1.

Týmto návrhom na začatie prejudiciálneho konania Oberlandesgericht Düsseldorf (Vyšší krajinský súd Düsseldorf, Nemecko) žiada Súdny dvor o výklad jednak článku 9 ods. 1 a článku 15 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1) a jednak článku 52 ods. 1 písm. a), článku 7 ods. 1 písm. g) a článku 73 písm. c) uvedeného nariadenia.

2.

V rámci odpovede vnútroštátnemu súdu bude Súdny dvor musieť rozhodnúť o otázke, či značka kvality – t. j. označenie, ktorého cieľom je v tovaroch, na ktorých je táto značka umiestnená, zaručiť použitý materiál, ich kvalitu alebo výrobný proces – môže byť individuálnou ochrannou známkou Európskej únie.

3.

Nariadenie č. 207/2009 kodifikovalo nariadenie Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146). Ako uviedol Súdny dvor, výklad ustanovení nariadenia č. 40/94 je uplatniteľný na nariadenie č. 207/2009, ak relevantné ustanovenia neboli pri prijímaní tohto nariadenia nijako podstatne zmenené, pokiaľ ide o ich znenie, kontext alebo cieľ. ( 2 ) Vo veci samej ide o taký prípad.

4.

Aj samotné nariadenie č. 207/2009 bolo nedávno zmenené a doplnené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2424 zo 16. decembra 2015, ktorým sa mení nariadenie Rady č. 207/2009 o ochrannej známke Európskej únie a nariadenie Komisie (ES) č. 2868/95, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke Spoločenstva, a zrušuje nariadenie Komisie (ES) č. 2869/95 o poplatkoch splatných Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (Ú. v. EÚ L 341, 2015, s. 21).

5.

Vzhľadom na časový rámec okolností sporu vo veci samej sa však tento návrh na začatie prejudiciálneho konania musí preskúmať s ohľadom na nariadenie č. 207/2009 v znení platnom pred touto zmenou a doplnením.

6.

Podľa článku 4 nariadenia č. 207/2009:

„Ochrannou známkou [Európskej únie] môže byť akékoľvek označenie, ktoré možno znázorniť graficky, najmä slová vrátane osobných mien, vzory, písmená, číslovky, tvar výrobku alebo jeho obalu, za predpokladu, že tieto označenia sú spôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby jedného podniku od tovarov a služieb iných podnikov.“

7.

Článok 7 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje:

„Do registra sa nezapíšu:

…

…

…“

8.

Článok 9 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje:

„K ochrannej známke [Európskej únie] vzniká majiteľovi výhradné právo. Majiteľ je oprávnený zabrániť všetkým tretím osobám, ktoré nemajú jeho súhlas, používať v obchodnom styku:

…“

9.

Článok 15 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 stanovuje:

„Ak počas obdobia piatich rokov po zápise majiteľ nepoužíval riadne ochrannú známku [Európskej únie] v [Únii] v súvislosti s tovarmi alebo službami, pre ktoré bola zapísaná, alebo ak takéto používanie bolo pozastavené nepretržite päť rokov, ochranná známka [Európskej únie] je predmetom sankcií uvedených v tomto nariadení, pokiaľ neexistujú oprávnené dôvody jej nepoužívania.

Za používanie v zmysle odseku 1 sa považuje taktiež:

10.

Podľa článku 51 ods. 1 tohto nariadenia:

„Práva majiteľa ochrannej známky [Európskej únie] sa vyhlásia za zrušené na základe návrhu podaného úradu alebo na základe vzájomného návrhu v konaní o porušení:

11.

Článok 52 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 stanovuje:

„Ochranná známka [Európskej únie] sa vyhlási za neplatnú na základe návrhu podaného úradu alebo na základe vzájomného návrhu v konaní o porušení práv:

…“

12.

Podľa článku 73 tohto nariadenia:

„Odhliadnuc od dôvodov na zrušenie uvedených v článku 51, práva majiteľa kolektívnej známky [Európskej únie] budú zrušené na základe návrhu podaného na úrade alebo na základe vzájomného návrhu v konaní o porušení, ak:

…

13.

Odôvodnenie 27 nariadenia 2015/2424 stanovuje:

„Ako doplnok k platným ustanoveniam o kolektívnych známkach Spoločenstva a s cieľom odstrániť súčasnú nerovnováhu medzi národnými systémami a systémom ochranných známok EÚ [bolo] potrebné doplniť súbor osobitných ustanovení na účely poskytovania ochrany certifikačným známkam Európskej únie (ďalej len „certifikačné známky EÚ“), ktoré umožňujú, aby certifikačná inštitúcia alebo organizácia povolila účastníkom certifikácie používať známku ako označenie pre tovary alebo služby spĺňajúce požiadavky na certifikáciu.“

14.

Na tento účel bol nariadením 2015/2424 vložený do nariadenia č. 207/2009 článok 74a, ktorý znie takto:

„1.   Certifikačná známka EÚ je ochranná známka EÚ, ktorá sa za takú označí pri podaní prihlášky známky a ktorá je spôsobilá rozlíšiť tovary alebo služby certifikované majiteľom známky v súvislosti s materiálom, spôsobom výroby tovarov alebo poskytovania služieb, kvalitou, presnosťou alebo inými vlastnosťami s výnimkou zemepisného pôvodu od tovarov a služieb, ktoré takto certifikované nie sú.

2.   Každá fyzická alebo právnická osoba vrátane inštitúcií, úradov a orgánov, ktoré sa spravujú verejným právom, môže prihlásiť certifikačnú známku EÚ, pokiaľ takáto osoba nevykonáva podnikateľskú činnosť zahŕňajúcu dodávku tovarov alebo poskytovanie služieb certifikovaného druhu.

…“

15.

V súlade s článkom 4 nariadenia 2015/2424 sa článok 74a nariadenia č. 207/2009 uplatňuje od 1. októbra 2017.

16.

Účastníkmi sporu vo veci samej sú spoločnosť W.F. Gözze Frottierweberei GmbH (ďalej len „Gözze“) a jej konateľ Wolfgang Gözze (ďalej len „pán Gözze“) na jednej strane a asociácia Verein Bremer Baumwollbörse (ďalej len „VBB“) na druhej strane.

17.

VBB je asociácia, ktorá obhajuje záujmy podnikov pôsobiacich v odvetví bavlnených textílií. Je majiteľkou tejto obrazovej ochrannej známky Európskej únie (ďalej len ochranná známka „kvet bavlny“):

18.

Ochranná známka „kvet bavlny“ bola prihlásená v čiernobielom zobrazení a zapísaná 22. mája 2008 najmä pre textílie.

19.

VBB uzatvára licenčné zmluvy na ochrannú známku „kvet bavlny“ s podnikmi pôsobiacimi v oblasti textilného priemyslu. Tieto podniky sa zaväzujú používať túto ochrannú známku len pre kvalitné výrobky z vlákien bavlny. VBB môže kontrolovať dodržiavanie tohto záväzku.

20.

Gözze pôsobí v oblasti textilného priemyslu a uvádza na trh predovšetkým uteráky, na ktoré dáva visačku, ktorej zadná strana, obvykle v zelenobielom vyhotovení, je zobrazená nižšie:

21.

Gözze nepatrí medzi držiteľov licencie VBB. VBB nedala súhlas na to, aby Gözze akýmkoľvek spôsobom používala označenie zhodné alebo podobné ako ochranná známka „kvet bavlny“. VBB teda podala proti spoločnosti Gözze žalobu pre porušenie práv na príslušný súd pre ochranné známky Európskej únie, Landgericht Düsseldorf (Krajský súd Düsseldorf, Nemecko).

22.

Gözze podala vzájomný návrh na vyhlásenie neplatnosti, resp. subsidiárne na zrušenie zápisu ochrannej známky „kvet bavlny“. Obrazové označenie „kvet bavlny“ je podľa nej čisto opisné, a teda nemá rozlišovaciu spôsobilosť. Toto označenie nemôže slúžiť na označenie pôvodu, a preto nemalo byť zapísané ako ochranná známka.

23.

Landgericht Düsseldorf (Krajinský súd Düsseldorf) vyhovel žalobe VBB a zamietol vzájomný návrh spoločnosti Gözze, ktorá preto podala odvolanie na Oberlandesgericht Düsseldorf (Vyšší krajinský súd Düsseldorf).

24.

Tento vyšší súd sa domnieva, že verejnosť chápe, že označenie „kvet bavlny“ plní inú funkciu než funkciu spočívajúcu v jednoduchom uvedení, že materiálom použitým pri výrobe tovaru je bavlna. Domnieva sa tiež, že z dôvodu vysokého stupňa podobnosti medzi označením „kvet bavlny“ používaným spoločnosťou Gözze a ochrannou známkou „kvet bavlny“ VBB existuje pravdepodobnosť zámeny. V tejto súvislosti konštatuje, že uvedené označenie sa od uvedenej ochrannej známky líši len svojou farbou.

25.

Z toho však nevyhnutne nevyplýva, že žalobe pre porušenie práv sa musí vyhovieť. Verejnosť totiž vidí v označení „kvet bavlny“ predovšetkým označenie týkajúce sa kvality tovaru. Za týchto podmienok sa možno domnievať, že používaním označenia a ochrannej známky „kvet bavlny“ sa neprenáša nijaká informácia o pôvode tovaru. To by mohlo viesť k záveru, že práva VBB musia byť zrušené a Gözze sa nedopúšťa nijakého porušenia.

26.

Vnútroštátny súd však dodáva, že používanie individuálnej ochrannej známky ako značky kvality sa môže podobne ako používanie kolektívnej známky považovať za používanie ochrannej známky, ak verejnosť v súvislosti s touto ochrannou známkou očakáva, že majiteľ vykonáva kontrolu kvality.

27.

V tomto prípade by totiž verejnosť videla v používaní tejto ochrannej známky označenie tovaru, ktorý sa vyrába pod kontrolou majiteľa. Ochranná známka by tak plnila svoju základnú funkciu, ktorá spočíva v označení, že tovar pochádza od podniku, na ktorý sa vzťahuje záruka kvality.

28.

V tomto prípade sa vnútroštátny súd domnieva, že článok 73 nariadenia č. 207/2009 by sa mohol uplatniť mutatis mutandis pre kolektívne známky, podľa ktorého treba zrušiť zápis ochrannej známky, ak jej majiteľ nepodnikne príslušné kroky, aby zabránil používaniu známky spôsobom nezlučiteľným s podmienkami používania uvedenými v stanovách používania.

29.

Za týchto podmienok sa vnútroštátny súd domnieval, že je užitočné prerušiť konanie a podať Súdnemu dvoru návrh na začatie prejudiciálneho konania.

30.

Rozhodnutím z 15. decembra 2015, doručeným Súdnemu dvoru 21. decembra 2015, Oberlandesgericht Düsseldorf (Vyšší krajinský súd Düsseldorf) teda rozhodol položiť Súdnemu dvoru podľa článku 267 ZFEÚ tieto prejudiciálne otázky:

31.

Písomné pripomienky predložili Gözze a pán Gözze, VBB, nemecká vláda, ako aj Európska komisia. Všetci sa tiež vyjadrili na pojednávaní, ktoré sa konalo 19. októbra 2016.

32.

Svojou prvou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta na možnosť uznať značke kvality výlučné právo, ktoré majiteľovi individuálnej ochrannej známky priznáva nariadenie č. 207/2009.

33.

Podľa Oberlandesgericht Düsseldorf (Vyšší krajinský súd Düsseldorf) totiž úspech žaloby podanej asociáciou VBB závisí od toho, či používanie individuálnej ochrannej známky ako značky kvality môže byť používaním ochrannej známky v zmysle článku 9 ods. 1 a článku 15 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 ( 3 ).

34.

Nariadenie č. 207/2009 neuznáva značky kvality ako také (kapitola 1 nižšie). Touto problematikou sa preto možno zaoberať len z hľadiska funkcií ochrannej známky (kapitoly 2 až 4 nižšie). Toto preskúmanie prislúcha v konečnom dôsledku vnútroštátnemu súdu (kapitola 5 nižšie).

35.

V nariadení č. 207/2009 sa neuvažuje o použití označenia na účely zaručenia materiálu tovaru, spôsobu jeho výroby alebo jeho kvality ako takom. Z historického vývoja právnej úpravy týkajúcej sa ochrannej známky Európskej únie vyplýva, že v tomto prípade išlo o vedomú voľbu normotvorcu.

36.

Nad „certifikačnými známkami“ sa totiž Komisia výslovne zamýšľala už od prvých úvah týkajúcich sa vytvorenia ochrannej známky Spoločenstva, popri kolektívnych známkach, spoločne s „obyčajnými“ ochrannými známkami. ( 4 ) Tento druh ochrannej známky bol navyše uvedený v článku 86 návrhu nariadenia (EHS) Rady o ochrannej známke Spoločenstva, a to pod názvom „garančné známky Spoločenstva“ ( 5 ). Normotvorca však neuviedol tento druh ochrannej známky v nariadení č. 40/94, ani v nariadení č. 207/2009.

37.

Niet teda žiadnych pochýb o vylúčení tohto druhu ochrannej známky z pôsobnosti nariadenia č. 207/2009. Pre prípad potreby uznanie ich existencie v prvej smernici 89/104 potvrdzuje zámernosť opačnej voľby v uvedenom nariadení. ( 6 )

38.

Certifikačná známka sa teda objavuje ako ochranná známka Európskej únie až v nariadení 2015/2424.

39.

Normotvorca totiž v odôvodnení 27 tohto nového nariadenia výslovne vysvetľuje, že „ako doplnok k platným ustanoveniam o kolektívnych známkach Spoločenstva a s cieľom odstrániť súčasnú nerovnováhu medzi národnými systémami a systémom ochranných známok EÚ“ ( 7 ) sa ukázalo, že je „potrebné doplniť súbor osobitných ustanovení na účely poskytovania ochrany certifikačným známkam Európskej únie“.

40.

Je teda isté, že na používanie označenia s cieľom zaručiť materiál tovaru, spôsob jeho výroby alebo jeho kvalitu sa ako také nemôže vzťahovať nariadenie č. 207/2009. Ide o nový druh ochrannej známky Európskej únie, ktorý pod názvom „certifikačná známka“ zaviedlo nariadenie 2015/2424. ( 8 )

41.

Znamená to, že na takéto označenie sa nikdy nemôže vzťahovať ochrana, ktorú nariadenie č. 207/2009 priznáva individuálnym ochranným známkam? Myslím si, že nie.

42.

No na to, aby označenie používané ako značka kvality priznávalo svojmu majiteľovi výlučné právo, musí nutne spĺňať základnú funkciu ochrannej známky.

43.

Podľa ustálenej judikatúry „je základnou funkciou ochrannej známky zabezpečiť spotrebiteľovi alebo konečnému užívateľovi označenie pôvodu výrobku alebo služby označenej ochrannou známkou a umožniť mu tak odlíšiť bez akejkoľvek zámeny tento výrobok alebo službu od tých, ktoré majú iný pôvod. Na to totiž, aby ochranná známka mohla mať postavenie základného prvku systému nenarušenej hospodárskej súťaže, ktorého zriadenie a udržanie je cieľom Zmluvy, musí zabezpečovať, že všetky výrobky alebo služby, ktoré sú ňou označené, boli vyrobené alebo poskytnuté pod kontrolou jediného podniku, ktorému možno pripísať zodpovednosť za ich kvalitu“ ( 9 ).

44.

Táto základná funkcia ochrannej známky sa realizuje jej používaním, pričom článok 15 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 vyžaduje „riadne používanie“. Súdny dvor totiž definoval toto „riadne používanie“ ako „používanie v súlade so základnou funkciou ochrannej známky, ktorou je zaručiť spotrebiteľovi alebo konečnému užívateľovi pôvod tovaru alebo služby, umožňujúc im rozlíšiť, bez možnosti zámeny, tento tovar alebo službu od tovarov alebo služieb iného pôvodu“ ( 10 ).

45.

V dôsledku základnej povahy tejto funkcie „sa predpokladá, že ochranná známka vždy spĺňa funkciu označenia pôvodu, zatiaľ čo svoje ostatné funkcie spĺňa iba v rozsahu, v akom ju jej majiteľ v tomto zmysle používa…“ ( 11 ).

46.

Z tejto judikatúry preto zrejme vyplýva, že v režime platnosti nariadenia č. 207/2009 musí značka kvality nutne spĺňať funkciu ochrannej známky spočívajúcu v označení pôvodu, aby sa jej majiteľ mohol dovolávať uplatnenia výlučného práva, ktoré mu priznáva článok 9 tohto nariadenia.

47.

Inými slovami, ak sa používanie označenia ako značky kvality spája nielen s informáciou o kvalite tovaru, ale zároveň aj s označením pôvodu, ide o používanie označenia ako ochrannej známky v zmysle judikatúry Súdneho dvora.

48.

V uvedenom prípade – čiže za predpokladu, že sa označenie používa v spojení s informáciou o kvalite tovaru a s označením pôvodu – je ešte potrebné určiť, či používanie označenia zhodného alebo podobného ako zapísaná ochranná známka Európskej únie zasahuje alebo môže zasahovať do práv majiteľa ochrannej známky.

49.

Súdny dvor sa v tejto súvislosti vyjadril obzvlášť jasne v bode 39 svojho rozsudku z 22. septembra 2011, Interflora a Interflora British Unit (C‑323/09, EU:C:2011:604): „funkcia označenia pôvodu nie je jej jedinou funkciou, ktorá si zaslúži ochranu pred zásahmi tretích osôb…“. Súdny dvor však výslovne uznal, že jednou z týchto ostatných funkcií je funkcia spočívajúca v zaručení kvality tovaru. ( 12 )

50.

Podľa Súdneho dvora výlučné právo upravené v článku 9 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009 sa poskytuje majiteľovi ochrannej známky na účely zabezpečenia toho, aby táto ochranná známka mohla plniť svoje vlastné funkcie. Výkon tohto práva je teda možný, ak používanie označenia treťou osobou zasahuje alebo je spôsobilé zasahovať do funkcií ochrannej známky a najmä do jej základnej funkcie, ktorou je zaručiť spotrebiteľom pôvod tovarov. ( 13 )

51.

Inými slovami majiteľ ochrannej známky je oprávnený zakázať toto používanie, ak môže zasahovať do jednej z funkcií ochrannej známky, či už ide o funkciu označenia pôvodu, alebo o jednu z iných funkcií. ( 14 )

52.

Používanie označenia na čisto opisné účely je tak a contrario vylúčené z pôsobnosti článku 9 ods. 1 nariadenia č. 207/2009. ( 15 )

53.

Treba však zdôrazniť, že Súdny dvor obmedzuje možnosť spochybniť zásah do jednej z funkcií ochrannej známky len na prípad, v ktorom sa označenie zhodné s ochrannou známkou Európskej únie používa pre tovary alebo služby zhodné s tými, pre ktoré je zapísaná ochranná známka, t. j. na pôsobnosť článku 5 ods. 1 písm. a) smernice 2008/95 alebo článku 9 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009.

54.

Súdny dvor výslovne zdôraznil toto rozlišovanie vo svojom rozsudku z 25. marca 2010, BergSpechte (C‑278/08, EU:C:2010:163):

55.

Toto rozlišovanie vyplýva zo znenia článku 9 ods. 1 nariadenia č. 207/2009. Ochrana poskytovaná článkom 9 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia má totiž širší rozsah ako ochrana stanovená v tom istom článku v odseku 1 písm. b), keďže tento článok na rozdiel od prvého uvedeného na jej uplatnenie výslovne vyžaduje existenciu pravdepodobnosti zámeny v prípade podobnosti. ( 18 )

56.

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy sa domnievam, že používanie označenia ako značky kvality môže byť používaním ochrannej známky spôsobilým zaručiť jej majiteľovi zachovanie práv, ktoré mu priznáva ochranná známka Európskej únie v zmysle článku 15 nariadenia č. 207/2009, pod podmienkou, že používanie tohto označenia spĺňa zároveň základnú funkciu ochrannej známky spočívajúcu v označení pôvodu.

57.

V takomto prípade sa má článok 9 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009 vykladať tak, že oprávňuje majiteľa ochrannej známky Európskej únie, ktorá zodpovedá značke kvality, zakázať konkurentovi používanie zhodného označenia pre tovary alebo služby zhodné s tými, pre ktoré je zapísaná ochranná známka, ak toto používanie môže zasahovať do jednej z funkcií ochrannej známky, ako je označenie kvality tovaru.

58.

Na druhej strane ak tretia osoba používa označenie zhodné alebo podobné ochrannej známke pre tovary alebo služby zhodné alebo podobné tým, pre ktoré je táto ochranná známka zapísaná, článok 9 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 sa má vykladať tak, že oprávňuje majiteľa ochrannej známky Európskej únie brániť používaniu tohto označenia len v prípade, že existuje pravdepodobnosť zámeny.

59.

Vnútroštátnemu súdu prislúcha, aby posúdil po prvé, či ochranná známka „kvet bavlny“ spĺňa základnú funkciu ochrannej známky, a po druhé, či dochádza k zásahu alebo existuje riziko zásahu do funkcie ochrannej známky spočívajúcej v označení pôvodu alebo do iných jej funkcií. ( 19 )

60.

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že verejnosť si z používania tohto označenia vyvodzuje informáciu týkajúcu sa kvality tovaru. ( 20 )

61.

Hoci som uviedol, že záruka kvality tovaru môže byť chránená ako funkcia ochrannej známky, označenie kvality, ktoré uvádza vnútroštátny súd, nevedie k automatickému vylúčeniu možnosti, že dotknutá ochranná známka spĺňa aj funkciu označenia pôvodu.

62.

Naopak, súhlasím s úvahou vnútroštátneho súdu, podľa ktorého označenie, v ktorom verejnosť vidí označenie tovaru pod kontrolou majiteľa ochrannej známky, slúži na odlíšenie takto označeného tovaru od tovarov ostatných podnikov, ktoré nepodliehajú tejto kontrole. ( 21 )

63.

Súdny dvor totiž spresnil, že „na to, aby ochranná známka mohla mať postavenie základného prvku systému nenarušenej hospodárskej súťaže, ktorého zriadenie a udržanie je cieľom Zmluvy, musí zabezpečovať, že všetky výrobky alebo služby, ktoré sú ňou označené, boli vyrobené alebo poskytnuté pod kontrolou jediného podniku, ktorému možno pripísať zodpovednosť za ich kvalitu“ ( 22 ).

64.

Preto ak záruka kvality môže byť chránená ako funkcia ochrannej známky, je možné, že ide o dôsledok funkcie označenia pôvodu. Záruka kvality je spojená s jeho pôvodom. ( 23 )

65.

Je totiž odôvodnené domnievať sa, že ak má funkcia označenia pôvodu význam, je to z dôvodu účinkov s ňou spojených. To, čo spotrebiteľ očakáva od tovaru označeného ochrannou známkou, ktorú (u/po)znáva, je práve stabilná kvalita. Na základe tohto očakávania kvality, vyplývajúceho z ochrannej známky, môže jej majiteľ zachovávať a posilňovať dôraz na vyššiu kvalitu vo vzťahu k spotrebiteľovi, a to v záujme zvýšenia svojho budúceho predaja. ( 24 )

66.

Okrem toho odkaz na „jediný podnik“ zodpovedný za kvalitu tovaru alebo služby sa nesmie chápať doslovne.

67.

Zdá sa, že môže ísť o majiteľa ochrannej známky, ale aj o „hospodársky prepojené“ podniky, keďže Súdny dvor predovšetkým uznal, že k zasahovaniu do funkcie označenia pôvodu ochrannej známky dochádza, keď reklama odporúčaná na základe použitia kľúčového slova zhodného s ochrannou známkou v internetovom vyhľadávači „používateľom internetu, ktorí sú bežne informovaní a primerane pozorní, neumožňuje alebo len ťažko umožňuje zistiť, či tovary alebo služby uvedené v reklame pochádzajú od majiteľa ochrannej známky alebo z podniku hospodársky s ním spojeného, alebo naopak od tretej osoby“ ( 25 ).

68.

V rovnakom zmysle uvádzam, že Súdny dvor v rámci určenia zásahu do funkcie označenia pôvodu ochrannej známky spomenul aj autorizovaných predajcov majiteľa ochrannej známky ( 26 ) alebo príslušnosť k tej istej sieti. ( 27 )

69.

Preto ak by vnútroštátny súd dospel k záveru, že označenie kvality vyvolané ochrannou známkou „kvet bavlny“ odkazuje aj na VBB alebo jedného z držiteľov jej licencie, spĺňalo by zároveň funkciu označenia pôvodu.

70.

Ak by vnútroštátny súd naopak rozhodol, že dôvera v kvalitu tovaru, ktorý nesie označenie „kvet bavlny“, súvisí len s použitým materiálom, nezávisle od jeho výrobcu alebo asociácie, ktorá vydáva uvedenú značku kvality, bolo by potrebné konštatovať, že uvedené označenie nespĺňa základnú funkciu ochrannej známky.

71.

Za predpokladu, že by vnútroštátny súd dospel k záveru, že označenie „kvet bavlny“ spĺňa funkciu označenia pôvodu, bolo by ešte potrebné určiť, či používanie zhodného alebo podobného označenia treťou osobou zasahuje alebo je spôsobilé zasahovať do práv VBB.

72.

Domnievam sa, že v prejednávanej veci nemožno považovať ochrannú známku „kvet bavlny“ a označenie používané spoločnosťou Gözze za zhodné vzhľadom na rozdielne farby týchto označení. Označenie je totiž zhodné s ochrannou známkou len v prípade, že toto označenie bez zmien či doplnkov preberá všetky prvky tvoriace túto ochrannú známku, alebo ak vnímané ako celok obsahuje také nepatrné rozdiely, že priemerný spotrebiteľ si ich nevšimne. ( 28 )

73.

Aj v tomto prípade však prislúcha vnútroštátnemu súdu, aby posúdil, či je označenie používané spoločnosťou Gözze zhodné alebo podobné ochrannej známke „kvet bavlny“. V prvom prípade by VBB bola oprávnená zakázať používanie označenia, ktoré môže zasahovať do jednej z funkcií jej ochrannej známky, ako je označenie kvality tovaru [uplatnenie článku 9 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009]. V druhom prípade by VBB mohla brániť používaniu uvedeného označenia, len ak existuje pravdepodobnosť zámeny v súvislosti s pôvodom tovaru [uplatnenie článku 9 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009].

74.

Svojou druhou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či je možné na základe článku 52 ods. 1 písm. a) v spojení s článkom 7 ods. 1 písm. g) nariadenia č. 207/2009 alebo na základe uplatnenia mutatis mutandis článku 73 písm. c) tohto nariadenia zrušiť zápis individuálnej ochrannej známky používanej ako značka kvality, ak majiteľ ochrannej známky pravidelnými kontrolami kvality u držiteľov licencie nezaručuje súlad s očakávaniami kvality, ktorú si s týmto označením spája verejnosť.

75.

Táto otázka vychádza z premisy vnútroštátneho súdu. Podľa tejto premisy na to, aby bola značka kvality uznaná ako ochranná známka Európskej únie, je potrebné, aby si verejnosť spájala predmetnú značku s očakávaním kontroly kvality vykonávanej majiteľom značky. Na to, aby sa tejto značke priznala ochrana, ktorá je súčasťou ochrannej známky Európskej únie, je teda potrebné, aby sa skutočne zabezpečila predstava „kontrolovanej kvality“, ktorú si verejnosť spája s touto značkou. ( 29 )

76.

Hoci súhlasím s premisou odôvodnenia, nesúhlasím so záverom, ktorý je z nej vyvodený.

77.

Ako som už totiž uviedol, hoci je možné zaoberať sa značkou kvality v rámci režimu nariadenia č. 207/2009, nie je možné zaoberať sa ňou ako garančnou alebo certifikačnou známkou – ktorých podmienky zrušenia by sa mohli priblížiť podmienkam uplatniteľným na kolektívnu známku ( 30 ) – ale len ako individuálnou ochrannou známkou.

78.

Hoci by sa predstava kontroly používania ochrannej známky mohla prípadne vyvodiť z článku 73 nariadenia č. 207/2009, treba konštatovať, že nariadenie č. 207/2009 nestanovuje pre individuálne ochranné známky nijakú podmienku tohto druhu.

79.

V súlade s odôvodnením, ktoré som rozvinul v rámci preskúmania prvej prejudiciálnej otázky, značka kvality musí spĺňať nutne a výlučne funkciu označenia pôvodu ochrannej známky, aby sa jej majiteľ mohol dovolávať uplatnenia výlučného práva, ktoré mu priznáva článok 9 nariadenia č. 207/2009.

80.

V tomto kontexte môže byť možnosť kontroly kvality tovaru prvkom, ktorý umožňuje spojiť tovar s výrobcom a s podnikmi, ktoré sú s ním hospodársky prepojené. Na druhej strane efektivita uvedenej kontroly sa nevyžaduje. Dôležitá totiž nie je skutočná existencia kontroly, ale pripísateľnosť zodpovednosti za kvalitu danému podniku a s tým súvisiaca možnosť kontroly.

81.

Preto sa domnievam, že článok 52 ods. 1 písm. a) a článok 7 ods. 1 písm. g) ani článok 73 písm. c) nariadenia č. 207/2009 neumožňujú vyhlásiť neplatnosť alebo zrušiť zápis ochrannej známky Európskej únie, ktorá je zároveň značkou kvality, ak majiteľ tejto ochrannej známky skutočnou alebo pravidelnou kontrolou kvality u držiteľov licencie nezaručuje súlad s očakávaniami kvality, ktorú si s týmto označením spája verejnosť.

82.

S prihliadnutím na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré mu položil Oberlandesgericht Düsseldorf (Vyšší krajinský súd Düsseldorf), takto: