazujú priamu alebo nepriamu diskrimináciu v zmysle tohto ustanovenia: i) že pracovník vykonáva prácu na zmeny niekedy sám v noci; ii) že práca zahŕňa stráženie budovy a v prípade potreby riešenie núdzových situácií, a iii) neexistuje žiadny dôkaz o tom, že by pracovisko malo vhodné zariadenie na dojčenie alebo na odsávanie materského mlieka (tretia prejudiciálna otázka).

67.

Pokiaľ ide o hodnotenie rizika podľa článku 4, zamestnávateľ je povinný vykonať toto hodnotenie v súlade s usmerneniami. ( 48 ) Je úlohou zamestnávateľa identifikovať: i) nebezpečenstvá, ktoré zahŕňajú duševnú a telesnú únavu, ako aj iné telesné a duševné záťaže, a ii) kategóriu pracovníka, v tejto veci dojčiacej matky, a zabezpečiť kvalitatívne a kvantitatívne hodnotenie rizík, ktoré má vykonať príslušná osoba. V usmerneniach sa jasne uvádza, že hodnotenie rizík by malo primerane zohľadniť lekárske odporúčania a obavy konkrétnej ženy. ( 49 )

68.

V usmerneniach sa v súvislosti s hodnotením rizík „duševnej a telesnej únavy a pracovnej doby“ uvádza nasledovné: „Dlhý pracovný čas, práca na zmeny a nočná práca môžu mať významný vplyv na zdravie čerstvých a nastávajúcich matiek a na dojčenie. Nie všetky ženy sú postihnuté rovnakým spôsobom, a súvisiace riziká sa líšia v závislosti od druhu vykonávanej práce, pracovných podmienok a konkrétnej osoby… duševná a fyzická únava sa počas tehotenstva a v popôrodnom období zvyšuje v dôsledku rôznych fyziologických a iných zmien. Niektoré tehotné a dojčiace ženy pre zvyšujúcu sa únavu nemusia byť schopné pracovať v rámci nepravidelných alebo neskorých zmien, vykonávať nočnú prácu alebo pracovať nadčas. Usporiadanie pracovného času… môže ovplyvniť zdravie tehotnej ženy a jej nenarodeného dieťaťa, jej zotavenie sa po pôrode alebo jej schopnosť dojčiť a môže zvýšiť riziko stresu a chorôb súvisiacich so stresom“. ( 50 )

69.

Vnútroštátny súd vysvetľuje, že nárok pani Gonzálezovej Castrovej bol zamietnutý na prvom stupni s odôvodnením, že „práca na zmeny alebo nočná práca nepredstavujú riziko pri dojčení, ako to konštatoval Tribunal Supremo (Najvyšší súd) a ako sa uvádza v príručke Španielskej pediatrickej asociácie, a že skutočnosť, že pracovníčka musí ‚chodiť na pochôdzky, musí reagovať na poplach hlásiaci naliehavé situácie (trestné činy, požiare) a v konečnom dôsledku zotrvávať bdelá pre prípad akejkoľvek situácie (pričom tieto činnosti v niektorých prípadoch vykonáva sama)‘, ‚vôbec nespôsobuje riziko pre dojčenie ani nebráni dojčeniu, keďže mimo pracovného času je možné umelo odsávať mlieko‘“.

70.

Toto tvrdenie poukazuje na to, že príslušný orgán posúdil všeobecný profil práce pani Gonzálezovej Castrovej na základe všeobecných usmernení, ale nepreskúmal jej individuálne okolnosti tak, ako to vyžaduje spoločný výklad článku 3 ods. 2 a článku 4 smernice 92/85.

71.

Podľa článku 19 ods. 1 smernice 2006/54 členské štáty prijmú v súlade so svojimi súdnymi systémami také nevyhnutné opatrenia, ktorými sa zabezpečí, že ak osoby, ktoré sa považujú za poškodené tým, že v ich prípade nebola uplatnená zásada rovnosti zaobchádzania, uvedú pred súdom alebo iným príslušným orgánom skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii, bude na odporcovi dokázať, že nedošlo k porušeniu zásady rovnosti zaobchádzania. Článok 19 ods. 4 písm. a) smernice 2006/54 okrem iného uvádza, že pravidlá o otočení dôkazného bremena stanovené v článku 19 ods. 1 sa uplatňujú aj na situácie zahrnuté v smernici 92/85, pokiaľ ide o diskrimináciu na základe pohlavia. ( 51 ) Nevykonanie riadneho hodnotenia rizík podľa článku 4 smernice 92/85 zakladá menej priaznivé zaobchádzanie so ženou súvisiace s tehotenstvom alebo materskou dovolenkou v zmysle uvedenej smernice, v súlade s článkom 2 ods. 2 písm. c) smernice 2006/54: predstavuje teda diskrimináciu v zmysle uvedeného aktu. ( 52 )

72.

