1

Žalobkyne, Toshiba Samsung Storage Technology Corp. (ďalej len „TSST Japonsko“) a Toshiba Samsung Storage Technology Korea Corp. (ďalej len „TSST KR“) sú výrobcovia a dodávatelia optických diskových mechaník (ďalej len „ODM“). TSST Japonsko je konkrétne spoločným podnikom, ktorého vlastníkom je Toshiba Corporation so sídlom v Japonsku a Samsung Electronics Co., Ltd, so sídlom v Južnej Kórei. Počas obdobia porušenia bola TSST Japonsko materskou spoločnosťou spoločnosti TSST KR.

2

TSST Japonsko a TSST KR (ďalej spoločne len „TSST“) začali svoju činnosť 1. apríla 2004 ako dve samostatné prevádzkové jednotky. V decembri 2005 TSST Japonsko opustila trh, pričom ešte uskutočňovala obmedzený predaj v rámci prechodného obdobia až do začiatku roka 2008. TSST KR postupne prevzala predajné činnosti TSST Japonsko a bola priamo zapojená do vývoja, uvádzania na trh, predaja a záručného a pozáručného servisu ODM.

3

Dotknuté porušenie sa týka ODM používaných v osobných počítačoch (stolových a prenosných počítačoch) (ďalej len „PC“) vyrábaných spoločnosťami Dell Inc. (ďalej len „Dell“) a Hewlett Packard (ďalej len „HP“). ODM sa tiež používajú v mnohých ďalších zariadeniach určených pre spotrebiteľov, ako sú prehrávače kompaktných diskov (ďalej len „CD“) alebo digitálnych optických diskov ((ďalej len „DVD“), herné konzoly a ďalšie periférne elektronické zariadenia (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 28).

4

ODM používané v PC sa líšia podľa ich veľkosti, mechanizmu pre zavedenia média (štrbina alebo zásuvka) a druhu diskov, ktoré môžu čítať alebo na ktoré môžu zapisovať. ODM možno rozdeliť do dvoch skupín: mechaniky polovysoké („half‑height“, ďalej len „HH“) pre stolové počítače a tenké pre prenosné počítače. Skupina tenkých mechaník zahŕňa mechaniky rôznych rozmerov. Existujú rôzne druhy mechaník HH a tenkých mechaník v závislosti od ich technickej funkcie (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 29).

5

Dell a HP sú dvaja hlavní výrobcovia originálnych výrobkov na svetovom trhu s PC. Tieto dve spoločnosti využívajú štandardný postup verejnej súťaže na celosvetovej úrovni, ktorý zahŕňa najmä štvrťročné rokovania o cenách na svetovej úrovni a objemoch celkových nákupov s malým počtom vopred vybratých dodávateľov ODM. Vo všeobecnosti platí, že regionálne otázky nezohrávali žiadnu úlohu pri iných verejných súťažiach na ODM, než boli súťaže súvisiace s očakávaným dopytom pre regióny ovplyvňujúce celkové objemy nákupov (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 32).

6

Postupy verejnej súťaže zahŕňali žiadosti o cenové ponuky, žiadosti o elektronické cenové ponuky, online rokovania, elektronické aukcie a dvojstranné rokovania (offline). Po skončení verejných súťaží zákazníci pridelili objemy zúčastneným dodávateľom ODM (všetkým alebo aspoň väčšine z nich, okrem prípadov, keď sa uplatňoval mechanizmus vylúčenia) podľa cien, ktoré ponúkli. Napríklad víťazná ponuka získala 35 až 45 % podiel z celkovej zákazky v dotknutom štvrťroku, druhá najlepšia ponuka 25 až 30 %, tretia 20 %, atď. Tieto štandardné postupy verejnej súťaže používali oddelenia zákazníkov poverené verejnými súťažami v snahe uskutočniť účinnú verejnú súťaž za konkurenčné ceny. Na tieto účely používali všetky možné postupy na stimuláciu cenovej hospodárskej súťaže medzi dodávateľmi ODM (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 33).

