—

Žalobkyňa tvrdí, že zníženie príplatku EEG, ktoré je upravené v zákone o uprednostňovaní energií z obnoviteľných zdrojov (Gesetz für den Vorrang erneuerbarer Energien (ďalej len „EEG“), pre energeticky náročných odberateľov predstavuje modifikáciu kompenzačného mechanizmu. Neposkytuje žiadne zvýhodnenie zo štátnych alebo štátom kontrolovaných prostriedkov.

—

Žalobkyňa ďalej tvrdí, že zníženie príplatku EEG pre energeticky náročných odberateľov nepredstavuje novú pomoc v zmysle článku 108 ZFEÚ, keďže mechanizmus financovania pre podporu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov bol v Spolkovej republike Nemecko Európskou komisiou v minulosti považovaný za zlučiteľný s právom štátnej pomoci a doteraz nebol podstatne zmenený.

—

Žalobkyňa na tomto mieste uvádza, že Európska komisia neuplatnila alebo nesprávne uplatnila voľnú úvahu, ktorá jej je zverená, keďže jednak nezohľadnila významné nepriaznivé dôsledky spojené so začatím konania vo veci formálneho zisťovania pre dotknutých odberateľov a jednak začala konanie v čase, kedy to ešte nebolo potrebné.

—

Žalobkyňa tvrdí, že Európska komisia svojím rozhodnutím porušila legitímnu dôveru dotknutých odberateľov, keďže mechanizmus financovania pre podporu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov bol Európskou komisiou v Spolkovej republike Nemecko v minulosti považovaný za zlučiteľný s právom štátnej pomoci a doteraz nebol podstatne zmenený.

—

Žalobkyňa napokon tvrdí, že Európska komisia svojím rozhodnutím prekročila jej zverenú právomoc tým, že neprípustným spôsobom obmedzila mieru voľnej úvahy, ktorá bola Spolkovej republike Nemecko zverená primárnym a sekundárnym právom, pokiaľ ide o realizáciu podpory obnoviteľných zdrojov energie.