Inštitút nepriamej diskriminácie v zmysle vymedzenia uvedeného v článku 2 ods. 1 písm. b) smernice 2006/54 nemôže byť relevantný pre pracovníčky, ktoré spadajú do pôsobnosti článku 2 smernice 92/85. Ustanovenia, kritériá alebo postupy, ktoré vedú k menej priaznivému zaobchádzaniu so ženou v súvislosti s tehotenstvom alebo materskou dovolenkou, nemôžu byť z podstaty veci „zjavne neutrálne“, pretože tieto ustanovenia majú dôsledky iba pre osobitné kategórie pracovníkov definované v článku 2 smernice 92/85. ( 53 ) Pokiaľ sa teda pracovníčka odvoláva na smernicu 92/85, otázkou je, či existujú skutočnosti nasvedčujúce priamej diskriminácii v zmysle článku 19 ods. 1 smernice 2006/54. ( 54 )

73.

Článok 19 ods. 4 písm. a) smernice 2006/54 okrem iného uvádza, že pravidlá o otočení dôkazného bremena stanovené v článku 19 ods. 1 sa uplatňujú aj na situácie zahrnuté v smernici 92/85, pokiaľ ide o diskrimináciu na základe pohlavia. Akékoľvek menej priaznivé zaobchádzanie s pracovníčkou pre to, že je dojčiacou matkou, treba považovať za patriace do pôsobnosti článku 2 ods. 2 písm. c) smernice 2006/54 a ide teda o priamu diskrimináciu na základe pohlavia. ( 55 ) V dôsledku toho sa potenciálne môžu uplatniť pravidlá uvedené v článku 19 ods. 1 smernice 2006/54.

74.

Súdny dvor opakovane rozhodol, že vyhradením práva zachovať alebo prijať ustanovenia zamerané na ochranu žien v súvislosti s tehotenstvom a materstvom členským štátom článok 2 ods. 2 písm. c) uznáva z pohľadu zásady rovnosti zaobchádzania bez rozdielu pohlavia tak zákonnosť ochrany biologických podmienok ženy počas tehotenstva a následne po ňom, ako aj ochrany osobitných vzťahov medzi ženou a jej dieťaťom počas obdobia, ktoré nasleduje po pôrode. Okrem toho podľa článku 14 smernice 2006/54 patrí akákoľvek diskriminácia ženy za takýchto okolností do zákazu upraveného touto smernicou, pretože sa vzťahuje na pracovné podmienky a podmienky zamestnania dotknutej pracovníčky v zmysle článku 14 ods. 1 písm. c) tejto smernice. ( 56 )

75.

Spôsobujú skutkové okolnosti zistené vnútroštátnym súdom diskrimináciu v zmysle článku 19 ods. 1 smernice 2006/54?

76.

Ak zamestnávateľ nevykoná hodnotenie podľa článku 4 ods. 1, ak dotknutá pracovníčka spadá do pôsobnosti článku 2 písm. c) smernice 92/85, toto nevykonanie predstavuje „skutočnosti nasvedčujúce tomu, že došlo k priamej… diskriminácii“ v zmysle článku 19 ods. 1 smernice 2006/54. Faktory, ktoré uviedol vnútroštátny súd vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania (práca na zmeny, povinnosti, ktorých plnenie sa očakáva od strážničky, chýbajúce zariadenia na dojčenie na pracovisku), by boli relevantné pre akékoľvek posúdenie. Nie je to však existencia týchto faktorov, ktorá by mala viesť k vykonaniu hodnotenia zamestnávateľom. ( 57 ) Potreba vykonať hodnotenie vychádza zo stavu ženy, v tejto veci ako dojčiacej pracovníčky, a z povinnosti zamestnávateľa podľa článku 4 smernice 92/85.

77.

Ak sa však príslušná pracovníčka domnieva, že bola poškodená, a je schopná preukázať, že súčasťou vykonaného hodnotenia nebolo posúdenie jej individuálnych okolností, takáto situácia by pravdepodobne viedla k domnienke priamej diskriminácie v zmysle článku 19 ods. 1 smernice 2006/54. Zdá sa mi, že to platí v prípade, keď zamestnávateľ alebo príslušné orgány uplatňujú politiku alebo všeobecné pravidlo v zmysle, že práca na zmeny alebo nočná práca nepredstavuje skutočné riziko pre dojčenie bez preskúmania konkrétnej situácie príslušnej pracovníčky a jej dieťaťa. Takýto prístup v podstate podkopáva ciele smernice 92/85 aj smernice 2006/54. Proces takéhoto typu stavia pracovníčku do pozície, v ktorej musí napadnúť a ak je to vhodné, vyvrátiť domnienku, že jej práca ju neohrozuje. To je v príkrom rozpore so skutočnosťou, že obe smernice uznávajú, že pracovníčky, ktoré spadajú do pôsobnosti článku 2 smernice 92/85, sú osobitne zraniteľnou skupinou. ( 58 ) Preto proces posudzovania, ktorý vyžaduje, aby dotknutá pracovníčka vyvracala všeobecnú domnienku, že nie je ohrozená, pretože profil jej zamestnania nepredstavuje riziko pre dojčiace matky, predstavuje menej priaznivé zaobchádzanie so ženou v zmysle článku 2 ods. 2 písm. c) smernice 2006/54 v spojení s článkom 19 ods. 1 a článkom 19 ods. 4 písm. a) uvedenej smernice.