7

Pokiaľ ide o Dell, táto spoločnosť uskutočňovala verejné súťaže predovšetkým prostredníctvom rokovania online. Toto rokovanie mohlo mať stanovené trvanie alebo sa skončiť po stanovenom období, napríklad desať minúť po poslednej ponuke, pokiaľ dodávateľ ODM už nedal novú ponuku. V určitých prípadoch online rokovanie môže trvať niekoľko hodín, ak bola verejná súťaž živšia alebo ak trvanie online rokovania bolo predĺžené s cieľom motivovať dodávateľov ODM, aby pokračovali v predkladaní ponúk. Naopak aj v prípade, keď bola doba trvania online rokovania neurčitá a závisela od konečnej ponuky, Dell mohla v určitom okamihu oznámiť skončenie online rokovania. Dell sa mohla rozhodnúť, že zmení postup „výlučne na základe poradia“ na postup „na slepo“. Dell mohla zrušiť online rokovanie, pokiaľ verejná súťaž a jej výsledok boli považované za nedostačujúce, a nahradiť ju dvojstrannými rokovaniami. Na postup online rokovania dohliadali oddelenia nákupov na celosvetovej úrovni poverené týmito transakciami v rámci spoločnosti Dell (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 34 a 37).

8

Pokiaľ ide o HP, ako hlavné postupy verejnej súťaže používala žiadosti o predloženie ponuky a elektronické žiadosti o predloženie ponuky. Oba postupy sa uskutočňovali online prostredníctvom tej istej platformy. Na jednej strane, pokiaľ ide o žiadosti o predloženie ponuky, boli štvrťročné. Predstavovali kombináciu online rokovaní a offline dvojstranných rokovaní rozdelených na určité časové obdobie, zvyčajne na dva týždne. Dodávatelia ODM boli vyzvaní na účasť v jednom kole otvorenej verejnej súťaže v stanovenom období, aby predložili svoju ponuku prostredníctvom online platformy alebo e‑mailom. Po skončení prvého kola aukcie, sa HP spojila s každým z účastníkov a začala rokovania na základe ponuky dodávateľa ODM s cieľom získať najlepšiu ponuku každého dodávateľa bez zverejnenia totožnosti alebo ponuky predloženej inými dodávateľmi ODM. Na druhej strane, pokiaľ ide o elektronické žiadosti o cenové ponuky, boli obvykle organizované vo forme obrátenej verejnej súťaže. Uchádzači sa totiž pripojili na online platformu v konkrétnu hodinu a dražba sa začala na cene pevne stanovenej spoločnosťou HP. Uchádzači, ktorí podávali postupne znižované ponuky, boli informovaní o svojom umiestnení v poradí vždy, keď sa predložila nová ponuka. Na konci stanoveného času dodávateľ ODM, ktorý predložil najnižšiu ponuku, vyhral dražbu a ostatní dodávatelia boli zaradení ako druhý a tretí podľa ich ponúk (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenia 41 až 44).

9

Dňa 14. januára 2009 Komisia prijala žiadosť o oslobodenie od pokút v zmysle svojho oznámenia o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 298, 2006, s. 17; Mim. vyd. 08/002, s. 155), ktorú podala spoločnosť Koninklijke Philips NV (ďalej len „Philips“). Dňa 29. januára a 2. marca 2009 bola táto žiadosť doplnená s cieľom zahrnúť do nej popri spoločnosti Philips, spoločnosti Lite‑On IT Corporation (ďalej len „Lite‑On“) a ich spoločný podnik Lite‑On Digital Solutions Corporation (ďalej len „PLDS“).

10

Dňa 29. júna 2009 Komisia zaslala žiadosť o informácie spoločnostiam pôsobiacim v oblasti ODM.

11

Dňa 30. júna 2009 Komisia priznala podmienečné oslobodenie od pokút spoločnostiam Philips, Lite‑On a PLDS.

12

V dňoch 4. a 6. augusta 2009 Hitachi‑LG Data Storage, Inc., a Hitachi‑LG Data Storage Korea, Inc. (ďalej len spoločne „HLDS“) predložili Komisii žiadosť o zníženie pokuty na základe oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znížení pokút v kartelových prípadoch.

13

Dňa 18. júla 2012 Komisia začala konanie a prijala oznámenie o výhradách voči trinástim dodávateľom ODM, vrátane žalobkýň. V tomto oznámení Komisia v podstate uviedla, že uvedené spoločnosti porušili článok 101 ZFEÚ a článok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (Dohoda o EHP) tým, že sa zúčastnili na karteli týkajúcom sa ODM v období od 5. februára 2004 do 29. júna 2009, ktorý spočíval v koordinovaní ich správania v súvislosti s verejnými súťažami, ktoré organizovali dvaja výrobcovia počítačov, konkrétne spoločnosti Dell a HP.

14

Dňa 29. októbra 2012 žalobkyne zaslali Komisii svoje pripomienky k oznámeniu o výhradách.

15

V dňoch 29. a 30. novembra 2012 sa všetci adresáti oznámenia o výhradách zúčastnili ústneho vypočutia pred Komisiou.

16

Dňa 14. decembra 2012 Komisia požiadala všetkých účastníkov konania, aby predložili relevantné dokumenty prijaté od spoločností Dell a HP v období trvania porušenia. Všetci účastníci konania vrátane žalobkýň odpovedali na tieto žiadosti. Okrem toho každý z účastníkov konania mal prístup k nedôvernej verzii odpovedí poskytnutých ostatnými dodávateľmi ODM.

17

Dňa 27. novembra 2013 žalobkyne predložili doplňujúce pripomienky k odpovediam ostatných účastníkov konania.

18

Dňa 18. februára 2014 Komisia prijala dve doplňujúce oznámenia o výhradách na účely, podľa jej názoru, doplnenia, zmeny a vysvetlenia výhrad zaslaných niektorým adresátom oznámenia o výhradách v súvislosti s ich zodpovednosťou v rámci vytýkaného porušenia.

19

Dňa 1. júna 2015 Komisia prijala ďalšie dodatočné oznámenie o výhradách. Cieľom tohto nového oznámenia bolo doplniť predchádzajúce oznámenia o výhradách zaslaním výhrad vznesených v týchto oznámeniach ďalším právnym subjektom patriacim do skupín podnikov (materským spoločnostiam alebo zlučovaným subjektom), ktoré už boli adresátmi prvého oznámenia o výhradách.

20

Adresáti oznámení o výhradách z 18. februára 2014 a z 1. júna 2015 písomne oznámili svoje stanoviská Komisii, avšak nepožiadali o uskutočnenie vypočutia.

21

Dňa 3. júna 2015 Komisia zaslala všetkým účastníkom konania opis skutkového stavu. Adresáti opisu skutkového stavu písomne oznámili svoje stanoviská Komisii.

22

Dňa 21. októbra 2015 Komisia prijala rozhodnutie C(2015) 7135 final týkajúceho sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (vec AT.39639 – Optické diskové mechaniky) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

23

Komisia sa v napadnutom rozhodnutí domnievala, že účastníci kartelu koordinovali svoje súťažné správanie prinajmenšom od 23. júna 2004 do 25. novembra 2008. Spresnila, že táto koordinácia sa uskutočňovala prostredníctvom siete paralelných dvojstranných kontaktov. Uviedla, že účastníci kartelu sa usilovali prispôsobiť svoje objemy na trh a zabezpečiť, že ceny zostanú na vyšších úrovniach, ako by boli v prípade neexistencie týchto dvojstranných kontaktov (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 67).

