This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 62015TN0024
Case T-24/15: Action brought on 19 January 2015 — NICO v Council
Vec T-24/15: Žaloba podaná 19. januára 2015 – NICO/Rada
Vec T-24/15: Žaloba podaná 19. januára 2015 – NICO/Rada
Ú. v. EÚ C 89, 16.3.2015, p. 35–36
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
|
16.3.2015 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 89/35 |
Žaloba podaná 19. januára 2015 – NICO/Rada
(Vec T-24/15)
(2015/C 089/42)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Naftiran Intertrade Co. (NICO) Sàrl (Pully, Švajčiarsko) (v zastúpení: J. Grayston, solicitor, P. Gjørtler, G. Pandey a D. Rovetta, advokáti)
Žalovaná: Rada Európskej únie
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
|
— |
zrušil rozhodnutie Rady 2014/776/SZBP zo 7. novembra 2014, ktorým sa mení rozhodnutie 2010/413/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (1), a vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 1202/2014 zo 7. novembra 2012, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 267/2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (2) v rozsahu, v akom tieto akty uvádzajú žalobkyňu medzi osobami a subjektmi, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, |
|
— |
zaviazal Radu na náhradu trov tohto konania. |
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza päť žalobných dôvodov: porušenie práva byť vypočutý, nedostatočné odôvodnenie, porušenie práva na obhajobu, zjavne nesprávne posúdenie a porušenie základného práva vlastniť majetok.
Žalobkyňa tvrdí, že Rada ju nevypočula a že to nie je ničím odôvodnené, najmä vzhľadom na uloženie súčasných zmluvných záväzkov. Rada navyše neuviedla odôvodnenie. Týmito opomenutiami Rada porušila právo žalobkyne na obhajobu, vrátane práva na účinnú súdnu ochranu. Na rozdiel od toho, čo tvrdí Rada, žalobkyňa nie je dcérskou spoločnosťou NICO Ltd, ako ju označuje Rada, keďže táto spoločnosť už v Jersey neexistuje a neexistuje ani v Iráne; a v každom prípade aj keby bola dcérskou spoločnosťou, Rada neodôvodnila, ako by to prinieslo hospodársky prospech štátu Irán, ktorý by bol v rozpore s cieľom napadnutých aktov. Napokon Rada obmedzením vlastníckych práv a súčasných zmluvných záväzkov spravovaných žalobkyňou porušila základné právo vlastniť majetok, keďže prijala opatrenia, pri ktorých nemôže byť zaručená proporcionalita.