1.

Článok 325 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje postup ukončenia trestného konania, o aký ide v § 368 a § 369 Nakazatelno procesualen kodex (trestný poriadok), ak sa táto právna úprava uplatňuje na konania začaté v súvislosti s prípadmi závažného podvodu alebo inej závažnej protiprávnej činnosti poškodzujúcej finančné záujmy Európskej únie v colnej oblasti. Vnútroštátnemu súdu prislúcha zabezpečiť plný účinok článku 325 ods. 1 ZFEÚ tak, že podľa potreby upustí od uplatnenia uvedenej právnej úpravy, pričom musí dbať o to, aby bolo zaručené dodržiavanie základných práv obvinených osôb.

2.

Článok 6 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ z 22. mája 2012 o práve na informácie v trestnom konaní sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby boli podrobné informácie o obvinení oznámené obhajobe po podaní obžaloby súdu, ale ešte predtým, ako tento súd začne posudzovať dôvodnosť obvinenia a nezačne pojednávať o veci, či dokonca po začatí týchto pojednávaní, ale ešte pred rozhodnutím súdu, ak neskôr došlo k zmene takto oznámených informácií, s výhradou, že súd prijme všetky potrebné opatrenia na zaručenie dodržiavania práva na obhajobu a spravodlivý proces.

Článok 7 ods. 3 tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd musí zaručiť, aby bol obhajobe umožnený účinný prístup k spisovému materiálu, pričom tento prístup možno umožniť po podaní obžaloby súdu, ale ešte predtým, ako tento súd začne posudzovať dôvodnosť obvinenia a než skutočne začne hlavné pojednávanie na tomto súde, či dokonca po začatí týchto pojednávaní, ale ešte pred rozhodnutím súdu, ak boli do spisu na konajúcom súde pridané nové informácie, s výhradou, že súd prijme všetky potrebné opatrenia na zaručenie dodržiavania práv na obhajobu a spravodlivý proces.

3.

Článok 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013 o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá ukladá vnútroštátnemu súdu povinnosť vylúčiť obhajcu zvoleného dvomi obvinenými osobami proti vôli týchto osôb preto, lebo tieto osoby majú protichodné záujmy, ani tomu, aby tento súd umožnil uvedeným osobám zvoliť si nového obhajcu alebo prípadne aby on sám nahradil prvého obhajcu ustanovením ex offo dvoch obhajcov.