78.

Vnútroštátnemu súdu prislúcha overiť, či je to skutočne účinok predmetných vnútroštátnych pravidiel; či bolo vykonané akékoľvek hodnotenie podľa článku 4 ods. 1 smernice 92/85, a pokiaľ takéto hodnotenie vo veci pani Gonzálezovej Castrovej vykonané bolo, či je v súlade s usmerneniami.

79.

Ak sa pracovníčka v zmysle článku 2 písm. c) smernice 92/85 považuje za poškodenú z dôvodu, že na ňu nebola uplatnená zásada rovnosti zaobchádzania, a preukáže, že jej zamestnávateľ nevykonal hodnotenie podľa článku 4 ods. 1 uvedenej smernice na posúdenie rizík pre jej bezpečnosť a zdravie alebo že takéto hodnotenie nebolo vykonané v súlade s usmerneniami uvedenými v článku 3 smernice 92/85, tieto okolnosti zakladajú domnienku priamej diskriminácie v zmysle článku 19 ods. 1 smernice 2006/54. Vnútroštátnemu súdu prislúcha overiť, či praktické uplatňovanie predmetného vnútroštátneho systému funguje spôsobom, ktorý nie je v súlade s pravidlom uvedeným v uvedenom ustanovení, ktoré presúva dôkazné bremeno na odporcu.

80.

Vnútroštátny súd sa štvrtou prejudiciálnou otázkou snaží zistiť, či zamestnávateľ znáša dôkazné bremeno, ak spochybňuje tvrdenie pracovníčky, podľa ktorého má nárok na dovolenku a vyplácanie dávky podľa článku 5 ods. 3 a článku 11 smernice 92/85. Vnútroštátny súd uvádza, že táto otázka vyvstáva iba vtedy, ak Súdny dvor odpovie „áno“ na tretiu prejudiciálnu otázku.

81.

Na základe mojej doterajšej analýzy sa táto otázka stáva relevantnou iba vtedy, ak by vnútroštátny súd dospel k záveru, že i) príslušné orgány vykonali hodnotenie v súlade s článkom 4 ods. 1 smernice 92/85, ktoré by poukazovalo na riziko pre bezpečnosť alebo zdravie pani Gonzálezovej Castrovej; ii) jej pracovné podmienky nemôžu byť dočasne upravené (článok 5 ods. 1) a iii) nemohla byť presunutá na iné pracovné miesto (článok 5 ods. 2). Zatiaľ čo opis skutkového stavu uvedený v návrhu na začatie prejudiciálneho konania neodzrkadľuje tento predpoklad, stále platí, že nárok pani Gonzálezovej Castrovej na dovolenku a vyplácanie dávky tvorí základ vnútroštátneho konania. Odpoveď na štvrtú prejudiciálnu otázku teda môže vnútroštátnemu súdu pomôcť pri určovaní vnútroštátneho konania.

82.

Práve zamestnávateľ má všeobecný prehľad o pracovných podmienkach a požiadavkách na svojich zamestnancov a je najlepšie schopný vyhodnotiť, aké opatrenia sú vhodné na ošetrenie akýchkoľvek zistených rizík. V rozsahu, v akom je súčasťou sporu vo veci samej posúdenie ďalších opatrení podľa článku 5 smernice 92/85, dôkazné bremeno podľa článku 19 ods. 1 smernice 2006/54 teda znáša odporca. ( 59 ) Opačný názor by oslabil ochranu poskytovanú smernicou 92/85. ( 60 ) Dodávam, že toto sa mi predovšetkým javí ako situácia, keď sa vyžaduje diskusia medzi zamestnávateľom a zamestnancom o tom, aké úpravy sú potrebné.

83.

V rozsahu, v akom je súčasťou sporu vo veci samej posúdenie ďalších opatrení podľa článku 5 smernice 92/85, dôkazné bremeno podľa článku 19 ods. 1 smernice 2006/54 teda znáša odporca.

84.

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázky, ktoré položil Tribunal Superior de Justicia de Galicia (Vyšší súd Galície, Španielsko) takto: