Účastníci konania
Odôvodnenie
Výrok

Účastníci konania

Vo veci T‑708/14,

Marpefa, SL, so sídlom v Barcelone (Španielsko), v zastúpení: I. Barroso Sánchez‑Lafuente, advokát,

žalobkyňa,

proti

Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT),

žalovanému,

ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT:

Kabushiki Kaisha Sony Computer Entertainment, so sídlom v Tokiu (Japonsko),

ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiam druhého odvolacieho senátu ÚHVT z 2. a 4. júla 2014 (veci R 1813/2013‑2, R 2013/2013‑2, R 1626/2013‑2 a R 1631/2013‑2) týkajúcim sa námietkových konaní medzi spoločnosťami Marpefa, SL, a Kabushiki Kaisha Sony Computer Entertainment,

VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora),

v zložení: predseda komory S. Frimodt Nielsen (spravodajca), sudcovia F. Dehousse a A. M. Collins,

tajomník: E. Coulon,

vydal toto

Odôvodnenie

Uznesenie

Skutkový stav a konanie

1. Rozhodnutiami z 2. a 4. júla 2014 (veci R 1813/2013‑2, R 2013/2013‑2, R 1626/2013‑2 a R 1631/2013‑2), týkajúcimi sa námietkových konaní medzi spoločnosťami Marpefa, SL, a Kabushiki Kaisha Sony Computer Entertainment (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“), druhý odvolací senát Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) zamietol námietku podanú žalobkyňou proti zápisu slovných ochranných známok Spoločenstva a obrazovej ochrannej známky Spoločenstva PSVITA a PLAYSTATION VITA. Tieto rozhodnutia boli doručené žalobkyni 11. a 15. júla 2014.

2. Návrhom doručeným kancelárii Všeobecného súdu elektronickou poštou 22. septembra 2014 podala žalobkyňa túto žalobu.

3. Dňa 30. septembra 2014 bola kancelárii Všeobecného súdu doručená papierová verzia žaloby a sprievodný list z 26. septembra 2014, ako aj šesť notársky osvedčených kópií žaloby a niekoľko strán opravujúcich žalobu. Sprievodný list, ktorý nebol zaslaný elektronickou poštou, obsahoval vlastnoručný podpis advokáta žalobkyne. Žalobu predstavovala naskenovaná kópia opatrená naskenovaným podpisom advokáta žalobkyne, a nie jeho vlastnoručným podpisom. Kancelária na túto skutočnosť upozornila advokáta žalobkyne.

4. Listom z 1. októbra 2014, ktorý bol kancelárii doručený 2. októbra 2014, zaslal advokát žalobkyne kancelárii poslednú stranu žaloby (stranu 17) obsahujúcu jeho vlastnoručný podpis. Tento podpis však nebol totožný s podpisom nachádzajúcim sa na žalobe, ktorá bola zaslaná elektronickou poštou 22. septembra 2014, o čom bol advokát žalobkyne informovaný faxom z 23. októbra 2014.

Návrhy žalobkyne

5. Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

– zrušil napadnuté rozhodnutia,

– zrušil zápis ochranných známok pre predmetné tovary a služby,

– zaviazal ÚHVT na náhradu trov konania.

Právny stav

6. Podľa článku 111 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, ak je návrh zjavne neprípustný, Všeobecný súd môže bez ďalšieho konania rozhodnúť odôvodneným uznesením.

7. V predmetnom prípade Všeobecný súd dospel k záveru, že na základe dokumentov v spise mu je situácia dostatočne jasná, a na základe tohto článku rozhodol bez ďalšieho konania.

8. Podľa článku 65 ods. 5 nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1) sa žaloba proti rozhodnutiu odvolacieho senátu ÚHVT musí podať do dvoch mesiacov odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. V súlade s článkom 102 ods. 2 rokovacieho poriadku sa k procesným lehotám pripočíta 10‑dňová lehota zohľadňujúca vzdialenosť.

9. Podľa ustálenej judikatúry má táto lehota na podanie žaloby kogentnú povahu a bola upravená s cieľom zabezpečiť jasnosť a právnu istotu a zabrániť akejkoľvek diskriminácii alebo svojvoľnému zaobchádzaniu pri výkone spravodlivosti a je úlohou súdu Európskej únie z úradnej moci skúmať, či bola dodržaná [pozri analogicky rozsudky z 23. januára 1997, Coen, C‑246/95, Zb., EU:C:1997:33, bod 21; z 18. septembra 1997, Mutual Aid Administration Services/Komisia, T‑121/96 a T‑151/96, Zb., EU:T:1997:132, body 38 a 39, a uznesenie z 3. októbra 2012, Tecnimed/ÚHVT – Ecobrands (ZAPPER‑CLICK), T‑360/10, EU:T:2012:517, bod 12].

10. Ako je uvedené v bode 1 vyššie, v prejednávanom prípade boli napadnuté rozhodnutia žalobkyni doručené 11. a 15. júla 2014.

11. Z pravidiel počítania procesných lehôt uvedených v článku 101 ods. 1 a článku 102 ods. 2 rokovacieho poriadku vyplýva, že lehoty na podanie žaloby uplynuli 22. a 25. septembra 2014.

12. Podľa článku 43 ods. 1 rokovacieho poriadku „originál každého podania musí byť podpísaný splnomocneným zástupcom alebo advokátom účastníka konania“.

13. Podľa článku 43 ods. 6 rokovacieho poriadku sa deň, keď bola kópia podpísaného originálneho podania doručená kancelárii Všeobecného súdu faxom alebo elektronickou poštou, považuje za deň doručenia podania na účely zachovania procesných lehôt iba v tom prípade, že sa podpísaný originál podania predloží tejto kancelárii najneskôr do desiatich dní po doručení faxu alebo elektronickej pošty. Navyše v bode 7 praktických pokynov pre účastníkov konania pred Všeobecným súdom (Ú. v. EÚ L 68, 2012, s. 23) sa uvádza, že ak existuje rozdiel medzi podpísaným originálom a predtým podanou kópiou, zohľadní sa iba dátum doručenia podpísaného originálu.

14. Pokiaľ teda odoslanie textu elektronickou poštou nespĺňa podmienky právnej istoty, ktoré ukladá článok 43 rokovacieho poriadku, deň odoslania kópie žaloby faxom alebo elektronickou poštou sa nemôže považovať za deň doručenia podania na účely zachovania lehoty na podanie žaloby a za deň doručenia podania na účely zachovania lehoty na podanie žaloby sa musí považovať iba deň predloženia podpísaného originálu (pozri analogicky uznesenie z 13. decembra 2013, Marcuccio/Komisia, F‑2/13, Zb. VS, EU:F:2013:214, bod 43, potvrdené v odvolacom konaní uznesením z 22. mája 2014, Marcuccio/Komisia, T‑148/14 P, Zb. VS, EU:T:2014:315, bod 9 a citovanú judikatúru).

15. Navyše na účely riadneho doručenia akéhokoľvek podania ukladá článok 43 rokovacieho poriadku, upravujúci možnosť, aby sa za deň podania žaloby považoval deň, keď bola kópia podpísaného originálu odoslaná elektronickou poštou, zástupcovi účastníka konania povinnosť, aby vlastnoručne podpísal originál podania predtým, než ho odošle elektronickou poštou, a tento originál predložil kancelárii Všeobecného súdu najneskôr do desiatich dní. Za týchto podmienok, pokiaľ sa dodatočne ukáže, že podpísaný originál podania, ktorý bol fyzicky predložený kancelárii Všeobecného súdu do desiatich dní po jeho odoslaní elektronickou poštou, v žiadnom prípade neobsahuje rovnaký podpis, ako je podpis uvedený na dokumente odoslanom elektronickou poštou, táto skutočnosť stačí na konštatovanie, že oba tieto dva dokumenty sú odlišné, aj keď ich v skutočnosti podpísala rovnaká osoba (pozri analogicky uznesenie Marcuccio/Komisia, už citované v bode 14 vyššie, EU:F:2013:214, body 40 a 41).

16. V prejednávanom prípade bola žaloba obsahujúca naskenovaný podpis doručená kancelárii Všeobecného súdu elektronickou poštou 22. septembra 2014, to znamená pred uplynutím lehoty na podanie žaloby.

17. Papierová verzia žaloby bola doručená kancelárii Všeobecného súdu 30. septembra 2014. Išlo však o naskenovanú kópiu originálu žaloby, na ktorom sa nachádzal iba naskenovaný podpis advokáta žalobkyne (pozri bod 3 vyššie). Táto žaloba tak neobsahovala vlastnoručný podpis advokáta žalobkyne. Je pravda, že na sprievodnom liste, ktorý bol kancelárii doručený 30. septembra 2014, bol uvedený vlastnoručný podpis advokáta. Elektronická pošta zaslaná 22. septembra 2014 však tento sprievodný list neobsahovala. Nie je teda možné usudzovať, že žaloba bola podpísaná vlastnoručne a že zodpovedá originálu žaloby zaslanej elektronickou poštou.

18. Treba teda konštatovať, že dokument, ktorý bol kancelárii Všeobecného súdu doručený elektronickou poštou 22. septembra 2014, nie je reprodukciou originálu žaloby, ktorý bol kancelárii doručený riadnou poštou 30. septembra 2014.

19. Navyše vada podania spočívajúca v nedoručení podpísaného originálu žaloby najneskôr do desiatich dní po tom, ako bola kancelárii Všeobecného súdu doručená kópia žaloby elektronickou poštou, nemôže byť považovaná za odstránenú na základe toho, že 2. októbra 2014 bola doručená strana originálu žaloby obsahujúca vlastnoručný podpis advokáta žalobkyne. Toto podanie, ktorého predmetom navyše nie je úplné znenie originálu žaloby, totiž obsahuje podpis, ktorý nie je totožný s podpisom nachádzajúcim sa na žalobe zaslanej 22. septembra 2014 elektronickou poštou (pozri bod 4 vyššie).

20. Podpísaný originál žaloby teda nebol kancelárii doručený najneskôr do desiatich dní po tom, čo jej bola doručená kópia žaloby elektronickou poštou.

21. V tomto prípade sa v súlade s článkom 43 ods. 6 rokovacieho poriadku musí za deň doručenia podania na účely zachovania lehoty na podanie žaloby považovať iba deň doručenia podpísaného originálu žaloby [uznesenia z 28. apríla 2008, PubliCare Marketing Communications/ÚHVT (Publicare), T‑358/07, EU:T:2008:130, bod 13, a z 28. novembra 2011, Noscira/ÚHVT – Agouron Pharmaceuticals (ZENTYLOR), T‑307/11, EU:T:2011:697, bod 15].

22. V prejednávanom prípade boli dokumenty, ktoré zaslala žalobkyňa, spolu so sprievodným listom, ktorý bol riadne vlastnoručne podpísaný, doručené kancelárii 30. septembra 2014, to znamená po lehote na podanie žaloby, ktorá uplynula 22., resp. 25. septembra 2014.

23. Preto treba dospieť k záveru, že žaloba nebola doručená pred uplynutím lehoty na podanie žaloby.

24. Treba ešte pripomenúť, že nepredloženie originálu žaloby podpísaného na to splnomocneným advokátom nepatrí medzi formálne vady, ktoré sú odstrániteľné v súlade s článkom 44 ods. 6 rokovacieho poriadku. Túto požiadavku totiž treba považovať za podstatnú formálnu náležitosť a treba ju uplatňovať prísne, a preto je následkom jej nedodržania neprípustnosť žaloby v okamihu uplynutia procesných lehôt (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. septembra 2011, Bell & Ross/ÚHVT, C‑426/10 P, Zb., EU:C:2011:612, bod 42; uznesenie z 21. septembra 2012, Noscira/ÚHVT, C‑69/12 P, EU:C:2012:589, body 22 a 23, a rozsudok z 23. mája 2007, Parlament/Eistrup, T‑223/06 P, Zb., EU:T:2007:153, body 48 a 51).

25. Žalobkyňa okrem toho nepreukázala, ba ani nenamietala ospravedlniteľný omyl, ani existenciu náhody alebo vyššej moci, na základe čoho by Všeobecný súd mohol uplatniť vo vzťahu k predmetnej lehote výnimku na základe článku 45 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ktorý je v súlade s článkom 53 uvedeného štatútu uplatniteľný na konanie pred Všeobecným súdom.

26. Za týchto podmienok musí byť žaloba zamietnutá ako zjavne neprípustná, pričom ju nie je potrebné doručovať ÚHVT.

O trovách

27. Keďže sa toto uznesenie prijalo pred doručením žaloby ÚHVT a predtým, ako mu mohli vzniknúť trovy konania, stačí v súlade s článkom 87 ods. 1 rokovacieho poriadku rozhodnúť, že žalobkyňa znáša svoje vlastné trovy konania.

Výrok

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora)

nariadil:

1. Žaloba sa zamieta.

2. Marpefa, SL, znáša svoje vlastné trovy konania.

V Luxemburgu 3. februára 2015