24

Komisia v napadnutom rozhodnutí spresnila, že koordinácia medzi účastníkmi kartelu sa týkala zákazníckych účtov spoločností Dell a HP, dvoch najväčších výrobcov originálnych výrobkov na svetovom trhu s PC. Podľa Komisie okrem dvojstranných rokovaní so svojimi dodávateľmi ODM, Dell a HP uplatňovali štandardizované postupy verejnej súťaže, ktoré sa konali minimálne každý štvrťrok. Zdôraznila, že členovia kartelu používali sieť dvojstranných kontaktov na manipuláciu týchto verejných súťaží, čím obchádzali snahu ich zákazníkov stimulovať cenovú hospodársku súťaž (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 68).

25

Podľa Komisie pravidelná výmena informácií okrem iného umožnila členom kartelu nadobudnúť veľmi podrobné znalosti o zámeroch ich konkurentov ešte predtým, než sa zapojili do verejnej súťaže, čo im umožnilo predvídať ich súťažnú stratégiu (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 69).

26

Komisia ďalej uviedla, že členovia kartelu si v pravidelných intervaloch vymieňali informácie o cenách týkajúce sa konkrétnych zákazníckych účtov, ako aj informácie nesúvisiace s cenou, ako je súčasná výrobná kapacita a kapacita dodávok, stav zásob, situácia s ohľadom na kvalifikáciu, okamih uvedenia nových výrobkov alebo zlepšení. Navyše uviedla, že dodávatelia ODM monitorovali konečné výsledky skončených verejných súťaží, konkrétne poradie, dosiahnutú cenu a objem (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 70).

27

Komisia tiež uviedla, majúc na pamäti, že členovia kartelu musia svoje kontakty udržiavať v tajnosti pred svojimi zákazníkmi, že dodávatelia používali pre vzájomný kontakt také prostriedky, ktoré považovali za dostatočne vhodné na dosiahnutie želaných výsledkov. Ďalej presnila, že snaha uskutočniť úvodné stretnutie na účely organizácie pravidelných viacstranných stretnutí medzi dodávateľmi ODM v roku 2003 nebola úspešná potom, čo bol o nej informovaný jeden zo zákazníkov. Podľa Komisie namiesto toho dochádzalo k dvojstranným kontaktom, najmä vo forme telefonických hovorov a niekedy elektronických správ, aj na súkromné adresy elektronickej pošty (hotmail) a prostredníctvom služieb okamžitých správ alebo na stretnutiach predovšetkým na úrovni manažérov zákazníckych účtov na svetovej úrovni (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 71).

28

Komisia konštatovala, že účastníci kartelu pravidelne udržovali kontakt a že ku kontaktom, najmä telefonickým, dochádzalo častejšie v čase konania verejných súťaží, v priebehu ktorých dochádzalo k viacerým hovorom denne medzi niektorými dvojicami účastníkov kartelu. Spresnila, že vo všeobecnosti kontakty medzi niektorými dvojicami účastníkov kartelu boli výrazne vyššie než medzi inými (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 72).

29

Zodpovednosť žalobkýň bola konštatovaná jednak z dôvodu priamej účasti spoločnosti TSST KR od 23. júna 2004 do 17. novembra 2008, najmä pokiaľ ide o koordináciu s inými konkurentmi vo vzťahu k spoločnostiam Dell a HP, a jednak z dôvodu uplatňovania rozhodujúceho vplyvu spoločnosťou TSST Japonsko na dcérsku spoločnosť počas celého obdobia porušenia, ako to predpokladala Komisia (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 498).

30

Pokiaľ ide o výpočet sumy pokuty uloženej žalobkyniam, Komisia vychádzala z usmernení k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) č. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, ďalej len „usmernenia k metóde stanovenia pokút“).

31

Na účely stanovenia základnej sumy pokuty sa Komisia najskôr domnievala, že vzhľadom na výrazné rozdiely v dĺžke trvania účasti dodávateľov a s cieľom lepšie odzrkadliť skutočný vplyv kartelu bolo vhodné použiť ročný priemer vypočítaný na základe skutočnej hodnoty predajov dosiahnutých podnikmi za celé kalendárne mesiace ich jednotlivej účasti na porušení (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 527).

32

Komisia takto vysvetlila, že hodnota predaja sa vypočítala na základe predaja ODM určených pre PC a vyfaktúrovaných spoločnostiam HP a Dell nachádzajúcim sa v EHP (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 528).

33

Komisia sa okrem toho domnievala, že vzhľadom na to, že protisúťažné správanie voči spoločnosti HP začalo neskôr, a s cieľom zohľadniť vývoj kartelu, by sa relevantná hodnota predaja mala vypočítať samostatne pre HP a Dell, a mali by sa uplatniť dva násobné koeficienty v závislosti od dĺžky trvania kartelu (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 530).

34

Komisia ďalej rozhodla, že vzhľadom na to, že dohody o cenovej koordinácii patria už na základe svojej povahy medzi najzávažnejšie porušenia článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP a že šlo o kartel s pôsobnosťou minimálne na území EHP, percentuálny podiel uplatnený z dôvodu závažnosti v tomto prípade predstavoval 16 % pre všetkých adresátov napadnutého rozhodnutia (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 544).

35

Ďalej Komisia uviedla, že vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci bolo namieste pripočítať sumu pokuty na účely odstrašenia vo výške 16 % (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 554 a 555).

36

Napokon, keďže základná suma pokuty uloženej žalobkyniam dosiahla strop stanovený na 10 % ich obratu, Komisia musela pristúpiť k novej úprave na základe článku 23 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [101] a [102 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenia 570 až 572).

37

Výrok napadnutého rozhodnutia v časti, v ktorej sa týka žalobkýň, znie takto:

„Článok 1

Tieto podniky porušili článok 101 ZFEÚ a článok 53 Dohody o EHP tým, že sa zúčastnili v uvedených obdobiach na jedinom a pokračujúcom porušovaní, zloženom z viacerých samostatných porušení v odvetví optických diskových mechaník s pôsobnosťou na celom území EHP, ktoré spočívalo dohodách o koordinácii cien:

…

…

Článok 2

Za porušenie uvedené v článku 1 sa ukladajú tieto pokuty:

…

38

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 5. januára 2016 žalobkyne podali žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

39

Komisia podala svoje vyjadrenie k žalobe 21. júla 2016.

40

Na návrh sudcu spravodajcu Všeobecný súd (piata komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania upravených v článku 91 rokovacieho poriadku vyzval Komisiu, aby predložila určité dokumenty týkajúce sa dôverných vyhlásení. Komisia vyhlásila, že nemôže predložiť prepisy týchto dôverných vyhlásení predložených v rámci jej programu zhovievavosti.

41

Uznesením z 23. apríla 2018 prijatým jednak na základe článku 24 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a jednak na základe článku 91 písm. b) a článku 92 ods. 3 rokovacieho poriadku, Všeobecný súd (piata komora) nariadil, aby Komisia predložila uvedené prepisy.

42

Komisia predložila tieto prepisy 24. apríla 2018. Do týchto dokumentov mohli advokáti žalobkýň nazrieť v kancelárii Všeobecného súdu do 30. apríla 2018 do 17 hodiny.

43

Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky položené Všeobecným súdom boli vypočuté na pojednávaní 3. mája 2018.

44

Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

45

Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

46

Na podporu svojej žaloby uvádzajú žalobkyne deväť žalobných dôvodov. Prvý žalobný dôvod je založený na porušení podstatných formálnych náležitostí a práv na obhajobu, druhý na nedostatku právomoci Komisie na uplatnenie článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody EHP, tretí na nesprávnych skutkových a právnych posúdeniach pri stanovení geografického rozsahu porušenia, štvrtý na nesprávnych skutkových a právnych posúdeniach pri konštatovaní jediného a pokračujúceho porušenia, piaty na nesprávnych skutkových a právnych posúdeniach, pokiaľ ide o ich údajnú vedomosť o celom porušení, šiesty na nesprávnych skutkových a právnych posúdeniach týkajúcich sa dátumu začiatku ich účasti na karteli, siedmy na nedostatku dôkazov, pokiaľ ide o ich účasť na zosúladených postupoch alebo protisúťažných dohodách, ôsmy na porušení práva na riadnu správu vecí verejných vzhľadom na neprimeranú dĺžku trvania vyšetrovania a deviaty, predložený subsidiárne, na nesprávnych posúdeniach, ktorých sa Komisia dopustila pri výpočte sumy pokuty.

56

Pojem jediné a pokračujúce porušenie predpokladá súbor správaní rôznych zúčastnených subjektov, ktoré sledujú ten istý protisúťažný hospodársky cieľ (rozsudky z 24. októbra 1991, Rhône‑Poulenc/Komisia, T‑1/89, EU:T:1991:56, body 125 a 126).

57

Zo samotného pojmu jediné a pokračujúce porušenie teda vyplýva, že takéto porušenie predpokladá „súbor správaní alebo porušení“. Žalobkyne teda nemôžu tvrdiť, že Komisia zahrnula do článku 1 napadnutého rozhodnutia dodatočnú právnu kvalifikáciu, popri jedinom a pokračujúcom porušení, a síce, že toto porušenie bolo zložené z viacerých „samostatných porušení“, keďže práve tieto rôzne protisúťažné správania tvoria uvedené jediné porušenie.

58

V dôsledku toho treba konštatovať, že medzi oznámením o výhradách a napadnutým rozhodnutím nie je žiadny nesúlad, keďže v napadnutom rozhodnutí sa uvádza, že jediné a pokračujúce porušenie sa skladá z viacerých „samostatných porušení“.

[omissis]

81

Skutočnosť, že ani výrok, ani odôvodnenie 352 napadnutého rozhodnutia konkrétne neoznačujú „samostatné porušenia“, však nepredstavuje nedostatok odôvodnenia uvedeného rozhodnutia, keďže tieto porušenia nezahŕňajú dodatočnú právnu kvalifikáciu, ktorá by mohla byť podrobnejšie opísaná. Ako totiž vyplýva z bodov 57 a 65 vyššie, jedinou právnou kvalifikáciou dotknutého porušenia je jeho právna kvalifikácia ako „jediného a pokračujúceho porušenia“, ktoré sama osebe predpokladá „súbor správaní alebo porušení“. Na druhej strane tieto údajné správania alebo porušenia pozostávajúce z rôznych kontaktov boli podrobne opísané v texte napadnutého rozhodnutia a ich zoznam bol uvedený v jeho prílohe I.

[omissis]

157

Okrem toho žalobkyne na pojednávaní tvrdili, že odkazy alebo identifikačné čísla používané na účely vytvorenia zoznamu kontaktov v oznámení o výhradách nezodpovedali odkazom použitým v prílohe tohto dokumentu alebo v napadnutom rozhodnutí a v jeho prílohe, a že z tohto dôvodu boli ich práva na obhajobu porušené.

158

Na úvod treba uviesť, že žalobkyne opätovne vo všeobecnosti namietajú proti tomuto rozdielu v odkazoch bez toho, aby predložilo akúkoľvek indíciu o vytýkaných skutočnostiach, alebo uviedli, ako ich práva na obhajobu boli porušené.

159

Hoci je pravda, že nomenklatúra dokumentov obsahujúcich zoznam kontaktov sa líši v prípade oznámenia o výhradách a jeho prílohy alebo napadnutého rozhodnutia a jeho prílohy, nič to nemení na tom, že skutočnosti uvedené v týchto dokumentoch zostávajú rovnaké a preto sú tieto skutočnosti stále identifikovateľné. Ak je totiž napríklad dokument týkajúci sa kontaktu, ku ktorému došlo so spoločnosťou TSST v júni 2004, uvedený v oznámení o výhradách s označením „ID 490 s. 70“, tento istý dokument je uvedený v jeho prílohe I, ako aj v napadnutom rozhodnutí a v jeho prílohe s označením „ID 490/70“. Okrem toho záhlavie tabuľky v prílohe I oznámenia o výhradách, ako aj záhlavie tabuľky v prílohe napadnutého rozhodnutia jasne vysvetľujú, že označenie dokumentu „ID 490 s 70“ zodpovedá dokumentu 490 (ID) a že uvedený kontakt sa nachádza na strane 70. Preto sa žalobkyne nemôžu odvolávať na porušenie ich práv na obhajobu.

160

V každom prípade treba konštatovať, že tak znenie oznámenia o výhradách či znenie napadnutého rozhodnutia, ako aj ich príslušné prílohy obsahujú dostatočné informácie umožňujúce identifikovať vytýkané kontakty. Vždy, keď sa uvádza určitý kontakt, uvádza sa totiž aj vytýkané správanie, obdobie protiprávneho konania, zúčastnené osoby, zákazníci alebo dotknuté verejné súťaže, čo umožňuje ľahko identifikovať dotknutý kontakt. V dôsledku toho sa žalobkyne nemôžu odvolávať na porušenie ich práv na obhajobu.

[omissis]

198

Treba však poznamenať, že žalobkyne si zamieňajú právomoc Komisie podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP na základe medzinárodného práva verejného, pokiaľ ide o dohodu, rozhodnutie alebo zosúladený postup, ktoré boli napadnuté v rámci druhého žalobného dôvodu, s geografickým rozsahom dohody, rozhodnutia alebo zosúladeného postupu. Po vzore Komisie totiž treba uviesť, že aj keď je správanie sa v EHP relevantné na preukázanie právomoci Komisie, geografická oblasť, ktorej sa toto správanie týka, je určovaná správaniami patriacimi do kartelu a jeho fungovaním. V dôsledku toho sa Komisia správne domnievala, ako to vyplýva zo spisu, že rozsah kartelu pokrýval celý EHP.

[omissis]

205

Stačí preukázať, ako už bolo uvedené v bode 123 vyššie, že rozhodujúcim kritériom existencie jediného a pokračujúceho porušenia je kritérium, podľa ktorého rôzne správania, ktoré takéto porušenia zahŕňa, sú súčasťou „spoločného plánu“ smerujúceho k jedinému cieľu. Navyše nie je nevyhnutné overiť, či medzi uvedenými správaniami existuje komplementárnosť na účely ich označenia za jediné a pokračujúce porušenie v tom zmysle, že cieľom každého z vytýkaných správaní je čeliť jednému alebo viacerým dôsledkom bežnej hospodárskej súťaže a interakciou prispievajú k uskutočneniu všetkých protisúťažných účinkov, ktoré chcú docieliť ich autori (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. decembra 2013, Siemens a i./Komisia, C‑239/11 P, C‑489/11 P a C‑498/11 P, neuverejnený, EU:C:2013:866, body 247 a 248).

[omissis]

230

Treba poznamenať, že skutočnosť, že niektoré vlastnosti kartelu sa postupom času menili, najmä zahrnutím nových účastníkov kartelu, znížením ich počtu alebo rozšírením kartelu tak, aby zahŕňal aj HP, Komisii nemôže brániť v tom, aby tento kartel kvalifikovala ako jediné a pokračujúce porušenie, keďže cieľ kartelu zostáva nezmenený (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. marca 2011, Aalberts Industries a i./Komisia, T‑385/06, EU:T:2011:114, bod 10). Okrem toho treba po vzore Komisie uviesť, že skutočnosť, že spoločnosť Quanta Storage, Inc. (ďalej len „Quanta“) sa zúčastnila na tajných kontaktoch súčasne vo vzťahu k spoločnostiam Dell aj HP veľmi krátko po svojom pristúpení ku kartelu, poukazuje na existenciu spoločného plánu, ktorého cieľom bolo narušiť hospodársku súťaž, ktorý pretrvával bez ohľadu na skutočnosť, že niektoré podniky upustili od svojej účasti na uvedenom jedinom porušení (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. septembra 2013, Masco a i./Komisia, T‑378/10, EU:T:2013:469, body 119 a 120).

[omissis]

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora)

rozhodol takto: