This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 62015TN0149
Case T-149/15: Action brought on 26 March 2015 — Ben Ali v Council
Vec T-149/15: Žaloba podaná 26. marca 2015 – Ben Ali/Rada
Vec T-149/15: Žaloba podaná 26. marca 2015 – Ben Ali/Rada
Ú. v. EÚ C 262, 10.8.2015, p. 27–28
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
10.8.2015 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 262/27 |
Žaloba podaná 26. marca 2015 – Ben Ali/Rada
(Vec T-149/15)
(2015/C 262/37)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Sirine (Cyrine) Bent Zine El Abidine Ben Haj Hamda Ben Ali (Tunis, Tunisko) (v zastúpení: S. Maktouf, advokát)
Žalovaná: Rada Európskej únie
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
— |
zrušil rozhodnutie Rady 2011/72/SZBP z 31. januára 2011 o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám a subjektom vzhľadom na situáciu v Tunisku (Ú. v. EÚ L 28, 2.2.2011, s. 62) a nariadenie Rady (EÚ) č. 101/2011 zo 4. februára 2011 o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom vzhľadom na situáciu v Tunisku (Ú. v. EÚ L 31, 5.2.2011, s. 1) tak, ako boli pravidelne revidované (1) či zmenené a doplnené (2) (ďalej len „napadnuté akty“), a to v rozsahu, v akom sa týkajú žalobkyne, |
— |
zaviazal Radu na náhradu trov konania. |
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza päť žalobných dôvodov.
Prvý žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení. Žalobkyňa tvrdí, že vzhľadom na politické zmeny v Tunisku už pominuli dôvody na uloženie sankcií.
Druhý žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení, lebo vnútroštátne trestné konania začaté proti žalobkyni je vedené laxne, a nemožno sa teda domnievať, že trestné činy, ktoré boli dôvodom pre uloženie sankcií, boli predmetom „skutočného“ vyšetrovania.
Tretí žalobný dôvod je založený na nedostatočnom odôvodnení, lebo dôvody uplatnené Radou pre zaradenie žalobkyne na zoznam sú len opakovaním dôvodov na uloženie sankcií.
Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení základných práv, lebo žalobkyni boli svojvoľne uložené opatrenia na uľahčenie budúcej konfiškácie majetku. Podľa žalobkyne tak došlo k porušeniu jej práva vlastniť majetok a zásady prezumpcie neviny.
Piaty žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení, lebo odôvodnenie predložené Radou a vnútroštátne právne ustanovenie na jeho podporu, nie sú v súlade s dôvodmi na uloženie sankcií.
(1) Rozhodnutie Rady 2012/50/SZBP z 27. januára 2012, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2011/72/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám a subjektom vzhľadom na situáciu v Tunisku (Ú. v. EÚ L 27, 31.1.2012, s. 11), a rozhodnutie Rady 2013/72/SZBP z 31. januára 2013, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2011/72/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám a subjektom vzhľadom na situáciu v Tunisku (Ú. v. EÚ L 32, 1.2.2013, s. 20).
(2) Rozhodnutie Rady 2014/49/SZBP z 30. januára 2014, ktorým sa mení rozhodnutie 2011/72/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám a subjektom vzhľadom na situáciu v Tunisku (Ú. v. EÚ L 28, 31.1.2014, s. 38), a vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 81/2014 z 30. januára 2014, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 101/2011 o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom vzhľadom na situáciu v Tunisku (Ú. v. EÚ L 28, 31.1.2014, s. 2).