1

Žalobou podanou do kancelárie Súdu pre verejnú službu 7. februára 2014 p. Dupré navrhuje zrušenie svojej pracovnej zmluvy ako dočasného zamestnanca Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), podpísanej 1. apríla 2013, v rozsahu, v akom bol zaradený do platovej triedy AD 5, ako aj náhradu údajne utrpenej ujmy.

2

Článok 5 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie v znení vyplývajúcom z nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 723/2004 z 22. marca 2004, ktorým sa mení a dopĺňa Služobný poriadok úradníkov Európskych spoločenstiev a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev, naposledy zmeneného a doplneného nariadením Rady (EÚ) č. 1240/2010 z 20. decembra 2010 (ďalej len „služobný poriadok“), znie takto:

„1.   Pracovné miesta, na ktoré sa vzťahuje tento Služobný poriadok, sa zatriedia podľa charakteru a významu zodpovedajúcich povinností do funkčnej skupiny riadiacich pracovníkov (ďalej ‚AD‘) a funkčnej skupiny asistentov (ďalej ‚AST‘).

2.   Funkčná skupina AD obsahuje dvanásť platových tried zodpovedajúcich administratívnym, poradenským, jazykovedným a vedeckým úlohám. …

3.   Na vymenovanie sa musia splniť aspoň tieto požiadavky:

…

…“

3

Článok 31 služobného poriadku stanovuje:

„1.   Vybraní uchádzači sú menovaní do platovej triedy funkčnej skupiny, uvedenej v oznámení o výberovom konaní, na ktorom sa úspešne zúčastnili.

2.   Bez toho, aby bol tým dotknutý článok 29 ods. 2, úradníci sú vyberaní len do platových tried AST 1 až AST 4 alebo AD5 až AD 8. Platovú triedu v oznámení o výberovom konaní určuje inštitúcia podľa týchto kritérií:

…“

4

Článok 32 služobného poriadku stanovuje:

„Úradník sa zaradí do prvého stupňa svojej triedy.

Ustanovujúci orgán môže s prihliadnutím na odborné skúsenosti príslušnej osoby uznať ďalšie obdobie služby s maximálnou dĺžkou 24 mesiacov. Na uplatňovanie tohto článku sa musia prijať všeobecné vykonávacie ustanovenia.

…“

5

Podľa článku 98 služobného poriadku, zavedeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1080/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa Služobný poriadok úradníkov Európskych spoločenstiev a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov týchto Spoločenstiev:

„1.   Na účely článku 29 ods. 1 písm. a) [služobného poriadku] pri obsadzovaní voľného miesta v ESVČ menovací orgán posudzuje žiadosti úradníkov generálneho sekretariátu Rady [Európskej únie], [Európskej] komisie a ESVČ, dočasných zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje článok 2 písm. e) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov [Európskej únie], a zamestnancov diplomatických služieb členských štátov, bez toho, aby uprednostňoval niektorú z týchto kategórií. Do 30. júna 2013, odchylne od článku 29 [služobného poriadku] týkajúceho sa náboru mimo inštitúcie, ESVČ prijíma výlučne úradníkov z generálneho sekretariátu Rady [Európskej únie] a z [Európskej] komisie ako aj zamestnancov z diplomatických služieb členských štátov.

…“

6

Článok 2 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie v znení vyplývajúcom z nariadenia č. 723/2004, naposledy zmeneného a doplneného nariadením č. 1240/2010 (ďalej len „PZOZ“), uvádza v písmene e) ustanovenie zavedené nariadením č. 1080/2010:

„Na účely týchto podmienok zamestnávania ‚dočasní zamestnanci‘ sú:

…

7

Článok 10 PZOZ stanovuje:

„1.   Člán[ok]… 5 ods. 1, 2, 3 a 4 a článok 7 Služobného poriadku sa uplatňujú obdobne.

2.   V zmluve s dočasným zamestnancom musí byť uvedená platová trieda a platový stupeň, do ktorého sú dočasní zamestnanci zaradení.

…“

8

Podľa článku 15 ods. 1 prvého pododseku PZOZ:

„Dočasní zamestnanci sú spočiatku zaradení do tried v súlade s článkom 32 služobného poriadku.“

9

Článok 50b PZOZ, zavedený nariadením č. 1080/2010, znie takto:

„1.   Zamestnanci diplomatických služieb členských štátov, ktorí boli vybraní na základe postupu ustanoveného v článku 98 ods. 1 služobného poriadku a ktorých dočasne vyslali ich národné diplomatické služby, sa prijímajú ako dočasní zamestnanci podľa článku 2 písm. e) [PZOZ].

2.   Môžu byť prijatí na obdobie najviac štyroch rokov. Zmluvy sa môžu predĺžiť na obdobie najviac štyroch rokov. Doba ich zamestnania by celkovo nemala presiahnuť osem rokov. Za výnimočných okolností a v záujme služby je však na konci osemročného obdobia možné zmluvu predĺžiť najviac o dva roky. Každý členský štát poskytne svojim úradníkom, ktorí sa stali dočasnými zamestnancami v ESVČ, záruku bezodkladného opätovného zaradenia po ukončení ich vyslania do ESVČ v súlade s príslušnými ustanoveniami svojich vnútroštátnych právnych predpisov.

…“

10

Článok 6 rozhodnutia Rady 2010/427/EÚ z 26. júla 2010 o organizácii a fungovaní Európskej služby pre vonkajšiu činnosť [ESVČ] (Ú. v. EÚ L 201, s. 30), nazvaný „Personál“, znie takto:

„…

7.   Úradníci Únie a dočasní zamestnanci pochádzajúci z diplomatických služieb členských štátov majú rovnaké práva a povinnosti a zaobchádza sa s nimi rovnako, najmä pokiaľ ide o oprávnenosť zastávať akúkoľvek funkciu [v ESVČ] za rovnakých podmienok. Pri prideľovaní úloh vo všetkých oblastiach činností a politík, ktoré vykonáva ESVČ, sa nerozlišuje medzi dočasnými zamestnancami z diplomatických služieb členských štátov a úradníkmi Únie. …

…

11.   Každý členský štát poskytne v súlade s uplatniteľnými ustanoveniami svojho vnútroštátneho práva svojim úradníkom, ktorí sa stali dočasnými zamestnancami ESVČ, záruku bezodkladného opätovného zaradenia po ukončení ich služby v ESVČ. Toto obdobie služby v súlade s ustanoveniami článku 50b PZOZ nepresiahne osem rokov, pokiaľ sa za mimoriadnych okolností a v záujme služby nepredĺži najviac o dva roky.

…“

11

Žalobca pracoval od roku 2007 do 31. marca 2013 ako vyslaný národný expert najskôr pre Európsku komisiu a potom pre ESVČ. Podľa popisu jeho pracovnej náplne bol zamestnancom zodpovedným za bezpečnostnú politiku v oblasti minimalizácie chemických, biologických, rádiologických a jadrových hrozieb („Policy Officer – Security in the area of [Chemical, Biological, Radiological and Nuclear] Risk mitigation“).

12

Žalobca sa pred uplynutím svojho vyslania do ESVČ ako vyslaného národného experta uchádzal o miesto, ktoré bolo predmetom oznámenia o voľnom pracovnom mieste EEAS/2012/AD/36, týkajúceho sa výberového konania na miesto zamestnanca zodpovedného za bezpečnostnú politiku v oblasti minimalizácie chemických, biologických, rádiologických a jadrových hrozieb v divízii „Bezpečnostná politika a sankcie“ („Policy Officer – Security in the area of [Chemical, Biological, Radiological and Nuclear] Risk mitigation“) (ďalej len „oznámenie o voľnom pracovnom mieste“).

13

Z oznámenia o voľnom pracovnom mieste vyplýva, že uchádzači musia byť buď úradníci určitých inštitúcií Európskej únie platovej triedy AD 5 až AD 14, alebo dočasní zamestnanci prijatí podľa článku 2 písm. e) PZOZ, alebo zamestnanci diplomatických služieb členských štátov. Čo sa týka uchádzačov, ktorí sú zamestnancami diplomatických služieb členských štátov, v oznámení o voľnom pracovnom mieste sa popri podmienke štátnej príslušnosti jedného z členských štátov tiež uvádza, že musia mať úroveň vzdelania, ktorá zodpovedá ukončenému vysokoškolskému štúdiu, osvedčenú diplomom, ak normálna dĺžka vysokoškolského štúdia je aspoň tri roky. Požiadavkou bola tiež minimálne dvojročná prax vo vnútroštátnej administratíve.

14

Z oznámenia o voľnom pracovnom mieste tiež vyplýva, že ak bude na miesto vybraný úradník Únie, bude vymenovaný do svojej platovej triedy. Ak bude vybraným uchádzačom zamestnanec diplomatických služieb členských štátov, bude mu ponúknutá pracovná zmluva podľa článku 2 písm. e) PZOZ, ktorej dĺžka nemôže presiahnuť štyri roky, a bude vymenovaný do platovej triedy AD 5.

15

Žalobca bol úspešným uchádzačom a 1. apríla 2013 podpísal pracovnú zmluvu s ESVČ. Zo zmluvy vyplýva, že žalobca bol od tohto dátumu prijatý ako dočasný zamestnanec v zmysle článku 2 písm. e) PZOZ do platovej triedy AD 5, platového stupňa 2. Miestom výkonu práce bol stanovený Brusel (Belgicko).

16

Žalobca sa domnieval, že platová trieda AD 5 nezodpovedá úlohám uvedeným v oznámení o voľnom pracovnom mieste, ani úlohám, ktoré vykonával, ako aj že je diskriminovaný v porovnaní s úradníkmi Únie a 27. júna 20123 podal „[žiadosť v zmysle článku 90 ods. 2 služobného poriadku]“, ktorou sa domáhal nápravy zjavne nesprávneho posúdenia pri jeho zaradení.

17

Orgán ESVČ oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy považoval žiadosť žalobcu za „sťažnosť v zmysle článku 90 ods. 2 služobného poriadku“ a rozhodnutím z 28. októbra 2013 ju zamietol.

18

Žalobca navrhuje, aby Súd pre verejnú službu:

…

…

19

Podľa článku 39 ods. 1 rokovacieho poriadku účinného ku dňu podania žaloby žalovaný musí predložiť svoje vyjadrenie v lehote dvoch mesiacov od doručenia žaloby.

20

Ako vyplýva z doručenky potvrdzujúcej doručenie žaloby, žaloba bola riadne prevzatá 14. februára 2014 na adrese vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku v Bruseli, ktorú ESVČ predtým oznámila Súdu pre verejnú službu na účely doručovania procesných aktov.

21

Lehota dvoch mesiacov na podanie vyjadrenia, vrátane lehoty zohľadňujúcej vzdialenosť, uplynula 24. apríla 2014 bez toho, aby ESVČ predložila svoje vyjadrenie.

22

Listom z 2. júla 2014 kancelária Súdu pre verejnú službu informovala žalobcu o nepredložení vyjadrenia v stanovenej lehote a o ukončení písomnej časti konania. Kancelária pri tejto príležitosti pripomenula žalobcovi jeho možnosť navrhnúť, aby sa o veci rozhodlo rozsudkom pre zmeškanie podľa článku 116 ods. 1 prvého pododseku rokovacieho poriadku účinného v tom čase. Kancelária Súdu pre verejnú službu vo svojom liste taktiež upozornila žalobcu na znenie odseku 4 uvedeného článku, podľa ktorého proti rozsudku pre zmeškanie môže byť podaný návrh na zrušenie. Listom z toho istého dňa 2. júla 2014 kancelária Súdu pre verejnú službu zaslala ESVČ list adresovaný žalobcovi a zároveň informovala ESVČ o ukončení písomnej časti konania.

23

Listom zo dňa 10. júla 2014 žalobca navrhol Súdu pre verejnú službu, aby rozhodol o veci rozsudkom pre zmeškanie s ohľadom na návrhy vyplývajúce z jeho žaloby. Tento návrh bol doručený ESVČ.

24

Dňa 11. júla 2014 sa ESVČ obrátila na Súd pre verejnú službu so žiadosťou o začatie ústnej časti konania o návrhu žalobcu z 10. júla 2014 v súlade s článkom 116 ods. 1 druhým pododsekom rokovacieho poriadku účinného v tom čase a zaslanie kópie žaloby. Súd pre verejnú službu zaslal kópiu žaloby ESVČ a rozhodnutím z 24. novembra 2014 nevyhovel žiadosti o otvorenie ústnej časti konania o návrhu žalobcu.

25

Podľa ustanovení článku 121 ods. 2 rokovacieho poriadku, ktoré preberajú ustanovenia článku 116 ods. 2 rokovacieho poriadku účinného do 30. septembra 2014, pred vyhlásením rozsudku pre zmeškanie Súd posúdi prípustnosť žaloby a preskúma, či boli splnené procesné náležitosti a či je žaloba zjavne dôvodná. Súd môže prijať opatrenia na zabezpečenie priebehu konania alebo nariadiť vykonanie dokazovania.

