–

Casertana Costruzioni Srl, v zastúpení: E. Sticchi Damiani a G. Ceceri, avvocati,

–

Consorzio Stabile Infratech, v zastúpení: L. Lentini a F. Migliarotti, avvocati,

–

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci C. Colelli, avvocato dello Stato,

–

Európska komisia, v zastúpení: G. Gattinara a A. Tokár, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 47 a 48 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ L 134, 2004, s. 114; Mim. vyd. 06/007, s. 132), článku 63 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 65).

2

Tento návrh bol predložený v spore medzi Casertana Costruzioni Srl (ďalej len „Casertana“) na jednej strane a Ministero delle Infrastrutture e dei Trasporti – Provveditorato Interregionale per le opere pubbliche della Campania e del Molise (Ministerstvo infraštruktúry a dopravy – Dozorný orgán na realizáciu verejných prác pre regióny Kampánia a Molise, Taliansko) a Agenzia Regionale Campana per la Difesa del Suolo – A.R.Ca.Di.S. (Verejnoprávna spoločnosť pre ochranu pôdy regiónu Kampánia, Taliansko) na druhej strane, ktorý sa týka zákazky na konštrukčné riešenie, koordináciu bezpečnosti vo fáze projektovania a uskutočnenie stavebných prác týkajúcich sa projektu „La Bandiera Blu“ na pobreží Litorale Domitio.

3

Článok 47 ods. 2 smernice 2004/18 stanovoval:

„Hospodársky subjekt môže, ak to prichádza do úvahy, a pri určitej zákazke, počítať s využitím kapacít iných subjektov bez ohľadu na právnu povahu vzťahov, ktoré s nimi má. V takom prípade musí verejnému obstarávateľovi preukázať, že bude mať potrebné zdroje k dispozícii, napríklad predložením prísľubu týchto subjektov v uvedenom zmysle.“

4

Článok 48 ods. 3 uvedenej smernice znel:

„Hospodársky subjekt sa môže, ak to prichádza do úvahy, a pri určitej zákazke, spoľahnúť na využitie spôsobilosti iných subjektov bez ohľadu na právnu povahu vzťahov, ktoré s nimi má. V takom prípade musí verejnému obstarávateľovi preukázať, že bude mať k dispozícii zdroje potrebné na vykonanie zákazky, napríklad predložením prísľubu týchto subjektov, že potrebné zdroje dajú hospodárskemu subjektu k dispozícii.“

5

Smernica 2004/18 bola zrušená smernicou 2014/24.

6

Článok 63 ods. 1 smernice 2014/24 stanovuje:

„Hospodársky subjekt sa môže vzhľadom na kritériá týkajúce sa ekonomického a finančného postavenia stanovené podľa článku 58 ods. 3 a kritériá týkajúce sa technickej a odbornej spôsobilosti stanovené podľa článku 58 ods. 4, keď to prichádza do úvahy a pokiaľ ide o konkrétnu zákazku, spoliehať na kapacity iných subjektov nezávisle od právnej povahy prepojení, ktoré s nimi má. … Ak sa chce hospodársky subjekt spoliehať na kapacity iných subjektov, verejnému obstarávateľovi preukáže, že bude mať k dispozícii potrebné zdroje, napríklad predložením záväzku týchto subjektov v uvedenom zmysle.

Verejný obstarávateľ v súlade s článkami 59, 60 a 61 overí, či subjekty, na ktorých kapacitu sa má hospodársky subjekt v úmysle spoliehať, spĺňajú príslušné podmienky účasti a či existujú dôvody na vylúčenie podľa článku 57. Verejný obstarávateľ požaduje, aby hospodársky subjekt nahradil subjekt, ktorý nespĺňa relevantnú podmienku účasti, alebo v súvislosti s ktorým existujú dôvody na povinné vylúčenie. Verejný obstarávateľ môže požadovať, alebo členský štát môže od verejného obstarávateľa požadovať, aby hospodársky subjekt nahradil subjekt, v súvislosti s ktorým existujú dôvody na nepovinné vylúčenie.

Ak sa hospodársky subjekt spolieha na spôsobilosť iných subjektov, pokiaľ ide o kritériá týkajúce sa hospodárskej a finančnej spôsobilosti, verejný obstarávateľ môže požadovať, aby hospodársky subjekt a tieto subjekty spoločne zodpovedali za plnenie zákazky.

…“

7

Článok 40 ods. 1 a 2 legislatívneho dekrétu č. 163 – Codice dei contratti pubblici relativi a lavori, servizi e forniture in attuazione delle direttive 2004/17/CE e 2004/18/CE (legislatívny dekrét č. 163 o kódexe verejného obstarávania prác, služieb a dodávok tovaru, ktorým sa preberajú smernice 2004/17/ES a 2004/18/ES) z 12. apríla 2006 (riadna príloha ku GURI č. 100 z 2. mája 2006) stanovuje:

„1.   Osoby vykonávajúce verejné práce z akéhokoľvek dôvodu musia získať certifikáciu a dbať na to, aby sa ich činnosť riadila zásadami kvality, profesionality a lojálnosti. S tým istým cieľom podliehajú výrobky, postupy, služby a systémy kvality v podniku, ktoré používajú tieto osoby, certifikácii v súlade s platnou právnou úpravou.

2.   Nariadenie podľa článku 5 upravuje jednotný kvalifikačný systém pre všetky osoby, ktoré z akéhokoľvek dôvodu vykonávajú verejné práce v hodnote vyššej ako 150000 eur v závislosti od druhu a hodnoty prác. Nariadenie podľa článku 5 tiež umožňuje pravidelne preskúmavať kategórie certifikácie a stanoviť prípadné nové kategórie.“

8

Článok 49 uvedeného dekrétu stanovuje:

„Uchádzač, ktorý vystupuje sám, ako člen združenia alebo ako člen skupiny v zmysle článku 34, môže v súvislosti s konkrétnym postupom zadávania zákazky na práce, dodanie tovaru alebo služby splniť ekonomické, finančné, technické a organizačné podmienky, teda získať osvedčenie SOA, s využitím kapacít iného subjektu alebo osvedčenia SOA, ktoré patrí inému subjektu.“

9

Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že v júni 2013 Dozorný orgán na realizáciu verejných prác pre regióny Kampánia a Molise na základe poverenia od Verejnoprávnej spoločnosti pre ochranu pôdy regiónu Kampánia vyhlásil verejné obstarávanie európskeho významu, týkajúce sa zákazky na konštrukčné riešenie, koordináciu bezpečnosti vo fáze projektovania a uskutočnenie stavebných prác týkajúcich sa projektu „La Bandiera Blu“ na pobreží Litorale Domitio.

10

V súťažných podkladoch sa uvádzalo, že účasť vo verejnom obstarávaní sa podmieňovala predložením osvedčenia, ktoré vydala Società Organismo di Attestazione (Certifikačná spoločnosť), ktoré sa týkalo splnenia kvalifikačných kritérií, pokiaľ ide o poskytovanie služieb projektovania a uskutočňovanie prác v niektorých kategóriách.

11

Spoločnosť Casertana sa zúčastnila verejného obstarávania v rámci vznikajúceho dočasného konzorcia podnikov ako zástupca skupiny a vyhlásila, že pokiaľ ide o kvalifikačné predpoklady vyžadované legislatívnym dekrétom č. 163, využije dva pomocné podniky, pričom jedným z nich bola spoločnosť Consorzio Stabile GAP.

12

V priebehu obstarávania a po ukončení fázy prijímania ponúk uvedený pomocný podnik stratil kvalifikáciu pre požadovanú kategóriu služieb, a zostala mu tak len kvalifikácia pre nižšiu kategóriu služieb.

13

Rozhodnutím z 8. októbra 2014 bola zákazka pridelená dočasnému konzorciu podnikov na čele s Consorzio Stabile Infratech a konzorcium vedené spoločnosťou Casertana skončilo na druhom mieste.

14

Spoločnosť Casertana podala žalobu na Tribunale amministrativo regionale per la Campania (Regionálny správny súd pre región Kampánia, Taliansko), v ktorej napadla dotknuté konečné rozhodnutie o pridelení zákazky z rôznych hľadísk.

15

Konzorcium úspešného uchádzača následne podalo vzájomný návrh, v ktorom sa domáhalo vylúčenia žalobkyne vo veci samej a tvrdilo, že mala byť vylúčená z verejného obstarávania z toho dôvodu, že jej pomocný podnik počas tohto obstarávania prišiel o kvalifikáciu, ktorá sa vyžadovala na to, aby sa ho mohol zúčastniť. Vo vyjadrení k žalobe žalobkyňa vo veci samej uviedla, že k tejto strate kvalifikácie pripočítateľnej jej pomocnému podniku došlo z dôvodu vyššej moci, a nemohla mať automaticky za následok vylúčenie jej konzorcia.

16

Rozsudkom z 27. marca 2015 Tribunale amministrativo regionale per la Campania (Regionálny správny súd pre región Kampánia) vyhovel vzájomnému návrhu konzorcia úspešného uchádzača a prvému žalobnému dôvodu a konštatoval, že strata kvalifikácie pre požadovanú triedu pomocného podniku počas verejného obstarávania mala za následok vylúčenie konzorcia žalobkyne vo veci samej z tohto obstarávania. Okrem toho uvedený súd uviedol, že tvrdenia žalobkyne vo veci samej týkajúce sa vzniku prípadu vyššej moci boli bezpredmetné.

17

Dňa 8. júla 2015 Casertana podala odvolanie proti rozsudku Tribunale amministrativo regionale per la Campania (Regionálny správny súd pre región Kampánia). Žalobkyňa vo veci samej v podstate zastáva názor, že uchádzača, ktorý sa spolieha na skutočnosť, že jeho pomocný podnik spĺňa požadované kvalifikačné kritériá, nemožno brať na zodpovednosť za stratu tejto kvalifikácie, pokiaľ mu túto skutočnosť nemožno pripočítať. Nie je možné identifikovať „pochybenie“, ktoré mu možno pripočítať a uvedený súd mal v dôsledku toho uznať možnosť uchádzača nahradiť pomocný podnik, ako to vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, ako aj článku 63 smernice 2014/24, ktorý túto možnosť výslovne predpokladá.

18

Za týchto podmienok Consiglio di Stato (Štátna rada, Taliansko) rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Bráni článok 47 ods. 2 a článok 48 ods. 3 smernice 2004/18…, tak, ako ich nahradilo ustanovenie článku 63 smernice 2014/24…, vnútroštátnej právnej úprave, ktorá vylučuje, alebo ktorú možno vykladať tak, že vylučuje možnosť, aby hospodársky subjekt, čiže subjekt, ktorý sa zúčastňuje verejného obstarávania, uviedol namiesto pôvodnej ‚pomocnej‘ osoby, ktorej kapacity využil a ktorá príslušné kapacity týkajúce sa podmienok účasti úplne alebo čiastočne stratila, inú osobu, s tým dôsledkom, že vedie k vylúčeniu hospodárskeho subjektu z verejného obstarávania z dôvodu, za ktorý nenesie objektívnu ani subjektívnu zodpovednosť?“

19

Vnútroštátny súd sa svojou otázkou v podstate pýta, či sa majú článok 47 ods. 2 a článok 48 ods. 3 smernice 2004/18 v spojení s článkom 63 smernice 2014/24 vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá vylučuje možnosť hospodárskeho subjektu, ktorý sa zúčastňuje verejného obstarávania, nahradiť pomocný podnik, ktorý stratil požadovanú kvalifikáciu po predložení ponuky, a ktorá vedie k automatickému vylúčeniu tohto hospodárskeho subjektu.

20

Vnútroštátny súd sa pýta, či sa má článok 48 ods. 3 smernice 2004/18 vykladať s prihliadnutím na článok 63 ods. 1 smernice 2014/24.

21

Aby bolo možné odpovedať na túto otázku, treba v prvom rade pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry uplatniteľnou smernicou je v zásade tá smernica, ktorá platila v okamihu, keď si verejný obstarávateľ vybral druh konania, ktoré použije, a definitívne rozhodol, či existuje alebo neexistuje povinnosť pred zadaním verejnej zákazky uskutočniť verejné obstarávanie. Naopak, neuplatniteľnými sú ustanovenia smernice, ktorých lehota na prebratie uplynula po tomto okamihu (rozsudky z 10. júla 2014, Impresa Pizzarotti, C‑213/13, EU:C:2014:2067, bod 31, a zo 7. apríla 2016, Partner Apelski Dariusz, C‑324/14, EU:C:2016:214, bod 83).

22

V konaní vo veci samej bolo oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania zo 7. júna 2013 odovzdané Úradnému vestníku Európskej únie a 10. júna 2013 uverejnené v Gazzetta Ufficiale della Repubblica Italiana (Úradný vestník Talianskej republiky), zatiaľ čo smernica 2014/24 bola prijatá 26. februára 2014 a lehota na jej prebratie podľa jej článku 90 uplynula 18. apríla 2016.

23

Za týchto okolností smernica 2014/24 nebola použiteľná ratione temporis v čase uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania dotknutého vo veci samej v júni 2013.

24

Pokiaľ ide o to, či sa má článok 48 ods. 3 smernice 2004/18 vykladať s prihliadnutím na obsah článku 63 ods. 1 smernice 2014/24, ktorý predstavuje ustanovenie zodpovedajúce okrem iného tomuto článku 48 ods. 3, treba uviesť, že článok 48 ods. 3 je formulovaný všeobecne a výslovne neuvádza spôsoby, akými sa hospodársky subjekt môže spoliehať na využitie kapacít iných subjektov v rámci postupu zadávania verejnej zákazky (rozsudok zo 7. apríla 2016, Partner Apelski Dariusz, C‑324/14, EU:C:2016:214, body 87 a 88).

25

Naopak, článok 63 ods. 1 smernice 2014/24 teraz stanovuje, že hospodárske subjekty sa môžu spoliehať na kapacity iných subjektov „len v prípade, keď tieto iné subjekty budú vykonávať práce alebo poskytovať služby, pre ktoré sa tieto kapacity vyžadujú“ (rozsudok zo 7. apríla 2016, Partner Apelski Dariusz, C‑324/14, EU:C:2016:214, bod 89) a že „verejný obstarávateľ požaduje, aby hospodársky subjekt nahradil subjekt, ktorý nespĺňa relevantnú podmienku účasti, alebo v súvislosti s ktorým existujú dôvody na povinné vylúčenie“.

26

Hoci platí, ako sa uvádza najmä v odôvodnení 2 smernice, že cieľom smernice 2014/24 je spresniť základné pojmy a koncepcie, aby sa zaistila právna istota a aby sa do pravidiel začlenili určité aspekty príslušnej ustálenej judikatúry Súdneho dvora, nič to nemení na skutočnosti, že článok 63 tejto smernice prináša podstatné zmeny v práve hospodárskeho subjektu spoľahnúť sa na kapacity iných subjektov pri uchádzaní sa o verejnú zákazku (rozsudok zo 7. apríla 2016, Partner Apelski Dariusz, C‑324/14, EU:C:2016:214, bod 90).

27

Článok 63 ods. 1 smernice 2014/24 totiž nie je pokračovaním článku 48 ods. 3 smernice 2004/18 a ani neobjasňuje jeho rozsah, ale zavádza nové podmienky, ktoré neboli v predchádzajúcom právnom režime stanovené (rozsudok zo 7. apríla 2016, Partner Apelski Dariusz, C‑324/14, EU:C:2016:214, bod 91).

28

Za týchto podmienok uvedené ustanovenie smernice 2014/24 nemôže byť použité ako kritérium výkladu článku 48 ods. 3 smernice 2004/18, pretože v prejednávanej veci nejde o odstránenie výkladových pochybností týkajúcich sa obsahu posledného uvedeného ustanovenia (rozsudok zo 7. apríla 2016, Partner Apelski Dariusz, C‑324/14, EU:C:2016:214, bod 92).

29

Podľa ustálenej judikatúry článok 47 ods. 2 a článok 48 ods. 3 smernice 2004/18 priznávajú každému hospodárskemu subjektu právo spoliehať sa pri danej zákazke na využitie kapacít iných subjektov bez ohľadu na právnu povahu vzťahov, ktoré s nimi má, pokiaľ verejnému obstarávateľovi preukáže, že bude mať k dispozícii zdroje potrebné na plnenie tejto zákazky (rozsudok z 10. októbra 2013, Swm Costruzioni 2 a Mannocchi Luigino, C‑94/12, EU:C:2013:646, bod 29).

30

Tieto ustanovenia nestanovujú uchádzačom nijaký zásadný zákaz využiť na splnenie kritérií stanovených verejným obstarávateľom okrem vlastných kapacít aj kapacity jednej alebo viacerých tretích osôb. Súdny dvor navyše výslovne uviedol možnosť hospodárskeho subjektu využiť na plnenie zákazky popri svojich vlastných prostriedkoch prípadne aj prostriedky, ktoré patria jednému alebo viacerým iným subjektom (rozsudok z 10. októbra 2013, Swm Costruzioni 2 a Mannocchi Luigino, C‑94/12, EU:C:2013:646, body 30 a 32).

31

Takýto výklad je v súlade s cieľom otvoriť verejné obstarávanie čo možno najširšej hospodárskej súťaži, ktorý v tejto oblasti sledujú smernice nielen v prospech hospodárskych subjektov, ale tiež verejných obstarávateľov. Navyše môže tiež uľahčiť prístup malých a stredných podnikov k verejným zákazkám, čo je takisto cieľom smernice 2004/18, ako uvádza jej odôvodnenie 32 (rozsudok z 10. októbra 2013, Swm Costruzioni 2 a Mannocchi Luigino, C‑94/12, EU:C:2013:646, bod 34).

32

V prejednávanej veci spoločnosť Casertana spochybňuje posúdenie zo strany Tribunale amministrativo regionale per la Campania (Regionálny správny súd pre región Kampánia), podľa ktorého bola táto spoločnosť automaticky vylúčená z verejného obstarávania, ktoré je dotknuté vo veci samej, z toho dôvodu, že spoločnosť Consorzio Stabile GAP stratila kvalifikáciu pre príslušnú kategóriu služieb.

33

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa odôvodnenia 46 a článku 2 smernice 2004/18 sú verejní obstarávatelia povinní zaobchádzať s hospodárskymi subjektmi rovnako a nediskriminačne a transparentne (rozsudky zo 7. apríla 2016, Partner Apelski Dariusz, C‑324/14, EU:C:2016:214, bod 60, a zo 4. mája 2017, Esaprojekt, C‑387/14, EU:C:2017:338, bod 35).

34

Na jednej strane teda zásada rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi a zásada zákazu diskriminácie uchádzačov prikazujú, aby všetci uchádzači mali rovnaké príležitosti pri formulovaní znenia svojich ponúk, a preto vyžadujú, aby tieto ponuky podliehali rovnakým podmienkam pre všetkých uchádzačov. Na strane druhej cieľom povinnosti transparentnosti je vylúčiť riziko uprednostňovania a svojvoľnosti zo strany verejného obstarávateľa. Táto povinnosť znamená, že všetky podmienky a podrobnosti verejného obstarávania musia byť v oznámení alebo v súťažných podkladoch jasne, presne a jednoznačne formulované, aby všetci primerane informovaní uchádzači pri uplatnení primeranej obozretnosti chápali ich presný význam a mohli ich vykladať rovnako a aby bol verejný obstarávateľ schopný skutočne posúdiť, či ponuky uchádzačov spĺňajú kritériá, ktoré platia pre relevantnú zákazku (rozsudky zo 7. apríla 2016, Partner Apelski Dariusz, C‑324/14, EU:C:2016:214, bod 61 a citovaná judikatúra, ako aj zo 4. mája 2017, Esaprojekt, C‑387/14, EU:C:2017:338, bod 36).

35

Okrem toho z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že zásada rovnosti zaobchádzania, zásada zákazu diskriminácie a povinnosť transparentnosti bránia akémukoľvek vyjednávaniu medzi verejným obstarávateľom a uchádzačom v rámci postupu zadávania verejnej zákazky, z čoho vyplýva, že ponuka sa po svojom predložení v zásade nemôže meniť ani z podnetu verejného obstarávateľa, ani uchádzača. Z toho vyplýva, že verejný obstarávateľ nemôže požadovať objasnenia od uchádzača, ktorého ponuku považuje za nepresnú alebo za takú, ktorá nie je v súlade s technickými špecifikáciami v súťažných podkladoch (rozsudky zo 7. apríla 2016, Partner Apelski Dariusz, C‑324/14, EU:C:2016:214, bod 62 a citovaná judikatúra, ako aj zo 4. mája 2017, Esaprojekt, C‑387/14, EU:C:2017:338, bod 37).

36

Súdny dvor však spresnil, že článok 2 smernice 2004/18 nebráni tomu, aby údaje týkajúce sa ponuky mohli byť presným spôsobom opravené alebo doplnené, najmä preto, že si zjavne vyžadujú jednoduché vysvetlenie, alebo aby sa odstránili zjavne podstatné chyby (rozsudky zo 7. apríla 2016, Partner Apelski Dariusz, C‑324/14, EU:C:2016:214, bod 63 a citovaná judikatúra, ako aj zo 4. mája 2017, Esaprojekt, C‑387/14, EU:C:2017:338, bod 38).

37

Pokiaľ ide o zmeny týkajúce sa subjektov úspešných uchádzačov, Súdny dvor už uviedol, že z rozhodnutia o povolení zmeny zloženia konzorcia úspešného uchádzača vyplýva, že dochádza k zmene rozhodnutia o zadaní zákazky, ktorá by sa mohla považovať za zásadnú, pokiaľ by sa vzhľadom na osobitosti dotknutého postupu obstarávania týkala jedného zo základných prvkov, ktoré boli určujúce pre prijatie rozhodnutia o zadaní zákazky. Za takéhoto predpokladu by bolo potrebné uplatniť relevantné ustanovenia vnútroštátneho práva tak, aby došlo k náprave tejto protiprávnej situácie, čo by mohlo viesť až k organizácii nového verejného obstarávania (rozsudok z 8. mája 2014, Idrodinamica Spurgo Velox a i., C‑161/13, EU:C:2014:307, bod 39 a citovaná judikatúra).

38

Okrem toho v oblasti koncesných zmlúv Súdny dvor rozhodol, že zmena subdodávateľa, aj keď je taká možnosť upravená v zmluve, môže vo výnimočných prípadoch predstavovať značnú zmenu jedného z podstatných prvkov koncesnej zmluvy, keď uprednostnenie určitého subdodávateľa pred iným subdodávateľom, vzhľadom na osobitné vlastnosti predmetného plnenia, bolo rozhodujúcim prvkom na uzatvorenie zmluvy (rozsudok z 13. apríla 2010, Wall, C‑91/08, EU:C:2010:182, bod 39).

39

Ako uviedol generálny advokát v bode 47 svojich návrhov, v konaní vo veci samej by možnosť nahradiť tretí podnik, ktorý je súčasťou konzorcia a stratil kvalifikáciu požadovanú pod hrozbou vylúčenia – priznaná nepredvídateľne len jednému konzorciu podnikov – predstavovala podstatnú zmenu ponuky a samotnej identity konzorcia. Takáto zmena ponuky by znamenala, že verejný obstarávateľ by bol povinný vykonať novú kontrolu a konzorcium by získalo konkurenčnú výhodu, pretože by sa mohlo snažiť optimalizovať svoju ponuku s cieľom lepšie čeliť ponukám konkurentov v dotknutom zadávacom konaní.

40

Takáto situácia by bola v rozpore zo zásadou rovnosti zaobchádzania, ktorá vyžaduje, aby všetci uchádzači mali rovnaké príležitosti pri formulovaní znenia svojich ponúk, a vyžaduje, aby tieto ponuky podliehali rovnakým podmienkam pre všetky súťažiace podniky, a predstavovala by narušenie zdravej a účinnej hospodárskej súťaže medzi podnikmi, ktoré sa zúčastňujú verejného obstarávania.

41

Napokon, pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti Casertana týkajúce sa vyššej moci, treba konštatovať, že hoci smernica 2004/18, ako sa uviedlo v bodoch 30 a 31 tohto rozsudku, umožňuje uchádzačovi, aby na splnenie kritérií stanovených obstarávateľom využil svoje schopnosti aj schopnosti jedného alebo viacerých tretích subjektov, tento uchádzač ako zástupca konzorcia podnikov je aj naďalej zodpovedný za to, aby dotknuté subjekty splnili povinnosti a podmienky účasti na verejnom obstarávaní stanovené obstarávateľom v dokumentácii týkajúcej sa dotknutého zadávacieho konania.

42

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 47 ods. 2 a článok 48 ods. 3 smernice 2004/18 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá vylučuje možnosť hospodárskeho subjektu, ktorý sa zúčastňuje verejného obstarávania, nahradiť pomocný podnik, ktorý stratil požadovanú kvalifikáciu po predložení ponuky, a ktorá vedie k automatickému vylúčeniu tohto hospodárskeho subjektu.

43

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

Článok 47 ods. 2 a článok 48 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby, sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá vylučuje možnosť hospodárskeho subjektu, ktorý sa zúčastňuje verejného obstarávania, nahradiť pomocný podnik, ktorý stratil požadovanú kvalifikáciu po predložení ponuky, a ktorá vedie k automatickému vylúčeniu tohto hospodárskeho subjektu.