26

V prejednávanej veci zo spisu vyplýva, že žaloba bola podaná Súdu pre verejnú službu v lehote troch mesiacov stanovenej služobným poriadkom odo dňa doručenia zamietnutia sťažnosti žalobcovi, ku ktorej sa pripočítala 10‑dňová lehota zohľadňujúca vzdialenosť; ďalej že žalobca namieta akt, ktorým bol zaradený pri svojom prijatí do zamestnania ako dočasného zamestnanca a ktorý považuje za akt spôsobujúci mu ujmu, ako aj že má záujem na konaní v rozsahu, v akom namieta individuálne administratívne rozhodnutie, ktoré vyvoláva záväzné právne účinky spôsobilé priamo a bezprostredne ovplyvniť jeho záujmy.

27

Zo spisu tiež vyplýva, že žaloba bola riadne doručená ESVČ na adresu, ktorú ESVČ poskytla kancelárii Súdu pre verejnú službu na účely doručovania procesných aktov, a ESVČ nepredložila svoje vyjadrenie v lehote.

28

Z toho vyplýva, že v prejednávanej veci je prípustnosť žaloby jednoznačná a procesné náležitosti boli splnené.

29

Súdu pre verejnú službu teraz prináleží, aby s ohľadom na žalobu a jej prílohy preskúmal, či je žaloba zjavne dôvodná. Súd pre verejnú službu nepovažoval za potrebné prijať na tento účel opatrenia na zabezpečenie priebehu konania ani nariadiť vykonanie dokazovania.

30

Žalobca navrhuje, aby bolo rozhodnutie z 28. októbra 2013, ktorým sa zamietla sťažnosť, v prípade potreby zrušené.

31

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že administratívna sťažnosť a jej explicitné alebo implicitné zamietnutie tvorí neoddeliteľnú súčasť komplexného konania a je iba jedným z predpokladov, ktoré musia byť splnené pred podaním žaloby. Za týchto podmienok má žaloba, aj keď formálne smerujúca proti zamietnutiu sťažnosti, za následok začatie konania súdu o akte spôsobujúceho ujmu, proti ktorému sa sťažnosť podala, okrem prípadu, keď je dosah zamietnutia sťažnosti odlišný od dosahu aktu napadnutého touto sťažnosťou. Bolo opakovane rozhodnuté, že výslovné rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti nemusí byť s ohľadom na jeho obsah potvrdením aktu napadnutého žalobcom. To platí v prípade, ak rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti obsahuje opakovaný prieskum situácie žalobcu podľa nových právnych a skutkových okolností alebo ak mení alebo dopĺňa pôvodné rozhodnutie. V týchto prípadoch predstavuje zamietnutie sťažnosti akt podliehajúci preskúmaniu súdom, ktorý naň prihliada pri posúdení zákonnosti napadnutého aktu alebo ho dokonca považuje za akt spôsobujúci ujmu nahrádzajúci pôvodný akt (rozsudok Adjemian a i./Komisia, T‑325/09 P, EU:T:2011:506, bod 32).

32

Vzhľadom na to, že v systéme vytvorenom služobným poriadkom musí dotknutá osoba podať sťažnosť proti rozhodnutiu, ktoré napáda, a žalobu proti rozhodnutiu, ktorým sa táto sťažnosť zamietla, súd Únie rozhodol, že pokiaľ boli sťažnosť aj žaloba podané v lehotách stanovených v článkoch 90 a 91 služobného poriadku, žaloba je prípustná bez ohľadu na to, či smeruje iba proti rozhodnutiu napadnutému sťažnosťou, alebo proti rozhodnutiu o zamietnutí sťažnosti, alebo proti obom týmto rozhodnutiam súčasne. V súlade so zásadou hospodárnosti konania však môže súd rozhodnúť, že netreba rozhodnúť osobitne o návrhoch smerujúcich proti rozhodnutiu o zamietnutí sťažnosti, pokiaľ dospeje k názoru, že tieto návrhy nemajú samostatný obsah a v skutočnosti sa prelínajú s návrhmi smerujúcimi proti rozhodnutiu napadnutému sťažnosťou (pozri v tomto zmysle rozsudok Vainker/Parlament, 293/87, EU:C:1989:8, body 7 a 8). Tak to môže byť okrem iného vtedy, keď súd Únie skonštatuje, že rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti, prípadne aj preto, že je implicitné, iba potvrdzuje rozhodnutie napadnuté sťažnosťou, takže zrušenie rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti by nemalo na právne postavenie dotknutej osoby iný dosah než vyplývajúci zo zrušenia rozhodnutia napadnutého sťažnosťou (rozsudok Adjemian a i./Komisia, EU:T:2011:506, bod 33).

33

V prejednávanej veci je nesporné, že rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti neobsahuje opätovné preskúmanie situácie žalobcu podľa nových právnych a skutkových okolností, ale potvrdzuje rozhodnutie o zaradení do platovej triedy AD 5, platového stupňa 2, ktoré je uvedené v pracovnej zmluve žalobcu, pričom sa zaoberá len žalobnými dôvodmi a tvrdeniami uvedenými žalobcom a obmedzuje sa len na poskytnutie určitých spresnení týkajúcich sa odôvodnenia uvedeného rozhodnutia o zaradení. V takomto prípade je potrebné preskúmať zákonnosť pôvodného aktu spôsobujúceho ujmu s prihliadnutím na odôvodnenie uvedené v rozhodnutí o zamietnutí sťažnosti, keďže toto odôvodnenie sa musí zhodovať s týmto aktom (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Birkhoff, T‑377/08 P, EU:T:2009:485, body 58 a 59 a tam citovanú judikatúru).

34

Návrhy na zrušenie smerujúce proti rozhodnutiu o zamietnutí sťažnosti nemajú teda samostatný obsah a žalobu treba považovať za žalobu proti rozhodnutiu obsiahnutému v pracovnej zmluve žalobcu z 1. apríla 2013, ktorým bol zaradený do platovej triedy AD 5 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie o zaradení“) a ktorého odôvodnenie je spresnené rozhodnutím o zamietnutí sťažnosti z 28. októbra 2013 (pozri v tomto zmysle rozsudky Eveillard/Komisia, T‑258/01, EU:T:2004:177, body 31 a 32, a Buxton/Parlament, F‑50/11, EU:F:2012:51, bod 21).

35

Nie je teda potrebné osobitne rozhodnúť o návrhoch na zrušenie rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti.

36

Pokiaľ ide o návrhy smerujúce k tomu, aby Súd pre verejnú službu jednak nariadil nové zaradenie miesta žalobcu do platovej triedy zodpovedajúcej jeho úlohám a jednak nariadil ESVČ vyvodiť všetky dôsledky, najmä finančné, z tohto nového zaradenia, spätne od nástupu žalobcu do funkcie, treba pripomenúť, že v rámci žaloby podanej podľa článku 91 služobného poriadku súd v zásade nemôže bez toho, aby zasiahol do právomoci administratívy, vydávať zásadné vyhlásenia, robiť závery ani ukladať príkazy inštitúcii (pozri uznesenie Caminiti/Komisia, F‑71/09, EU:F:2011:53, bod 23 a tam citovanú judikatúru). Inštitúcia by mohla nanajvýš prijať také opatrenia, akými sú opatrenia požadované žalobcom, na účely splnenia povinností vyplývajúcich z rozsudku, ktorým sa vyhovelo návrhom žalobcu na zrušenie.

37

Z toho vyplýva, že návrhy smerujúce k tomu, aby Súd pre verejnú službu nariadil nové zaradenie miesta žalobcu do platovej triedy zodpovedajúcej jeho úlohám a nariadil ESVČ vyvodiť všetky dôsledky, najmä finančné, z tohto nového zaradenia, spätne od nástupu žalobcu do funkcie, sú neprípustné.

38

Žalobca uvádza na podporu svojho návrhu na zrušenie napadnutého rozhodnutia o zaradení jediný žalobný dôvod, založený na nezákonnosti oznámenia o voľnom pracovnom mieste, na základe ktorého bol prijatý do zamestnania, rozdelený na tri časti. Prvá časť je založená na porušení zásady zhody medzi platovou triedou a pracovným miestom, ako aj na porušení článku 5 služobného poriadku a prílohy I bodu A služobného poriadku. Druhá časť je založená na zjavne nesprávnom posúdení. Tretia časť je založená na porušení zásady rovnosti zaobchádzania a zákazu akejkoľvek diskriminácie, ako aj na porušení článku 6 ods. 7 rozhodnutia 2010/427.

39

Súd pre verejnú službu konštatuje, že žalobca vo svojej žalobe uvádza argumentáciu týkajúcu sa len prvej a tretej časti jediného žalobného dôvodu. Druhá časť jediného žalobného dôvodu, založená na zjavne nesprávnom posúdení, nie je vôbec podložená akoukoľvek argumentáciou, čo je v rozpore s pravidlom stanoveným v článku 35 ods. 1 písm. e) rokovacieho poriadku účinného v čase podania žaloby a prevzatým do článku 50 ods. 1 písm. e) rokovacieho poriadku. Druhú časť jediného žalobného dôvodu žaloby treba teda vyhlásiť za neprípustnú.

40

Žalobca namieta nezákonnosť oznámenia o voľnom pracovnom mieste v rozsahu, v akom stanovilo vymenovanie do platovej triedy AD 5 iba v prípade uchádzačov, ktorí sú zamestnancami diplomatických služieb členských štátov. Táto platová trieda, do ktorej bol žalobca ako dočasný zamestnanec zaradený, však nezodpovedá úlohám, ktoré má vykonávať, a neodráža ich význam ani povinnosti, ktoré mu prislúchajú. Riadenie „citlivých“ prípadov, ktoré sú mu pridelené, totiž nevyhnutne vyžaduje dlhoročné skúsenosti vo svojom odbore a v nijakom prípade ho nemôže zabezpečovať úradník, ktorý je na začiatku svojej kariéry a má len dvojročnú prax, ako to požaduje oznámenie o voľnom pracovnom mieste. Žalobca dodáva, že v rámci svojej dvadsaťpäťročnej odbornej praxe pracoval pätnásť rokov v odbornej oblasti uvedenej v oznámení o voľnom pracovnom mieste a pracovné miesto, ktoré zastával ako vyslaný národný expert, sa z dôvodu požadovaných schopností považovalo za „citlivé“. Jeho úlohy však zostali presne také isté, keď bol vymenovaný za dočasného zamestnanca platovej triedy AD 5.

41

Žalobca tiež tvrdí, že popis pracovnej náplne ďalších dvoch členov jeho pracovnej skupiny, ktorý pripája v prílohe k žalobe, je totožný s popisom pracovnej náplne pracovného miesta, na ktorom pracuje, pričom jednak dvaja funkcionári pracujúci na týchto pracovných miestach sú zaradení jeden do platovej triedy AD 12 a druhý do platovej triedy AD 13, a jednak on bol vymenovaný do platovej triedy AD 5 namiesto úradníka platovej triedy AD 13, a to na plnenie tých istých úloh. Tieto okolnosti zvýrazňujú neprimeranosť platovej triedy, do ktorej bol so svojimi úlohami a povinnosťami zaradený.

42

Žalobca dodáva, že príloha I bod A služobného poriadku stanovuje, že platová trieda AD 5 zodpovedá pracovným miestam pomocných úradníkov, zatiaľ čo on nepracuje ako niekoho pomocník a pri plnení svojich úloh preukazuje veľkú nezávislosť. Žalobca okrem toho tvrdí, že popis pracovnej náplne, ktorý pripája v prílohe k žalobe, týkajúci sa práce vyslaného národného experta, ktorý ho nahradil od októbra 2013, vyžaduje najmenej osemročnú prax v jeho oblasti špecializácie a v praxi nebol žiaden z jeho kolegov pracujúci v pracovnej skupine, ktorej je súčasťou, prijatý do platovej triedy AD 5.

43

Žalobca tvrdí, že napadnuté rozhodnutie o zaradení bolo dôsledkom rozpočtových obmedzení, hoci výber personálu musí podľa článku 6 ods. 8 rozhodnutia 2010/427 prebiehať objektívne a s cieľom zabezpečiť služby personálu s najvyššou úrovňou schopností, efektívnosti a bezúhonnosti. Žalobca sa domnieva, že tvrdenie týkajúce sa rozpočtových obmedzení zo strany ESVČ je nedôvodné, keďže keby bol vybraným uchádzačom uchádzač, ktorý sa pri výbere nasledujúcom po oznámení o voľnom pracovnom mieste umiestnil na druhom mieste a ktorý je úradníkom, jeho mesačná mzda by zodpovedala mesačnej mzde úradníka zaradeného do platovej triedy AD 13.

44

Súd pre verejnú službu predovšetkým konštatuje, že tvrdenie žalobcu, podľa ktorého oznámenie o voľnom pracovnom mieste stanovovalo vymenovanie do platovej triedy AD 5 iba pre uchádzačov pochádzajúcich z diplomatických služieb členských štátov, je založené na nesprávnom výklade znenia oznámenia o voľnom pracovnom mieste.

45

Z bodu 1 prvej skupiny podmienok pripustenia uvedených v oznámení o voľnom pracovnom mieste totiž vyplýva, že uchádzačmi musia byť v súlade s článkom 98 služobného poriadku buď úradníci generálneho sekretariátu Rady Európskej únie, Komisie alebo ESVČ, alebo dočasní zamestnanci, na ktorých sa vzťahuje článok 2 písm. e) PZOZ, to jest zamestnanci vyslaní z diplomatických služieb členských štátov, ktorí sú dočasne prijatí na trvalé pracovné miesto v ESVČ, alebo zamestnanci diplomatických služieb členských štátov.

46

Zatiaľ čo teda boli tri možné kategórie uchádzačov, a to uchádzači, ktorí sú úradníkmi Únie, uchádzači, ktorí už sú zamestnancami ESVČ, a uchádzači, ktorí tak ako žalobca nepatria do ani jednej z týchto kategórií, oznámenie o voľnom pracovnom mieste stanovovalo, že úspešný uchádzač bude zaradený v prípade úradníkov Únie do platovej triedy, ktorú majú, a v prípade ostatných uchádzačov, t. j. zamestnancov diplomatických služieb členských štátov, do platovej triedy AD 5.

47

Hoci je pravda, že oznámenie o voľnom pracovnom mieste umožnilo úradníkom platovej triedy AD 5 až AD 14 uchádzať sa o toto pracovné miesto, nič to nemení na skutočnosti, že keby bol úspešným uchádzačom úradník platovej triedy AD 5, bol by zaradený do tejto istej platovej triedy. Tvrdenie žalobcu, podľa ktorého je oznámenie o voľnom pracovnom mieste nezákonné z dôvodu, že stanovuje vymenovanie do platovej triedy AD 5 len pre zamestnancov diplomatických služieb členských štátov prijatých na toto pracovné miesto, preto nemožno prijať.

48

Okrem toho je potrebné uviesť, že podmienky stanovené v bode 2 druhej skupiny podmienok pripustenia pre uchádzačov, ktorí sú zamestnancami diplomatických služieb členských štátov, a to úroveň vzdelania, ktorá zodpovedá aspoň trojročnému ukončenému vysokoškolskému štúdiu, osvedčená diplomom, sa prekrývajú s podmienkou stanovenou v článku 5 ods. 3 písm. b) bode i) služobného poriadku pre vymenovanie do platových tried 5 a 6 funkčnej skupiny administrátorov (AD), ktorá sa jasne líši od podmienky stanovenej v článku 5 ods. 3 písm. c) služobného poriadku pre vymenovanie do platových tried 7 až 16 tejto funkčnej skupiny.

49

Z toho vyplýva, že vzhľadom na vysokoškolské vzdelanie požadované v oznámení o voľnom pracovnom mieste od uchádzačov, ktorí sú zamestnancami diplomatických služieb členských štátov, t. j. vysokoškolské vzdelanie stanovené v článku 5 ods. 3 písm. b) bode i) služobného poriadku pre vymenovanie do platových tried 5 a 6 funkčnej skupiny AD, ako aj vzhľadom na požadovaný minimálny počet rokov odbornej praxe, stanovený len na dva roky, uchádzači, ktorí boli zamestnancami diplomatických služieb členských štátov, medzi ktorými bol aj žalobca, nemohli nesprávne pochopiť platovú triedu, ktorá zodpovedala obsadzovanému pracovnému miestu. Keby totiž ESVČ chcela obsadiť pracovné miesto v platovej triede AD 7 a vyššej, v oznámení o voľnom pracovnom mieste by sa požadovala úroveň vzdelania stanovená v článku 5 ods. 3 písm. c) služobného poriadku a v každom prípade viac rokov odbornej praxe.

50

Po druhé Súd pre verejnú službu nemôže prijať tvrdenie žalobcu týkajúce sa rozporu medzi úlohami, ktoré mu prináležia a ktoré, ako tvrdí, môže plniť len vďaka svoje dlhej praxi v odbornej oblasti uvedenej v oznámení o voľnom pracovnom mieste, a platovou triedou, do ktorej bol vymenovaný.

51

Zo znenia popisu hlavných úloh, ktoré bude úspešný uchádzač plniť, ako sú uvedené v oznámení o voľnom pracovnom mieste, totiž vyplýva, že plne zodpovedajú úlohám zverovaným úradníkom na začiatku kariéry. Tieto úlohy sú opakovane opísané takto: „podieľať sa“ na príprave dokumentov najmä v úzkej spolupráci s inými inštitúciami, členskými štátmi alebo medzinárodnými organizáciami; „podieľať sa“ na vypracovávaní základných právnych predpisov; „snažiť sa o zabezpečenie“ koordinácie; „zúčastňovať sa a/alebo zastupovať útvar [,Bezpečnostná politika a sankcie‘]“ najmä na stretnutiach s inštitúciami Únie, členskými štátmi alebo tretími štátmi, čo sú úlohy, ktorých plnenie nevyžaduje predchádzajúcu dlhú prax.

52

Treba doplniť, že tvrdenie žalobcu, podľa ktorého úlohy administrátora zaradeného do platovej triedy AD 5, ako sú uvedené v prílohe I bode A služobného poriadku, zodpovedajú predovšetkým úlohám pomocného právnika, pomocného ekonóma, pomocného vedeckého pracovníka, čo sa nezhoduje s úlohami, ktoré zabezpečuje úplne sám bez toho, aby bol pomocným pracovníkom iného úradníka alebo zamestnanca, zjavne neberie do úvahy opis úloh uvedený v oznámení o voľnom pracovnom mieste, ktorý ako jednu zo základných úloh uvádza úlohu „pripravovať brífingy, poznámky a iné dokumenty… pre riadiacich úradníkov alebo na politickej úrovni“.

53

Po tretie nie je možné prijať ani tvrdenia, ktoré žalobca uviedol na podporu svojej tézy, podľa ktorej mal byť zaradený do vyššej platovej triedy, a to po prvé, že pracovné miesto, ktoré zastával ako vyslaný národný expert, sa so zreteľom na jeho pracovnú náplň považovalo z dôvodu požadovaných osobitných schopností za „citlivé“, pričom jeho úlohy zostali presne také isté, keď bol vymenovaný za dočasného zamestnanca platovej triedy AD 5; po druhé, že v decembri 2012 sa táto pracovná náplň zhodovala s pracovnou náplňou ďalších dvoch členov tej istej pracovnej skupiny, ktorí boli úradníkmi zaradenými jeden do platovej triedy AD 12 a druhý do platovej triedy AD 13; a po tretie, že bol zamestnaný ako dočasný zamestnanec a zaradený do platovej triedy AD 5, zatiaľ čo jeho predchodca bol úradníkom platovej triedy AD 13.

54

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že pravidlo zhody medzi platovou triedou a pracovným miestom zahŕňa porovnanie úloh vykonávaných úradníkom alebo zamestnancom s jeho platovou triedou v rámci hierarchie vzhľadom na ich povahu, dôležitosť a rozsah (rozsudok Michail/Komisia, F‑100/09, EU:F:2011:132, bod 65). V prejednávanej veci z bodov 48, 51 a 52 tohto rozsudku vyplýva, že tak úlohy, ako sú opísané v oznámení o voľnom pracovnom mieste, ako aj podmienka týkajúca sa úrovne vzdelania požadovanej od uchádzačov o obsadzované pracovné miesto, zodpovedajú úlohám typicky zverovaným úradníkom a zamestnancom platovej triedy AD 5 a minimálnej úrovni vzdelania potrebnej na vymenovanie úradníka alebo zamestnanca do uvedenej platovej triedy.

55

Pokiaľ ide o prvé tvrdenie žalobcu, Súd pre verejnú službu konštatuje, že zo samotného porovnania úloh, ktoré bude vykonávať dočasný zamestnanec platovej triedy AD 5 prijatý do zamestnania, ako vyplývajú z oznámenia o voľnom pracovnom mieste, a úloh uvedených v pracovnej náplni zodpovedajúcej miestu, na ktorom žalobca pracoval ako vyslaný národný expert, vyplýva, že toto tvrdenie nie je vecne podložené. Prvá skupina pracovných úloh uvedených v pracovnej náplni týkajúcej sa miesta, na ktorom žalobca pracoval ako vyslaný národný expert, sa totiž v opise úloh uvedenom v oznámení o voľnom pracovnom mieste neobjavuje. To isté platí aj v prípade štvrtej a piatej úlohy tretej skupiny pracovných úloh uvedenej v spomenutej pracovnej náplni, ako aj v prípade prvej, tretej a štvrtej úlohy štvrtej skupiny pracovných úloh uvedenej v spomenutej pracovnej náplni.

56

Čo sa týka druhého tvrdenia žalobcu, ktoré sa opiera o popisy pracovnej náplne ďalších dvoch členov jeho pracovnej skupiny, oboch úradníkov zaradených v prípade jedného do platovej triedy AD 12 a v prípade druhého do platovej triedy AD 13, treba uviesť, že úlohy uvedené v týchto popisoch sa zhodujú s úlohami vymenovanými v súvislosti s pracovným miestom vyslaného národného experta, na ktorom žalobca pracoval, ale značne sa odlišujú od úloh vymenovaných v oznámení o voľnom pracovnom mieste.

57

Pokiaľ ide o tretie tvrdenie žalobcu, aj za predpokladu, že bol prijatý na pracovné miesto, ktoré na ktorom predtým pracoval úradník platovej triedy AD 13, táto okolnosť nemôže mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia o zaradení, ktorým bol žalobca zaradený do základnej platovej triedy funkčnej skupiny AD na základe oznámenia o voľnom pracovnom mieste, o ktoré sa uchádzal (pozri v tomto zmysle rozsudok BV/Komisia, F‑133/11, EU:F:2013:199, body 64 až 67).

58

V každom prípade úlohy, ktoré žalobca vykonával ako vyslaný národný expert v ESVČ pred tým, ako bol prijatý do ESVČ ako dočasný zamestnanec, nemožno zohľadniť na účely porovnania s úlohami vykonávanými na pozícií, na ktorej pracuje podľa spornej pracovnej zmluvy, lebo ako vyslaný národný expert sa žalobca nemohol dovolávať zaradenia do platovej triedy na základe služobného poriadku.

59

A napokon po štvrté aj tvrdenia žalobcu uvedené na podporu nezákonnosti napadnutého rozhodnutia o zaradení, založené po prvé na skutočnosti, že oznámenie o voľnom pracovnom mieste umožňovalo uchádzať sa oň úradníkom zaradeným do škály platových tried v rozmedzí od platovej triedy AD 5 po platovú triedu AD 14, a po druhé na skutočnosti, že úradníci, ktorí pracujú alebo pracovali v rovnakej službe ako žalobca a údajne plnili tie isté úlohy, boli zaradení do vyššej platovej triedy ako žalobca, sú odsúdené na neúspech.

60

Od zmeny a doplnenia služobného poriadku 1. mája 2004 totiž služobný poriadok nezakotvil, s výnimkou platových tried AD 15 a AD 16 vyhradených pracovným miestam riaditeľa a/alebo generálneho riaditeľa, zhodu medzi vykonávanými povinnosťami a danou platovou triedou, ale umožnil platovú triedu a povinnosti oddeliť (rozsudok Bouillez a i./Rada, F‑53/08, EU:F:2010:37, bod 54), v dôsledku čoho je pracovný postup úradníkov patriacich do funkčnej skupiny AD lineárny a môže povýšením postupovať od platovej triedy AD 5 po platovú triedu AD 14.

61

Keďže v prejednávanej veci opis úloh uvedený v oznámení o voľnom pracovnom mieste zodpovedal koncepčným a analytickým úlohám, čo sú úlohy, ktoré podľa článku 5 ods. 2 služobného poriadku plnia zamestnanci funkčnej skupiny AD od platovej triedy AD 5, oznámenie o voľnom pracovnom mieste správne stanovilo, že o predmetné pracovné miesto sa môžu uchádzať úradníci od platovej triedy AD 5 po platovú triedu AD 14 a že vybraný uchádzač bude vymenovaný vo svojej platovej triede.

62

Ako už bolo rozhodnuté, osoby rôznych platových tried môžu plniť rovnaké alebo podobné úlohy, ako vyplýva z prílohy I bodu A služobného poriadku, ktorá pre väčšinu v nej vymenovaných úloh stanovuje, že ich môžu plniť úradníci rôznych platových tried. Pravidlo zhody medzi platovou triedou a pracovným miestom je tak porušené len v prípade, ak vykonávané úlohy ako celok jednoznačne nedosahujú úroveň úloh zodpovedajúcich platovej triede a pracovnému miestu dotknutého úradníka (rozsudok Z/Súdny dvor, F‑88/09 a F‑48/10, EU:F:2012:171, bod 138, ktorý bol predmetom odvolania na Všeobecnom súde Európskej únie, vec T‑88/13 P). Táto judikatúra vydaná vo vzťahu k úradníkom sa uplatňuje aj na dočasných zamestnancov.

63

Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, podľa ktorého je jeho zaradenie do platovej triedy AD 5 dôsledkom rozpočtových obmedzení, stačí konštatovať, že zo spisu nevyplýva, že by ESVČ vychádzala z takýchto dôvodov pri rozhodnutí, že obsadzované pracovné miesto, ktoré bolo predmetom oznámenia o voľnom pracovnom mieste, bude pracovným miestom platovej triedy AD 5.

64

Z toho vyplýva, že žalobca nepreukázal neprimeranosť medzi platovou triedou AD 5 a pracovnými úlohami opísanými v oznámení o voľnom pracovnom mieste, ba ani to, že jeho pracovné miesto nezodpovedá platovej triede, do ktorej bol zaradený, keďže sa v tejto súvislosti obmedzil len na uvedenie tvrdení týkajúcich sa povinností a úloh, ktoré vykonáva, a platovej triedy, do ktorej sú niektorí jeho kolegovia úradníci zaradení.

65

Prvú časť žalobného dôvodu, založenú na porušení zásady zhody medzi platovou triedou a pracovným miestom, ako aj na porušení článku 5 služobného poriadku a prílohy I bodu A služobného poriadku, treba preto zamietnuť.

66

Žalobca sa domáha rovnosti zaobchádzania medzi dočasnými zamestnancami a úradníkmi s odvolaním na článok 21 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie, článok 1d služobného poriadku a článok 6 ods. 7 rozhodnutia 2010/427. V prejednávanej veci z oznámenia o voľnom pracovnom mieste vyplýva, že na pracovné miesto, na ktoré bol žalobca vymenovaný, môžu byť dočasní zamestnanci pochádzajúci z diplomatických služieb členských štátov prijatí len do platovej triedy AD 5, zatiaľ čo úradníci môžu byť prijatí do platovej triedy v rozsahu AD 5 až AD 14.

67

Žalobca sa domnieva, že takýto rozdiel v zaradení pri plnení tých istých úloh nezodpovedá požiadavke oprávnenosti zastávať akúkoľvek funkciu za rovnakých podmienok, stanovenej v článku 6 ods. 7 rozhodnutia 2010/427. Žalobca v tejto súvislosti tvrdí, že škála platových tried navrhnutá pre prijímanie úradníkov do zamestnania im umožňuje zachovať a uplatniť si odpracované roky, zatiaľ čo zamestnanci diplomatických služieb členských štátov sa nemôžu dovolávať svojej praxe, čo v súvislosti s podmienkami náboru a zamestnávania vedie k rozdielnemu zaobchádzaniu, hoci jedni aj druhí podliehajú spoločnému výberovému konaniu.

68

Tieto tvrdenia žalobcu nemožno prijať.

69

Ako vyplýva z ustálenej judikatúry, zásada zákazu diskriminácie sa uplatňuje len na osoby, ktoré sa nachádzajú v rovnakých alebo porovnateľných situáciách a okrem toho vyžaduje, aby rozdiely v zaobchádzaní s rôznymi kategóriami úradníkov alebo dočasných zamestnancov boli odôvodnené na základe objektívneho a primeraného kritéria a aby bol tento rozdiel primeraný cieľu sledovanému týmto rozlišovaním (rozsudok Afari/ECB, T‑11/03, EU:T:2004:77, bod 65 a tam citovaná judikatúra). K porušeniu zásady rovnosti zaobchádzania dochádza, ak sa na dve kategórie osôb, ktorých vecná a právna situácia sa podstatným spôsobom nelíši, uplatňuje rozdielne zaobchádzanie a ak sa s rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako (rozsudok Schönberger/Parlament, F‑7/08, EU:F:2009:10, bod 45 a tam citovaná judikatúra).

70

V prejednávanej veci je pravda, že podľa článku 6 ods. 7 rozhodnutia 2010/427 úradníci Únie a dočasní zamestnanci pochádzajúci z diplomatických služieb členských štátov majú rovnaké práva a povinnosti a zaobchádza sa s nimi rovnako, najmä pokiaľ ide o oprávnenosť zastávať akúkoľvek funkciu za rovnakých podmienok.

71

Zo znenia oznámenia o voľnom pracovnom mieste vyplýva, že tak zoznam stanovených podmienok pripustenia, ako aj kritériá výberu boli pre úradníkov Únie a pre zamestnancov diplomatických služieb členských štátov rovnaké, pričom jediný rozdiel spočíval v tom, že zamestnanci diplomatických služieb museli spĺňať požiadavky týkajúce sa štátnej príslušnosti a úrovne vzdelania, ktoré musia úradníci funkčnej skupiny AD spĺňať pri ich prijatí. Treba preto potvrdiť, že oznámenie o voľnom pracovnom mieste v súvislosti s oprávnenosťou zastávať funkciu nerozlišovalo podľa pôvodu uchádzačov.

72

Pokiaľ ide o zaradenie do platovej triedy, Súd pre verejnú službu už v bode 47 tohto rozsudku konštatoval, že keby bol úspešným uchádzačom úradník platovej triedy AD 5, bol by preložený a zaradený do tejto istej platovej triedy, ktorá je platovou triedou, do ktorej bol žalobca zaradený ako dočasný zamestnanec. Oznámenie o voľnom pracovnom mieste preto v súvislosti so zaradením do základnej platovej triedy funkčnej skupiny AD nerozlišuje podľa toho, či je úspešným uchádzačom úradník Únie alebo zamestnanec diplomatických služieb členských štátov.

73

Žalobca sa však považuje za obeť diskriminácie z dôvodu, že úradník zaradený do vyššej platovej triedy ako AD 5, by si bol v prípade vymenovania na miesto, ktoré bolo predmetom oznámenia o voľnom pracovnom mieste, zachoval svoju platovú triedu, zatiaľ čo vzhľadom na jediné možné zaradenie dočasných zamestnancov do platovej triedy AD 5 nebolo v ich prípade možné uplatniť si svoje odpracované roky.

74

Toto tvrdenie je odsúdené na neúspech, keďže úradníci Únie a zamestnanci diplomatických služieb členských štátov, ktorí sú vyslaní do ESVČ, sa z hľadiska rámca, v ktorom sa má vyvíjať ich služobný postup, ba dokonca ani z hľadiska spôsobu, akým ich pôvodná administratíva posudzuje ich odpracované roky, nenachádzajú v rovnakej ani porovnateľnej situácii.

75

Na jednej strane totiž zamestnanci generálneho sekretariátu Rady, Komisie alebo ESVČ, ktorí sa mohli uchádzať o miesto, ktoré bolo predmetom oznámenia o voľnom pracovnom mieste, ak spĺňali požiadavku zaradenia do platovej triedy, boli úradníkmi funkčnej skupiny AD, ktorí sami osebe majú právo na služobný postup v inštitúciách Únie od platovej triedy AD 5 po platovú triedu AD 14, a to najmä plnením koncepčných a analytických úloh.

76

Naopak z článku 50b PZOZ vyplýva, že zamestnanci diplomatických služieb členských štátov, aj keď sú prijatí ako dočasní zamestnanci podľa článku 2 písm. e) PZOZ, majú potom možnosť pokračovať v služobnom postupe vo svojej pôvodnej administratíve, keďže ESVČ ich môže prijať len na obdobie najviac štyroch rokov, ktoré možno jedenkrát predĺžiť na ďalšie obdobie najviac štyroch rokov, pričom je výnimočne možné dodatočne predĺžiť zmluvu o dva roky, čo celkovo znamená vyslanie v trvaní najviac desiatich rokov so zárukou bezodkladného opätovného zaradenia členskými štátmi po ukončení ich vyslania do ESVČ.

77

Na druhej strane inštitúcie Únie musia pri výkone svojej širokej miery voľnej úvahy na účely rozhodovania o zhode medzi pracovným miestom a platovou triedou s ohľadom na dôležitosť úloh zverených predmetným pracovným funkciám a s ohľadom na samotný záujem služby, zohľadniť skutočnosť, že podľa služobného poriadku môžu osoby rôznych platových tried plniť rovnaké alebo podobné úlohy, ako vyplýva z prílohy I bodu A služobného poriadku, ktorá pre väčšinu v nej vymenovaných úloh stanovuje, že ich môžu plniť úradníci rôznych platových tried.

78

Okrem toho z údajov predložených samotným žalobcom vyplýva, že pri povyšovaní v roku 2013 bolo 15 úradníkov ESVČ prichádzajúcich do úvahy na povýšenie do platovej triedy AD 6; 18 úradníkov prichádzalo do úvahy na povýšenie do platovej triedy AD 7; 15 úradníkov prichádzalo do úvahy na povýšenie do platovej triedy AD 8; 26 úradníkov prichádzalo do úvahy na povýšenie do platovej triedy AD 9 a rovnaký počet prichádzal do úvahy na povýšenie do platovej triedy AD 10; 47 úradníkov prichádzalo do úvahy na povýšenie do platovej triedy AD 11; 33 úradníkov prichádzalo do úvahy na povýšenie do platovej triedy AD 12; 130 úradníkov prichádzalo do úvahy na povýšenie do platovej triedy AD 13 a 102 úradníkov prichádzalo do úvahy na povýšenie do platovej triedy AD 14. Hoci je pravda, že tieto čísla sa presne nezhodujú s počtom úradníkov ESVČ zaradených do každej platovej triedy, keďže niektorí z týchto úradníkov v rámci uvedeného povyšovania neprichádzali do úvahy na povýšenie, z právneho hľadiska dostatočne preukazujú, že keby oznámenie o voľnom pracovnom mieste obmedzilo možnosť predloženia prihlášok na obsadzované pracovné miesto len pre úradníkov ESVČ platovej triedy AD 5, takmer všetci úradníci ESVČ by boli vylúčení z výberového konania vzhľadom na vyššiu platovú triedu, do ktorej sú všetci títo úradníci zaradení.

79

Za týchto podmienok mohlo oznámenie o voľnom pracovnom mieste správne a bez porušenia zásady rovnosti zaobchádzania s úradníkmi Únie a so zamestnancami diplomatických služieb členských štátov, tak pokiaľ ide o oprávnenosť zastávať funkciu za rovnakých podmienok, ako aj o zaradenie úspešného uchádzača do platovej triedy, stanoviť, že dočasný zamestnanec bude prijatý do platovej triedy AD 5, pričom tiež stanovilo, že úradník Únie zaradený do platovej triedy AD 5 až AD 14 bude vymenovaný vo svojej platovej triede.

80

Tretiu časť žalobného dôvodu založenú na porušení zásady rovnosti zaobchádzania a zákazu akejkoľvek diskriminácie, ako aj na porušení článku 6 ods. 7 rozhodnutia 2010/427, treba preto tiež zamietnuť.

81

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že jediný žalobný dôvod založený na nezákonnosti oznámenia o voľnom pracovnom mieste je čiastočne neprípustný a čiastočne nedôvodný.

82

Z toho vyplýva, že návrhy na zrušenie napadnutého rozhodnutia o zaradení treba zamietnuť.

83

Žalobca sa domnieva, že mu bola spôsobená majetková a nemajetková ujma. Majetková ujma vyplýva zo skutočnosti, že jeho odmena priamo súvisí s jeho platovou triedou: keby bol zaradený napríklad do platovej triedy AD 12, mal by nárok na dvojnásobok platu, ktorý poberá. Rovnako tak jeho zaradenie do platovej triedy AD 5 môže mať negatívne dôsledky pre jeho vyhliadky služobného postupu v ESVČ, predovšetkým s ohľadom na jeho mobilitu, keďže jeho možnosti sú obmedzené na ďalšie pracovné miesta rovnakej platovej triedy, a to napriek jeho praxi, ktorá by mu umožňovala uchádzať sa o pracovné miesta oveľa vyššej platovej triedy.

84

Zaradenie do platovej triedy AD 5 malo žalobcovi spôsobiť nemajetkovú ujmu z hľadiska legitímnej dôvery, ktorú mal oprávnene voči svojmu zamestnávateľovi, keď sa dobrovoľne rozhodol zostať odlúčený od svojej pôvodnej štátnej správy a pracovať v ESVČ.

85

Podľa ustálenej judikatúry, ak ujma, na ktorú žalobca poukazuje, bola spôsobená prijatím rozhodnutia, ktoré sa navrhuje zrušiť, zamietnutie tohto návrhu na zrušenie má spravidla za následok zamietnutie návrhu na náhradu škody, keďže tento návrh je úzko spätý s návrhom na zrušenie (rozsudok Arguelles Arias/Rada, F‑122/12, EU:F:2013:185, bod 127).

86

V prejednávanej veci je potrebné uviesť, že majetková a nemajetková ujma, ktorú žalobca tvrdí, boli spôsobené rozhodovacou činnosťou ESVČ a zaradením žalobcu v rozpore s jeho želaniami a očakávaniami do platovej triedy AD 5. Keďže však návrh na zrušenie napadnutého rozhodnutia o zaradení bol zamietnutý bez toho, aby Súd pre verejnú službu konštatoval nezrovnalosti v rozhodovacej činnosti ESVČ, je potrebné zamietnuť návrh žalobcu na náhradu škody.

87

Zo všetkých vyššie uvedených skutočností vyplýva, že žalobu treba v celom rozsahu zamietnuť.

88

Podľa článku 101 rokovacieho poriadku, ak nestanovujú ustanovenia ôsmej kapitoly hlavy II uvedeného rokovacieho poriadku inak, účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania druhého účastníka konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podľa článku 103 ods. 3 rokovacieho poriadku ak nikto z účastníkov konania nenavrhol, ako má Súd rozhodnúť o náhrade trov konania, každý účastník konania znáša vlastné trovy.

89

ESVČ, ktorá bola pravidelne informovaná, nepredložila svoje vyjadrenie ani návrh na rozhodnutie o trovách konania. Za týchto podmienok treba v súlade s článkom 103 ods. 3 rokovacieho poriadku rozhodnúť, že každý z účastníkov konania znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

SÚD PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)

rozhodol a vyhlásil: